14. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Rád by som sa doplňujúco opýtal, či je nejaká konkrétna aktivita, ktorá dnes súvisí najmä so sociálnymi sieťami a konšpiračnými webmi, ktoré tu dnes na Slovensku máme. Odhadom sa jedná o niekoľko desiatok konšpiračných webov a s odhadom asi 140 webovým stránok na, priamo na sociálnej sieti, ktoré šíria ruskú propagandu, a nielen ruskú samozrejme, a vo veľkej miere ovplyvňujú dnes už aj predvolebné dianie najmä vo voľbách do vyšších územných celkov na Slovensku. Či už existuje nejaký analytický tím alebo možno nejaký, nejaká ďalšia skupina ľudí, ktorá sa tým aktívne zaoberá na ministerstve vnútra.

Aj keď nie som minister vnútra, ale z informácií, ktoré mám, vás môžem uistiť, že analytické zložky a konkrétne poverené útvary rezortu vnútra a ostatných zložiek pravidelne monitorujú aj tieto weby a stránky, o ktorých hovoríte. Samozrejme, môžme konať len v zmysle platnej legislatívy a sledujeme pozorne aj aktivity členských krajín Európskej únie, ako sa s týmto fenoménom do budúcna vysporiadať a akým spôsobom mať možnosť aj regulovať obsah. Nehovorím o cenzúre, ale o upozorňovaní a jasnom definovaní, čo sú správy, ktoré sú pravdivé a čo sú správy, ktoré sú nepravdivé a ktoré zavádzajú verejnú mienku určitým smerom.
Takže úzko tieto informácie sledujeme a pravdepodobne sa nevyhneme aj väčšej diskusii tu v Národnej rade, aby sme si povedali, ako do budúcna s týmto fenoménom bojovať, pretože vás uisťujem, pán poslanec, že príchodom ďalších a ďalších nových, moderných spôsobov v oblasti digitálnej komunikácie bude tento fenomén a problém ešte viac narasť a bude pravdepodobne predstavovať problém nielen pre našu krajinu, ale aj pre Európu ako takú. A budeme musieť o tom pravdepodobne monotematicky diskutovať aj na pôde parlamentu, aby sme si urobili názor, či vôbec máme, akým spôsobom voči tomuto bojovať, či vôbec by sme mali mať právo takéto informácie odstraňovať, alebo blokovať k nim prístup, pokiaľ bude preukázateľné, že sú to nepravdivé informácie s cieľom ovplyvňovať verejnú mienku nejakým nekalým alebo protizákonným spôsobom.

Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Otázku číslo 6 položil pán poslanec Martin Fecko ministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi, ktorého bude zastupovať pán minister životného prostredia László Sólymos: V októbri 2016 ste v Prešove na pôde VÚC uviedli termíny dostavieb D1 a R4. Dodržia sa? Aký stav je v súčasnosti jednotlivých podkladov nevyhnutných k realizácii daných stavieb? Stojíme, či napredujeme?

Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, možno ste už v médiách zachytili, že práve dnes bola podpísaná zmluva na výstavbu úseku D1 Prešov západ - Prešov juh. Ide o takmer 8-kilometrový úsek diaľnice D1, ktorého takmer tretina je na moste a druhá tretina v tuneli. Súčasťou tejto stavby bude aj stredisko správy a údržby diaľnic Národnej diaľničnej spoločnosti pre východné Slovensko. Ide o stavbu, ktorú netrpezlivo očakávajú občania nielen v samotnom Prešove, ale aj v širšom okolí, rovnako ako ľudia, ktorí touto metropolou východu prechádzajú. Nová diaľnica z mesta úplne odkloní tranzit v smere medzi Košicami a Popradom a v spolupráci s novým prieťahom v meste výrazne zlepší dopravu v meste. Termín samotnej výstavby je stanovený na 4 roky a 1 mesiac a jej financovanie predpokladáme z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020.
Na stavbu rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat v kilometri 0,0 a 4,3 bolo dňa 31. 10. 2016 vydané stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 1. 2017. V súčasnosti zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť, a. s. prípravu dokumentácie na ponuku a následne bude možné začať súťaž. Aktuálne stále čakáme na výsledok rokovaní o dlhovej brzde a teda aj na to, ako sa napríklad aj vy, pán poslanec, postavíte k podpore budovania nových ciest.
Pretože ako určite viete, peniaze z eurofondov na diaľnice sú už prakticky minuté na konkrétne projekty a ak chceme pokračovať vo výstavbe v takom tempe, ako aktuálne máme, musíme proste niekde nájsť dostatočné zdroje. Zároveň čakáme na výsledky aktualizovaných dopravných prieskumov, podľa ktorých bude možné rozhodnúť, v akom profile je potrebné túto cestu postaviť. Na základe týchto faktov bude následne možné rozhodnúť o tom, kedy vieme začať stavať nielen prvú etapu R4, ale aj všetky nasledujúce úseky.

Pán poslanec, vidím, že má záujem o doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď vášho kolegu, tlmočenú. Vyzerá, že asi aj tie protesty mali nejaký zmysel, keď sme tam pochodovali v Prešove, takže ďakujem pekne, že jedna polovica roboty je asi urobená, alebo teda zdarne naštartovaná. No a čo sa týka tých peňazí, tak tá dlhová brzda, ja viem, že vás to omíňa, že dobre by bolo ju pustiť, ale ja hovorím, veď predsa ESO, reforma má priniesť 750 miliónov, tak z tých by sa to nedalo urobiť? Takže neviem, či to je otázka na vás alebo aj na vládu, ale myslím si, že sú aj nejaké iné rezervy a nemuseli by sme tú dlhovú brzdu, lebo ja mám jednu veľkú obavu, že to neskončí v tej diaľnici, ale niekde celkom inde a nieže diaľnice, to už je iba R4-ka, iba "R4-ka". Takže toto chcem poprosiť vládu, aby sa pozrela aj do iných zásob, finančných, ktoré možnože by sme vedeli nájsť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len toľko, že ja si myslím, že to, že sa začína stavať ten obchvat, dnes bola podpísaná zmluva, je to dobrá správa aj pre Prešov, je to dobrá správa pre východ Slovenska, ale dobrá správa pre celé Slovensko a samozrejme, aby sme mohli napredovať ďalej, tomu jednoducho bez druhého sa to nedá. Investície do infraštruktúry, to nie sú malé peniaze, to sú veľké peniaze, potrebuje to proste vysoké zdroje, takže veľmi ťažko sa hľadá v štátnom rozpočte zdroj na takéto veľké investície. K tomu treba asi aj iné, potrebujeme k tomu spraviť iné kroky, preto hovoríme o tej dlhovej brzde veľmi intenzívne. Takže je to na nás, aj na vás, na nás všetkých, to rozhodnutie, že či sa budú stavať naďalej na Slovensku diaľnice alebo proste asi nebudú. Takže asi toľko. Ďakujem pekne.

Otázku č. 7 položila pani poslankyňa Soňa Gaborčáková ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi: Chcem sa opýtať, ako sa bude riešiť ošetrovateľská starostlivosť v zariadení sociálnych služieb pri osobách v piatom a šiestom stupni odkázanosti, t. j. chronických pacientov?

Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa. Vzhľadom na znenie otázky považujem za potrebné úvodom uviesť, že stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobsluhe v piatom, respektíve šiestom stupni sám o sebe nezakladá vznik odkázanosti prijímateľa sociálnej služby na zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti. Potrebu takejto zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľských výkonov indikuje príslušný ošetrujúci lekár pacienta, prijímateľa sociálnej služby v konkrétnom zariadení.
Zákon o sociálnych službách v rámci rozsahu poskytovania činnosti v zariadeniach pre seniorov, v zariadeniach opatrovateľskej služby, domovoch sociálnych služieb a špecializovaných zariadeniach obsahuje aj zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti v prípade, ak toto zariadenie sociálnych služieb neposkytuje túto ošetrovateľskú starostlivosť svojimi zamestnancami. Zdravotná starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti je v takomto prípade zabezpečovaná prostredníctvom poskytovateľov zdravotnej služby, to znamená ADOS-ky.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky obsahuje záväzok. Vláda si uvedomuje dôležitosť kvalitných a efektívnych sociálnych služieb zameraných na adekvátne naplnenie potrieb odkázaných ľudí. Mimoriadnu pozornosť bude venovať starostlivosti o starších ľudí, a to najmä efektívne prepojenie zdravotníckych a sociálnych služieb. Preto zefektívni systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb, podporí zavedenie príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako a bude pokračovať v podpore procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb.
V súlade s týmto schváleným plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok ministerstvo práce veľmi intenzívne na základe veľkej pracovnej komisie pripravuje a v septembri predloží na rokovanie vlády, následne Národnej rady návrh, ktorý sa bude týkať viaczdrojového financovania sociálnych služieb. V rámci tejto novely za ustanovených podmienok posilní spolufinancovanie verejných aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou na lokálnej úrovni a novo sa ustanoví spolufinancovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou na regionálnej úrovni z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Pôjde o diferenciáciu úrovne tohto spolufinancovania vo väzbe na štruktúru prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti prijímateľov sociálnej služby na pomoc inej osoby.
Mám ešte čas. Vzhľadom na to, že sme mali minulý týždeň konkrétne rokovania s kolegom pánom ministrom Druckerom, môžem ubezpečiť a zároveň nielen vás, ale aj verejnosť, že máme záujem z hľadiska viaczdrojového financovania pokračovať aj príspevkom zo zdravotných poisťovní. Sú pripravené tri alternatívy, z ktorých sa jedna dostane do konkrétnej podoby. Prvá alternatíva je tých deväť medicínskych úkonov, ich prehodnotenie alebo rozšírenie o ďalších šesť. Druhá alternatíva je paušálny príspevok a tretia alternatíva je priame financovanie, nazvem to zdravotných sestier z rozpočtu zdravotných poisťovní priamo v sociálnych zariadeniach. To znamená, toto je asi stav alebo štádium rokovania a z tohto by mal byť potom urobený istý záver, ktorý by sa mal dostať do návrhu zákona.

Ďakujem, máte záujem o doplňujúcu otázku, pani poslankyňa? Nech sa páči.