17. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky neuvažuje o tomto kroku. Na zaradenie pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky nevidíme dôvod, pretože spätná väzba zo škôl je pozitívna. Výrazne sa zlepšila komunikácia medzi školami a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, takisto aj prístup k problémom i k riešeniu. Vzhľadom na to, že financovanie škôl a najmä špeciálnych škôl je poddimenzované, ministerstvo vnútra v súrnych prípadoch poskytuje finančné príspevky aj z vlastného rozpočtu. Ďalej sa snaží zapájať školy do vízie na získanie finančných prostriedkov na multifunkčné ihriská, na rôzne pomôcky, ako interaktívne tabule, ako aj výzvy na zníženie energetickej náročnosti verejných budov, ktoré školy môžu získať, nenávratný finančný príspevok, až do výšky 2 mil. eur.
Výborná je spolupráca v každej oblasti od špeciálnych materských škôl až po odborné učilištia a reedukačné centrá. Ale vzhľadom na tieto skutočnosti nie je dôvod, aby špeciálne školy prešli pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková, doplňujúcu otázku.

Ďakujem za slovo. Tak pán minister mi odpovedal, že teda nie je dôvod. Ja mám pred sebou petíciu za zjednotenie financovania a riadenia verejného regionálneho školstva, ktorá bola doručená 1. júna 2016 a ktorú podpísalo 78-tisíc ľudí. A prvý bod sa viedol k tomu, aby za financovanie a riadenie všetkých škôl a špeciálnych školských zariadení sa vrátilo z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky výlučne do kompetencie ministerstva školstva. Takže odpoveď ministerstva školstva bolo, že návrh týkajúci sa tohto bodu súvisí so zmenou financovania škôl a špeciálnych školských zariadení. Ministerstvo považuje to za opodstatnené, čiže ministerstvo školstva to považuje za opodstatnené a je to v súlade s programovým vyhlásením vlády a bude o ňom rokovať s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Čiže sú to nejaké rozdielne odpovede, ktoré som dostala, ale, samozrejme, vy nie ste minister vnútra. Ďakujem pekne.

15.
Ďakujem. Ani nechcem byť.

Ale z toho usudzujem, že ešte nerokovali. Ešte máme... (Reakcia z pléna.)
Druhú otázku položil pán poslanec Beblavý ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Richterovi. Ale predpokladám, že už ste si to vydiskutovali. Nie?
Takže otázka je nasledovného znenia: „Dávid z Topoľčian sa pýta: "Vzhľadom k neuspokojivej úrovni a kvalite verejných služieb občanov Slovenskej republiky a vysokému daňovému a odvodovému zaťaženiu nebolo by načase znížiť odvodové zaťaženie zamestnancom, aby mali reálne vyššie mzdy, lebo všeobecne nemám pocit, že za tie odvody by mi štát poskytoval zodpovedajúce služby."“
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady, pán poslanec, vám za otázku, zároveň mi dovoľte, aby som hneď v úvode pozdravil aj pána Dávida z Topoľčian. Teraz k veci.
Vo viacerých otázkach, ktoré mi boli v poslednom čase adresované, a to nielen zo strany zamestnávateľov, rezonovala problematika výšky daňového, odvodového zaťaženia. Pri akejkoľvek debate o možnosti zníženia výšky odvodov na sociálne poistenie si však musíme zodpovedať niektoré úplne elementárne otázky.
Ako je to v sociálnom poistení, čo sa týka finančného hľadiska? Stačia nám vybrané odvody na výplatu dávok alebo musíme Sociálnu poisťovňu dotovať transfermi zo štátneho rozpočtu? Aký je aktuálny trend a ako sú v tomto smere isté výhľadové riešenia z hľadiska budúcnosti?
Znižovať odvody je veľmi populárne a mnohí to jednoducho aj tak robia a, prirodzene, že po tom aj volajú. Rovnako je dôležité ako výška odvodov, je však aj výška dávok, skoro by som povedal, že to sú až spojité nádoby. Ak chcete byť objektívny, určite nám nemôžete vyčítať, že sa nesnažíme zvyšovať dávky v prospech poistencov, a v tomto smere sme rozhodne neskončili, veľmi dobre viete, že aj aktuálne máme tu v parlamente po prvom čítaní novelu zákona, ktorá rieši problematiku starodôchodcov, ktorý ste možno, pán poslanec, v čase, keď ste pôsobil na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ak nespôsobil, minimálne neupozornil vtedajšieho ministra, aby tak nekonal.
No už teraz intenzívne pracujeme na ministerstve aj na ďalšej novele zákona o sociálnom poistení, ktorú by sme s účinnosťou od 1. januára budúceho roku chceli realizovať. Tá by mala priniesť ďalšie zmeny napríklad v oblasti novonastavenej valorizácie dôchodkov.
Ku akémukoľvek znižovaniu odvodov a k zvyšovaniu dávok treba pristupovať veľmi zodpovedne. Okrem výšky odvodov a adekvátnosti dávok je totiž tretím kľúčovým elementom aj finančná udržateľnosť systému sociálneho poistenia. Ale vráťme sa k odpovediam na vami položené otázky.
Je pravda, že ekonomike sa aktuálne darí, čo sa veľmi pozitívne prejavuje aj na trhu práce. Nezamestnanosť klesá k predkrízovým minimám, a čo je ešte lepšie, zamestnanosť v podstate poráža rekordy. To sa, samozrejme, pozitívne prejavuje aj na príjmoch sociálneho poistenia. Príjmy z poistného do ekonomiky od aktívneho obyvateľstva sa v Sociálnej poisťovni v minulom roku prejavili veľmi pozitívne a zvýšili sa takmer o 7 %, všetky fondy sociálneho poistenia zaznamenávajú prebytky, samozrejme, s výnimkou toho základného fondu starobného poistenia.
Napriek týmto skutočnostiam aj s prihliadnutím na pozitívny výhľad na najbližšie roky je a bude potrebné sociálne poistenie dotovať prostredníctvom transferov zo štátneho rozpočtu. Teší ma, že keď som preberal rezort, transfer bol viac ako 1,6 mld. do Sociálnej poisťovne, dnes je 350 mil.
V súvislosti s deficitom základného fondu starobného poistenia je však potrebné zvažovať a mať na zreteli:
1. postupne od roku 2017 do roku 2024 stúpa sadzba príspevkov do II. piliera zo 4 na 6 %,
2. dlhodobá demografická predikcia, ktorá sa týka demografie a vývoja dopadov na I. pilier, nie je výhodná.
Dalo by sa o tom veľa hovoriť. Napriek tomu hľadáme možnosti, ako pristúpiť k znižovaniu odvodového zaťaženia. Veľmi dobre v tejto veci pristupujeme k ďalším istým, nazvem to, organizačným opatreniam, a to, čo môžem v tejto chvíli prisľúbiť, je otázka ročného zúčtovania. Vyjadril som jasný postoj aj voči zamestnávateľom. Akonáhle bude pripravené ročné zúčtovanie, moja ambícia je budúci rok ísť do legislatívneho procesu a účinnosť mať od 1. 1. 2019, som pripravený a som presvedčený, že aj s ministrom financií veľmi konkrétne hovoriť aj o otázke možnosti prehodnotenia odvodového zaťaženia. Možno aj daňovo-odvodového zaťaženia.
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec, nech sa páči, môžte položiť doplňujúcu otázku.

Ďakujem vám pekne, pán minister, za možnosť položiť doplňujúcu otázku aj za, by som povedal, váš seriózny prístup k zodpovedaniu otázky od občana.
Dovoľte mi však jednak uviesť to, čo aj vy ste v závere tak jemne naznačili, že pre občana aj pre nás všetkých je dôležité celkovo daňovo-odvodové zaťaženie. To, z čoho sa skladá, má svoje nejaké dôsledky, ale je až sekundárne. To znamená, že možnosť znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce sa neodvíja ani tak od konkrétneho stavu v Sociálnej poisťovni, o ktorom ste najviac hovorili, ale od celkovo jeho stavu verejných financií, aj od našej vízie.
No a to, čo môžme pozorovať aj v ostatných rokoch, je, že ak sa daňovo-odvodové zaťaženie neznižuje a tie prostriedky sa ponechávajú vo verejných financiách, tak vláda tie prostriedky nevyužívať tak, aby sme zabezpečovali budúcu prosperitu, budúci rast alebo lepší život ľudí reálne. Máme dneska stav, keď z veľmi podobného stavu verejných financií ako v roku 2012 s Českou republikou sme v situácii, keď náš deficit je stále skoro 2 % a v Čechách majú prebytok. To znamená, že my máme tendenciu alebo minimálne vaša vláda má tendenciu tie peniaze porozdeľovať, porozdávať a práve pracujúci ľudia, osobitne tí s nízkymi príjmami, prídu skrátka.
Ako dokumentoval môj kolega Jozef Mihál, väčšinu zvýšenia minimálnej mzdy si vezme späť štát a to verím, že budete aj vy súhlasiť, že nie je celkom v poriadku. Je to aj cez systém odvodovej odpočítateľnej položky zo zdravotného poistenia, aj cez daň z príjmu, aj cez sociálne poistenie.
Preto moja otázka na vás znie, že či naozaj neuvažujete v najbližšom čase nad znížením daňovo-odvodového zaťaženia aspoň nízkopríjmových skupín tých na minimálnej mzde, kde dúfam, že budete súhlasiť, že nie je ani morálne, ani ekonomicky správne, aby štát zo zvýšenia minimálnej mzdy zobral 58 centov z každého eura.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy dobre viete, že je stále v istom predmete záujmu vládnej koalície tzv. sociálny balíček. Ten sociálny balíček obsahuje viaceré aspekty, sčasti aj niektoré, ktoré ešte v plnej miere neboli zverejnené. Je to predmetom hľadania istého konsenzu v rámci vládnej koalície, ale aj možnosti z hľadiska dopadov na štátny rozpočet. To je sčasti odpoveď aj na tú vašu otázku. Lebo napríklad tam sa jeden z tých návrhov týka aj dôchodcov, ktorí pracujú na dohody, aby boli relatívne zvýhodnení, čo sa týka odvodov pri tejto kategórii. No ale ja to, čo môžem v tejto chvíli povedať, a už som to sčasti naznačil, že dávam prísľub, že sa máme záujem o tejto otázke veľmi konkrétne zaoberať, ale v kontexte účinnosti ročného zúčtovania odvodov. A to, že som hovoril viacej k odvodom, no za tie, myslím sociálnym odvodom, no za tie nesiem úplne konkrétnu zodpovednosť z titulu funkcie, čo ja neviem, predsedu dozornej rady a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím, že to je celkom prirodzené a pochopiteľné.