14. schôdza

Ďakujem. Skôr než si tvoje stanovisko prečítam na Facebooku, chcem sa uistiť, či som tomu dobre rozumel. Čiže keďže som čítal aj iné stanoviská v rámci opozície, že ak prejdú návrhy alebo návrh Budajov, tak si ochotný dať šancu tomuto vládnemu návrhu zákona a budeš hlasovať za. Tak tým pádom, keďže kývaš hlavou, tak predpokladám, že to je tak a to som sa vlastne chcel opýtať aj vo faktickej poznámke.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. S tým, čo si povedal, Martin, drahý priateľ, kolega, sa dá len súhlasiť, samozrejme, pokiaľ ide o ten étos a o to, o čo sa snažíš a v čo dúfaš, ako by sme s tým mohli nesúhlasiť.
Len, bohužiaľ, otázka znie tak, že či tie prostriedky, ktoré sa na dosiahnutie tohto ideálu používajú, že či sú ozajstné, či sú správne a či nepovedú k presnému opaku toho, v čo dúfame. A keďže riziká spojené s týmto projektom sú obrovské, tak my, čo máme, samozrejme, ako každý iné skúsenosti ako tí, čo dúfajú v to najlepšie, tak potom musíme akosi uprednostniť tie pochybnosti, ktoré v súvislosti s týmto návrhom existujú a ktoré existujú v súvislosti s tými ľuďmi, ktorí tento návrh primárne priniesli a ktorí ho podporujú.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik s reakciou na faktické.

Ďakujem. No, ja to tak obrazne. Stojíme 20 rokov pred zamrznutou riekou, ktorej ľad sa stenšuje. Stále sme sa snažili prebehnúť, ale nebola dostatočne veľká vôľa, aby sa to podarilo. Ale vieme, že ten ľad bude stále tenší a tenší a jedného dňa už tam nebude žiadny. A ja teda volím radšej opatrnú chôdzu po veľmi tenkom ľade ako prešľapovanie na mieste. Lebo je možné, že jedného dňa by sme aj chceli prejsť, ale už by sme sa dívali len na tekúcu vodu a toho by som sa nerád dožil.

Pán poslanec Viskupič.

Vážený šepkajúci pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená ministerka spravodlivosti, vážený pán spravodajca, naozaj sa blížime k záveru tejto debaty a ja som aj rozmýšľal pri prihlasovaní sa do ústnej rozpravy, či je ešte čosi, čo sa k tejto téme dá povedať, pretože parlamentná diskusia má takmer vždy v sebe obsiahnuté to, že neprichádza veľmi rýchlo, má v sebe obsiahnuté to, aby sme mohli prijímať riešenia v diskusii, čo niekedy nehovorí o tom, že by sme ich mali alebo často je to tak, že neprichádzajú rýchlo.
Chcem oceniť a úvodom aj chcem povedať to, že sic v druhom čítaní nepredložím konkrétny pozmeňujúci návrh, ale predsa len by som sa chcel vyjadriť k niektorým pozmeňujúcim návrhom a zároveň aj za seba ako človeka, ktorý zažíval 90. roky na, 90. roky, ktoré, kedy vládol Vladimír Mečiar, ako vysokoškolský študent a takpovediac vnímal možno cez niektorých pedagógov, ktorí aj sedeli v tomto pléne, a možno aj cez vnímanie verejného života ako čosi, čo vo mne v čase formujúceho sa či už intelektuálneho rozmaru, keď to mám tak povedať, alebo vzdelávania, ale aj čiastočne osobnosti na mňa dosť výrazne vplývali. Áno, moment, kedy štát zneužil svoje postavenie a zavliekol občana do cudziny, resp. keď tu vybuchovali autá, som vnímal veľmi citlivo, a preto opakované snahy pôvodne kolegov z KDH, následne kedy prebral Ján Budaj, som podporoval takpovediac od začiatku. Musím v tejto situácii povedať, že za prirodzeného spojenca v tejto téme som politikou či z SDKÚ, alebo z MOST-u - HÍD následne bral ako tých, ktorí sú naozaj konzistentne a dlhodobo za to, aby škvrna Mečiarových amnestií, čiže toho činu zastupujúceho prezidenta, ktorý či už únos, alebo vraždu amnestoval, jednoducho zmazal a snažil sa, aj keď nie som právnik a nikdy som sa do tohoto momentu nechcel veľmi vkladať, prispieť aspoň troškou na to, aby sa vytvoril reálny tlak, a v tejto chvíli nadviažem možno aj na kolegu Poliačika, vyriešil zásadný problém, ktorý sa tak vzletne volá politická vôľa.
Vnímam moment, že politická vôľa tohoto pléna na zrušenie Mečiarových amnestií je tu a teraz. Toto momentum a tento okamih je pre mňa veľmi dôležitý a všetky ostatné výhrady, možno právne názory vnímam veľmi citlivo a snažím sa v nich vyznať takisto ako verejnosť, ale moment politickej vôle na zrušenie Mečiarových amnestií je pre mňa ten podstatný, prečo po prijatí pozmeňujúceho návrhu vypodpisovaný, ktorý predložil Ján Budaj, a je vypodpisovaný cez politické spektrum, chcem povedať, že budem hlasovať za vládny návrh napriek tomu, že som nesúhlasil so spôsobom jeho prijatia, to je to skrátené legislatívne konanie, a vyjadril som zdržaním sa aj svoj názor pri prvom čítaní.
Čiže vnímam to, že v politike sa často nedá vyhrať 10 : 0, vnímam to, že politická vôľa je zásadný predpoklad na to, aby toto plénum čosi schválilo, a so všetkými možnými pochybnosťami a určitou mierou skepsy, ktorá môže nakoniec viesť k nezrušeniu Mečiarových amnestií, chcem veriť, že táto vôľa, táto politická vôľa v sebe obsahuje moment, že k Mečiarovým amnestiám naozaj alebo k zrušeniu Mečiarových amnestií naozaj príde. Tu sa teda odvolávam na, teraz vo funkcii spravodajcu, že budem veriť tomu, že pri automatickom spôsobe preskúmavania tohoto procesu pred Ústavným súdom urobia poverení právnici, ktorí budú obhajovať toto, všetko pre to, aby toto riešenie bolo ústavne komfortné, či už to bude pán spravodajca, pán poslanec Kresák, alebo pán právnik Kubina, myslím, že sa volá, je to jeden z tých bodov, ktoré ako keby opozícia sa snažila predložiť na rokovanie. Ďalší z tých bodov, ak prejde Budajov pozmeňujúci návrh, je ten, že nebudú činy premlčané a pre mňa je toto veľmi dôležité.
Preto, aby som nezdržoval, budem hlasovať za toto riešenie a chcem veriť, že na konci tohoto procesu bude to, aby sme umožnili orgánom činným v trestnom konaní došetriť zločiny a nakoniec príde vyrovnanie sa s touto škvrnou, jej zmazanie a potrestanie vinníkov, ktorí spôsobili to, že Kováč mladší bol zavlečený do cudziny a Anna Remiášová prišla o syna. Neviem nateraz, aká vôľa kolegov bude inde, ja som mal za to, aby som, majúc tú možnosť vystúpiť v pléne, deklaroval všetky svoje možné pochybnosti, ale zároveň mal na mysli to, že nejak sa rozhodnúť musíme, a ja som nateraz za toto riešenie zrušenia Mečiarových amnestií.
Ďakujem za pozornosť.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Kolega Viskupič, aj ja mám pochybnosti, ale inšpiroval si ma a musím povedať, že v každom prípade všetka vďaka a úcta mojim bývalým kolegom zo strany MOST - HÍD, že presadzujú naďalej aj vo vládnej koalícii zrušenie Mečiarových amnestií. Hoc nesúhlasím so spôsobom zmenou ústavy, aby sme preniesli kompetencie z parlamentu na Ústavný súd. Ja pri všetkej úcte neviem prekonať svoje pochybnosti, že Robert Fico naozaj touto komplikovanou metódou myslí vážne zrušene Mečiarových amnestií. Možnože vy, kolegovia, tomu uveríte. Robert Fico počas mojej politickej kariéry toľkokrát sklamal pri dobých úmysloch, že ja tomu neviem uveriť, možno sa príjemne prekvapím, keď na konci dňa aj samotný Ústavný súd povie, že tie Mečiarove amnestie sú zrušené.
A preto ja túto zmenu, zmenu ústavy a zmenu organizácie činnosti Ústavného súdu nepodporím, resp. budem proti, ale deklaráciu alebo návrh kolegu Budaja áno, pretože aj mne ide o to, aby to bolo zrušené. Len tento spôsob považujem za hrubý alibizmus zo strany každého jedného poslanca. Prenesie zodpovednosť za svoje rozhodnutie na Ústavný súd a myslím si, že parlament a poslanci preto dostali mandát, aby niesli zodpovednosť za svoje rozhodovanie a nielen prijímali plat.
Ďakujem.

Pán poslanec Lukáč.