15. schôdza

Pán poslanec Nemky.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja by som vám niečo prečítal. Denník N, 6.20 hod.: "Veronika Remišová, poslankyňa OĽANO, kritizovala ministra práce Jána Richtera, že nebol v noci na schôdzi o svojom odvolávaní. Škoda, že tu nie je pán minister. Nie my sme dali túto schôdzu na noc, mohol tu vydržať."
Pani poslankyňa, my a pán minister sme tu celú noc, len ja neviem, kde ste boli ozaj vy. Neni vám to blbé? Pokiaľ svoje vystúpenie začnete takýmto klamstvami, tak si myslím, že celý ďalší obsah vašich vystúpení bolo podobné klamstvo.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Pán minister práve nebol v miestnosti, v rokovacej.
Pani kolegyňa, pýtala si sa, prečo minister nekoná. A vlastne my tu všetci sedíme preto, aby sme prišli na to, ale vidím, že teda až na to celkom neprídeme, že prečo tak veľmi chráni ten Čistý deň. Čo je v tom, prečo toľká nesmierna ochrana, keď vieme o stovkách prípadoch iných zariadení, kedy neváhal odobrať akreditáciu. Okamžite na základe jasných argumentov, že niečo chýbalo, niečo vyzeralo nie dobre, nevhodne. Neváhal, konal absolútne, v absolútnej rýchlosti.
Tiež ma zaráža, že či existuje ešte nejaký iný príklad neziskovky, ktorá by takým zvláštnym spôsobom reagovala na kontroly, dovtedy teda, kým nezačala táto kauza, ako bol práve Čistý deň. Väčšinou mám skúsenosti z rozhovorov s neziskovkami, že ak príde kontrola, sú nachystaní v pozore, dobre, že nie pod pazuchou so všetkými dokumentami, sú ochotní rozobrať celé zariadenie do šroubika, len aby vyhoveli každej jednej požiadavke kontrolórov. Ale pani Miková si nájde kopu paragrafov, kvôli ktorým neodovzdá materiály, ktoré si žiadajú kontrolóri, alebo povie, že na to nemajú právo, a proste vymyslí si tisíc úplne trápnych argumentov, ako keby si nepamätala, že jedno ustanovenie zmluvy, na základe ktorej odoberá peniaze od štátu, jej dáva priam príkaz spolupracovať pri kontrolách.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kollár.

Ja, ja by som len chcel zložiť pani poslankyne Remišovej kompliment. Napriek tomu, že tu sedela v pléne celú noc, sedela a sedela a odvolávala Richtera, je tu asi jediná čerstvá a svieža plná energie tu v pléne o 6.32 hod., lebo ja už padám na hubu. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Remišová, s reakciou na faktické.

Ďakujem za veľmi vecné pripomienky. Ale k pánu Nemkymu, skrátka vy ste si určili, že táto schôdza má prebiehať cez noc. Dať, určiť, že mimoriadna schôdza má prebiehať cez noc, je tak trošku hulvátstvo. A keď teda viete, že pán minister má problém, že ho ťahá na spánok z toho, čo tu počuje, tak uľahčite mu to a dajte to cez deň, takéto veľmi dôležité, mimoriadne schôdze.
Prečo dávate mimoriadne schôdze tak, že ich dáte o 16.00 hod. a dáte ich až do rána? (Reakcie z pléna.)

Poprosím, kľud v sále. Prosím aj o kolegiálnu úctu, naozaj ani nebolo možné technicky inokedy určiť termín na zvolanie schôdze a naozaj tí, ktorí tu večer odkrútili, ja vám dávam - aj opozícii - obdiv tým, ktorí ste tu vydržali. A tí, ktorí sa vyspali a prišli sem, tak nech sa pozrú do zrkadla.
Pán poslanec Matovič, nie je tu, stráca poradie. Pani poslankyňa Vaľová, nie je tu, stráca poradie... (reakcie z pléna) a prepadá možnosť. Vzhľadom na uvedené, že sme vyčerpali zoznam prihlásených písomne do rozpravy, pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. (Reakcie z pléna.) Ukončujem možnosť prihlásiť... (Reakcie z pléna.) Ešte raz. (Reakcia z pléna.) Pani Remišová. Ukončujem možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásilo sedem poslancov. Prvá pani poslankyňa Jurinová, druhý Vašečka, Krajniak, Verešová, Vážny, Mihál, Remišová.
Poprosím, pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda veľmi krátko sa ešte predsa len vyjadriť k tomu, čo sme tu túto noc počuli. Priznám sa, že prišla som tu s rôznymi indíciami, hej, ktoré som... Ani som netušila, že niektoré z nich sa ukážu ako veľmi dôležité a možno aj urobia taký konečný dosť nepríjemný dojem na celej rozprave k odvolávaniu Richtera.
Od kolegov, ktorí, musím povedať, že veľmi silno, kolegov SMER-u, veľmi silno obhajovali, a tak až nevídane obhajovali svojho ministra, čo považujem za sympatické, sme sa dozvedeli, koľko dobrých vecí pán minister urobil. Len naozaj vždy je to o uhle pohľadu. Vypočítavali ste, aj on sám teda vypočítaval rôzne zmeny zákonov, vypočítaval, koľko peňazí investoval viac oproti predchádzajúcim rokom, ale zabudol sa pozrieť na všetky opatrenia, ktoré robil z pohľadu ľudí, pre ktorých ich robil. A to, opäť poviem tak ako vo svojom prvom príspevku, je asi to najdôležitejšie pre spoločnosť, pre občanov Slovenska, aby dopady zákonov boli na nich priaznivé, pre nich priaznivé, aby ľudia, ktorí potrebujú sociálnu službu, ju mohli mať k dispozícii v primeranej kvalite alebo v dobrej kvalite, aby každý jeden, kto potrebuje kompenzačnú pomôcku a má podľa parametrov na ňu nárok, ju aj dostal, aby nemusel zápasiť s úradmi a podobne. Takže možno áno, pán minister vie vypočítať množstvo zákonov, ktoré boli prijaté, ale ktoré my vnímame, že naozaj urobili veľký škrt pre mnohých občanov v tom, že nijako sa nezlepšila dostupnosť služieb, nijako sa nezlepšila kvalita služieb, nijako sa nezlepšilo, neskrátili čakacie lehoty na službu a podobne.
V oblasti zamestnanosti - tú považujem za možno jedinú oblasť, kde má možno morálne právo sa pán minister pochváliť, pretože dochádzalo k pozitívnym zmenám aj dochádza, a verím tomu, že aj bude dochádzať k pozitívnym zmenám, ale len vďaka tomu, že celá ekonomika Európy napreduje. Takže nie vďaka pánovi ministrovi, ale aj napriek tomu, že máme pána ministra Richtera, sa situácia v oblasti zamestnanosti zlepšuje. Ale zlepšuje sa nie tak ako v ostatnej časti Európy. Bohužiaľ.
My sme, naopak, poukazovali na najväčšiu kauzu alebo na kauzu, kvôli ktorej sa táto schôdza spustila, na kauzu Čistý deň, ktorá hovorí o tom, a za to viníme ministra, že konal nie dostatočne razantne na to, aby boli ochránené práva detí. Ľudské práva detí, adolescentov, ľudí, detí, ktorí, ktoré sú ešte závislé na tomto systéme. A, bohužiaľ, jeho konaním a naozaj veľmi čudným obhajovaním ponechania akreditácie sa to pre nás stáva úplne nepochopiteľným. A stále si kladieme otázku, že čo za tým musí byť. Financie sú malo, drogy sú málo, nevieme, čo by to mohlo byť. Ale niečo, proste čo nám, čo nás túto noc nenechalo spať, za tým musí byť. Pán minister hrá buď hru zariadenia, alebo zariadenie hrá hru pána ministra.
V závere by som už iba podotkla, že kauza Čistý deň má naozaj dve roviny. Jedna je trestnoprávna, na ktorú neustále poukazovali poslanci SMER-u, druhá rovina je ľudskoprávna alebo výkonu sociálnoprávnej ochrany, na ktorú zväčša poukazujeme, celá opozícia. Tváriť, že konať minister má začať až vtedy, keď bude, budú ukončené všetky vyšetrovania, keď bude vznesené obvinenie nebodaj, dokonca budeme čakať, kým rozhodne súd, je pre ministra práce úplne nehodné. Nehodné je to! Takéto čakanie absolútne nie je na mieste. Minister má konať, keď len má náznak podozrenia, pretože tých podozrení nie je len u jednej osoby, nejde o jedno sexuálne obťažovanie, o jedno, o jednu, o jeden nejaký sexuálny delikt, ale ide o výpovede viacerých chovancov bývalých aj terajších.
Pán minister, stále si myslím, že bolo by pre vás oveľa lepšie, keby ste so cťou sám odstúpili. Všetky ostatné pripomienky, ktoré sme dávali, čo sa týka oblasti sociálnych vecí alebo sociálnych politík, zopakujem iba, že sme, že boli podávané a vnímané najmä zo strany občanov, ktorým nie je poskytnutá adekvátna služba, hlavne vzhľadom k tomu, ako ste hovorili, ako sa vlastne by mala zlepšiť tá situácia. Ste päť rokov ministrom a neboli ste schopný vytvoriť systém financovania sociálnych služieb taký, aby vyhovoval celej spoločnosti. Aj to je dôvod na vaše odvolanie, pán minister.
Ďakujem pekne.