14. schôdza

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Miroslav Beblavý, ale je identická ako tá predošlá. Piatu otázku. (Reakcia z pléna.) Aha, pardon.
Nech sa páči, samozrejme, máte priestor.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, ja by som vám chcela povedať na úvod v prvom rade, že ma mrzí, že nám nedôverujete, teda konkrétne mne a skupine kolegov, s ktorými sme podali tieto otázky, pretože už ste druhý minister, ktorý na to upozorňuje. Aj pán minister Kažimír nedávno hovoril o tom, že je mu veľmi podozrivé, že nejakí občania kladú otázku a že sú to fiktívni občania. Tak ja by som veľmi rada vyvrátila tieto vaše obavy. My naozaj máme dotazníky, ktoré posielame občanom a toto je skutočný občan, ten pán Bratislavčan z Dunajskej Stredy je Bratislavčan preto, lebo k Bratislavčanom sa presťahoval. Takže to len k tej prvej časti. A naozaj by som chcela zdôrazniť, že to sú reálne otázky od reálnych ľudí, ktoré duplikujeme preto, lebo sa snažíme, aby bolo vyžrebovaných čo najviac z nich, a preto duplikujeme niektoré tieto otázky spolu s ďalšími kolegami poslancami. Nerobíme to nejako často. Snažíme sa byť konštruktívni.
A čo sa týka ešte k obsahu vašej odpovede. Ďakujem. Rozumiem, že zrejme ten zákon patrí pod gesciu ministerstva školstva, ale moja otázka znie. Vy ste hovorili o navyšovaní hodín, o menšom počte študentov, ale podstata je, že tá metodika výučby je stále rovnaká. Pristupuje sa k tým žiakom tak, ako keby to boli slovenskí prváci, druháci a nie občania s iným jazykom, ku ktorým by sa malo pristupovať, skrátka, inou metodikou. Čiže moja otázka je, či ministerstvo kultúry má nejaké rokovania alebo debatovalo na túto tému s ministerstvom školstva v otázke zmeny metodiky. Teda prístupu k tomu, k tej výučbe študentov s iným jazykom.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Ja vás naozaj z ničoho nepodozrievam (povedané s úsmevom), ja som len teda konštatoval, že tí občania tak však sú reálni, áno, dobre, ja vám verím, že sú takí dôslední a zvedaví. No. A neviem, čo hovoril pán minister Kažimír, tak veľmi ho až nesledujem na hodine otázok vzhľadom na to, že vlastne ani poslanci veľmi nesledujú hodinu otázok, no.
Ale k tej vašej už obsahovej otázke. Ja som to práve v tej odpovedi zmienil, že tá naša správa každoročná upozorňuje práve aj na to, že k tej výučbe slovenského jazyka v takýchto školách by sa malo pristupovať ako k výučbe cudzieho jazyka, že si to teda vyžaduje nejaké osobitné, a, pedagogický prístup, nejaký zvláštny, pripodobňujeme to tomu cudziemu jazyku. No tak tá správa je predkladaná na vládu. Nakoniec ona vzniká aj z podnetov z iných rezortov, v tomto prípade určite aj z podnetov rezortu školstva, takže ani sa nedomnievam, že by ich bolo treba nejako špeciálne ako vyzývať k tomu. Sú si toho vedomí a ja si myslím, že je to záujmom, určite by som povedal, celopolitického spektra, koalície určite, aby sa to vyučovanie slovenského jazyka zlepšilo v tomto zmysle.
Ďakujem.

Aj ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Simona Petrík na vás, pán minister kultúry, a tá otázka znie: "Prekladateľ z Bratislavy sa pýta: Jedna zo štyroch kodifikačných príručiek je Morfológia slovenského jazyka z roku 1966. V klube prekladateľov však máme jednotný názor, a to, že 50 rokov stará kodifikačná príručka vôbec nestačí, nevyhovuje našim potrebám. Rovnako to pociťujeme s inou kodifikačnou príručkou, Krátkym slovníkom slovenského jazyka, ktorý má len 60-tisíc slov, čo je veľmi málo. Najväčší viaczväzkový Slovník súčasného slovenského jazyka ministerstvo nepovažuje za kodifikačný slovník a neodporúča ho používať. Kto o týchto veciach na ministerstve rozhoduje a môžeme byť sankcionovaní, ak sa budeme pri prekladoch riadiť modernejšími príručkami?"
Nech sa páči, pán minister.

Áno. No, vážená pani poslankyňa, táto otázka sa týka kodifikačného procesu v oblasti štátneho jazyka a úloh ministerstva kultúry v tomto procese. Takže dovoľte mi, aby som najprv ozrejmil, čo to vlastne kodifikácia je.
Pojem kodifikácia sa spája so spisovným jazykom. Rozumie sa ňou súhrn prijatých pravidiel, ktoré sú pre používateľov spisovného jazyka záväzné. Tieto pravidlá dodávajú spisovnému jazyku jednotnú celospoločenskú oficiálnu podobu. Dotýkajú sa všetkých rovín hovorenej i písomnej podoby spisovného jazyka, predovšetkým hláskoslovnej a gramatickej, pravopisnej roviny i výslovnosti.
Kodifikácia, čiže reglementácia, predpis, zjednocovanie, je v spisovnom jazyku nevyhnutná preto, lebo spisovná podoba národného jazyka sa nekryje s nijakou nárečovou podobou národného jazyka, hoci jej základom, východiskom je istá nárečová podoba národného jazyka, v bernolákovskej spisovnej slovenčine západoslovenská a v štúrovskej stredoslovenská. Kodifikácia zaručuje spisovnému jazyku jeho celospoločensky jednotnú podobu, ktorú si osvojujeme z kodifikačných príručiek, predovšetkým v procese školského vzdelávania. Je prirodzené, že zmeny v jazyku, ktoré súvisia s civilizačným vývinom spoločnosti, sa musia odraziť aj v kodifikácii. Hovoríme aj o pružnej kodifikácii.
Nato, aby spisovný jazyk účinne plnil svoje celospoločenské poslanie, musí byť v danej spoločnosti stabilizovaný, normovaný, kultivovaný a kodifikovaný a zároveň dosť pružný, aby mohol reagovať na nové vývinové podnety. Spisovný jazyk ako živý, dynamicky sa rozvíjajúci a diferencovaný komunikatívny nástroj je vždy úzko spojený s aktuálnym vývojom spoločnosti.
Trošku už vynechám z týchto teoretických úvah, aby som prešiel k meritu veci.
Návrh na kodifikačné zmeny sa pripravuje na príslušnom vedeckom pracovisku. Napríklad na slovakistických pracoviskách Slovenskej akadémie vied, v Národnom inštitúte slovenského jazyka a literatúry Matice Slovenskej, na katedrách slovenského jazyka a literatúry vysokých škôl. Väčšinou za účasti zástupcov iných jazykovedných, najmä slovakistických pracovísk. Na takomto vedeckom pracovisku sa vypracúva koncepcia základného námetu na novú kodifikačnú úpravu. Táto koncepcia sa predkladá na oponentské konanie a po jej kladnom posúdení sa námet predkladá na odbornú a celospoločenskú diskusiu, na ktorej sa popri odborníkoch zúčastňujú najmä predstavitelia širšej kultúrnej verejnosti: spisovatelia, predkladatelia, redaktori, vydavateľskí pracovníci, učitelia. Odborná a širšia verejná diskusia sa uskutočňuje na vedeckých podujatiach a v odbornej alebo širšie zameranej kultúrnej tlači.
Námety z odbornej diskusie využíva príslušné vedecké pracovisko vo svojej ďalšej práci. Návrh na zmenu kodifikácie sformulované na príslušnom vedeckom pracovisku sa predloží na posúdenie odborným jazykovedným komisiám s celoštátnou pôsobnosťou alebo s celoštátnym zastúpením. Po prerokovaní v týchto komisiách sa konečný návrh na zmenu kodifikácie so stanoviskom príslušnej komisie predloží ministerstvu kultúry.
Na ministerstve kultúry prerokuje predložený návrh Ústredná jazyková rada, poradný orgán ministra kultúry v otázkach štátneho jazyka, ktorá je zložená z popredných slovenských jazykovedcov a zástupcov viacerých slovakistických pracovísk. Až po predložení stanoviska Ústrednej jazykovej rady ministrovi kultúry môže ministerstvo kultúry pristúpiť k schváleniu navrhovaných zmien a k zverejneniu týchto zmien na svojej internetovej stránke. Ministerstvo kultúry si môže vyžiadať k odbornému posudku Ústrednej jazykovej rady stanovisko ďalších nezávislých odborníkov a slovakistických pracovísk alebo vyjadrenie príslušného vedeckého pracoviska, ktoré zmeny v kodifikácii navrhlo. Napokon zákon o štátnom jazyku v § 2 ods. 2 túto záverečnú úlohu ministerstva kultúry v celom procese kodifikácie jasne formuluje, citujem: "Kodifikovanú podobu štátneho jazyka na podnet odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke."
Kodifikovaná podoba štátneho jazyka je zachytená v oficiálne schválených kodifikačných príručkách, ktoré majú úradne schválenú kodifikačnú doložku vydanú ministerstvom kultúry.
Pre úplnosť tejto informácie uvediem (zaznel zvuk časomeru) alebo neuvediem všetky štyri základné kodifikačné príručky slovenského spisovného jazyka.

Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku. Nie, nie je tomu tak. Ďakujeme pekne, pán minister.
Ďalšia otázka je od pani poslankyne Macháčkovej, ale je identická s tou, s tou predošlou, takže prejdeme k siedmej otázke.