17. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za otázku. Vážená pani poslankyňa, Slovenská správa ciest v súčasnosti pripravuje verejné obstarávanie na spracovateľa štúdie a realizovateľnosti ťahu ciest prvej triedy 1/67, 1/66, 1/77 Rožňava – Bardejov, vrátane úseku Poprad – Stará Ľubovňa, ktorej cieľom je navrhnutie technicky, ekonomicky, environmentálne najvýhodnejšieho riešenia trasy ciest prvej triedy na úseku Rožňava – Poprad, Stará Ľubovňa – Bardejov, zhodnotenie súčasného vzťahu, vyhodnotenie už navrhnutých trás, prípadne doplnenie variantov a ich zhodnotenie, respektíve stanovenie úsekov tejto trasy, kde postačí rekonštrukcia v súčasnej trase alebo ponechanie nulového stavu. Okrem týchto zásadných zmien na tejto trase samozrejme Slovenská správa ciest pristupuje k opravám cesty podľa potreby v závislosti od dostupnosti finančných zdrojov na opravu a údržbu. Ďalšia príprava závisí od výsledkov štúdie realizovateľnosti a dostupnosti finančných zdrojov na prípravu, realizáciu.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Pani poslankyňa, nech sa páči, doplňujúcu otázku.

Ďakujem, pán minister. Ten môj kraj je taký že nie je zaradený teda ani do dvanástich menej rozvinutých regiónov, to znamená, neprídu tam stimuly, železničné spoje nám obmedzili, lebo nie je to rentabilné, a teda cesty tej prvej triedy mnohokrát nie sú ani v rozmeroch, ktoré by mali byť. A keď ste sa možno aj bližšie informovali, tak minimálne úsek Hniezdne – Stará Ľubovňa už nespĺňa podmienky zákonom stanovené a je tam dosť často veľa dopravných nehôd. Takže ja naozaj nieže žiadam, ale prosím, aby sa nezabúdalo na túto krásnu krajinu, kde by sme mohli teda naozaj rozvíjať aj kúpeľníctvo, aj máme tam Pieniny a tí naši ľudia, aby sa v štandarde z Popradu dostali do Starej Ľubovne.

Pán minister, nech sa páči, môžte reagovať.

Ďakujem. To nebola otázka, ďakujem. Konštatujem, že dávame na to pozor, záleží vždy na financiách a samozrejme tá štúdia uskutočniteľnosti mala ukázať, čo je rentabilné a reálne, aby sme tam rozširovali to, čo ste vy povedala. Ale to, viete, to sú výkupy a tak ďalej, ďalšie veci, ktoré sme tu prejednávali pred asi tromi hodinami. Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem. Štvrtú otázku položil pán poslanec Blanár ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Richterovi. "Vážený pán minister, v súčasnosti sa ukazuje problém nedostatku pracovnej sily v niektorých regiónoch. Aké opatrenia pripravujete na podporu mobility za prácou?"
Pán minister, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za otázku, pán poslanec. V prvom rade musím zdôrazniť, že situácia, ktorú spomínate, je dôsledkom sústavného poklesu nezamestnanosti, ktorý je realitou slovenského pracovného trhu už 4 roky, chvalabohu. Nezamestnanosť nám klesá, miera evidovanej nezamestnanosti v marci tohto roku je už na úrovni 8,04. Devätnásteho pripravujem tlačovku, kde budeme hodnotiť minulý mesiac. Reálne predpokladám, že nezamestnanosť bude začínať číslom 7, čo v porovnaní s marcom 2016 znamená pokles o 1,85 %, to je medziročný pokles. Naďalej však pretrvávajú isté regionálne rozdiely, keď miera evidovanej nezamestnanosti bola napríklad v marci tohto roku v Prešovskom kraji 13,06 %, pričom jeden z najvyšších v nezamestnanosti z hľadiska okresov v tomto kraji, okres Kežmarok mal až 19,81. Preto sa prijal zákon, ktorý smeruje k tým dvanástim znevýhodneným okresom, nazvem to pozitívnou diskrimináciou na riešenie.
Ešte dôležitejšia je však skutočnosť, že cielene vzrastá zamestnanosť, o čo nám hlavne ide a čo je aj nosný problém a otázka, ktorú ste postavili vy. Nové pracovné príležitosti vznikli najmä v priemysle vo vybraných odvetviach služieb. Celková priemerná zamestnanosť Slovenskej republiky vo štvrtom štvrťroku minulého roku podľa údajov Štatistického úradu bola v porovnaní s rovnakým obdobím ´15. roku vyššia o 2,5 %, čo znamená nárast, medziročný nárast 60,2-tisíc nových pracovných miest na 2 mil. 500-tisíc pracujúcich zamestnaných.
Keďže však z regionálneho hľadiska situácia nie je rovnomerná, náš rezort sa usiluje viacerými nástrojmi motivovať nezamestnaných, aby prijímali aj také pracovné ponuky, ktoré sú mimo ich bydliska, resp. vzdialenejšie. Prvým je príspevok na dotáciu za prácou určený na úhradu časti nákladov na cestovné pri každodennom dochádzaní za prácou najmä na kratšie vzdialenosti. Príspevok sa poskytuje najviac na 6 mesiacov v mesačnej výške 135. Uvažujeme o zvýšení tohto limitu na 200 eur. Druhým je príspevok na podporu mobility za prácou, ten je určený na úhradu časti nákladov na bývanie súvisiacich so zmenou trvalého alebo prechodného bydliska uchádzača o zamestnanie, ak nastúpi do zamestnania na vzdialenosť najmenej 70 kilometrov od svojho trvalého bydliska. Príspevok je určený na úhradu časti nákladov a energie alebo časti nájomného súvisiacim s týmto ubytovaním. Tiež sa poskytuje na 6 mesiacov, v prípade znevýhodnených uchádzačov až na 12 mesiacov. Opätovne aj tento máme záujem zvýšiť a prípadne ho spojiť aj s možnosťou dotácie za presťahovaním. To znamená, ak by sa presťahovali za prácou s celou rodinou, polroka by mali uhrádzané nájomné prostredníctvom tohto. Ďalší príspevok je na dopravu do zamestnania, ktorý je určený pre zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje každodennú dopravu svojich zamestnancov na miesto výkonu zamestnania z dôvodu nedostatočného dopravného spojenia. Príspevok sa poskytuje do výšky 50 % nákladov na dopravu, ktorý príslušný zamestnávateľ má.
Novelou zákona o službách zamestnanosti účinných od 1. januára sme rozšírili využívanie príspevku na mobilitu a aj podobne v tzv. ďalšom sociálnom balíku, ktorý už bol oboznámený, rátame s tým, že by sme riešili ešte výhodnejšie postavenie prostriedkov z hľadiska mobility za prácou. Dôležité je, že po rokovaní so ZMOS-om sme našli pochopenie a zhodu v tom, že je potrebné do toho zaradiť aj nájomné bývanie, ktoré je nevyhnutne pre to, aby sa rodina mohla presťahovať a žiť v novom prostredí, kde je práca a kde by sa rodina vedela trvalo uplatniť.
Ďakujem.

Ďakujem. Nech sa páči, musíte sa prihlásiť s gombíkom, aby vedeli. Takže pán poslanec Blanár, doplňujúcu otázku.

Pán minister, ďakujem pekne. Určite sa spoločne zhodneme a bolo by to najideálnejšie, aby si ľudia mohli nájsť prácu práve v mieste čo najbližšie k svojmu bydlisku, ale to, žiaľ, jednoducho nie je možné. A vidíme to, ako to je aj v iných vyspelých ekonomikách, kde ľudia cestujú za prácou. Ja som mal prednedávnom diskusiu s jedným pánom a hovoril, že úplne bežne v Nemecku každý deň cestuje za prácou 150 km. Iste, môžeme hovoriť o tom, majú tam dopravnú sieť inú a tak ďalej, ale som presvedčený, že aj tieto opatrenia, o ktorých ste hovorili, napomáhajú ten mobilite. Pre tých, ktorí skutočne chcú pracovať, že dostanú aj podporu od štátu.
A potešilo ma aj to, čo ste hovorili, že aj nájomné bývanie môže byť súčasťou tej podpory okrem tých troch zložiek, o ktorých ste hovorili. Predpokladám, že táto pomoc, ktorá sa im poskytuje, bude ešte potom aj zvýšením, plánovanom, atraktívnejšia, že budú môcť takýmto spôsobom si tí, ktorí majú záujem o zamestnanie, sa aj zamestnať. Takže radi podporíme všetky návrhy, ktoré v súvislosti s týmto prídu do parlamentu. Ďakujem ešte raz.

Aj ja ďakujem pekne za podporu.