14. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák a rovnako je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, zastupuje ho minister zdravotníctva pán Drucker.
Pán podpredseda Národnej rady, som pripravený v stanovenom termíne odpovedať na otázky poslancov Národnej rady.

Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Vladimíra Matejičku a znie: Vážený pán predseda vlády, aké mimoriadne zahraničné investície môžeme v tomto volebnom období na Slovensku očakávať?

Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Posledné predikcie vývoja hrubého domáceho produktu, zamestnanosti a hospodárskeho rastu celkovo naznačujú, že v nasledujúcich dvoch rokoch bude pretrvávať pomerne významná investičná aktivita tak, ako sme jej svedkami aj v súčasnosti. Je potešiteľné, že medzi investičných ťahúňov našej ekonomiky a hospodárstva sa budú podľa prognóz Európskej komisie a Národnej banky Slovenska v najbližších rokoch radiť najmä súkromné investície s predpokladom ich ďalšieho rastu do budúcnosti.
Myslím si, že nepoviem nič zvláštne, ak zopakujem, že dlhodobo patríme k atraktívnym lokalitám investorov pre umiestnenie svojich investícií. Potvrdzuje to niekoľko trendov, a to predovšetkým stály záujem nových investorov, expanzia už etablovaných investorov, ale i zvyšovanie vnútornej kvality prichádzajúcich investícií.
Vláda má dnes podľa údajov ministerstva hospodárstva rozpracovaných približne 100 nových potenciálnych investícií, ktoré by mohli vytvoriť do 30-tisíc nových pracovných miest. Celkovo ide o investície v hodnote viac ako 2,5 miliardy eur. Z tých najvýznamnejších, na ktoré sa pýtate, spomeniem najmä potvrdenú investíciu spoločnosti Amazon do vybudovania centra strategických služieb v Seredi, ktorej spustenie bude verejne ohlásené začiatkom mája tohto roku a ktoré v najbližšom čase vytvorí viac ako 1 000 pracovných miest.
Nemusím taktiež osobitne pripomínať, že nitriansky projekt Jaguar Land Rover pred pár dňami získal ocenenie svetovej asociácie agentúr na podporu investícií v Dubaji pre najlepší investičný projekt v regióne strednej a východnej Európy. Tento závod priamo vytvorí takmer 3 000 pracovných miest avšak naviaže na seba ďalších 6 000 v dodávateľskej sieti. Bez bližšej špecifikácie konkrétnych investorov v tejto súvislosti veľmi intenzívne pracujeme na komunikácii s novými dodávateľmi Jaguaru, ktorých investície sa dajú očakávať ešte v tomto roku.
Osobne ma však veľmi teší aj iný pozorovateľný trend v investíciách na Slovensku, ktorým je zvyšovanie vnútornej kvality investícií. Nebývalý rozmach súkromných investícií do technologických centier a centier strategických služieb je priamym predpokladom toho, aby sme raz a na vždy prestali o Slovensku hovoriť ako o akejsi montážnej dielni, čoho dôkazom sú pripravované investície v Prešove, v Žiari nad Hronom, v Spišskej Novej Vsi, či v okolí Košíc. Tu si musíme taktiež uvedomiť, že príchod nových investícií, ktoré sú diametrálne rozdielne oproti bežným montážnym činnostiam tak, ako sme ich poznali v predchádzajúcom desaťročí, Slovensko stavajú pred neľahkú úlohu účinnej a dynamickej transformácie nášho vzdelávacieho systému smerom k zvyšovaniu počtu a kvality absolventov s technickým vzdelaním.
Musím povedať, že súčasná aj predchádzajúca vláda trvalo kladie dôraz na to, aby investície zahraničných spoločností na Slovensku prinášali svoje ovocie aj po stránke podpory menej rozvinutých okresov a tak isto aj na to, aby sme úmerne k ich podpore podporovali aj investície slovenských podnikateľov. Posledným príkladom je minulotýždňové spustenie výroby závodu na lisovanie hliníkových dielcov skupiny Matador, ktorý priamo aj nepriamo vytvorí niekoľko stoviek pracovných miest. Potvrdzuje sa taktiež úspech konceptu podpory najmenej rozvinutých okresov a dnes evidujeme takmer 30 potenciálnych investícií smerujúcich do najmenej rozvinutých okresov, ktoré by mohli vytvoriť takmer 5 000 nových pracovných miest. Podpora najmenej rozvinutých okresov patrí medzi priority tejto vlády a v tejto ambícii budeme naďalej pokračovať. Pripomínam však, že stojíme pred najväčšou výzvou, a to je výzva absolútneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj výzva, že tu máme pomerne veľa ľudí, ktorí jednoducho odmietajú prijímať pracovné ponuky, ktoré dostávajú. Tejto výzvy sme si vedomí a myslím si, že v krátkom čase predstavíme tak Národnej rade, ako aj celému Slovensku niekoľko zaujímavých návrhov, ako zabezpečovať túto kvalifikovanú pracovnú silu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Máte záujem o doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie. Ešte predtým, než položím druhú otázku, dovoľte mi, aby som na balkóne Národnej rady privítal seniorov z okresu Púchov. (Potlesk.)
Takže druhú otázku na predsedu vlády položil pán poslanec Marián Kéry: Vážený pán predseda, nedávno ste sa zúčastnili rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a nemeckým prezidentom Steinmeierom. Aké sú hlavné posolstvá z týchto rokovaní?

Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, dámy a páni, dôvodom mojej cesty do Nemecka bolo 25. výročie podpisu zmluvy o dobrom susedstve medzi Nemeckom a vtedajšou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou. Je treba oceniť, že v tom čase v roku 1992, kedy sa Nemecko vysporiadavalo s dôsledkami zjednotenia, bola veľká ambícia tejto krajiny podporiť európsku orientáciu prípadných adeptov o členstvo v Európskej únii a v tomto duchu sme cítili podporu od Nemecka aj my a dostalo sa nám jej v roku 2004.
Toto stretnutie samozrejme nebolo len formálne a oslavné, naopak, hovorili sme o mnohých mimoriadne dôležitých trendoch, pokiaľ ide o región, v ktorom sa nachádza Slovensko. Predovšetkým som dohodol so spolkovou kancelárkou, že v niektorých oblastiach medzi Slovenskom a Nemeckom začne tzv. štrukturálny dialóg, teda obrovská masa komunikácie, ktorá prebieha medzi Slovenskom a Nemeckom, dostane určitú kvalitu a chceme začať v dvoch rezortoch, a to je rezort koordinujúci zahraničnú politiku a potom rezort ministerstva vnútra, pretože téma bezpečnosti dnes absolútne dominuje.
Čo ale je podstatne dôležitejšie, je, že tri krajiny - Nemecko, Česko a Slovensko predstavujú významné priemyselné jadro v Európe. A práve tu sme dostali ponuku od Nemecka, aby sme si spoločne naplánovali na najbližšie obdobie, aké formy spolupráce v oblasti priemyslu môžeme pripraviť, pretože je to predovšetkým automobilový priemysel, ktorý nás spája. Je to výzva, na ktorú budú reagovať v krátkom čase ministri hospodárstva, zamestnávateľské zväzy, ako aj vedecké a inovatívne inštitúcie, pretože je to výzva, ktorá môže určiť budúcnosť Slovenska na ďalších 20, možno až 30 rokov.
Dôležitou témou bola aj diskusia o budúcnosti Európskej únie. Znovu chcem pripomenúť každému na Slovensku, aká je dôležitá politická stabilita a aké je dôležité, že máme dobré ekonomické výsledky a že máme finančné, verejné financie absolútne pod kontrolou. Nemôžem totiž vylúčiť, že okrem dvoch rýchlostí, ktoré dnes v Európskej únii máme, teda krajiny, ktoré majú euro a krajiny, ktoré euro nemajú, môže prísť tretia rýchlosť dnes v podobe mechanizmu tzv. posilnenej spolupráce. Tento mechanizmus môže stavať niektoré členské krajiny pred také úlohy, že ich nemusí jednoducho takáto krajina zvládnuť.
Ja by som preto chcel požiadať každého v tejto krajine, aby sme nešpekulovali o tom, kde je miesto Slovenska v budúcnosti v Európskej únii. Slovensko je náš životný priestor, Slovensko je krajina, ktorá pri akýchkoľvek okolnostiach musí zostať v jadre európskej integrácie. Osemdesiatpäť percent našej produkcie ide na trhy Európskej únie. Sme krajina, ktorá má šiestu najotvorenejšiu ekonomiku na svete. Dosiahli sme najvyššiu možnú mieru integrácie, sme v Schengene a sme v eurozóne a bola by obrovská chyba, ako navrhujú niektorí politici na Slovensku, zaradiť spiatočku.
Pretože doterajšie členstvo Slovenska v Únii bolo pre nás prospešné, je to náš životný priestor a je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme si tento životný priestor aj uchránili a ja verím, že aj dôveryhodnosť, ktorú Slovensko získalo počas predsedníctva, nám v tomto môže pomôcť.
Chcem pripomenúť všetkým médiám, ktoré to neuverejnili, a viem, prečo to neuverejnili, čo povedala spolková kancelárka Merkelová na slovenské predsedníctvo, keď skonštatovala, že Slovensko previedlo Európsku úniu v ťažkých časoch, v ťažkých vodách, čo považujem za vyhodnotenie slovenského predsedníctva ako vyhodnotenie, ktoré potvrdzuje, že sme túto mimoriadne vážnu úlohu zvládli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Pýtam sa, pán poslanec, či chcete položiť doplňujúcu otázku. Nie je tomu tak. 
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Dostál: Pán premiér, Rozhlas a televízia Slovenska je zo zákona verejnoprávnou nezávislou inštitúciou, ktorej poslaním je služba verejnosti. Nemyslíte si, že vašimi vyjadreniami o tom, že musí dôjsť k výmene na čele RTVS, idete proti duchu zákona, šliapete po princípoch nezávislosti? Zdá sa vám, že verejnoprávne médiá sú tu na to, aby slúžili vám a nie verejnosti?