17. schôdza

Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pani predsedníčka rady, pokiaľ sa chcete vyjadriť, máte možnosť.

Ak dovolíte, len veľmi telegraficky. Pán poslanec zmapoval problémy, o ktorých diskutujeme aj my na rade, nebudem teraz v takom poradí hovoriť, ako on mal vo svojom vystúpení.
Stručne. Čo sa týka sankcií, náš rozpočet nie je ohrozený výberom sankcií. Tým, že stúpa počet súdnych podaní, samozrejme, aj ten výber je diskutabilný, ale zatiaľ nás nikto kvôli tomu nekontroloval, pretože vie, aká je situácia.
Čo sa týka retransmisie, tam sa začali objavovať a množiť problémy, pretože prichádzalo veľa podnetov na retransmiterov, ktorí začali ponúkať programy bez súhlasov pôvodných vysielateľov. Je to zdĺhavý proces, ale naozaj vznikli z toho tieto problémy, ktoré my sme sa snažili tlmiť tým, že sme z vlastnej iniciatívy zvolali také sústredenie naozaj najkompetentnejších ľudí, a myslím si, že situácia sa vyjasňuje, aj sa upokojila. Budúci týždeň v Poprade je tiež k tejto téme ďalšie rokovanie, tak aké budú výstupy kvôli upokojeniu verejnosti, všetko zverejníme na našej webovej stránke.
Ďakujem za ten poznatok, čo sa týka lokálnych vysielateľov. Dlhodobo to cítime, že naozaj my stíhame len tie podnety, ktoré chodia, ledva-ledva s odretými ušami, pretože toho je veľmi veľa na ten počet našich ľudí, ktorých máme v kancelárii, a tie sťažnosti sa točia od tých najväčších vysielateľov, ale my potrebujeme monitorovať aj týchto menších, pretože aké máme signály a robíme námatkové monitoringy, ale maximálne vyjde nám to časove tak raz do roka na jedného. A vtedy monitorujeme súvisle tak také tri dni podľa programovej štruktúry a objavujú sa tam problémy.
Takže tu by som bola rada, keby tieto problémy, ktoré sa objavujú, keď sa bude schvaľovať nový zákon o vysielaní, Rady pre vysielanie a retransmisiu, keby ste podporili a rozšírili aj tieto naše kompetencie, tieto naše povinnosti, práva, lebo potom, keď robíme niečo, čo nie je taxatívne vymedzené v zákone, môže sa povedať, načo to robíte, keď vám to nekáže zákon. Takže tieto monitoringy by sme boli radi a možno potom aj tie financie boli ľahšie zdôvodniteľné, keby nám to ukladal zákon.
Čo sa týka tej výchovnej funkcie, áno, tam cítime veľkú rezervu, ale, bohužiaľ, naozaj nemáme na to kapacity. Aj táto retransmisia, to len preto, že boli veľké šumy v médiách, už sme museli začať robiť, lebo sťažovatelia a všetky nejasnosti sa vlastne sústreďovali u nás. Tá komisia o retransmisii, tá panelová diskusia veľmi pomohla vyjasnenie situácií, a pokiaľ chcete informácie, na našej webovej stránke www.rvr.sk sú veľmi dobré podklady, zverejnené výstupy z tej konferencie.
A chceli by sme napríklad k tej objektivite. Stúpa tá objektivita. Sťažovatelia nás tlačia do takých vecí, ktoré my nemôžeme zo zákona jednoducho zasahovať do slobody vysielania vysielateľov, lebo aj tá sloboda slova a právo toho poslucháča, diváka na slobodné prijímanie informácií musí byť zachovaná, ale musí byť rešpektovaný zákon. A tým, že prichádza veľa mladých ľudí, veľmi veľa médií, veď keď to tak zrátate aj z tej našej publikácie, na 30 či 40 stranách na každej je ich po 20, to všetko aj skontrolovať. Sú tam ľudia, ktorí ani možno zákon dobre neovládajú, a keď aj ovládajú, treba ten výklad k jednotlivým paragrafom. Takže aj tu sa práve chystáme, že v spolupráci možno s novinárskymi zväzmi, s odborníkmi a možno aj so zahraničnými, ktorí by mohli dať taký objektívnejší pohľad na to, ako sa im vysielanie, najmä toho kritizovaného spravodajstva, politickej publicistiky, ako sa im javí. Toľko na vysvetlenie.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem vám veľmi pekne.
Teraz budeme pokračovať posledným bodom programu, a to je

Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2016 (tlač 490).

Vítam komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzanu Stavrovskú a prosím ju, aby sa ujala slova a tých dvoch mikrofónov, nech sa páči.

Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa úvodom poďakovala, že som dostala priestor na to, aby som vás mohla oboznámiť s výsledkami správy, ktorú som spolu s mojimi kolegami na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím spracovala za obdobie od 1. marca 2016 do 31. 12. 2016, to je za obdobie 10 mesiacov.
Úrad vznikol naozaj až 1. marca, hoci som bola zvolená za komisárku 2. decembra 2015, ale začala mi plynúť od voľby polročná lehota na to, aby som vytvorila úrad, pretože je to historicky prvá funkcia komisára, a bolo treba všetko zabezpečiť aj z hľadiska materiálno-technického zabezpečenia, personálneho. Tak toto sa mi našťastie podarilo do troch mesiacov, takže 1. marca úrad začal fungovať.
Cieľom tejto správy je objasniť aj právne súvislosti jednotlivých zistení, preto sú v správe obsiahnuté v prílohách aj úplné znenia jednotlivých článkov Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu. Považujem takto spracovanú správu aj trošku ako školiaci materiál, pretože povedzme si pravdu, že veľa ľudí ani o Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím nevie, nevedia, s akými podnetmi sa môžu obrátiť a ja by som bola naozaj veľmi rada, keby tento materiál slúžil nám všetkým na to, aby sme vedeli ľuďom pomôcť.
Správa teda obsahuje odporúčania aj systémové zmeny v jednotlivých oblastiach, v ktorých Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odhalil pochybenia. Kľúčovým pre prácu komisárky je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovala Slovenská republika a je pre ňu záväzný od 25. júna 2010 a tým, že bol vytvorený Úrad komisára a zvolený komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, Slovenská republika splnila svoj záväzok vyplývajúci z dohovoru.
Za 10 mesiacov činnosti úradu a výkonu pôsobnosti komisárky bolo prijatých 466 podnetov, z toho bolo vybavených v roku 2016 212 a z nich bolo konštatované porušenie Dohovoru o právach osôb so zdravotných postihnutím v 49 prípadoch. Tieto prípady som sa snažila opísať v správe kvôli tomu naozaj, aby som prezentovala, že v akých podmienkach ľudia so zdravotným postihnutím existujú. Pre mňa je naozaj veľmi zaujímavá informácia, ako vlastne tento dohovor vznikol, ako boli tieto články formulované. Písali si tento dohovor samotní ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí presne definovali, že v ktorých oblastiach života sú im, pociťujú prekážky tak, aby sa mohli plnohodnotne zapojiť, tak ako ľudia bez zdravotného postihnutia.
Pôsobnosť komisára sa vzťahuje na orgány verejnej správy, nie na súkromné osoby, ale na orgány verejnej správy, ktorými sú pre účely tohto zákona 176/2015 Z. z. orgány štátnej správy, územnej samosprávy, právnické, ako aj fyzické osoby, ktoré podľa osobitného predpisu zasahujú do práv a povinností osôb fyzických, právnických v oblasti verejnej správy, ale aj právnické, fyzické osoby podnikatelia.
Za tých 10 mesiacov som využila všetky právomoci, ktoré mi zákon o komisárovi dáva, a skutočne som prešetrovala podnety, robila monitoring, prijímala opatrenia, ukladala prostriedky na nápravu. Využila som možnosť podať podnety na prokuratúru v takých konaniach, kde už nebolo možné podať odvolanie. Svojím spôsobom pri každom jednom prípade, aj keď bolo potrebné podľa zákona, žiaľ, podnet odložiť, všetci podávatelia podnetu dostali kompletné právne poradenstvo, akým spôsobom ďalej pokračovať v riešení ich zložitej situácie.
Dovoľte ešte, aby som vás oboznámila s tým, akým spôsobom úrad funguje. Snažili sme sa zabezpečiť v rámci činnosti úradu všetky oblasti Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, preto sme organizačne rozčlenili úrad na odbor oblasť služieb zamestnanosti, jej kompenzácií, sociálneho poistenia, zdravotníctva, oblasť občianskoprávnej a rodinnej agendy, oblasť bezbariérovej prístupnosti a oblasť sociálnych služieb a vzdelávania. Na základe takéhoto členenia je aj štruktúrovaná správa. Je štruktúrovaná do šiestich kapitol a opisuje tie zistenia, ktoré moji kolegovia v rámci svojich pracovných činností definovali. V správe je uvedených skutočne podľa jednotlivých oblastí, koľko je porušení v oblasti zamestnávania, napríklad neplatná výpoveď alebo zamestnávanie v chránených dielňach. Zo správy je jasné, že najväčší problém, pokiaľ ide o existenciu ľudí so zdravotným postihnutím, je možno začleniť sa do spoločnosti a využiť prostriedky, ktoré im štát ponúka ako možnosť zníženia ich situácie ťažkého zdravotného postihnutia, a to sú peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Z tých 466 podnetov bolo 144 podnetov len týkajúcich sa kompenzácií, v ktorých som konštatovala pri 93 vybavených podnetoch, som skonštatovala 29 prípadov porušenia dohovoru.
V týchto ustanoveniach jednotlivých kapitol sú popísané aj subjekty, ktoré sú porušiteľmi alebo ktoré svojimi rozhodnutiami zasahujú do práv chránených dohovorom. Takým ako ďalším najkľúčovejším prípadom týkajúci sa kompenzácií je príspevok na opatrovanie. Tu by som rada zvýraznila to, že je možné tento príspevok na opatrovanie retroaktívne odobrať a dokonca až po dobu spätne troch rokov, je to veľký problém naozaj pri deťoch, ktoré navštevujú školu, kde rodičia vlastne nedostávajú tento peňažný príspevok za obdobie školských prázdnin. A v tomto smere som aj upozornil na to, že považujem to v skutočnosti za ustanovenie, ktoré je v rozpore s dohovorom. Veľmi si cením naozaj tie rozhodnutia, ktoré ľuďom pomáhajú prekonávať tieto bariéry.
Ospravedlňujem sa, ak som v správe upozorňovala na tie, ktoré porušujú, ale pravdou je, že väčšina týchto podnetov, ktoré boli doručené na úrad, sa týkajú podnetov, ktoré ľudia so zdravotným postihnutím alebo ich príbuzní označujú ako zasahujúce. Rada budem naozaj zverejňovať príklady dobrej praxe. Sú aj zverejnené v správe.
Tých kompenzácií je neskutočne naozaj veľa. Boli by sme tu dosť dlho. Čiže v prípade, že máte záujem, som pripravená sa k týmto jednotlivým prípadom podrobnejšie venovať na osobných stretnutiach.
Ale možnože by som ešte rada zvýraznila aj to, že veľkým problémom sú posudkoví lekári, na ktorých sa sťažujú aj ľudia so zdravotným postihnutím, je tu naozaj taká situácia, že mnohí títo ľudia nerozumejú, že prečo je tu toľko posudkových lekárov, či pre posudzovanie miery funkčnej poruchy, alebo posudzovanie nároku na invalidný dôchodok. Ja som len v správe zvýraznila diskriminačné ustanovenia podľa môjho názoru v hranici 65. roku veku pre uplatnenie príspevkov na kompenzáciu.
Dovoľte, aby som prešla rovno na agendu, ktorá je srdcom dohovoru, a to je čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý definuje, že ľudia so zdravotným postihnutím majú právo na plnú spôsobilosť na právne úkony. Táto problematika je skutočne rozsiahla a v zásade v tých konaniach, kde dochádza k obmedzovaniu spôsobilosti na právne úkony, alebo v konaniach, kde je návrh na vrátenie spôsobilosti, do týchto konaní všetkých vstupujem, aby som mohla ľuďom poskytnúť naozaj pomoc v obhajobe ich práv na súde.
Dovoľte naozaj veľmi v krátkosti ešte upozorniť na bezbariérovosť, s ktorou sa bortíme. Každý ju vnímame, je to naozaj asi tak najviac viditeľné zasahovanie do práv ľudí so zdravotným postihnutím. Bariéry máme všade, nielen architektonické, ale aj komunikačné. Máme bariéry skutočne v bytových domoch, máme bariéry v úradoch. Ja by som naozaj tu veľmi rada upozornila na ťažký prípad, ktorý riešime už od augusta minulého roku a vyjednávame so spoločenstvom vlastníkov bytov, aby prijali opatrenia, ktoré som ako komisárka uložila na odstránenie toho, že človek na vozíku sa nevie dostať vyše roka zo svojho bytu, pretože vlastníci bytov neodsúhlasili montáž schodiskovej plošiny, na ktorú úrad práce dal peniaze. Čiže tento človek musel potom po pol roku tie peniaze vrátiť a riešime to naozaj veľmi intenzívne. Je to len jeden prípad vypichnutý, ktorý, všetky tieto prípady prežívame skutočne veľmi emotívne. A ja aj mojim kolegom hovorím, že je veľmi významné, aby sme chodili do terénu, aby sme nepracovali priamo len z kancelárie, pretože to, čo prežijeme s ľuďmi so zdravotným postihnutím, tie príbehy sú pre nás naozaj školou na to, ako im pomôcť. Preto aj hneď od začatia výkonu funkcie komisárky som kontaktovala veľké množstvo občianskych združení, pretože ony až do funkcie komisárky v zásade najväčšmi obhajovali práva ľudí týchto svojich členov. Je to pre mňa obrovský, obrovský prínos, tieto skúsenosti.
V správe je uvedené naozaj množstvo stretnutí, ktoré som absolvovala buď sama, alebo s kolegami na výročných stretnutiach, nadviazali sme spoluprácu s verejnou správou, s verejnou ochrankyňou práv, úradmi práce, s ministerstvami. Myslím, že mojou úlohou je naozaj to, a tak to vnímam, spájať všetky subjekty, ktoré môžu pomôcť ľuďom so zdravotným postihnutím k tomu, aby došlo k pozitívnej zmene. A tak si myslím, že v tomto smere je aj ladená správa a naozaj je priestor, tu vidím priestor naozaj, aby sme túto spoluprácu mohli ďalej rozvíjať. Ten základ už bol daný.
Ešte dovoľte k monitoringom, správa obsahuje informácie o monitoringoch. Keď si zoberieme to, že vlastne za desať mesiacov sme prešetrili 212, ukončili 212 podnetov, definovali porušenia, museli sme vybaviť úrad materiálno-technickým zabezpečením, urobiť všetky vnútorné procesy a k tomu sme si ešte dali teda ďalší cieľ, že budeme robiť monitoringy. Tieto monitoringy sme robili formou interaktívnych otázok, ktoré sme distribuovali cez náš webový portál. A tu by som vás veľmi rada poprosila, aby ste šírili tie informácie, ktoré sú na webovom portáli, pretože toto je naše zrkadlo našej práce a to je vlastne, tam sú tie príbehy ľudí, ktorí sa na nás obracajú. Veľmi rada, veľmi rada prezentujem na tomto portáli činnosť úradu, pretože si myslím, že úrad má fungovať transparentne a na to teda bude slúžiť tento náš web a budeme ho ďalej rozširovať.
Ešte by som mohla teda o tej správe hovoriť naozaj veľmi dlho, ale, ale (zasmiatie sa rečníčky), ale prenechám teda vám priestor radšej, môžem odpovedať na konkrétne otázky. A ďakujem vám veľmi pekne, že ste ma vypočuli, a som pripravená na vaše otázky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani komisárka, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajkyni z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyni Janíkovej, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla spoločnú správu výborov z prerokúvanej Správy komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím (tlač 490a).
V súlade s príslušným rozhodnutím Národnej rady správu prerokovali tieto výbory: výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Všetky výbory odporúčali Národnej rade zobrať predmetnú správu na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov taktiež odporúča Národnej rade zobrať správu na vedomie.
Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe k tlači 490a. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 54.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal tri písomné prihlášky poslankýň a poslancov, takže pani poslankyňa Jurinová, pani poslankyňa Shahzad a pani poslankyňa Gaborčáková.
Najprv vystúpi pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegyne, kolegovia, nebudem rozprávať dlho a myslím, že to všetci oceníte, zameriam sa možno nie na samotnú správu, ako na jeden príklad, na ktorom by som chcela demonštrovať systém práce našich orgánov, niektorých našich orgánov. Teda takto, k správe poviem asi tri vety.
Je spracovaná naozaj veľmi kompetentne, však správu sme preberali na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny aj vlastne z toho, čo sme počuli, ako reagovali na ňu kolegovia, tak všetkých chcem ubezpečiť, že táto správa bola jednomyseľne prijatá veľmi pozitívne. Pozitívne hlavne z toho dôvodu, že všetci to vnímali ako dobrý základ a výborné naštartovanie práce novej komisárky, ktorá má za sebou ešte ani nie celý rok činnosti.
Priznám sa, že keď sa prijímal zákon o komisároch, bola som veľmi skeptická jednak z toho, že zdalo sa mi, že vytvárať nové úrady, keď vieme, že existuje dosť nedocenená úloha ombudsmana v našej spoločnosti alebo na Slovensku, tak vytvárať ďalšie úrady, ktoré nebudú reálne vedieť pomáhať ľuďom alebo nebudú mať možno to požehnanie od vládnej väčšiny, že možnože bude také trošku bezzubé alebo trochu zbytočné.
Práve na príklade pani komisárky môžem povedať, že v tomto prípade, teda komisárky pre zdravotne postihnutých, som sa mýlila. Aj keď teda stále si myslím, že kľudne tieto úrady mohli spadať pod, pod činnosť ombudsmanky alebo verejnej ochrankyne práv.
Rada by som pochválila pani komisárku za prácu, ktorú robí s nasadením, za to, že veľmi dobre monitoruje všetky problémy zdravotne postihnutých, a rada by som vám popriala, pani komisárka, aby sa vám veľmi dobre spolupracovalo so všetkými úradmi a aby sa vám ich podarilo pozitívne v prospech ľudí so zdravotným postihnutím aj ovplyvňovať. Kiežby sa vám toho podarilo urobiť veľa.
A teraz možno k tomu jednému prípadu. Skôr ide naozaj o to, upozorniť na veci, ktoré nie sú doriešené, do čoho by ste mohli a do čoho nemôžete celkom vstupovať, a bolo by dobré, keby ste možnože v tej veci aj uvažovali, že či by bolo možné nájsť nejaký spôsob a postup, ako veci, postup v tých veciach zlepšiť. Použijem teda konkrétny príklad jedného podnetu, ktorý sa už nikdy nebude dať priaznivo vyriešiť vzhľadom na dieťa, o ktoré ide.
Zdravotne ťažko postihnutá matka zostala tehotná, porodila dieťa, sociálna pracovníčka dopredu stanovila postup, ktorý aj po narodení dieťaťa skutočne zrealizovala. Mala nalinkovaný postup. Sama, pred tým, ako sa dieťa narodilo, vravím, do piatich dní aj tento svoj plán uskutočnila. To si treba uvedomiť, že zdravotne ťažko postihnutej žene, ktorej stará mama bola ochotná postarať sa o dieťa po narodení, ktorá už vopred avizovala všetkým úradom, všetkým kompetentným úradom, že má záujem postarať sa nielen teda o svoju dcéru, ktorá bola tehotná, ale aj potom o vnúča, ktoré sa jej narodilo. Ale teda naozaj sa stalo, že po piatich dňoch dieťa bolo zdravotne ťažko postihnutej matke odobraté. Dokonca neváhali zastaviť laktáciu tejto žene. Ako sa hovorí, že toto sa nerobí ani mačkám.
Dnes sa má prípad tak, že stará matka aj matka môžu navštevovať dieťa, ale počujete dobre, že ony stále len môžu navštevovať dieťa, vlastné dieťa, o ktoré javila záujem matka, tej by to zrejme nebolo dopriate vzhľadom na jej zdravotný stav, ale aj stará matka, ktorá prejavila záujem o dieťa.
Pani komisárka vstúpila do toho prípadu, my ako sme teda dostali podnet, po krátkom čase sme ju informovali a naozaj začala konať. Vstúpila do súdneho konania. Ako inak by ona mohla vlastne postupovať. Zároveň s tým sme dali informáciu aj ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodine, listom som požiadala ministra, aby sa prípadu ujal a skontroloval pôsobenie. Na tento list som nedostala žiadnu odpoveď od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadna odpoveď. Nato sme sa rozhodli, že budeme interpelovať, až po osobnej intervencii mi pán minister Richter sľúbil, že teda prípad preverí. Odpoveď na interpeláciu prišla, samozrejme, nie do 30 dní, ale až po 40 dňoch.
Mne tunák jako je strašne z toho ťažko, že ako dokážeme v jednom prípade, kde ide o práva matky, o práva starého rodiča, ale najmä o práva dieťaťa, dokážeme hazardovať s časom. Preto som hovorila o tomto prípade, je to nielen vaša záležitosť, je to záležitosť aj komisárky pre deti, ale hlavne je to záležitosť ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A ja by som si veľmi priala, aby ste dokázali pozitívne ten systém, ktorý je dnes totálne nefunkčný, zdá sa, ovplyvniť, aby ste boli braná vážne a aby, aby vám pomáhali veci zrýchľovať.
Ako som povedala, tomuto prípadu už sa dá, teda možno už len čakať, ako rozhodne súd. Každopádne nikto už tomu dieťaťu nevráti čas, ktorý stratilo tým, že bolo odtrhnuté od matky, že sa nemohli vytvárať väzby, že teraz to dieťatko vytvára väzby s úplne cudzím človekom a možnože súd rozhodne, že sa vráti k svojej starej mame alebo k mame. Obávam sa, že takýchto prípadov, aj ktoré sa týkajú len vyslovene zdravotne postihnutých, je naozaj na Slovensku veľa.
A už iba na záver, naozaj veľmi držím palce, aby ste boli vpúšťaná nielen do vecí, na ktoré máte kompetenciu, ale aby sa vám darilo aj meniť tie postupy, ktoré sú podľa mňa na Slovensku v oblasti minimálne sociálnoprávnej ochrany detí úplne príšerné a katastrofálne.
Ďakujem vám za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dve pani poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať svojej predrečníčke Erike Jurinovej za jej príspevok a pripájam sa k jej slovám s vďakou, pani Stavrovská, ďakujem za túto správu aj za vašu prácu, ktorú robíte.
Chcem reagovať na to, čo, Erika, si povedala, že sa ti zdá napriek tej kvalitnej práci, že je to ako keby funkcia alebo úrad navyše. Ja si to nemyslím, ja mám práve z toho počtu tých všetkých prípadov, ktoré sme aj v tej správe mohli vidieť, ale ktoré aj vy veľmi, veľmi prehľadne a veľmi dobre prezentujete aj na web stránke, to znamená, aj verejnosť sa môže oboznámiť s týmito prípadmi, tak na základe tohoto je vidno, že to nie je zbytočná úloha. A nebudem teraz hovoriť ani o tej správe, ale o reakciách ľudí, ktorí sa na vás obracajú. Lebo ja poznám veľa prípadov a príbehov týchto ľudí a poznám aj týchto ľudí osobne, ktorí hovoria, že s veľkou dôverou sa obracajú na vás a pokúšate sa im pomáhať.
A musím povedať, že na jedného človeka by to všetko jednoducho bolo toho veľa, čo, čo rieši aj ombudsmanka, aj váš úrad, aké prestúpenia nášho štátu voči právam občanov, konkrétne v tomto prípade voči právam osôb so zdravotným postihnutím, tých prípadov je veľmi veľa. Ja som veľmi rada, že na tomto mieste ste. A dokonca musím povedať, že vy riešite aj prípady detí, ktoré spadajú pod kuratelu inej komisárky, ale často, ak tie deti sú so zdravotným postihnutím, obracajú sa tie rodiny radšej na vás. A za to klobúk dolu, že ste ochotná a schopná pomáhať naozaj na všetky možné strany.
Ďakujem vám veľmi pekne.