17. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti predstaviť návrh zákona, ktorým sa sprísňujú podmienky pre osobu, ktorej môže byť súdom zverené maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, o podmienku, aby táto osoba nespáchala úmyselný trestný čin. Taktiež sa taxatívne stanovuje povinnosť súdu preskúmať osobu, ktorej súd zverí maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, či nespáchala úmyselný trestný čin a vyžiadala si k tejto osobe odpis z registra trestov.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecnej záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jánovi Maroszovi.

Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Mimo pani navrhovateľky nikto, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Dobre, takže ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že väčšine z vás je zrozumiteľné, prečo som predložila do parlamentu novelu zákona o rodine. Rozsahom nie je veľká, no významom je veľmi dôležitá pre ochranu detí, ktoré súdy zverujú do náhradnej alebo pestúnskej starostlivosti.
Priznám sa, že keď som čítala príbehy detí, ktoré doplatili na nejasné pravidlá v zákone, tak mi behal mráz po chrbte. Pripomeniem vám ich.
Prvý prípad. Jeden a polročná Simonka zomrela násilnou smrťou v pestúnskej rodine vo Veľkom Šariši. Z jej smrti bol obvinený profesionálny rodič, konkrétne otec v pestúnskej rodine. Lekárska správa hovorila, že dievčatko trpelo a malo viaceré vnútorné poranenia.
Druhý prípad. Dve maloleté dievčatká roky zneužíval muž z okresu Levice. Jedna z nich bola zverená do pestúnskej starostlivosti a druhá do starostlivosti ako náhradnému profesionálnemu rodičovi.
Tretí prípad. Jedenásťkrát súdne trestanému človeku za majetkovú a násilnú trestnú činnosť bolo do náhradnej osobnej starostlivosti zverené maloleté dievča, dokonca na žiadosť jej vlastných rodičov. To, aký osud ju u tohto náhradného rodiča čakal, hádam už nemusím opakovať. Sú to tri príbehy, kde deti doplatili na zlyhanie systému.
Dovoľte mi zopakovať pravidlá, ktoré definuje zákon pri rozhodovaní o náhradnej starostlivosti pre maloleté deti. Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe než rodiča, zverenie do pestúnskej starostlivosti a ústavná starostlivosť. Osobná a pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou, čo je logické, ak chceme, aby deti vyrastali v prostredí, ktoré im v najväčšej miere nahradí rodinu. Taktiež sa v praxi pri osobnej starostlivosti uprednostňujú príbuzní a súd by podľa zákona mal prihliadať aj na názor samotného dieťaťa, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názoru dieťaťa má byť venovaná náležitá pozornosť. Dieťa môže byť zverené do osobnej náhradnej starostlivosti fyzickej osobe, ktorá podľa zákona musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Toľko zákony.
Ale ja sa chcem úplne vážne spýtať, čo z týchto kritérií spĺňal napríklad jedenásťkrát súdne trestaný človek za násilnú a majetkovú trestnú činnosť? Je pre mňa úplne nepochopiteľné, ak sudcovi vôbec nie je aspoň trochu zvláštne, že rodičia súhlasia s tým, aby sa starostlivosti o ich maloletú dcéru ujal sused, pričom určite museli vedieť o jeho minulosti. Nie je to zvláštne nikomu z kompetentných, ktorí prípad posudzovali, ani sociálnym pracovníkom, ani súdu. Nikto z nich si nedal žiadnu námahu preveriť si, či sú úmysly suseda naozaj v záujme dieťaťa. Nikto si ho nepreveril, lebo zákon bol formálne dodržaný, a ten nikomu, ani sociálnemu pracovníkovi, ani sudcovi neprikazuje, že si má overiť bezúhonnosť človeka, ktorý má dostať dieťa do osobnej starostlivosti. Pre mňa je toto absurdné.
Ak by sa dodržali úplne obyčajné ľudské postupy a ak by si kompetentní pri takýchto prípadoch položili otázku, či by rovnako postupovali, keby sa to týkalo niekoho ich blízkeho, tak by sme nemuseli neustále predkladať novely zákonov aj vo veciach, ktoré by mali byť samozrejmé. Keďže to v praxi tak nie je, ako vidíme v prípadoch detí, ktoré som uviedla, predkladám novelu, ktorá dáva povinnosť sudcom, aby pri zverení detí do pestúnskej alebo osobnej starostlivosti museli vyžiadať aj výpis z registra trestov, čo nie je pre súd žiaden problém.
Taktiež by som, taktiež by som v tejto súvislosti chcela verejne položiť otázku smerom k ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej, či naozaj nedozrel čas na to, aby sme zriadili aj na Slovensku špecializované rodinné súdy, kde by sa naozaj sudcovia venovali iba tejto agende. Mali by možnosť aj povinnosť každý prípad naozaj posúdiť z pohľadu ochrany záujmov dieťaťa. Zákony môžeme sprísňovať donekonečna, ale ak budú zlyhávať ľudia, tak tragédie detí sa budú opakovať stále.
Chcem vás požiadať, vážené poslankyne a vážení poslanci, podporte túto novelu. Nemá nároky na štátny rozpočet, nie je v rozpore ani s vládnym programom, ani s prioritami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Môže však zabrániť ďalším tragédiám detí, ktoré sa chybou zákonov a necitlivosťou kompetentných dostali do nesprávnych rúk. Simonka na to doplatila životom, ďalšie deti pravdepodobne celoživotnou traumou.
Ďakujem a prosím o podporu.

Ďakujem. S faktickými nikto. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka už asi nie, že? Pán spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Borisa Kollára, Petra Štarchoňa, Adriany Pčolinskej, Milana Krajniaka a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 526, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 542. Dávam slovo poslancovi Petrovi Štarchoňovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Petra Štarchoňa, Adriany Pčolinskej, Milana Krajniaka a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 526.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v stručnosti oboznámiť vás s cieľom predkladaného návrhu zákona, ktorým je hlavne upraviť predovšetkým odvolávanie členov disciplinárnych komisií verejných vysokých škôl a fakúlt verejných vysokých škôl a zároveň aj rozšíriť možnosti vysokých škôl udeľovať absolventom magisterského študijného programu ďalšie akademické tituly.
V podstate sa jedná o jednoduchý návrh zákona, ktorý sa, ktorý sa snaží predovšetkým vo svojej úprave v prvej časti odstrániť možné interpretačné a aplikačné problémy platnej a účinnej právnej úpravy, ktorá by v podstate umožňovala rektorom, resp. dekanom verejných vysokých škôl a fakúlt verejných vysokých škôl nielen vymenovať, ale po predchádzajúcom schválení akademickým senátom aj odvolávať členov disciplinárnych komisií.
Druhá časť navrhovaného zákona sa týka možnosti rozšíriť poskytovanie, poskytovanie existujúcich akademických titulov zo strany slovenských vysokých škôl absolventom magisterských, teda vybraných magisterských študijných programov. Jedná sa o tituly Master of Laws, Master of Business Administration a Master of Public Health. V tomto prípade sa jedná o tituly, ktoré sú všeobecne akceptovanejšie predovšetkým v zahraničí. Je to do istej miery možné ich považovať a vnímať aj ako ekvivalent za klasický titul magister, samozrejme, za splnenia istých okolností.
Samotný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie či životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu mládež a šport, poslancovi Ľudovítovi Gogovi. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jedna pani poslankyňa. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pani poslankyňa Pčolinská, nech sa páči.