19. schôdza

Ďakujem. Dovoľte mi, aby som ešte na balkóne privítal žiakov zo Základnej školy v Skýcove a osobitne aj pána starostu. Vitajte v Národnej rade! (Potlesk.)
Pokračujeme treťou otázkou, ktorú položil pán poslanec Budaj. Chcem sa spýtať, či trváte na nej, pretože je prakticky totožná s otázkou č. 1, ktorá bola zodpovedaná, pán poslanec.

Tá otázka je úplne impertinentná, pán predsedajúci. Len problém je, že impertinentný je aj ten problém.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
To znamená, trváte na...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Nie. Ďakujem.

Nie? Ďakujem. Takže pokračujeme otázkou č. 4, ktorú položil pán poslanec Dostál, je prítomný v sále, a znie: "Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel sa nedávno vyjadril, že Slovensko je v jadre v Európskej únii, nemusí sa posúvať smerom k jadru. Vy si však naďalej opakujete to svoje. Nedávno ste vyjadrili, že po roku 2020 sa má vytvoriť tvrdé jadro a kto v ňom ostane, bude môcť čerpať väčší objem eurofondov. To naozaj chcete občanom povedať, že ak sa v Európskej únii sformuje ešte tesnejšia Únia akéhosi jadra, že v tejto skupine krajín pôjde o viac eurofondov? Eurofondy sú predsa odjakživa smerované v Európskej únii v prvom rade do periférie, nie do jadra."
Nech sa páči.

To bolo znenie otázky č. 4?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Znenie otázky č. 4 od pána poslanca Dostála.

Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
Vážený pán predseda parlamentu, pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozitívny postoj vlády Slovenskej republiky k európskej integrácii a slovenskej participácii v európskych záležitostiach je dlhodobo známy. Predseda vlády, ako aj jej jednotliví členovia kontinuálne zdôrazňujeme zámer presadzovať a podporovať funkčnosť, efektivitu a dlhodobo udržateľný rozvoj Únie. Dosahovanie týchto cieľov bolo spochybnené po rozhodnutí britských voličov opustiť Európsku úniu, ktorá sa tak ocitla v novej situácii, na vrchole svojej doteraz najvážnejšej krízy. Je preto pochopiteľné, že sa rozprúdila živá diskusia, nielen analyzujúca príčiny krízy, ale najmä smerujúca k spôsobom a formám jej prekonania a k eventualitám budúcej podoby Európskej únie a jej fungovania. Diskusia je veľmi živá a prináša rôzne možnosti, varianty alebo návrhy. A tie pochádzajú nielen z vládneho prostredia členských štátov Únie a z prostredia európskych inštitúcií, ale aj z kruhov medzivládnych organizácií či z akademickej sféry. Jedným z takýchto výstupov uvedenej diskusie je aj myšlienka ďalšieho prehlbovania integrácie v rámci Únie. To sa bude diať na pozadí už vytvorených projektov, ako je eurozóna a Schengen, na ktorých Slovenská republika plne participuje a nevyužíva takzvaný opt outs, teda výnimky. Takže áno, Slovenská republika už dnes do jadra Európskej únie patrí a nemá ambície z tohto klubu vypadávať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Bol vyčerpaný, vyčerpaný limit pätnástich minút.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Ondreja Dostála na ministra obrany Petra Gajdoša a znie: "Ministerstvo obrany už niekoľko mesiacov zvažuje viaceré spôsoby nákupu 485 vozidiel, bojových obrnených vozidiel, pričom celkové náklady na tieto projekty rezort obrany odhaduje na približne 1,2 miliardy eur. Vláda zaviazala ministerstvo obrany do konca roka predložiť na rokovanie návrh realizácie dodávok. Požiadali ste už ministerstvo financií, aby prostredníctvom Útvaru hodnota za peniaze tieto spôsoby nákupu, ktoré zvažujete, boli posúdené z hľadiska vplyvu na verejné financie a ich efektívne vynakladanie? Ak dosiaľ nie, mienite tak učiniť? Ak nie, prečo?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vážený pán poslanec Dostál, ďakujem veľmi pekne za položenú otázku. Dnes sme do medzirezortného pripomienkového konania predložili Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030. Takýto strategický dokument, ktorý je výnimočný v tom a tým, že predstavuje plán obrany investícií do roku 2030, absentoval v rezorte obrany takmer 25 rokov. Podčiarkujem, že takýto plán nebol vypracovaný skutočne 25 rokov.
Je prirodzené, že odráža hodnoty v miliardách euro, pretože ide o investície na ďalších 13 rokov. No bez týchto investícií nevieme dosiahnuť spôsobilosť, schopnosť ozbrojených síl zaručovať obranu Slovenskej republiky a jej občanov tak, ako je to je to uložené v Ústave Slovenskej republiky a príslušných zákonoch.
Dlhodobý plán vychádza z bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégie Slovenskej republiky, ktoré reagujú na zmenu bezpečnostnej situácie, stanovujú strategické ciele a návody na ich dosiahnutie. Prioritou rezortu obrany pod vedením Slovenskej národnej strany je aj naďalej pokračovať v systémovom a systematickom rozvoji a budovaní ozbrojených síl tak, aby to boli moderné, akcieschopné a dôveryhodné sily disponujúce adekvátnym potenciálom, schopné zaručovať obranu Slovenskej republiky a podieľať sa na kolektívnej obrane v rámci NATO a Európskej únie.
Základným princípom uvedeného plánu je hodnota za peniaze tak, aby peniaze daňových poplatníkov boli využité čo najefektívnejšie a najúčelnejšie. Na druhej strane je princípom aj to, aby boli pri modernizácii Ozbrojených síl Slovenskej republiky v maximálnej možnej miere zapojené kapacity domáceho obranného priemyslu s cieľom podporiť rozvoj zamestnanosti slovenskej ekonomiky a rast HDP. Na uplatňovaní týchto dvoch princípov budeme striktne trvať aj pri nákupe vozidiel 4x4 a 8x8. Celý proces nákupu bude podliehať schváleniu vládou Slovenskej republiky, čiže sa bude samozrejme realizovať v súlade s pravidlami Útvaru hodnota za peniaze, ktorý spadá pod Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Zároveň chcem zdôrazniť, že dlhodobý plán stanovuje priority rozvoja v oblasti personálu, výzbroje, infraštruktúry a výcviku. Jeho jadrom je zoznam hlavných projektov modernizácie výzbroje, techniky a komunikačných a informačných systémov a infraštruktúry s harmonogramom realizácie a uvedením ich prepojenia na jednotlivé spôsobilosti ozbrojených síl. Definuje tiež spôsob realizácie projektov, kde je predpoklad zapojenia slovenského obranného priemyslu, európskych riešení, a to najmä v rámci iniciatívy stálej štruktúrovanej spolupráce Európskej únie s názvom PESCO, ako aj cestu bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce. Dokument je založený na predpoklade, že bude naplnený prísľub voči NATO a súčasne splnená časť podmienok na zapojenie sa do PESCO-v v rámci Európskej únie, teda vyčleňovať na obranu 2 % z HDP, čiže 1,6 % z HDP na obranu do roku 2020 a 2 % z HDP v roku 2024, ako sme to deklarovali na rôznych summitoch, a z toho poskytovať na modernizáciu minimálne 20 percent.
Na záver chcem zdôrazniť, že samotný dlhodobý plán naznačuje hodnoty súčasných a budúcich spôsobilostí Ozbrojených síl Slovenskej republiky a to z hľadiska ich ceny a vnútornej kvality, čím jednoznačne nadväzuje na princíp hodnoty za peniaze. A všetky projekty z neho vyplývajúce sú prerokovávané s ministerstvom financií, pretože sa dotýkajú nielen princípu hodnoty za peniaze, ale majú vplyv na dlhovú službu Slovenskej republiky.
Preto by som na záver znovu rád zdôraznil, že ministerstvo financií ako správca rozpočtových kapitol všetkých rezortov a teda aj našej je o všetkých projektov spojených s modernizáciou, výstavbou a rozvojom Ozbrojených síl Slovenskej republiky informovaný v predstihu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Pán poslanec, doplňujúca otázka? Nech sa páči.

Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ja oceňujem prístup ministerstva obrany v tom, že začína uvažovať strategicky a teda riešiť veci, ktoré v minulosti neriešilo. Myslím si, že v tomto má podporu aj odbornej komunity a ohľadom plnenia si záväzkov má aj podporu zo strany opozície. Len teda by som bol rád, keby ste odpovedali aj na tie otázky, ktoré som položil, lebo teda tam som odpoveď nejako nezachytil. Ja som sa pýtal, že či ste už požiadali ministerstvo financií, aby prostredníctvom Útvaru hodnota za peniaze tie uvažované spôsoby nákupu obrnených vozidiel, ktoré zvažujete, boli posúdené z hľadiska vplyvu na verejné financie a ich efektívne vynakladanie, nie iba či komunikujete s ministerstvom financií, ale či ste o toto požiadali. Ak nie, či tak mienite urobiť konkrétne vo vzťahu k Útvaru hodnota za peniaze. Ak nie, prečo? A teda už ak stihnete, tak by ma aj zaujímalo, že v akom štádiu je príprava toho nákupu, lebo samozrejme, že je to dôležité. Treba modernizovať armádu, len teda aj napriek špecifickosti rezortu obrany si myslím, že by sa to malo udiať formou otvorenej súťaže a nejakého transparentného postupu, aby nevznikli ďalšie pochybnosti o tom, že to bolo nejako nekalo dohodnuté. A myslím si, že to je v záujme celej krajiny, aj v záujme vlády, aj v záujme ministerstva.
Ďakujem.

Áno, ďakujem za doplňujúcu otázku. Myslím, že vo svojej odpovedi som to spomenul, že na základe schváleného dlhodobého plánu predložím vláde Slovenskej republiky materiál, ktorým ma zaviazala vo svojom uznesení, keď som predkladal projekty 4x4 a 8x8, a samozrejme uvedenú záležitosť budem komunikovať s ministerstvom financií, pretože bez toho to nejde. Ďakujem.

Ďakujem. Druhá otázka je od pána poslanca Miroslava Sopka, je prítomný, je, aha, nech sa páči, áno, ministrovi financií Petrovi Kažimírovi: "Vážený pán minister, minulý týždeň ste v renomovanom európskom ekonomickom inštitúte v Bruegel predstavil konkrétne kontúry toho, ako má vyzerať dobudovanie eurozóny. Môžete nám v krátkosti predstaviť základné tézy tejto vašej predstavy, o ktorej ste tam hovorili?"
Nech sa páči, v zastúpení ministra financií pán podpredseda vlády pán Pellegrini.