17. schôdza

Ďakujem pekne. Rád by som pripomenul cteným kolegom rokovanie ústavnoprávneho výboru dnes o 12.00.

Ďakujem. Rád by som pripomenul členom výboru pre obranu a bezpečnosť, že zasadnutie bude v miestnosti výboru o 12.15. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som... (Zmĺknutie ministra pre hluk v sále, vstup predsedajúceho.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás o kľud v rokovacej sále!

Lajčák, Miroslav, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som ocenil priebeh rozpravy k materiálom, ktoré som predkladal. Oceňujem jej fundovanosť a zároveň kultivovanosť a chcem poďakovať všetkým vystupujúcim za slová ocenenia na adresu slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Blahu, tak stotožňujem sa s tými pozitívnymi charakteristikami na adresu úlohy Národnej rady Slovenskej republiky a jej príspevku k úspechu slovenského predsedníctva. Rovnako tak oceňujem vaše hodnotenie nášho príspevku k riešeniu migračnej témy vďaka nášmu konceptu efektívnej migrácie, v ktorom pokračuje maltské predsedníctvo.
Pán poslanec Šebej, chcem poďakovať za fundovaný výklad k téme piatich scenárov k budúcnosti Európskej únie, ktorú predložila Európska komisia, čím ste mi ušetrili čas. A rovnako tak sa stotožňujem s vaším stanoviskom, pokiaľ ide o prístup k brexitu. To znamená, nejaká snaha trestať Britániu za rozhodnutie v referende by bola hrubou chybou a to nie je naša filozofia, pretože Británia zostane naším partnerom, blízkym politickým, ekonomickým aj po odchode z Únie a, samozrejme, toho všetkého sme si vedomí vrátane toho, že v Británii žijú desiatky tisíc našich občanov.
Ďakujem pánu poslancovi Drobovi za pozitívne hodnotenie nášho predsedníctva aj pánu poslancovi Fedorovi za štátnické vystúpenie, chcem oceniť jeho slová o trpezlivej a nebombastickej práci slovenskej diplomacie, lebo presne takto k našej práci pristupujeme.
Pán poslanec Viskupič sa vyjadril proti zlučovaniu rozpráv, čo je legitímny názor a na druhej strane naša skúsenosť je, že tie témy v rozprave sa vždy prelievali bez ohľadu na to, aký bol názov materiálu, ktorý sme predkladali, čiže sme sa prikláňali k tomu, aby sme mali jednu zahraničnopolitickú rozpravu alebo jeden zahraničnopolitický deň v Národnej rade. Chcem k pozvaniu europoslancov, to bol aj od začiatku koncept. Pôvodný plán bol, že sme mali mať vo štvrtok v minulosti túto rozpravu a na druhý deň mali prísť europoslanci na túto tému aj za mojej účasti, ale vlastne Mečiarove amnestie dostali vtedy prednosť a rozhodlo sa o schôdzke ministrov zahraničných vecí NATO, vlastne len s niekoľkodňovým predstihom v ten deň, kedy tu naši europoslanci boli, takže po dohode s pánom predsedom Národnej rady som plnil svoju úlohu v Bruseli. Ale ten koncept je správny a ja veľmi podporujem to, aby sa debaty na európske témy zúčastňovali aj poslanci Európskeho parlamentu zvolení v Slovenskej republike.
Pokiaľ ide o hoaxovú vojnu, môžem vás informovať, že už som prijal rozhodnutie o vytvorení analytickej jednotky u nás na ministerstve a rovnako tak pracujeme aj na medzirezortnom riešení tohto alebo nejakým spôsobom prístupe Slovenska k tejto téme, ktorá objektívne tu existuje. Takže si uvedomujeme rovnako tak.
Pokiaľ ide o koncept predsedníctva v Bratislave alebo teda centralizovaného, decentralizovaného, je to otázka rozhodnutia, je to otázka názoru, my sme o tom komunikovali aj s politickými stranami, ak si pamätáte, ešte pred naším predsedníctvom. Tie dôvody, pre ktoré sme zvolili centralizovaný model, to znamená mať podujatia v Bratislave, sú po prvé finančné, pretože by sa nám to, samozrejme, výrazne predražilo, po druhé bezpečnostné, lebo nie všade máme priestory, ktoré vyhovujú, a po tretie logistické. Tri štvrtiny návštevníkov alebo účastníkov aktivít slovenského predsedníctva prišli do Viedne a ďalej sa posúvali autom. Čiže ja by som veľmi rád mal predsednícke podujatia vo Vysokých Tatrách napríklad, ale viem, že by to bolo na úkor účasti, na úkor kvality, ubytovanie v hoteloch a podobne. Snažili sme sa to kompenzovať dotačnou schémou, v rámci ktorej sme podporili 27 podujatí v hodnote 300-tisíc eur, ktoré prezentovali naše predsedníctvo na celom území Slovenska, a rovnako tak sme poskytli záštitu slovenského predsedníctva 213 podujatiam na celom Slovensku.
Pokiaľ ide o to, v jednej veci s vami nesúhlasím, povedali ste, že pokiaľ ide o brexit, Európska únia nevie ako ďalej. Našťastie nie je to pravda, Európska únia vie ako ďalej, dokonca by, si poviem, že už dávno som nemal taký dobrý pocit v rokovaniach v EÚ ako teraz, keď diskutujeme o brexite. My sme, viete, však premiérka Theresa May 29. marca oficiálne ohlásila, teda aktivovala článok 50, už 29. apríla sme schválili usmernenia pre rokovanie, 3. mája prvý návrh negociačných smerníc a 22. mája budú schválené tie smernice, ktoré sa ďalej budú upresňovať podľa vývoja rokovaní. Ale to, čo je dôležité, je, že európska dvadsaťsedmička je jednotná v prístupe. To znamená v prvom rade práva našich občanov, občanov EÚ, vyrovnanie finančných záväzkov Veľkej Británie, sekvenčné rokovania, to znamená najskôr dohoda o vystúpení a usporiadaní záväzkov, potom dohoda o budúcich vzťahoch, je tu päť priorít, ktorým sa budeme venovať, to znamená taká pokojná sebadôvera Európskej únie. Bodaj by nám to vydržalo čo najdlhšie počas tých rokovaní, ale v každom prípade momentálne vieme veľmi dobre a medzi 27 členskými krajinami nie je najmenšia polemika o tom, ako by sme mali v tejto veci postupovať.
A nakoniec pán poslanec Klus ma zasypal celým radom otázok, ale ešte raz chcem oceniť aj z tohto miesta výber vašej kravaty, včera na zasadnutí Rady ministrov Európskej únie pre zahraničné veci mal predsednícku kravatu slovenskú aj Boris Johnson a veľmi sa k nej hlásil.
Pýtali ste sa na spoluprácu Severoatlantickej aliancie s Európskou úniou a tu je, naozaj varšavský summit NATO bol míľnikom, že sa prvýkrát podpísala deklarácia o spolupráci, je tam sedem konkrétnych bodov, medzi ktorými je, sú napríklad spoločná výmena informácií, politický dialóg, cvičenia, koordinácia aktivít a podobne, čo je niečo, po čom Slovensko už dlho volalo, lebo nie je logika, aby dve organizácie, kde 75 % členstva sú tie isté krajiny, nemali formálne vzťahy. Takže tento proces začal a dôležité je, že sa k nemu budeme dvakrát ročne vracať, to znamená, budeme ho posúvať ďalej, že to nie je jednorazový akt, ale je to začiatok procesu zbližovania Aliancie a Európskej únie.
Pokiaľ ide o budovanie európskej armády, samozrejme, to je metafora, lebo európska armáda sa nebuduje, to, o čom hovoríme, je posilňovanie európskeho piliera v rámci transatlantickej obrany a je to súčasť európskej globálnej bezpečnostnej stratégie, ktorá sa rozbehla v Bratislave. Aj včera sme o tom rokovali v Bruseli a opäť slovo Bratislava rezonovalo v pozitívnom kontexte. Vo štvrtok k tomu ministri obrany schvália isté závery, ktoré dajú odpočet toho, kam sme sa posunuli od tej debaty, ktorá v Bratislave bola. Európska únia potrebuje posilniť svoju spoločnú zahraničnú bezpečnostnú politiku a o tom to celé je.
Pokiaľ ide o plnenie našich záväzkov v Severoatlantickej aliancii, rád konštatujem, že ich plníme, to znamená, náš záväzok 1,6 % výdavkov na obranu do roku 2020 je odrazený aj v oficiálnom výhľade rozpočtu do roku 2020, ktorý predložil minister financií, je tam číslo 1,6. Pokiaľ ide o 20 % na modernizáciu, už dnes máme 19 a splníme toto, sme piata najlepšia krajina v Aliancii, pokiaľ ide o objem výdavkov na modernizáciu vďaka tomu, že prezbrojujeme našu armádu a prechádzame na aliančné systémy. Rovnako tak sme sa stali vedúcou krajinou v jednom zo zvereneckých fondov na Ukrajine, no a samozrejme, po zvolení prezidenta Trumpa celá tá debata má trochu inú dynamiku. Spojené štáty dali najavo, že očakávajú od spojencov záväzok podložený konkrétnymi číslami, kedy sa priblížia, teda kedy dosiahnu úroveň 2 %, a teda ten rok by mal byť rok 2024, o čom my teraz diskutujeme. A rovnako tak sa očakáva konkrétny príspevok k boju proti terorizmu a ja zase rád poviem, že aj pre nás je to priorita. Pred niekoľkými dňami sme mali politické rokovanie na túto tému za účasti predsedu vlády, ministra obrany, ministra financií, mojej, boli prijaté nejaké rozhodnutia, ktoré zajtra by mala schváliť bezpečnostná rada a vláda Slovenskej republiky. Čiže nechcem to predbiehať, ale sú to substantívne príspevky Slovenskej republiky do boja proti terorizmu. Takže myslím si, že si stojíme veľmi slušne.
Pýtali ste sa na moju kandidatúru na pozíciu generálneho tajomníka OSN. Chcem povedať, že to bola úžasná skúsenosť, samozrejme, veľká geopolitická hra, na veľkej úrovni a zvíťazil veľmi dôstojný kandidát António Guterres, ktorý mal najviac hlasov v každom kole, čiže je to najdôstojnejší kandidát pre mňa. A fakt, že som bol na druhom mieste a na prvom z hľadiska našej regionálnej skupiny, je niečo, na čo som hrdý. Špekulovať o vetách nemá zmysel, to je proste informácia, ktorá sa nezverejňuje, ale aby som rozptýlil akékoľvek obavy, tak pripomeniem, že ma minulý týždeň, minulý pondelok prijal so všetkým poctami teda nový americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson v State Departmente a mali sme veľmi dobrý rozhovor, ako jedného z prvých ministrov alebo teda možno piaty, šiesty v poradí ministrov zahraničných vecí Európskej únie.
Pokiaľ ide o potrebu priblížiť Európsku úniu občanom v Slovenskej republike, stotožňujem sa s tým, mali sme záujem využiť na to aj naše predsedníctvo, je to trošku nevyužitá príležitosť v tomto aspekte, ale na tango treba dvoch, jednoducho musí byť aj ponuka, ale aj dopyt. Ale v tomto kontexte chcem povedať, že zajtra máme debatu o Európskej únii v Banskej Bystrici na pôde univerzity Mateja Bela a som rád, že pán poslanec Klus sa jej zúčastní, práve preto, aby sme o európskych témach diskutovali. A to, že ako som povedal, o 10 % viac občanov si myslí, slovenských občanov, že Slovensko má hlas v Európskej únii a že je to najväčší percentuálny nárast zo všetkých krajín EÚ, je zásluha nášho predsedníctva a toho, že sa o tom rozprávalo.
O piatich scenároch hovoril pán poslanec Šebej, čiže nebudem sa rozširovať, chcem len povedať, že bratislavský summit odštartoval proces reflexie Európskej únie, ktorý istým spôsobom vyvrcholil na summite v Ríme. S medzipristátím na Malte, toto bol plán a projekt. To znamená proces, ktorý vlastnia členské krajiny a ktorý jasne zadefinoval, čo sú priority. Rímsky dokument je veľmi jednoduchý, zrozumiteľný ešte aj mne a vieme, čo sú naše priority. Do toho prišla Európska komisia iniciatívne so svojimi piatimi scenármi, dôležité je, pozitívne, že to je proste príspevok do diskusie. A súhlasím s pánom poslancom Šebejom aj s ďalšími, ktorí povedali, že, samozrejme, ten vývoj bude iný, že tých päť scenárov je inšpirácia, ale ten výsledok bude nejakým prienikom. A už včerajšie rokovanie nového francúzskeho prezidenta s nemeckou kancelárkou ukazuje, že môžeme byť pripravení, musíme byť pripravení na dynamiku procesu.
K tej Bratislave som sa vyjadril. To, čo ste vy nazvali tieň klientelizmu, opozíciu zarmútilo a chcem oceniť aj to, že ste uznali, že naozaj ja osobne aj môj rezort máme záujem o maximálnu transparentnosť všetkého, čo sa predsedníctva týka, pomôžem si troma citátmi.
Federica Mogherini: "Slovenské predsedníctvo je už teraz veľkým úspechom a naozaj prispelo výrazným spôsobom k budovaniu spoločných pozícií a posunulo vpred množstvo dôležitých otázok."
Michel Barnier, hlavný vyjednávač pre brexit: "Som rád, že môžem zablahoželať pánovi predsedovi vlády a jeho tímu, jeho vláde k veľmi úspešnému predsedníctvu Slovenska v Rade Európskej únie. A to nie je len môj pocit. Tento pocit, že vaše predsedníctvo je veľmi úspešné, zdieľa celá Európska únia, takže naozaj vám gratulujem."
Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu: "Bolo to mimoriadne úspešné predsedníctvo, za ktoré vám ďakujem, chcem povedať, že toto bolo jedno z najúspešnejších predsedníctiev."
Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie: "Chcem zablahoželať slovenskému premiérovi, že majstrovsky zvládol historicky prvé predsedníctvo. Bola to naozaj vynikajúca práca."
Takto je naozaj vnímané naše predsedníctvo vo svete dodnes, aj za hranicami Európskej únie sa stretávam s maximálnymi komplimentmi. Teraz si to dajme do kontrastu s tým, ako o našom predsedníctve informujeme doma. A je mi to ľúto, pretože za tým sú naozaj roky poctivej práce diplomatov a expertov, nadšenej práce s cieľom urobiť teda najlepšie predsedníctvo, aké vieme. A pred dvoma týždňami som bol na Malte na akcii v rámci maltského predsedníctva, musím povedať, že som odchádzal s pocitom, klobúk dole pred slovenským predsedníctvom. Opäť raz som si uvedomil, čo sme dokázali.
Je tu snaha dať predsedníctvu nálepku predražené predsedníctvo, tak povedzme si zase fakty. Maďarské predsedníctvo 81 mil. eur, poľské 116 mil. eur, české 136 mil. eur. My sme mali vyčlenených 69,5 mil. eur, minuli sme 50,71, to znamená, usporili sme 18,8 mil. eur. Čiže hovoriť v tomto kontexte o predraženom predsedníctve asi nikto rozumne uvažujúci alebo seriózny nemôže. A tie otázniky, ktoré sa zjavili, sa týkajú podujatia, ktoré predstavuje 0,26 % z reálne čerpaných peňazí. Je dobré vidieť veci v kontexte. A ako som povedal, nikdy sme nič nezatajovali a nemáme dôvod, prebiehajú kontroly ešte stále u mňa na rezorte, príslušných inštitúcií, Úrad pre verejné obstarávanie sa už vyjadril a viete ako. To znamená, nechajme hovoriť fakty, ale hlavne neočierňujme, nezhadzujme šmahom ruky spoluprácu množstva zanietených ľudí, lebo tým nepomáhame nikomu a ubližujeme tým Slovensku. Čiže toto na túto tému.
Pokiaľ ide o brexit, ako môže Slovensko pomôcť alebo ako môže Národná rada pomôcť. Tu musíme byť pripravení byť veľmi flexibilní, lebo ten vývoj bude dynamický. A tak isto súhlasím s pánom poslancom Šebejom o tom, že naši britskí partneri ešte nie celkom si uvedomujú, čo všetko nás čaká, tí z vás, ktorí čítali uniknuté, podľa mňa nekorektne uniknutý prepis večere Jean-Claude Junckera s Theresou May, tak vedia, o čom hovorím. To znamená, bude treba reagovať a musíme vedieť v každej chvíli si zadefinovať, kde sú naše záujmy a kde sú naše pozície.
Pokiaľ; a posledná vec, na ktorú ste sa pýtali, agentúra EMA. Predložili sme oficiálne našu žiadosť, uchádza sa o ňu prakticky takmer všetky členské krajiny Európskej únie, niekedy v júni by malo byť známe, aké budú kritériá, aké budú podmienky a niekedy na jeseň by malo byť prijaté rozhodnutie. Pracuje medzirezortná skupina pod vedením ministerstva zdravotníctva, ale aj za účasti môjho rezortu a niektorých ďalších, predložili sme návrh, ktorý považujeme za najlepší, aký Slovensko mohlo predložiť.
Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz ďakujem za veľmi korektnú a konštruktívnu diskusiu a rozpravu. Na záver chcem ešte jeden citát na adresu nášho predsedníctva, slová, ktoré predniesol britský konzervatívny europoslanec Charles Tannock: "Musím pred prvým slovenským predsedníctvom sňať klobúk, ste malá krajina, ale vaši diplomati sú veľmi skúsení a kompetentní. Poviem to tak, že ukázali štandard Rolls-Royceu."
Ja stále hovorím, že nemôžu si nás vo svete vážiť, pokiaľ si nevážime sami seba. A po druhé, že žijeme v dynamických ťažkých časoch a na to, aby sme uspeli a aby sme sa nestali obeťou tých geopolitických posunov, musíme byť v zahraničí jednotní. A ja som veľmi rád, že dnešná rozprava ukázala platnosť obidvoch týchto princípov, za čo vám naozaj ďakujem. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Už iba veľmi stručne zhrniem a, samozrejme, keďže nie je možnosť reagovať, už nič kontraverzné nepoviem. Len toľko, že chcem oceniť, že sa diskusie o zahraničnej politike konečne zase raz zúčastnili len ľudia, ktorí k tomu majú čo odborne povedať, a nie rôzni krikľúni, ktorí tu mali v poslednom čase občas chuť predvádzať sa. O to vecnejšia a o to kultivovanejšia a o to odbornejšia bola táto diskusia napriek tomu, že existujú rozdiely medzi ľavicou, pravicou, realistami, idealistami, supranacionalistami, intergovernmentalistami a ďalšie, ďalšie rozdiely, ktoré tu vždy existovať budú, pretože všetci chceme diskutovať o tom, ako má Európa a svet vyzerať, a ja som veľmi rád, že táto diskusia prebieha kultivovane.
To, čo nás spája, je určite odpor voči pravicovému extrémizmu, odpor voči vojnám, odpor voči porušovaniu medzinárodného práva a hlavne obhajoba štátnych záujmov Slovenskej republiky, ktoré treba napĺňať v Európskej únii, ktorá, samozrejme, musí byť predmetom kritickej diskusie. A myslím si, že v tomto sa naozaj – a to má pán minister pravdu – vieme veľmi ľahko zhodnúť.
Je naozaj nefér, ako sa niektoré akcie organizované Slovenskou republikou potom mediálne predostierajú, to spomínal aj pán minister, keď takto úspešné predsedníctvo Slovenskej republiky prebehne a vzápätí sa to snaží niekto prekryť umelo vytvorenou kauzou. Nie je to fér voči úradníkom, voči diplomatom na ministerstve, voči nikomu, kto mal podiel na organizácii a podobne to platí aj pre konferenciu predsedov parlamentov.
Treba povedať, že Národná rada Slovenskej republiky neorganizovala počas predsedníctva iba COSAC-y a iba konferencie, o ktorých som hovoril, ale aj bratislavský summit predsedov parlamentov v októbri aj nedávnu konferenciu predsedov parlamentov, pretože stále parlament, slovenský parlament predsedá ďalším parlamentom v rámci formátu konferencie predsedov parlamentov. A je nefér, pokiaľ sa potom takéto úspechy Kancelárie Národnej rady znevažujú cez umelo vytvorené kauzy.
A týmto by som rád aj využil príležitosť opätovne poďakovať celej Kancelárii Národnej rady, odboru pre európske záležitosti predovšetkým, ale aj odboru pre protokol a zahraničné vzťahy, kancelárovi a ďalším odborníkom v Kancelárii Národnej rady vrátane vedenia Národnej rady, ale aj vrátane vlády, premiéra, ministra zahraničných vecí aj štátneho tajomníka pre predsedníctvo, ktorí všetci pomáhali, aby Slovensko mohlo byť úspešné, aby takto mohlo byť vnímané. Ja verím tomu, že pre zdravý rozum a pre ľudí, ktorí tento fenomén poznajú, ktorí rozmýšľajú veľmi, veľmi zdravo, nikto nemôže prekryť úspechy slovenského predsedníctva a úspechy Slovenska.
Takže ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň, ospravedlňujem sa. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslankyňa, poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 10. mája 2017 a prijala k tomu uznesenie č. 226/2017.
Cieľom tohto zákona je reagovať na stav, kedy niektorí jednotlivci zneužívajú legislatívne postupy pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov pod budúcimi diaľnicami a rýchlostnými cestami. Pomocou rôznych obštrukcií pri výkupe pozemkov alebo vo vyvlastňovacom konaní sú schopní úspešne blokovať vydanie stavebných povolení a výstavbu úsekov, ktoré zlepšia dopravnú situáciu desiatkam tisícom ľudí a na ktoré verejnosť čaká. Ich cieľom je vytvoriť časový tlak a získať tak pre seba neúmerné výhody. Len na stavbe obchvatu Bratislava presahujú požiadavky týchto subjektov, ich zákonné nároky a znalecké posudky spolu o desiatky miliónov eur. Ak by nebola novela zákona prijatá, štát by bol nútený popri spravodlivej náhrade uhradiť navyše aj túto sumu, aby mohol predmetné stavebné povolenia získať. Takéto konanie nemôže mať zásadný dopad nielen nepriamo z dôvodu odkladu nástupu pozitívnych benefitov sprevádzkovania týchto stavieb spôsobeného posunmi termínov výstavby.
V prípade, ak by štát ustúpil tlaku jednotlivcov na navyšovanie cien vykupovaných nehnuteľností, prejavilo by sa to aj vo forme zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu a predražovania líniových stavieb. Zároveň je riziko zvyšovania nákladov, prípravy vznikov nárokov na kompenzácie súvisiace s nedodržaním zmluvných termínov pri plnení míľnikov štátu voči tretím stranám. To je pri veľkosti aktuálne vytvorených kontraktov jednoznačným dôvodom na skrátené legislatívne konanie a schválenie predloženej novely.
Predkladaný návrh novely zákona preto zefektívňuje proces prípravy a povoľovania výstavby vybraných diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uvedených v prílohe zákona č. 669/2007 Z. z. (ďalej len "diaľnice"). Zároveň sa však veľmi podobne venuje aj ochrane osobného vlastníctva a zúčastneným stranám ponecháva adekvátnu možnosť obhájiť svoje záujmy. Toto zefektívnenie sa prejaví celkovým skrátením povoľovacieho procesu a s eliminovaním rizika zvyšovania nákladov prípravy, ako i urýchleným termínom samotného začiatku výstavby jednotlivých úsekov diaľnic, čo bude mať nepochybne pozitívny vplyv na život ľudí a ekonomiku Slovenska.
Novelou predpokladaného zákona za súčasného zachovania princípov proporcionality navrhuje zaviesť nový právny inštitút predbežnej držby, ktorý pred ukončením časovo náročného vyvlastňovacieho procesu umožňuje vykonávať vopred vymedzené práce v nevyhnutnom rozsahu. Podmienkou bude, že musí ísť o práce, ktoré sú odstrániteľné v prípade, ak by na konci vyvlastňovacieho procesu štát neuspel pri vyvlastnení.
Ďakujem pekne. Prosím o podporu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 553), ďalej len „gestorský výbor“, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ďalej len „rokovací poriadok“ spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 624 zo 16. mája 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 211 zo 16. mája 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 103 zo 16. mája 2017. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 104 zo 16. mája 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážení občania, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, argumentácia, prečo schvaľujeme tento zákon, je podľa mojich zistení a podľa môjho presvedčenia falošná. Falošná, resp. nepravdivá, resp. zavádzajúca.
Podľa toho, čo som sa v poslednom čase dozvedel, tak nejde tu o nejakých špekulantov, ktorí sú v pozadí a ktorí bránia vyvlastňovaniu pozemkov. Každý chce na svojich pozemkoch zarobiť a na to, aby sa štát dostal k týmto pozemkom, tak má ten inštitút vyvlastňovania. Keď ponúkne nejakú hodnotu za tento pozemok a protistrana súhlasí, tak dostane o 20 % viac peňazí. Keď nesúhlasí, dá si svoj znalecký posudok, dostane o 20 % menej peňazí, ale v zásade vždy sa k nejakej dohode dôjde.
Čo je na tom nepravdivé alebo čo je na tom zavádzajúce, tak argumentácia pána štátneho tajomníka ministra je, že 99 % je vykúpených, 11-tisíc zmlúv podpísaných, je tu pár nejakých špekulantov. Pýtame sa na to, že kto sú títo špekulanti. Čo o nich vieme? Je to Kočner? Je to, sú to nejakí priekupníci a čo vlastne chcú? Na čom je, prečo štát 11-tisíc zmlúv podpíše a zrazu s nejakou malou skupinkou zmlúv má obrovský problém. Žiaľ, na toto konkrétne odpovede nedostávame.
Príčina, prečo tieto odpovede nedostávame, je, že návrh zákona, ktorý je teraz predložený, stojí na úplnom manažérskom zlyhaní ministerstva dopravy a konkrétne Národnej diaľničnej spoločnosti. Ľudia, tá malá skupinka, od ktorých štát nedokáže vyvlastniť pozemky, sú napríklad zhruba osemdesiati majitelia pozemkov v katastrálnom území Farná alebo Ivanka pri Dunaji. Väčšinou ide o starých ľudí, ktorí vlastnia pozemky a nie sú to žiadni špekulanti. Sú to obyčajní občania, ktorí by, samozrejme, nechcú robiť žiadne prieťahy a radi by tie pozemky aj dali štátu. Ale v čom je problém? A dostávame sa ku koreňu veci. Do dnešného dňa nedostali návrhy na vyvlastnenie. Jednoducho NDS-ka ich neoslovila s tým, že potrebuje v tomto katastrálnom území tieto pozemky riešiť. Takže toto je jedna skupina tzv. špekulantov, ktorí sú v pozadí.
Druhú skupinu tvoria špekulanti, ktorí sa nevedia brániť, lebo títo špekulanti už nežijú. A toto je druhý trapas, druhé obrovské zlyhanie Národnej diaľničnej spoločnosti, že v rozpore so zákonmi posielalo návrhy na vyvlastnenie občanom, ktorí už nežijú, bez ohľadu na to, že súčasťou strany, ktorá má byť zapojená do toho procesu vyvlastňovania, sú dedičia. Títo dedičia následne sa ozvali a povedali, že to neni kóšer, to nie je v súlade so zákonom. A predstavte si, že boli úspešní a prokuratúra sa postavila na ich stranu. Povedala, že áno, pozastavujeme vyvlastňovanie týchto pozemkov, a nariadila, aby boli tieto vyvlastňovacie rozhodnutia zrušené a všetko bolo dané do pôvodného stavu. Samozrejme, toto muselo urobiť ministerstvo dopravy. Čiže vyvlastnilo pozemky od nebožtíkov, následne toto bolo dedičmi napadnuté a všetko sa muselo zrušiť. A tu, samozrejme, nám čas beží a tu sa dostávame do situácie, keď je podpísaná zmluva s firmou Cintra a hrozia nám veľké, veľké pokuty.
Takže žiadni špekulanti, ide o bežných občanov a ide o manažérske zlyhanie štátu, keď prostredníctvom svojich ľudí z Národnej diaľničnej spoločnosti, neviem, či zámerne, úmyselne, neúmyselne, ale oneskorene reagovali a oneskorene túto agendu výkupov pozemkov spustili.
Tento amatérsky prístup, ktorý zrejme pracovníci NDS vykonávali pod tlakom a pod kuratelou štátneho tajomníka momentálne naozaj zdržiava usporiadanie vlastníckych vzťahov pod D4. Zopakujme si len princíp, že pokiaľ nemáme vykúpené všetky pozemky, tak stavebné povolenie nemôže byť vydané ani na jeden úsek tejto stavby. Štátny orgán, konkrétne NDS, nezákonným spôsobom odňal dedičom majetkové práva, siahol na ich vlastníctvo doslova špekulatívnym až podvodným spôsobom.
Naposledy sme sa pýtali pána ministra, aké sankcie hrozia daňovým poplatníkom, ktoré budeme musieť platiť konzorciu Cintra vzhľadom k tomu, že meškáme, že nenapĺňame termíny zmluvy. Pýtali sme sa to aj teraz na hospodárskom výbore, konkrétne číslo sme nedostali.
Zaujímal som sa teda, že od ľudí, ktorí či už v tom čase boli na Národnej diaľničnej spoločnosti, keď bola táto zmluva podpisovaná, alebo pýtal som sa aj iných dopravných expertov, odhadujú, že tieto náklady môžu tvoriť 100 až 200 mil. eur. A v zásade tento Damoklov meč, táto obrovská pokuta, ktorá nad nami, nad ministerstvom dopravy visí, je pravou príčinou, prečo prijímame tento zákon.
Inými slovami, Národná diaľničná spoločnosť pochybila a namiesto toho, aby bola vyvodená personálna zodpovednosť, namiesto toho, aby boli veci čím skôr dané do poriadku, tak namiesto toho teraz prijímame v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, ktorý síce konkrétne túto vec porieši, možnože ten Damoklov meč na nás nepadne, neodsekne nám hlavy a nebudeme musieť platiť také obrovské kompenzácie, ale na druhej strane z tohto miesta opäť žiadam pána ministra, aby vyvodil dôsledne osobnú zodpovednosť ľudí, ktorí manažujú výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.
Skúsme si len tak pozrieť, že od roku 2012 tam máme meno Viktor Stromček, pán štátny tajomník. Určite má aj rôzne, rôzne úspechy za sebou, ale spomeniem len konkrétnu situáciu v okolí Žiliny, kde čoskoro bude dokončený úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka za, myslím, že viac ako 400 mil. eur a doslova a do písmena bude slúžiť korčuliarom. Tento úsek nebude napojený na križovatku, ktorú má vystavať konzorcium v portfóliu, konzorcium Dúha alebo Salini Impregilo v konzorciu pána Remetu. Táto firma pána Remetu je v krachu, neplní svoje záväzky a nie je ani vytýčený termín, že kedy táto križovatka bude postavená. Čiže to je jedno, že hovoríme privádzač Žilina – Lietavská Lúčka alebo Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Jednoducho v Lietavskej Lúčke križovatka nie je a nie je ani vytýčený termín, kedy tam bude.
Zoberme si netransparentnosť, pokiaľ ide o položky na výstavbu diaľnic, spomínal to aj pán prezident, je to verejne známe, že máme najdrahšie diaľnice na svete. Konkrétnu vec spomeniem, Prešov západ – juh, meter štvorcový betónu štandardne stojí tých 600 eur, Prešov západ – juh 1 600 eur. Prepáčte, 900 eur štandardne, keď sa normálne naceňuje, 1 600 eur Prešov - západ, juh. To sú ale veci, ktoré bežný smrteľník, bežný občan alebo aktivista nemá šancu jednoducho zistiť. Ale tieto obrovské plytvania verejnými zdrojmi sú práve prikrývané pod dohľadom, pod manažérskou zástavou komunikačne zdatného pána štátneho tajomníka Stromčeka.
Zrekapitulujme si teda ešte raz, že v čom je problém. Argumentácia tohto návrhu zákona je klamlivá. Ak sú tu tí špekulanti, buďme konkrétni. Povedzme možno mená, možno katastrálne územia, možno LV-čka, povedzme si, čo žiadajú, za koľko žiadajú, ale nebuďme príliš všeobecní. Bavme sa konkrétne.
NDS a okresný úrad v rozpore so zákonom vydali vyvlastňovacie rozhodnutia. Následne prokuratúra dala za pravdu týmto poškodeným občanom, a preto stojíme, a preto nemôžme stavať, a preto musíme platiť zmluvné pokuty v obrovských sumách, v miliónoch eur. Týmto spôsobili meškanie stavebných povolení, lebo pokiaľ nemáme vykúpené všetko, nemáme nič a hrozí nám platenie kompenzácií.
A teraz sa ešte pýtam, čoskoro budeme rozprávať o tom, že treba povoliť dlhovú brzdu, aby sme mohli pokračovať vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Keby vedenie ministerstva dopravy; a politicky sa obraciam na pána Bugára, aby vyvodil zodpovednosť za to, akým spôsobom je tento rezort riadený; keby sa štát správal ako dobrý hospodár, keby tam boli naozaj skúsení manažéri, tak nemohli by sa diať takéto lapsusy, ako sa dejú v týchto prípadoch.
No a na záver, nejde teda o žiadnych špekulantov, ktorí sú v pozadí, aj keď sa to na prvý pohľad tak môže zdať, ale ide o bežných, obyčajných ľudí, ktorým akýsi amaterizmus riadenia rezortu do dnešného dňa neposlal štandardné zmluvy na vyvlastnenie. Prosím, pán minister, aby ste, ak sa mýlim, môžem sa mýliť v niektorých veciach, aby ste konkrétne zareagovali, čo nie je pravda z toho, čo som povedal, alebo upresnili. Ale neklamme, nezavádzajme občanov, že sa nám darí. Hovoríme o tom, že aký je to úspešný tento PPP projekt. Nie je to celkom pravda. A to takéto klamanie začalo už vtedy, keď sa povedalo, že ako nesmierne túto D4 potrebujeme. Pritom začína, dá sa povedať, že odnikiaľ a smeruje nikam. Že značne doprave v Bratislave tento obchvat nepomôže, a na to poukázali rôzni analytici.
Čiže ako sa to vtedy zle začalo, tak sa to zle poklepalo a nemali ste poklepávať základný kameň, kým ste nemali istotu, že všetky pozemky budú na poriadku. A pri tom poklepávaní ste povedali, že na jar už budú práce v plnom prúde. Nie sú v plnom prúde. Stav je taký, aký je, a celé je to smutné. A s opozíciou, spolu s opozíciou žiadame: vyvoďte politickú zodpovednosť za udalosti, ktoré sa v súvislosti s touto D4 udiali.
A aby sme zakončili pozitívne, nielen negatívne, chcem oceniť pani ministerku Žitňanskú, že oznámila médiám, že zverejní, kto profitoval na výkupoch pozemkov pod D1 a D4. Veľmi sa tešíme, veľmi radi podporíme takúto iniciatívu zo strany pani ministerky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Marosz, tak ja pripomeniem, čo už som povedal minule, keď sme rokovali o tomto bode. Ja už mám informácie dlhšie, že tu máme špekulantov, ktorí chcú vypaľovať štát, a vy ste sa pýtali, že ako vypaľujú štát. Tak predstavte si, že máte nejaký znalecký posudok na zhruba 40 euro za meter štvorcový a niekto si dá urobiť iný znalecký posudok, ktorý hovorí o tom istom pozemku, že má hodnotu 120 euro/meter štvorcový. Máme tu rozdiel 80 euro za meter a pri tisícoch hektároch, desaťtisícoch akože to je celkom zaujímavá suma. Podľa mojich informácií to predraženie, ktoré pýtajú títo vypaľovači, tak je niekde okolo 30 – 35 miliónov euro, čo je jedna miliarda korún. Čiže naozaj je tu pár ľudí, ktorí žiadajú niekoľkonásobne viac, ako sú tie znalecké posudky štandardné, pri rôznych pozemkoch rôzne. A keď sa pýtate, že kto to je. No, môžme sa tam baviť o jednej eseročke, môžme sa tam baviť o viacerých fyzických osobách a môžme sa tam baviť o rôznych partneroch istých ľudí, ktorých, opakujem ešte raz, zaujíma migrácia morskej tresky alebo túlavé psy v Rumunsku, hej. Viac sa asi dovtípite.
Čo sa týka manažérskych zlyhaní, s tým ja súhlasím. Tých zlyhaní je v tomto štáte až, až. O tom ani sa nemusíme baviť.
Čo sa týka dlhovej brzdy, ktorú ste spomínali. No, ja som videl také video, kde predseda vlády s ministrom financií sa potľapkávali, že ušetrili jednu miliardu euro, máme o jednu miliardu euro do plusu, tak dlhová brzda načo. Tu máte jednu miliardu, stavajte, čo chcete.
A ešte k NDS-ke, to je prúser na prúser.

Ďakujem pekne. Ja len doplním aj na adresu pána ministra, že myslím si, že toto je práve moment, kedy vidíme, že veci nefungujú a kedy je potrebné urobiť inventúru. A preto ja tu chcem aj teda opäť apelovať a vyzvať pána ministra, že je čas urobiť priority, že toto je presne ten moment, kedy si musíme jasne stanoviť, čo je naozaj dôležité a zamerať sa iba na to. Preto, a neplánovať všetko a hlavne nepripravovať všetko, pretože to je to, čo sa doposiaľ dialo.
A po druhé, je veľmi dôležité práve v tomto momente povedať ľuďom pravdu, čo je reálne, čo v skutočnosti je reálne, čo sa týka diaľnic, rýchlostných ciest a tak ďalej a ciest prvej triedy. Pretože doposiaľ tu padali veľké sľuby, dovolím si ich nazvať populistické sľuby, a myslím si, že naozaj dnes ľudia nevedia, čo môžu očakávať. Na jednej strane sa im ponúka diaľničná sieť po celom Slovensku, na druhej strane vidia to tempo. Teraz je čas, keď sa tomu venuje pozornosť, naozaj ľuďom povedať, toto je to, čo je reálne a iba toto môžete očakávať, ostatné budeme riešiť tak alebo tak. Čo, samozrejme, súvisí práve s tými prioritami.
A posledný moment, ktorý je podľa mňa veľmi dôležitý práve v tomto čase povedať verejnosti, je vniesť do celého tohto procesu alebo do celého rezortu transparentnosť. Čiže vyslovene prísť, to, čo aj odborníci požadujú, triednik stavebných prác, výkaz výmer, aby naozaj verejnosť – aj hlavne odborná, ale aj bežná – mala prístup k tomu a vedela sa pozrieť na to, že sa stavajú tieto cesty transparentne, respektíve či sa stavajú alebo nestavajú. Pretože nad týmto je stále veľký otáznik. Je tu veľa podozrení a nikdy to nebolo vyvrátené, pretože tieto dáta boli skrývané. A je čas odkryť tieto dáta, aby naozaj to vyšlo na svetlo a bolo vidieť, či to naozaj je tak transparentne, ako sa hovorí, respektíve či sa potvrdia teórie, že to tak nie je.

Zmluvy a tie nevýhodné a jednoducho tie obrovské straty, ktoré čaká náš štát, keď by sa nesplnili, nedohodli tieto dohody, vytvorili nie duchovia, ale živí, konkrétni ľudia. A tí ľudia majú mená. Nemyslím si, že je to iba pán Stromček. Je to určite viacej ľudí vrátane bývalých ministrov aspoň dvoch, ktorí tieto zmluvy uzatvárali. Tak ja by som žiadala pána ministra, ale nielen tohoto pána ministra, ale každého jedného, v každom rezorte, aby vyvodil z toho nielen politickú zodpovednosť, ale aj hmotnú zodpovednosť. Prečo by mal niesť tie obrovské dlhy štát? Jednoducho títo ľudia majú majetky, majú, ich rodiny majú majetky, ich deti majú majetky, ich manželky majú majetky. Jednoducho v podstate vyviesť, vyvodiť z toho aj hmotnú zodpovednosť, aj politickú, aj trestnú zodpovednosť.
Ďakujem.