19. schôdza

Súhlasím s pánom poslancom Kvorkom, že Slovensko je krajina, ktorá je jedna z najproeurópskejších. Ak sa pozrieme na rôzne vyhodnotenia, tak sme tretia najproeurópskejšia krajina po Nemecku a po Španielsku, kedy podiel občanov, ktorí sa pozitívne hlásia k Európskej únii, je vyšší ako 70 %. Čiže naši ľudia inštinktívne cítia, že to je dobrá vec. Vedia to, pretože máme s tým dobré skúsenosti. Možno je aj to dobré, že dlhodobo sa tu nevyvinula žiadna politická garnitúra, ktorá by išla proti európskym cieľom.
Mrzí ma však, že sa objavujú teraz hlasy predovšetkým zo strany Sloboda a Solidarita, že ten ťah na Nemecko a Francúzsko nie je správny, že vraj Nemecko a Francúzsko sú nejaké okresné ligy. No pre mňa to okresná liga nie je. Ak máme označovať krajiny, ako je Nemecko a Francúzsko, ktoré majú záujem spolupracovať so Slovenskom v automobilovom priemysle, v energetike, kde pravdepodobne dialóg bude pokračovať vo vyššej kvalite, za okresnú ligu, tak potom to je nepochopenie reality európskej a svetovej a je mi veľmi ľúto. A ja chcem, aby verejnosť na Slovensku vedela, že tu je časť politickej garnitúry na Slovensku, teraz chcem hovoriť predovšetkým za vládnu koalíciu, ktorá hovorí jednoznačne, tento vlak nám nesmie ujsť, a pritom sľubujem, že každé jedno rozhodnutie, ktoré budeme musieť prijímať v tomto duchu, budeme vážiť na laboratórnych váhach, pretože nie všetko nám môže vyhovovať. Ale rovnako si myslím, že bude platiť aj to, že nás nebudú nútiť do vecí, ktoré by nás poškodzovali. Hoci to môže byť niekedy veľmi náročné.
Ak druhá časť politického spektra hovorí, že treba ísť od Nemecka a Francúzska späť a treba sa tlačiť ku Grécku, no, nech sa páči, tak tam choďte! Ale my hovoríme za vládnu koalíciu, tu je perspektíva Slovenskej republiky, na túto perspektívu sa v rámci možností budeme absolútne sústreďovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Tretia otázka je od poslanca Mariána Kéryho a znie: "4. septembra sa v Ledniciach uskutočnilo spoločné rokovanie vlád Slovenskej a Českej republiky. Vážený pán predseda vlády, aké sú hlavné závery z tohto rokovania?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Bolo to piate spoločné rokovanie, ktoré potvrdzuje, kde sa nachádzame. Zopakoval by som tri hodnoty, ktoré nás mimoriadne spájajú:
A to je predovšetkým hodnota, že máme rovnaký názor na demokraciu a ľudské práva. Nezoberme si alebo nenechajme si zobrať to, že dnes je Slovensko vnímané ako krajina ako jedna z najdemokratickejších v európskom prostredí. Toto je moja tretia vláda, ako tu sedíte, poslanci, nikto nemôžte povedať, že by niekto z nás niekedy siahol na hodnoty demokracie a ľudských práv.
Druhá spoločná hodnota, ktorá nás spája, je hodnota, že chceme byť plnoprávnymi a dôstojnými členmi Európskeho spoločenstva. Napriek tomu, že Česká republika má v podstate nižšie percento ľudí, ktorí sú proeurópsky orientovaní, ale si uvedomujú, že členstvo v Únii je pre nich mimoriadne prospešné.
Tretia spoločná hodnota je, že Česká republika a Slovensko sú krajiny, ktoré rešpektujú sociálny model trhového hospodárstva a v tomto duchu sa k tomuto modelu aj staviame a správame a tvrdíme, že ak sa ekonomikám darí a dnes je Česká republika a Slovenská republika partia krajín, ktoré patria medzi najúspešnejšie, je našou povinnosťou tieto výsledky pretavovať do lepšieho života ľudí.
V tomto duchu ako dve úspešné krajiny sme sa stretli a začali sme hovoriť o tom, kde všade je priestor ešte na väčšiu spoluprácu, pretože naše ministerstvá majú štruktúrovaný dialóg, bavia sa. Žiadne dve krajiny pravdepodobne v Európe nemajú toľko kontaktov a toľko možností, ako to je v prípade Slovenska a Českej republiky. A niekedy sú to drobnosti a niekedy sú to obrovské veci.
Až, ako som aj uviedol na tlačovej konferencii, ma mrazilo, keď som počul vyjadrenia ministrov zdravotníctva, ktorí skonštatovali, že našli spoluprácu pri transplantácii pľúc. Otvárame spoločný trh, teda nebude to iba 10-miliónová Česká republika a 5-miliónové Slovensko, ale už to bude 15-miliónová územná časť, kde tie možnosti získania darcov sú podstatne lepšie, ako to je v prípade samostatných krajín, a súčasne spojíme odborné kapacity, aby čo najväčší počet pacientov mohol absolvovať tento život zachraňujúci zdravotný úkon.
Hovorili sme o spolupráci v oblasti obrany. Dobre vieme, že tak slovenskú armádu, ako aj českú armádu čaká významná modernizácia. Nie je žiadne tajomstvo, že Slovenská republika potrebuje nakúpiť kolesové vojenské vozidlá 4 x 4, 8 x 8. Prečo tieto vozidlá máme kupovať niekde inde, keď preukázateľne ich vieme vyrobiť a vyvinúť napríklad v česko-slovenskej, slovensko-českej spolupráci? Toto by bola veľká chyba, keby sme tieto možnosti podcenili. Spomeňte si, páni poslanci, ktorí ste z regiónov, kde niekedy pôsobili firmy, ktoré vyrábali takúto techniku, že sa to dá, a ak máme minúť napríklad na takéto vozidlá 1,1 mld. eur, tak ich teda miňme v tomto prostredí a nie niekde inde.
Ja vidím priestor, pokiaľ ide aj o spoluprácu pri ochrane vzdušného priestoru. Podpísali sme dohodu o tzv. spoločnom nebi a sú tu aj ďalšie momenty, pokiaľ ide o oblasť obrany.
Ďalšia téma, ktorá nás mimoriadne v Ledniciach zaujímala, bola téma, ako sa postavíme k roku 2018. 2018 je rokom, kedy si budeme pripomínať celý rad významných príležitostí a udalostí z minulosti, ktoré končili osmičkou. Rok 2018 sme spoločne vyhlásili za Rok česko-slovenskej a slovensko-českej vzájomnosti. Vyhlásili sme za rok, kde sú pripravené konkrétne podujatia tak na slovenskej strane, ako aj na českej strane. Významné podujatie bude v Prahe a významné podujatie bude v Martine. Toto sú už dohodnuté také tie vyvrcholenia, ktoré budú sa týkať roku 2018.
Myslím si, že by sme nemali z roku 2018, dámy a páni, urobiť nejaký historický rok a že budeme organizovať semináre a konferencie, ale mali by sme ukázať svetu, ukázať svetu našu kvalitu vzťahov, to je jedna vec, a súčasne perspektívne definovať priority Slovenska a Českej republiky, ktoré vychádzajú aj z tohto druhu spolupráce z minulosti.
Samozrejme, že sme hovorili veľa o Európskej únii a V4. Využívam aj túto príležitosť, aby som zopakoval, že pre nás, a ako som počúval aj pána premiéra Sobotku, je formát V4 naďalej mimoriadne dôležitý. Pretože ak 65 mil. ľudí niečo presadzuje v Európskej únii, tak to má svoju silu a svoju hodnotu, ale súčasne chcem povedať aj to, že náš základný životný priestor je Európska únia. Chceme však aj pri takých citlivých témach, ako je smernica o vysielaní pracovníkov, došlo k dohode a ku kompromisu v rámci V4 a potom to aj spoločne presadzovali v Európskej únii. Považujem tieto stretnutia za mimoriadne dôležité, pretože ja slovensko-české a česko-slovenské vzťahy nazývam pôžičkami vzájomnej dôvery. A to, čo sa udialo aj teraz v Ledniciach, potvrdilo, že bez ohľadu na to, ako vyzerá politická reprezentácia Českej republiky a Slovenskej republiky, tieto pôžičky vzájomnej dôvery budú fungovať aj v nasledujúcich rokoch. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.
Štvrtá otázka, na ktorú máme ale 42 sekúnd, je od pána Mikuláša Krajkoviča: "Vážený pán predseda vlády, byť v jadre EÚ alebo v tej rýchlejšie sa rozvíjajúcej a lepšie kooperujúcej časti EÚ je pre SR nepochybne mimoriadnou výhodou, ale aj obrovskou výzvou. Je známe, že rozhovory na túto tému veľmi rýchle napredujú. Ako vnímate pozíciu Slovenskej republiky v kontexte týchto rokovaní?"
Nech sa páči.

Pán poslanec, ďakujem pekne. Ja som bol veľmi rád, že táto téma rezonuje a ona musí rezonovať a musíme pripraviť verejnosť na odpovede na otázky, ktoré jadro alebo hlbšia integrácia so sebou prinesie.
Jediné, čo vás chcem poprosiť, nesmieme sa báť. Môžme sa zľaknúť, ako hovorí jeden klasik, ale nesmieme sa tejto témy v žiadnom prípade báť.
V každom prípade ďakujem za záujem o túto tému. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok, ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili dovčera do 12. hodiny 43 otázok na predsedu vlády... Aha, to už teda odznelo.
Takže pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslankyne Eriky Jurinovej na ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka a znie: "Vážený pán minister, občanov na Orave stále trápi stav mosta v Nižnej, na ktorom sa stále nezačali rekonštrukčné práce napriek tomu, že súťaž na vykonávateľov opráv bola ukončená. Prečo je oprava brzdená a kým? Obyvatelia sú sužovaní dlhými kolónami kamiónov i osobných áut v dedine. Dočkajú sa spustenia prác v krátkej dobe?"

Ďakujem za otázku, ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som odpovedal.
Vážená pani poslankyňa, ak máte, asi máte nesprávne informácie, pretože súťaž na zhotoviteľa stavebných prác mosta v Nižnej nie je ukončená, a preto sa nemohlo začať s opravou. Slovenská správa ciest, ktorá má túto stavbu na starosti, v rámci vyhodnotenia súťaže vyradila jedného uchádzača. Keďže sa táto firma odvolala, celý proces nie je uzatvorený a Slovenská správa ciest musí postupovať v zmysle zákona.
V súčasnosti Slovenská správa ciest pripravuje zaslanie kompletných podkladov k uvedenej súťaži na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý pristúpi k preskúmaniu postupov a záverov obstarávateľa. Ukončiť súťaž bude možné až po dodaní stanoviska Úradu pre verejné obstarávanie a verím, že bezodkladne potom sa začne aj s opravou mosta.
Ak chcete vedieť, ako dlho tento proces potrvá, tak to nie je asi otázka na mňa, pretože rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie je nezávislé.
Ale dovoľte, aby som povedal k tomuto pár mojich vecí, ktoré mám. Viete, tento most sa veľmi rýchlo vyhlásil ako havarijný stav. Do tej doby ten most funguje. Síce v jednom pruhu, vieme, sú tam semafory. Ale to môžme hneď spochybňovať, či tento most bol úplne v havarijnom stave. Čo nechcem spochybňovať. Nejakí odborníci to tam povedali. Teraz je to ako realita, keď niečo chcem opraviť, tak pozbieram nejakú skupinu ľudí, ktorá má na to nejaké oprávnenia. Nechcem ich spochybňovať, ale všetko vyhlásia za havarijný stav. Preto hovorím len, že ten most naďalej funguje, a ja viem, že sú tam problémy, ktoré treba odstrániť.
Keby sme v tom čase konali tak najrýchlejšie, čo sa dalo, že keby bola priamo vybratá firma, ktorá ten most opraví, to by bola možno ďalšia otázka od nejakého poslanca: Prečo práve tá firma neišla do súťaže? Teraz to súťažíme. Ten, kto, samozrejme, nevyhral tú súťaž, nechcem, neviem prečo, tak sa odvolal a teraz stojíme na tom, že úrad rozhodne. Mám na to asi takú mienku ja osobne.
Ďakujem veľmi pekne.

Chcete dať doplňujúcu otázku, pani poslankyňa? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za odpoveď, nijako ma nepotešila v prvom rade. A v druhom rade je veľmi smutné, že starostovia alebo proste kompetentní sa musia uchyľovať v dnešnej dobe k tomu, že ak chcú, aby sa niečo rekonštruovalo, opravilo, tak sa uchýlia naozaj k tomu, že vyhlásia krízový stav. To je strašné zistenie, pán minister. Ja apelujem na vás, aby ste naozaj možnože svojou osobou aj všetkým, čím sa dá, urobili všetko pre to, aby sa cesty I. triedy aj diaľnice opravovali naozaj podľa priorít, podľa dôležitosti úsekov, a nie podľa toho, ako kto sa, ja neviem, prihlási ku svojim zámerom a cieľom, ale... Ako je to veľmi smutné, ak naozaj samotní starostovia sa musia uchyľovať k tomu, že inak, ako keď vyhlásia krízový stav, sa k opravám nedostanú. To je pre mňa strašné zistenie.
A budem veľmi rada, ak tento most sa v dohľadnej dobe alebo to verejné obstarávanie sa naozaj ukončí a budú môcť nastať rekonštrukčné práce, pretože to naozaj veľmi zhoršuje situáciu života v regióne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pani poslankyňa, súhlasím s vami, pretože cesty I. triedy by sa mali opravovať nie vtedy, keď niekto vyhlási havarijný stav, ale priebežne. Tým, že Slovenská správa ciest neni spolu s NDS-kou, čiže má svoj vlastný rozpočet, ktorý je podhodnotený, to vieme, a preto sa pokúsim robiť opatrenie, že pri zlúčení Národnej diaľničnej spoločnosti, ak sa to podarí do budúceho roka s NDS, bude len jedna firma zastrešovať tak opravy, ako údržby ciest.
A poviem to prečo. Pretože najviac vozidiel chodí cestami I. triedy na Slovensku, to je najširšia dopravná sieť, ale mýto z týchto ciest dostáva Národná diaľničná spoločnosť. Treba však povedať, keď ja viem približne, že je to 60 mil. eura za rok z tohto mýta, a keby tú návratnosť do ciest I. triedy sme vedeli garantovať, a možno tým zlúčením to budeme vedieť, že sa vráti, kde sa vyberie to mýto, tam sa vráti, to je 60 mil., a potom sa dostaneme do stavu, že každý rok môžme naplánovať úseky, ktoré sú v najhoršom stave, mosty atď.
Nič nerobíme teraz, len ideme zrekonštruovať ďalšie mosty, ktoré sú v havarijnom stave, z extra rozpočtu, ktoré sme žiadali od ministerstva financií, ale to nie je riešenie. Musí tam byť nejaká, nejaká možnosť neustále tieto cesty, nečakať na to, kým budú havarijné stavy, ale opravovať, pretože tam ide najväčšia premávka. A keď vieme otočiť tie peniaze naspäť do ciest I. triedy, tak myslím si, že tá konštruktívnosť tam bude.
Ďakujem. Skončil som.