14. schôdza

Ďakujem.
Vystúpením pani europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej sme uzavreli vystúpenie frakcie Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.
Nasleduje frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov. Pán europoslanec Richard Sulík.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení kolegovia, bývalí, úvodom sa chcem poďakovať predsedovi Národnej rady za jeho iniciatívu umožniť poslancom Európskeho parlamentu vystupovať na pôde Národnej rady. Európa sa nás týka čoraz viac, tá miera prepojenia je stále vyššia, preto, si myslím, je aj táto aktivita, táto iniciatíva veľmi dôležitá. Rovnako chcem oceniť prezidenta Kisku, ktorý raz do roka pozve na obed europoslancov preto, aby počul ich názor. Začína z toho byť taká celkom príjemná tradícia.
V krátkosti poviem o mne. Som europoslancom prvýkrát od júna 2014. Som vo výbore pre vnútorný trh a potom ešte náhradným členom vo výbore pre kontrolu rozpočtu. Koho zaujíma viac k mojim aktivitám, tak nájde to napríklad na mojej webovej stránke. Z takých tých najhlavnejších by som spomenul angažovanie sa pri smernici, ktorá obmedzuje legálnu držbu zbraní alebo pri aktivitách Nemecka a Francúzska, ktoré výrazným spôsobom znevýhodňujú slovenských autodopravcov. Tých aktivít, tých je ďaleko viac, ale o tom teraz hovoriť nechcem.
Európska únia je pre Slovensko veľmi dôležitá. Členstvo Slovenska v Európskej únii je naším kľúčovým záujmom. Je to preto, lebo veľmi veľa tovarov tam vyvážame. Osemdesiatpäť percent nášho exportu ide do Európskej únie. Je to preto, lebo sme v Schengene, lebo občania Slovenska oceňujú, že môžu cestovať do okolitých krajín bez cestovného pasu, dokonca staršie ročníky si spomenú na to, ako to bolo, keď trebalo žiadať o víza a rôzne doložky a devízové prísľuby. Toto všetko je za nami. Samozrejme, že to je veľká výhoda Európskej únie, bezpochyby. No a tak isto voľný pohyb pracovných síl alebo aj tá spoločná mena, čo je pre bežných ľudí určite veľká výhoda, že nemusia každú chvíľu meniť peniaze. Toto sú všetko dôvody, prečo je členstvo Slovenska v Európskej únii pre nás dôležité, prečo reči o tom, aby sme vystúpili, by nás výrazne, respektíve samotné vystúpenie by nás výrazne poškodilo. V záujme Slovenska je úspešná Európska únia, a preto by sme sa mali pozrieť aj na to a postarať sa a snažiť sa o to, aby aj úspešnou ostala.
Bohužiaľ, a to vám nepoviem nič nové, Európska únia sa potáca od jednej krízy k druhej a robí to minimálne posledných desať rokov. Takto to nemôže fungovať. Budúcnosť Európskej únie nie je ružová. No a tu sa teraz treba nejak posnažiť zamyslieť. Treba si položiť otázku, že či je to nedostatočné množstvo kompetencií, ktoré išlo do Bruselu, že teda sa tej Únii tak nedarí. No, myslím si, že takto to nie je. Myslím si, že kompetencií má Brusel dosť a nevie zaobchádzať ani len s tými, ktoré má, a požaduje ďalšie.
Myslím si, že takmer všetky dôvody momentálneho žalostného stavu Európskej únie si spôsobila Európska únia sama. V prvom rade tým, že nedodržuje svoje vlastné pravidlá. Nie raz alebo dvakrát. Ale roky a systematicky. Pamätám si, ako som pred niekoľkými rokmi tu stál a hovoril som o tom, že je morálny hazard zachraňovať Grécko. Bolo to v roku 2010, 2011, ako som hovoril, že tie peniaze nepomôžu Grécku ani trochu, že zachránia možno francúzske a nemecké banky. No dnes je rok 2017, Grécko je v tých istých problémoch, ako bolo, ak nie vo väčších, je to v podstate zlikvidovaná krajina. Medzičasom Gréci sú obete. A nie je to len to Grécko. Je to sústavné porušovanie iných dohôd, maastrichtských kritérií, ktoré boli porušené vyše 150-krát, odkedy existujú, vždy rôznymi členskými krajinami. Je to porušovanie Schengenskej zmluvy, Dublinského dohovoru.
Európska únia je výborná v tom, keď apeluje na členské krajiny – majte zmysel pre Európu, buďte solidárni, musíte byť veľkí Európania – a snaží sa robiť stále nejaké nové dohody. Od summitu k summitu ideme a robíme nejaké nové dohody. My máme dosť dohôd. Problém nie je v tom, že by Európskej únii chýbali nejaké zmluvy alebo dohody. Problém je v tom, že kľúčoví hráči ich nedodržujú. Výsledok je potom taký, aký dnes zažívame. Grécka kríza, cyperská kríza, potom opäť grécka kríza, potom kríza na Ukrajine, teraz utečenecká, migrantská kríza. Všetko toto vzniklo preto, lebo kľúčoví hráči v Európskej únii nedodržujú svoje dohody, svoje vlastné zmluvy. Samozrejme, tých dôvodov je viac. Nechcem to tu teraz celé detailne rozvíjať aj s ohľadom na krátkosť času. Ale na jednej strane hovorím, členstvo v Európskej únii je pre Slovensko kľúčovým záujmom, a zároveň jedným dychom dodávam, musíme Európsku úniu dostať do lepšej kondície, lebo keď to bude takto pokračovať, je len otázka času, kedy vystúpi ďalšia krajina.
Pamätám si tých eurooptimistov, ktorí vraveli, všetko je v najlepšom poriadku, ha, kde, Briti nikdy nevystúpia, však oni nemajú šancu sami prežiť. A keď vystúpia, však my im potom ukážeme, dáme im to pocítiť. Vystúpili. Vystúpili preto, lebo Schengen pre nich nie je výhoda, lebo v Schengene nikdy nechceli byť. Euro pre nich tiež nie je výhoda, lebo v eure nechceli byť ani neboli. Ani tie eurofondy nie sú pre nich výhoda. Lebo namiesto toho, že miliardy dostávajú, tak oni miliardy platia. Ostáva len spoločný trh, ktorý Britániu mohol držať v Európskej únii, ale to je príliš málo.
Vystúpenie Veľkej Británie by malo otvoriť oči aj posledným snílkom, ktorí si myslia, že všetko je v najlepšom poriadku a tí Briti spravili veľkú chybu. A považujem za veľkú chybu začať Britániu a občanov Veľkej Británie za toto trestať. Európska únia sa musí snažiť o korektnú, férovú dohodu s Veľkou Britániou, dohodu o voľnom obchode. Tak ako má záujem o dohodu o voľnom obchode s Kanadou alebo so Spojenými štátmi. Vie si niekto predstaviť, že teraz by Európska únia došla za Kanadou: No, keď chcete mať s nami dohodu o voľnom obchode, tak plaťte nám. Alebo: Musíte umožniť voľný pohyb pracovných síl. Asi vláda Spojených štátov alebo Kanady by vysmiala takúto Európsku úniu.
No ale berem si aj k srdcu slová môjho kolegu europoslaneckého pána Mikolášika, že teda nepýtajme sa, čo môže Únia spraviť pre nás, ale čo môžeme spraviť my pre ňu. A teda ja osobne s mojimi kolegami sme sa nad tým zamysleli a pripravili sme návrh reformy Európskej únie. Je to 23 konkrétnych bodov a tieto body sú plne v súlade s tým, s jedným zo scenárov, ktoré navrhuje predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Už tu to bolo spomenuté, Jean-Claude Juncker predstavil pred niekoľkými týždňami takzvanú bielu knihu. Toto je krok, ktorý veľmi oceňujem. Doteraz bola dovolená diskusia len o tom, či bude viac integrácie alebo ešte viac integrácie. Ktokoľvek sa ozval a začal spochybňovať toto, či viac alebo ešte viac integrácie, tak bol euroskeptik, bol nepriateľ Európskej únie a celá tá plejáda rôznych názvov až osočovaní. No konečne aj predseda Európskej únie pochopil, že nemôže to ísť takto ďalej a prinajmenšom pripúšťa, dokonca otvára verejnú diskusiu na tému Kam sa má Európska únia uberať a predstavil päť scenárov. A to je práve to, čo veľmi oceňujem.
Tých scenárov možno, tých päť scenárov možno poznáte, tak ich spomeniem len v krátkosti: Nechať všetko tak, ako je, vrátiť sa len k spoločnému trhu. Tí, ktorí chcú, robia, tí, ktorí chcú robiť viac, nech robia viac. To je tá dvojrýchlostná Európa. Menej, ale efektívnejšie. A piaty scenár, ešte viac integrácie.
Z dôvodu krátkosti času nebudem komentovať všetkých päť scenárov. Budem sa venovať iba dvom. To je tá dvojrýchlostná Európa, tí, ktorí chcú robiť viac, robia viac. Ono to tak zrejme k tomu aj speje. A už sme počuli vyjadrenia, aj teraz moja kolegyňa Monika Beňová to vravela, ale vraví to aj Robert Fico, ostaňme v prvej lige, musíme byť pri stole, musíme byť v tom najužšom spolku, v tom jadre a tak ďalej. Ale čo to znamená? Znamená to ešte viac integrácie, ešte viac toho, čo doteraz evidentne nefunguje. Či už harmonizácia daní, či ďalšia strata suverenity, alebo súhlas s kvótami na prerozdeľovanie migrantov. Toto znamená viac integrácie. A veľmi pred týmto varujem napriek tomu, že to znie tak veľmi pekne, ľúbivo, ostaňme v prvej lige. Ale toto Slovensku nepomôže. My sa nehrabme do čím viac integrácie.
My, samozrejme, musíme dodržiavať pravidlá, ku ktorým sme sa zaviazali. Európska únia má svoj význam, má svoju nezastupiteľnú úlohu najmä pri spoločnom trhu, pri cezhraničných rôznych spoluprácach. Áno, toto robme. Ale majme svoje vlastné pravidlá. A, samozrejme, musíme sa snažiť a koniec koncov o tom prebieha neustále zápas tu v Národnej rade, musíme sa snažiť, aby naše pravidlá, či už náš daňový systém, náš sociálny systém, naše podmienky pre podnikanie a všetko ďalšie možné, aby naše pravidlá boli inteligentnejšie, boli chytrejšie, účinnejšie ako pravidlá, ktoré má zvyšok Európy. Lebo to je to, kedy dokážeme dobehnúť životnú úroveň takého Nemecka rýchlejšie alebo čo len vôbec. Keď my všetko zafixujeme, ako to bude v celej Európe, zjedno; zharmonizujeme sociálne systémy, bude všade platiť rovnaká minimálna mzda, budú dane zharmonizované, akými nástrojmi chceme potom dobiehať zvyšok Európy? Akými nástrojmi chceme zabezpečiť, aby životná úroveň rástla na Slovensku rýchlejšie ako v Nemecku? Preto odporúčam trochu viac sebavedomia v tomto.
Ten prístup, že buďme v prvej lige, považujem v prvom rade za dôkaz prázdnoty myšlienok, ako povedieme našu krajinu lepšie, ako to robí zvyšok Európskej únie. Ale to chceme. Veď my nechceme, aby len Bratislava bola na tom lepšie ako priemer Európskej únie. My chceme, aby bol minimálne priemer Slovenska, ak nie celé Slovensko. No keď sa všetkých nástrojov vzdáme, nemáme to potom čím robiť. Takže tento scenár, aj keď je pravdepodobný, aj keď sa s ním dá fungovať, ja osobne ho odmietam. Nepovažujem ho pre Slovensko za výhodný. Nepovažujem ho ani za mimoriadne škodlivý, ak Slovensko bude mať možnosť ostať v tej skupine, kde sa nebude hrnúť do stále viac a viac integrácie.
No a dôjdem k tomu štvrtému scenáru, predposlednému, o ktorom, ktorý pán Juncker nazval "menej, ale efektívnejšie". Toto je cesta, ktorú považujem za správnu pre Slovensko. Áno, sme členmi Európskej únie, plňme si záväzky, ale Európska únia nech sa venuje tým veciam, kde to má naozaj zmysel. V dnešnej zmluve o fungovaní Európskej únie je uvedených, vymenovaných 30 kompetencií, ktoré sú buď výlučné, alebo spoločné, a tam, to je vlastne prvý návrh, z 23 úplne konkrétnych návrhov, ktoré sú tu spomenuté, je to prvý návrh, že Európska únia nech vráti časť kompetencií členským štátom. Vzdelávanie, životné prostredie, kultúra, to všetko si vieme rozhodovať tu. Áno, keď ľudia si zvolia veľmi zlú vládu, tak to bude horšie, ako by to rozhodla Európska únia. Keď si zvolia vládu, ktorá má pripravené koncepty, pripravené riešenia, ktorá má víziu o tom, ako by sa malo Slovensko uberať, tak potom to tu bude lepšie. O to by sme sa mali snažiť. Preto hovorím za stranu SaS, za mňa osobne, že preferujeme scenár číslo štyri – menej, ale efektívnejšie.
Plne v súlade s týmto scenárom číslo štyri je návrh reformy Európskej únie, ktorú sme pred pár dňami predstavili. Už som to tu dvakrát ukazoval, nachádza sa to aj v nemeckom, aj v anglickom jazyku. Kto má akýkoľvek záujem, ja budem, samozrejme, že veľmi rád. Na našom klube je dostatok týchto brožúriek.
No, mám ešte minútu, tak dovoľte mi povedať ešte pár slov mimo tému Európskej únie. Chcem oceniť jeden taký, takú zvyklosť, ktorú máme v Európskom parlamente najmä teda my slovenskí europoslanci a to, že raz do mesiaca, vždy keď je tzv. štrasburský týždeň, sa stretávame na obede. A my, samozrejme, tiež máme iné, rozličné videnie sveta a nesúhlasíme a v niektorých otázkach bytostne nesúhlasíme, pani Beňová zrejme so mnou nikdy nebude súhlasiť v tom, že európska minimálna mzda nie je správny krok, ale dokážeme sa o tom kultivovane rozprávať. Toto považujem za veľmi dôležité. Chcem sa aj mojim kolegom poďakovať za to, že túto tradíciu udržujú a že ja ako nováčik som mal možnosť sa k tomuto pridať.
Neviem, ako by to malo prebiehať tu v tejto Národnej rade, ale môžem vám povedať, však som tu aj pomerne často, bol som tu niekoľko rokov a teraz som už vyše dvoch rokov v Európskom parlamente, tá kultúra je tam o poznanie vyššia. Nemyslím si, že dospejeme k lepším riešeniam tu alebo že vy tu dospejete k lepším riešeniam, keď, nechcem teda všetko vymenovávať, ale keď sa tu bude všetko diať aj na jednej, aj na druhej strane, myslím si, že dá sa to kultivovanejšie, vecnejšie. A chcem vám teda k tomuto popriať veľa šťastia a veľa zdravého úsudku, zamerať sa na tie podstatné veci. Pán predseda bude mať zo mňa radosť, skončil som na sekundu presne.
Veľmi pekne ďakujem za možnosť vystúpiť. (Potlesk.)

Ďakujeme veľmi pekne za vystúpenie pánovi europoslancovi Richardovi Sulíkovi. Trošku ma tak zabolelo, ak považujete, pán europoslanec, za papalášske, že som dole privítal vás europoslancov. Ja som to robil s najlepším vedomím, svedomím a úctou. Verím, že ostatných sa to nedotklo a že to zodpovedá úrovni toho, ako sa má národný parlament správať k europoslancom. To krátku poznámku, keď sa to tak ťažko rodí, to sa nemuselo tak komunikovať. Ďakujem.
Nech sa páči (potlesk), pán Branislav Škripek.

Ja čakám na tú časomieru, že či prvá začne.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Nech sa páči, ona sa spustí, ešte sa ju učíme zosúlaďovať, ale nech sa páči.

Škripek, Branislav, poslanec Európskeho parlamentu
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady; pardon, v Európskom parlamente hovoríme pán predsedajúci vždycky. Vážené dámy kolegyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, tak isto si hlboko vážim, že tu môžme vystúpiť, že je to tá obrovská zmena, a asi viacerí vieme, že europoslanci viackrát žiadali, aby sme mohli sa objaviť na pôde Národnej rady a dostať sa sem do tejto sály nielen ako návštevníci, ale aj ako kolegovia a vystupujúci. Je mi cťou, že môžem stáť v tejto sále zákonnosti a zvlášť po včerajšom obrovskom kroku podľa mňa na poli politickej kultúry, kedy sa odvážil parlament urobiť čosi obrovského, a to zmeniť tú politickú atmosféru, ktorú vytvoril jeden náš popredný politik, ktorý tu na tejto pôde dokázal najprv navodiť atmosféru, kedy sme celá krajina museli uznať, že zjavne viditeľný skutok sa nestal. Som veľmi rád, že možno dochádza ku vážnej politickej zmene v chápaní toho, čo politika môže, smie, nesmie, čo si môže dovoliť a že sa musí stavať ku pravde omnoho pravdivejšie a hlbšie.
Ako poslanec Európskeho parlamentu zvolený občanmi Slovenskej republiky rovnako aj ja prežívam svoju zodpovednosť, ktorú spolu nesieme za našu krajinu. Som teda vďačný za túto príležitosť aj preto, že by to snáď mohlo viacej prepojiť našu spoluprácu a naše reality. Dúfam, že by to mohla byť hlbšia kooperácia politík a cieľov, ktoré chceme ako krajina dosiahnuť aj na tej európskej úrovni. Ja si myslím, že príkladom, ktorý ja si beriem z pohľadu na európsky parlament, je Holandsko, kde vidím, že jednotliví europoslanci bez rozdielu straníckej príslušnosti sú napojení na jednotlivé ministerstvá a spolupracujú tak s vládou. Že medzi nimi nepanuje nejaká výrazná rivalita. Naopak, hľadajú svoje ciele, tie domáce ciele, ako ich čo najlepšie presadiť na tej úrovni dokumentov Európskeho parlamentu.
Európska únia potrebuje reformu, všetci o tom hovoríme, všetci to vieme. A teraz nás čaká obdobie dvoch rokov, kedy sa bude realizovať odchod Veľkej Británie. Ja som presvedčený, že by sme nemali k tomuto zaujímať postoje negativistické alebo plné hnevu. Objavilo sa toho viacero, viacej takých prejavov v Európskom parlamente, kedy sme akoby hovorili, no tak nech teda zmiznú, nech idú preč. Ja myslím, že je to chybou a že je potrebné pristúpiť k tomu, že po 44 rokoch odchádza z Európskeho parlamentu výrazný a silný člen, že je k tomu potrebné pristúpiť aj s väčšou pokorou, aj s väčšou ochotou sa poučiť a pozrieť sa na to, prečo to urobili, pretože si nemyslím, že by mali nasledovať ďalšie štáty. Nemyslím si, že by sa mal naštartovať ten proces. A ja si myslím, že ako politici veľmi dobre viete, všímate si, že povstávajú v Európe sily a hlasy, ktoré silnejú v jednotlivých štátoch a ktoré hovoria, poďme, budeme pokračovať s tými, s takýmito typmi požiadaviek, že treba, že je treba odísť z Európskej únie.
Je naozaj dobré, že oslavujeme 60 rokov. Môžeme vo všeobecnosti hodnotiť Európsku úniu ako úspešný projekt a pre nás je úžasné, je to naozaj dobré, že Slovenská republika je členom tohto spoločenstva mieru a prosperity vo svete. Samozrejme, sme v úplne inej situácii ako pred šesťdesiatimi rokmi, ale myslím, že málo to ako občania Slovenskej republiky vidíme v tej retrospektíve, že čo úžasného sa podarilo. Skončila druhá svetová vojna a po tom ohromnom rozbroji, ktorý, a deštrukcii, ktorú sme videli v Európe, zbombardované mestá my si nevieme ani predstaviť, ale naši predkovia v tom žili úplne reálne. A už po niekoľkých rokoch, v roku 1957 politici navodili podpis projektu plného spolupráce a ochoty spolu niečo dobrého dosiahnuť. A sme 60 rokov ďalej a zdá sa, ako by sme si vo viacerých veciach nerozumeli. Pokus o Európsku ústavu stroskotal vo Francúzsku a Holandsku, po nej prišla Lisabonská zmluva. Presun viacerých právomocí, napríklad v oblasti azylovej politiky, sa ukázal ako chyba. Rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto konsenzu bol ústup od demokracie. Aj keď dnes nie je vôľa otvárať základné zmluvy, reforma zmlúv, resp. návrat pred Lisabonskú zmluvu k zmluve z Nice by nám zrejme výrazne pomohol.
Ja myslím, že roky rozširovania EÚ dnes strieda bod obratu. Veľká Británia spustila proces odchodu. Je jasné, že tu určitá kríza je, a ani tu na Slovensku politici nevedia vysvetliť celkom dobre výhody Európskej únie, spoluprácu členských štátov v jednotlivých oblastiach. Ja myslím, že mám možno trochu iný pohľad, ale mali by sme vidieť trochu viacej výhod v tom pre našu budúcnosť, pochopenie vzájomného susedstva, potrebu vzájomnej podpory, pomoci medzi susediacimi štátmi tvoriacimi EÚ. Ja myslím, že ten model pre budúcnosť môže byť o tom, čo by sme mohli nazvať susedskou spoluprácou. Vychádzať si navzájom v silných oblastiach, ktoré máme, a vedieť si ich navzájom odovzdať.
Lenže generácia ľudí, ktorí zažili vojnu, pamätajú si vojnu a vedia, aký je mier v dejinách Európy vzácny, nás pomaly opúšťajú. Režisérka Agnieszka Holland to nazvala tak, že očkovanie druhej svetovej vojny vypršalo. Do toho prichádzajú jedny voľby za druhými a hrozí, že vyhrajú populisti, nacionalisti. Volajú po zničení EÚ. Sme svedkami fragmentovania a akéhosi nacionálneho izolacionizmu. Ja si myslím, že treba otvorene povedať, že niektoré z týchto predstáv sú naozaj politické fantazmagórie krajných a extrémistických strán a nemôžeme pripustiť, aby sme vymýšľali nad nejakou neutralitou Slovenska, či dokonca hľadať nejaký príklon alebo ochranu niekde od Ruska, že je to len naivnosť a dokonca zámerná demagógia. Demokratické plénum takéto názory môže pripúšťať a vypočuť si, ale, samozrejme, nesmú sa pretaviť do skutkov. Na tom si myslím, že musíme spoločne pracovať.
Osobne som presvedčený, že Európska únia ako celok sa potrebujeme prinavrátiť aj k hodnotovému odkazu, rámcu otcov zakladateľov. Ja som sa dozvedel pre mňa významný fakt. V roku 1946 pastor Buchman organizoval semináre biblického zdieľania sa a v roku 1948 na tento seminár prišiel aj Robert Schuman a stretol tam Konrada Adenauera. Je pre mňa ohromujúce vidieť, že tieto myšlienky, kedy v prvých rokoch po vojne títo ľudia na biblických seminároch rozprávali o tom, čo to znamená spolupracovať, vychádzať si v mieri a v pokoji, hľadať vzájomnú úctu k sebe po tých niekoľkých rokoch obrovského vraždenia a deštrukcie, že toto boli základy myšlienkového, toto bol myšlienkový základ pre vznik Európskej únie a vytvorenie prvých zmlúv. Robert Schuman odovzdal medailu pastorovi Buchmanovi v neskorších rokoch a bola to medaila Légion d´honneur, myslím, že tak sa to nejako vyslovuje, neviem tak dobre po francúzsky, pardon.
Som presvedčený, že to, čo vidím a že je potrebné, aby sme znovu novým spôsobom pochopili aj v našich správach, v diskusiách aj v politikách, je úcta voči duchovnej autorite toho najvyššieho zakladateľa a tvorcu všetkých vecí, to je úcta a rešpekt k Bohu. Ak sa budeme zameriavať iba na seba samých a svoju vlastnú dôležitosť, myslím si, že nás to povedie k sebaspravodlivosti a tá má potom snahu definovať mnohé práva a normatívy, čo vedie k prekrúcaniu pravdy a nastoľovaniu aj určitej myšlienkovej totality. Ja si myslím, že tomu sa je treba vyhnúť.
Myslím si, že forma našej spolupráce stredoeurópskych štátov V4 je dobre fungujúci a podarilo sa nám dosiahnuť viaceré dobré zmeny a presadiť naše priority. Ale to, čo nás viacerých trápi, je, že vidíme, ako v strednej Európe už sa vyskytuje akýsi pocit európanstva druhej kategórie. Nedávno sa štáty V4 obrátili na Európsku komisiu pre dvojakú kvalitu potravín. Nadnárodné spoločnosti dodávajú do východnej Európy výrobky s rovnakým obalom, ale s odlišným zložením. To je jeden z viacerých príkladov, prečo sa nielen vlády, ale aj verejnosť v našom regióne, prečo zdieľajú tento nepríjemný pocit. Ja v Európskom parlamente pokladám za jednu z najväčších výziev práve tento hodnotový aj kultúrno-etický boj, ktorý sa prejavuje najmä v ľudskoprávnej agende.
Som členom výboru pre ľudské práva, výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Som členom delegácie pre Izrael a členom Európskeho kresťanského politického hnutia. Európske kresťanské politické hnutie má v programe ako svoj hlavný cieľ Európu ľudskej dôstojnosti. Ekonomiku, ktorá pracuje pre ľudí, priority rodiny a manželstva, slobodu viery, svedomia a presvedčenia a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a boj proti modernému otrokárstvu. Tento boj o hodnoty ľudskoprávnej agendy vidím ako aj následky určitého politického experimentu marxizmu-leninizmu. Žiaľ, tento kultúrny a etický boj v podobe gender ideológie pro-choice hnutí, LGBT hnutí, bojujeme stále. Základy rodiny, identity muža a ženy. Ochrany života od počatia až po prirodzenú smrť sú otrasené a sú napádané. Dokumenty Európskeho parlamentu sú častokrát plné rôznych zvláštnych nadpráv.
Práve z tohoto miesta vyzývam svojich kolegov zákonodarcov, vás, aby ste nepodceňovali aj tento trend a úplne sa zasadili za hodnoty, na ktorých stojí Slovensko aj celá európska civilizácia. Hovorím o biblických hodnotách a o základných hodnotách živého kresťanského myslenia.
Európska únia je častokrát z našej strany napádaná. Hoci sme zaznamenali aj obrovské úspechy, častokrát si ich však národné štáty nejakým spôsobom privlastnili a zlyhania nejako hádžeme na Brusel a označujeme ho za negatívny a zlý. Ja si myslím, že najväčšími trhlinami a príčinami konfliktov v našom európskom projekte sú začlenenie krajín južnej Európy do eurozóny a úplné otvorenie pracovného trhu zo strany starých členských štátov novým členom z východnej Európy. Ale jedným z dôsledkov je brexit. Jedna dôležitá veta, ktorá zaznela z úst práve predstaviteľa, takého radikálneho predstaviteľa brexitu pána Faragea, bola na prvom rokovaní po tom, ako bolo referendum vyhlásené ako úspešné, tak v podstate to zhrnul slovami: Vnútili ste nám politickú úniu a to je dôvod, prečo sme odtiaľto odišli.
Ja si myslím, že je potrebné si to otvorene pomenovať a vložiť energiu do riešenia týchto rozporov. Ja osobne som presvedčený, že z tých scenárov, ktoré nám boli predstavené, je potrebné alebo taký najlepší scenár je "menej, ale efektívne", ktorý by znamenal oveľa väčší pokrok v základných prioritách. Nemali by sme naozaj riešiť len okrajové veci, ale zamerať sa na to, čo nás môže efektívne hýbať dopredu, akú Európsku úniu si predstavujeme aj my zo slovenského parlamentu. Ja myslím, že málo to dolieha smerom ku nám do Európskeho parlamentu a že je potrebné, aby sme o tom hovorili viacej a vysvetľovali to našim spoluobčanom tu na Slovensku.
Na úrovni lídrov európskej dvadsaťosmičky bol nami uvedený pojem flexibilnej solidarity. Ja sa ako europoslanec angažujem v téme vojnového konfliktu v Sýrii a na Blízkom východe, v Iraku, Sýrii, a jeho možného riešenia. Poukazujem na to, že je tu úspešný projekt demokratickej federácie kresťanov, Kurdov a arabských kmeňov na severovýchode Sýrie. Som presvedčený, že my sa môžme angažovať práve v tom, aby sme napomohli sýrskym tisícom, statisícom sýrskych utečencov navrátiť sa práve na oslobodené územie, kde je ustanovený demokratický systém severovýchodnej federatívnej Sýrie. Myslím si, že to bude náš bezprecedentný vstup do toho, ako môžme napomôcť v tej utečeneckej kríze, o ktorej sme tu toľko veľa na Slovensku hovorili. Ja dúfam, že sa nám to podarí a že budeme môcť byť dobrým príkladom, čo vieme urobiť pre utečencov a navrátiť ich naspäť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Keďže máme za sebou vystúpenie všetkých europoslancov a ja by som ešte raz povedal, že vnímam toto stretnutie europoslancov s našimi poslancami slávnostne a ak vznikajú procesne mierne chyby, verím, že to druhé stretnutie s europoslancami splní všetky očakávania každého.
Takže sa pokúsime, teraz po odznení všetkých vystúpení poslancov Európskeho parlamentu by mal mať možnosť vystúpiť poslanec Národnej rady poverený poslaneckým klubom a položí otázky zo svojho miesta v rokovacej sále v rozsahu piatich minút. Preto to opakujem, pretože zakladáme nejakú tradíciu. Poprosím, aby sa prihlásili poverení poslanci poslaneckými klubmi. V poradí, v akom sa prihlásia, im umožním potom v rozsahu piatich minút z miesta položiť všeobecné otázky. Následne po vystúpení všetkých poverených poslancov budú mať možnosť v rozsahu piatich minút europoslanci reagovať.
Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prihlásilo sa päť zástupcov poslaneckých klubov.
Prvý sa prihlásil pán poslanec Milan Krajniak. Poprosím pána poslanca Milana Krajniaka.

Vážené dámy, vážení páni, na úvod dovoľte, aby som krátko vyjadril svoj postoj k europarlamentu ako takému. Myslím si, že táto inštitúcia by mala byť zrušená. Považujem ju za zbytočnú. Za inštitúciu, z ktorej vychádza iba spústa hlúpostí a zbytočností, ktorými sa celá Európa musí zaoberať. Myslím si, že by Európska únia fungovala oveľa lepšie bez europarlamentu, ak by sa iba šéfovia vlád a štátov dohodli a potom by to pán Tusk a Junker zrealizovali.
Ale keď už europarlament existuje, chcel by som sa opýtať konkrétnych slovenských poslancov, ako obhajujú v europarlamente naše slovenské národné záujmy. Pýtam sa všetkých europoslancov, budem mať konkrétne otázky, či ste za to, aby Slovenská republika fungovala ďalej ako suverénny štát. Ktoré kompetencie považujete u Slovenskej republiky za natoľko dôležité, že by sa nikdy nemali odovzdať do Bruselu? A prosím vás, aby ste neodpovedali frázami o zdieľanej suverenite, o obmedzenej suverenite alebo o subsidiarite. Žiadam vás, aby ste konkrétne zodpovedali na tieto otázky:
1. Ste za to, aby právo Slovenskej republiky bolo nadradené nad právom EÚ?
2. Ste za to, aby slovenských občanov na území Slovenskej republiky mohli zatýkať iba slovenskí policajti, obžalovať iba slovenskí prokurátori a súdiť iba slovenskí sudcovia?
3. Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo stanovovať dane pre slovenských občanov?
4. Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo rozhodovať o tom, koľko a akých prisťahovalcov prijme na svoje územie?
5. Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo rozhodovať o kultúrno-etických otázkach vrátane manželstiev homosexuálov?
Ďalej sa budem pýtať niektoré špecifické otázky:
a) Pýtam sa europoslancov Flašíkovej-Beňovej a Maňku: Prečo ste hlasovali za povinné kvóty na migrantov, proti ktorým celý tento štát – opozícia, koalícia – jednotne bojovali, nehanbíte sa za to?
b) Pýtam sa europoslancov Flašíkovej-Beňovej, Smolkovej a Maňku: Prečo ste hlasovali za sťaženie legálnej držby zbraní? To si naozaj myslíte, že keď legálne občanom sťažíte možnosť držať zbrane, že tým budeme bojovať proti terorizmu? Roky sme sa nechceli poučiť z príkladu Izraela, ako tam funguje boj proti terorizmu. Teraz už musíme, pretože sme k tomu boli dohnaní. Nevšimli ste si náhodou, že v Izraeli bojujú proti terorizmu práve tým, že uľahčujú občanom legálne držať zbraň?
c) Pýtam sa každého prítomného europoslanca: Ako ste hlasovali za zrušenie imunity vašej kolegyne europoslankyne Le Penovej? Pýtam sa preto, pretože ma zaujíma váš postoj k slobode prejavu. Pani europoslankyňa Le Penová bola obvinená, že jej strana Národný front je to isté ako Islamský štát, na čo zdieľala na internete video s odrezávaním hlavy a popravou Islamského štátu a povedala: "Toto je Islamský štát." Za toto, že povedala pravdu, bola zbavená imunity. Preto ma zaujíma, ako si ctíte slobodu slova a ako ste za zbavenie imunity pani Le Penovej hlasovali.
d) Pýtam sa pani europoslankyne Flašíkovej-Beňovej: Aká je aktuálna situácia v migrácii tresky? Aká je aktuálna situácia túlavých psov v Rumunsku? Lebo to sú témy, ktorým sa v europarlamente venujete namiesto chránenia národných záujmov Slovenskej republiky. Ale v poriadku, máte na to právo. Máte právo venovať sa, čomu chcete. Len chcem vedieť, keďže sa týmto otázkam venujete, ako sa vám podarilo otázku migrácie tresky a otázku túlavých psov v Rumunsku vyriešiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Zabudol som povedať, že pán poslanec Krajniak vystupuje za poslanecký klub SME RODINA.
Nasleduje pán poslanec Martin Klus za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Všetkých europoslancov teda srdečne vítam medzi nami v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja budem možno menej konkrétny ako pán poslanec Krajniak, ale predsa len mám tu niekoľko poznámok k niektorým vašim vystúpeniam, takže ak dovolíte, skúsim individuálne niekoľko otázok a potom by som dal jednu, resp. dve také spoločné.
Pána poslanca Eduarda Kukana by som sa rád opýtal, keď už spomínal Kosovo, ako sa má podľa vášho názoru postaviť Európska únia, konkrétne Európsky parlament k takej vážnej téme, ako bola anexia Krymu. Obzvlášť, keď je tu pomerne vážna diskusia o tom, čo ďalej so sankciami, ktoré boli zavedené. A vzhľadom na to, že nám minský dohovor nefunguje, či vidíte vy nejakú inú alternatívu, ako konečne dospieť k mieru v našej susediacej krajine.
Ďalšiu otázku by som sa rád opýtal pána poslanca Štefanca, ktorý hovoril o potrebnej podpore malých a stredných podnikov. Tu ma obzvlášť zaujíma, akú úlohu v tomto môže zohrať práve európsky parlament, či sú nastavené nejaké konkrétne opatrenia, ktoré by dajme tomu Európska komisia si mohla zobrať za svoje, a či je teda vhodné podľa vášho názoru, aby túto oblasť mala, povedané v úvodzovkách, pod palcom práve Európska únia, pretože ukazuje sa aj na príkladoch niektorých národných štátov, že to dokážu robiť omnoho efektívnejšie, ako keď je to riadené z centra.
Pána poslanca Mikolášika by som sa rád opýtal, ako on vníma princíp subsidiarity. To znamená, možno podobne ako sa pýtal pán poslanec Krajniak, čo si vy viete predstaviť, že by malo zostať na úrovni národných štátov, prípadne regiónov a miest. Pretože toto je téma, ktorá pravdepodobne aj po tej bielej knihe a piatich scenároch bude na stole, a teda aj v európskom parlamente.
Pani poslankyni Záborskej chcem poďakovať, že veľmi konkrétne pomenovala, čo budú témy hlbšej integrácie, čiže toho pomyselného jadra, a som takisto rád, že k nemu zaujala pomerne kritické stanovisko. Predsa len, rád by som sa vás opýtal konkrétnejšie, čo si viete predstaviť, že by Slovenská republika ako pomyselná súčasť jadra mohla akceptovať. Čiže veľmi podobná otázka ako v prípade subsidiarity.
No a potom mám také dve všeobecné otázky a z pochopiteľných dôvodov sa nebudem konkrétne pýtať pána poslanca Sulíka, keďže mnohé veci koordinujeme spoločne, ale tak všeobecne, keďže viem, že on sa napríklad touto témou pomerne konkrétne zaoberá. To je otázka ochrany našich autodopravcov. Je to veľmi vážna téma. Dostávame pravidelne veľa otázok od našich autodopravcov. Ja osobne poznám hneď niekoľkých, konkrétne z regiónu Banskobystrického kraja, ktorí skutočne trpia pravidlami, ktoré sa začínajú zavádzať, reštriktívnymi pravidlami a ktoré už začínajú byť podľa môjho názoru za akousi pomyselnou hranicou toho, čo má predstavovať voľný pohyb tovaru, osôb, kapitálu a pracovnej sily.
A ešte, ak dovolíte, posledná taká spoločná otázka. Pani poslankyňa Beňová hovorila o spoločnej európskej minimálnej mzde. Tam by ma zaujímal váš postoj, všetkých prítomných europoslancov. Či si to viete predstaviť prakticky, obzvlášť keď si porovnáme minimálnu mzdu v Bulharsku a napríklad v Luxembursku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Nasleduje pán poslanec Ľuboš Blaha za poslanecký klub SMER – SD.

Ďakujem pekne. Chcel som byť pôvodne voči europoslancom trošku tvrdší, ale po vystúpení pána Krajniaka ste mi hneď sympatickejší. Ja by som nezrušil Európsky parlament, ja by som zrušil psychedeliká, ktoré ľudí a križiakov motivujú k tomu, aby viedli takéto bláznivé reči. Ten človek nevie o Európskej únii absolútne nič. Ale teraz k veci.
Chcel by som sa poďakovať za spoluprácu v mene výboru pre európske záležitosti predovšetkým tým europoslancom, čo chodia na náš výbor. Za toto volebné obdobie to bol dvakrát pán Boris Zala a dvakrát pán Jožko Nagy a ešte v minulom období k nám prišli o svojich prioritách špeciálne porozprávať pán Vladimír Maňka a pán Eduard Kukan, za čo veľmi pekne ďakujem. Na výbor, samozrejme, chodili aj ďalší, najmä pani Monika Smolková.
Trošku ma mrzí, že dneska sa málo hovorí o TTIP, o CETE, málo sa hovorilo o sankciách voči Rusku, ktoré podľa môjho názoru škodia aj Európe, málo som počul o Turecku, ktoré môže zohrať ešte veľmi významnú úlohu z hľadiska migračnej krízy, aj málo o samotnej migračnej kríze, málo o bielej knihe. Často sa hovorilo o veciach, ktoré zo slovenských občanov možno zaujímajú skôr tých, ktorí tú Európsku úniu sledujú naozaj podrobne, ale tí, ktorí ju nesledujú tak často, by si možno zaslúžili viac pozornosti a práve otvoriť aj tieto témy.
Ja začnem otázkami kolegov zo SMER-u, pretože som ich zozbieral, aspoň tí, ktorí mali záujem. Juraj Blanár by sa chcel spýtať všetkých kolegov: Európska únia čelí významným výzvam z hľadiska migrácie alebo brexitu. Da akej miery podľa vás prispelo k ich riešeniam aj naše predsedníctvo? To je otázka pána poslanca Blanára.
A pán predseda výboru pre rozpočet pán Ladislav Kamenický by sa chcel špeciálne spýtať pána Vladimíra Maňku: Slovensko dáva jedno percento HDP na financovanie Európskej únie, a tak nás zaujíma, o čom sa na rozpočtovom výbore, ktorého ste členom, hovorí ohľadne financovania Európskej únie do budúcnosti.
A teraz dovoľte ešte niekoľko mojich poznámok a otázok. Začnem pánom Sulíkom. Pán kolega, pri všetkej úcte, školstvo a kultúru chcete dať späť do národných kompetencií? Preboha, vy ste za tri roky nezistili, že školstvo a kultúra nie je v kompetenciách Európskej únie, iba v doplnkových? Ak ste na toto ešte nedošli, tak obávam sa, že v tom parlamente trávite čas na iných veciach, ako je získavanie znalostí o inštitúcii, kde robíte.
Druhá vec, vy nechcete byť v prvej lige, ale chcete dobiehať životnú úroveň západných štátov. Čiže vy chcete z nejakej provinčnej tretej ligy dobiehať úroveň Nemecka, Belgicka, Holandska a tak ďalej. Vy ste teraz vydali manifest, že európsky realizmus. Toto je mimoriadne realistické, to vám naozaj gratulujem.
Tretia vec, ste členom Európskej rodiny konzervatívcov a reformistov, do ktorej patria, mimochodom, aj také príjemné a fantastické strany, ako je krajne pravicový nacionalistický belgický NVA, Praví Fíni, poľská PiS a úplne najlepšie Erdoganova AKP. Mňa by inak zaujímalo, aký je váš názor, keď ste teda s vašimi súdruhmi, takto niekedy diskutujete, aký je váš názor na zákaz potratov, ktorý presadzuje PiS, alebo čo si myslíte o Erdoganovom označovaní Európskej únie za fašistickú. Ako sa to vo vašich myšlienkach tieto veci reflektujú ako myšlienkach nacionalistu a liberála, čo je mimoriadne vzácna kombinácia.
Teraz, ďalšia otázka na pána Štefanca: Pán kolega Štefanec, vás mrzí, že nedostatočne vydávame odôvodnené stanoviská ako výbor pre európske záležitosti. Pán kolega, vy keď ste boli predsedom európskeho výboru, za vaše pôsobenie ste vydali tri odôvodnené stanoviská. Počas môjho predsedovania európskemu výboru sme vydali tri odôvodnené stanoviská. V čom je teda tá nedostatočnosť? Plus sme vydali desať politických vyhlásení z hľadiska politického dialógu, čiže sme predčili aj vašu aktivitu. Nehovoriac o tom, že naše odôvodnené stanoviská sa týkali národného záujmu Slovenskej republiky, ako je migrácia a kvóty, ako je smernica o vysielaní pracovníkov. Vaše sa týkali vašich ideologických predstáv o tom, ako má fungovať voľný trh v Európskej únii. Čiže skúsme byť korektní v tomto smere. A toto som považoval za úder pod pás najmä z toho hľadiska, že ste boli predsedom európskeho výboru a zďaleka ste nerobili viacej, čo sa týka odôvodnených stanovísk, a ani ste nemohli, lebo tie sa majú týkať subsidiarity a proporcionality. Prosím vás o odpoveď, kde bola porušená podľa vášho názoru subsidiarita, kde mal európsky výbor podľa vás reagovať.
A posledná vec na pána kolegu Mikolášika. Ja s vami zdieľam sympatie k európskej jednote, k Európe mieru a spolupráce, ale, prosím vás, Európu nezachránime prázdnymi frázami. Ľudia majú obavy z hyperglobalizácie, ktorá ohrozuje ich sociálne istoty, ohrozuje ich prácu, národnú či kultúrnu identitu a reagovať na tieto výzvy iba víziou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)