19. schôdza

Vážený pán poslanec, kríza jasne demonštrovala, že eurozóna dokončená nie je. Že jej pôvodná architektúra bola príliš krehká zoči-voči ekonomickým otrasom. Niektoré chýbajúce súčasti sme už vytvorili, ale iné ešte stále na svoj vznik čakajú. Nemôžeme si vyberať iba hrozienka z koláča. Hotová architektúra eurozóny musí brať do úvahy rôznorodosť členských krajín. Mala by byť vnútorne konzistentná a musí spomínanej rôznorodosti aj zodpovedať. Je potrebné zahŕňať ochranu proti rôznym ekonomickým šokom, ale aj zodpovednosť za kroky na národnej úrovni. Aby sme sa však k takejto architektúre dopracovali, mali by sme prekonať nedôveru medzi členskými štátmi, ktorá bola tiež krízou vyvolaná. Táto nedôvera sa týka najmä dodržiavania fiškálnych pravidiel. Musíme sa zamyslieť jednak nad inteligentným obsahom týchto pravidiel a jednak nad mechanizmami, ktoré zabezpečia ich vynucovanie. Musíme sa postarať o vyváženosť jednotlivých krokov, ako aj o to, aby navzájom do seba zapadali ako diely jednej skladačky.
Toľko odpoveď pána ministra financií.

Pán poslanec, chcete doplniť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Ďakujem za odpoveď, vážený pán podpredseda, len dovolím si konštatovať, keďže som čítal vyjadrenie pána ministra, nebolo mi teda celkom zrejmé ani z tejto odpovede, či pán minister je zástancom vyššej miery centralizácie. Pretože áno, pochopil som z jeho prejavu, ktoré boli aj už uverejnené teda včera v komentároch, že zastáva myšlienky budovania vnútorne konzistentnej architektúry, adresnejšieho fiškálneho mechanizmu, doplnenie pravidiel fiškálnym možnostiam krajiny.
Tak možno využijem aj tú príležitosť a môžem sa opýtať aj vás, aký je aj váš názor na to, pretože určite by mohla medzi nami nastať zhoda v tom, že potrebujeme určitý koncept bankovej únie prepracovať v miere centralizácie, ale rozhodne si myslím, že čo sa týka rozpočtovej zodpovednosti, asi by bolo lepšou cestou skôr decentralizácia.
Ďakujem.

Áno, z titulu môjho poznania aj z titulu stanoviska ministerstva financií áno, Slovenská republika podporuje projekt bankovej únie a nástrojov, ktoré s tým súvisia, ale na druhej strane môžem potvrdiť postoj aj predsedu vlády, aj vlády ako takej, že čo sa týka našej hlbšej integrácie aj v rámci eurozóny, my samozrejme súhlasíme s plnením rozpočtových pravidiel, a dodržiavanie fiškálnej stability, to je základ, ak chceme mať jednotnú menu a chceme byť súčasťou tohto klubu, tak všetky krajiny sa musia správať rovnako zodpovedne a eurozóna musí mať nástroje, jasné nástroje na vynucovanie tejto disciplíny, pretože aj v krajinách, ktoré platia menou euro, alebo medzi krajinami sú krajiny, ktoré nie dobre a nie tak, ako sa patrí, napĺňajú tieto fiškálne ciele. Ale určite platí, že nebudeme súhlasiť s nejakým jednotným rozpočtom alebo s tvorbou rozpočtu pre krajiny eurozóny, ktorý by sa tvoril inde ako tu u nás na Slovensku, alebo rozpočet, ktorý by bol európsky a bol by schvaľovaný v Bruseli. Stále zastávame pozície, že musíme mať právo rozpočet náš národný si schvaľovať na domácej pôde. Samozrejme, ho môžme vždy a musíme konzultovať s príslušnými autoritami, či už tými, ktoré kontrolujú a spravujú prostredie eurozóny alebo bdejú nad fiškálnou disciplínou celej Európskej únie, toto právo si vyhradzujeme a nikdy nebudeme súhlasiť, aby sme v rámci nášho smerovania do jadra mali nejaký spoločný rozpočet s krajinami eurozóny, ktorý by neschvaľovali by sme si my tu doma, ale by sme museli akceptovať centrálny veľký rozpočet, ktorý by nám schválili v Bruseli.
Ďakujem.

Ďakujem. Tretia otázka je od pána poslanca Jána Senka určená ministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi a znie: "Pán minister ako sa postupuje v súčasnom období pri výstavbe úseku rýchlostnej cesty Zvolen západ – Zvolen východ?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo, ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ je v súčasnosti v štádiu prípravy koncepcií Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá zabezpečila vypracovanie štúdie zrealizovateľnosti pre stavbu rýchlostná cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ. Cieľom štúdie bolo posúdenie realizovateľnosti rýchlostnej cesty R2 v predmetnom úseku od pripojenia na trasu rýchlostnej cesty R1 po začiatok úseku rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša z hľadiska priechodnosti navrhovanej trasy záujmovým územím, vyhodnotenie techniky, ekonomiky dopravne a environmentálne najvýhodnejšieho riešenia rýchlostnej cesty R2.
V rámci vypracovanej štúdie zrealizovateľnosti pre stavbu rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ boli preštudované viaceré možnosti vedenia trasy rýchlostnej cesty R2. V záveroch štúdie zrealizovateľnosti bolo uvedené komplexné zhodnotenie posudzovaných variantov z hľadiska jednotlivých kritérií – životné prostredie, ekonomické vyhodnotenie, technicko-ekonomické hodnotenie, multikriteriálna analýza, riziková analýza, dopravné modelovanie, investičné náklady.
Ako najvýhodnejšie posudzovaným variantom bol vyhodnotený variant severný, jedným s najnižšími celkovými investičnými nákladmi. Po ňom variant mestský, bledomodrý, za predpokladu eliminácie negatívnych vplyvov na životné prostredie a obyvateľstvo. Po zvážení všetkých argumentov rizík environmentálneho hľadiska a taktiež vzhľadom na zodpovednosť za riešenia, ktoré majú obsah na využívanie verejných finančných prostriedkov v zmysle posúdenia Hodnota za peniaze, bude pre pokračovanie ďalšej prípravy stavby rýchlostná cesta R2 Zvolen západ – Zvolen východ doporučený variant sever, čiže hnedý. Variant C2 bol odporučeným variantom rýchlostnej cesty R2 v zmysle záverečného stanoviska EIA č. 744/08, ktoré vydalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dňa 31. 3. 2009.
Na základe podmienky uvedenej v predmetnom stanovisku Národná diaľničná spoločnosť vykonala podrobný hydrogeologický prieskum a navrhla technické, technologické opatrenia na zmiernenia eliminácie negatívnych vplyvov tak, aby sa vylúčilo negatívne ovplyvnenie prírodných liečivých zdrojov v Sliači a v Kováčovej. Všetkými navrhovanými opatreniami sa bude investor v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, Inšpektorátom kúpeľov a žriediel a ďalších stupňov prípravy stavby dôsledne zaoberať. Pri riešení náročných environmentálnych otázok a taktiež pri návrhoch opatrení na zmiernenie a elimináciu negatívnych vplyvov stavby na jednotlivé zložky životného prostredia bude počas ďalšej prípravy potrebná úzka súčinnosť štátnej verejnej správy a všetkých zainteresovaných organizácií tak, aby bolo možné zabezpečiť zosúladenie všetkých pripomienok a požiadaviek na realizáciu vybraného variantu stavby rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ. Verím, že všetci zúčastnení si uvedomia dôležitosť tohto úseku, bez ktorého budú všetky auta smerujúce z rýchlostnej cesty R2 prechádzať Zvolenom, čo určite nie je dobré. Spoločným cieľom nás všetkých preto musí byť urýchlená príprava tohto úseku a následne jej realizácia.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán minister. Pán poslanec chce doplniť, nech sa páči, doplňujúca otázka.

Ďakujem za odpoveď, pán minister. Chápem, že možnosti na realizáciu tohto úseku sú dosť komplikované aj vzhľadom na tlak verejnosti so záujmového územia Sliač, ako aj výsledkov hydrogeologického prieskumu územia. Jednako si však myslím, že by sa v čo najkratšom čase malo pristúpiť ku realizácii vybraného variantu tak, aby už odovzdávané úseky rýchlostnej cesty od Zvolenskej Slatiny po Kriváň v dĺžke takmer 30 kilometrov boli využívané vo väčšej miere a čomu by uvedený úsek ozaj napomohol, a je možná komplikácia z hľadiska zahusťovania áut na Lučeneckej ceste vo Zvolene. Verím, že aj vaším prispením sa to podarí, a myslím si, že aj je to aj v záujme mesta Zvolen a mesta Sliač, aby sa k realizácií tohto úseku pristúpilo čo najskôr.
Ďakujem za odpoveď.

Érsek, Árpád, minister dopravy a výstavby SR
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďalšia otázka je od pána poslanca Fecka na ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Sólymosa a znie: "Aké opatrenia chce ministerstvo urobiť v otázke výrubu bukových pralesov na východnom Slovensku v oblasti Polonín?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní. Ďakujem pánovi poslancovi Feckovi za otázku, ktorá je mimoriadne aktuálna. Uznesením č. 382 zo 16. augusta 2017, pred mesiacom približne, vláda Slovenskej republiky schválila materiál Lokalita svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy, informácie k aktuálnej situácii a návrh opatrení, ktorým reaguje na odporúčania výboru Svetového dedičstva UNESCA v zmysle záverov jeho 41. zasadnutie v Krakove. Uznesenie ukladá v októbri 2017 vypracovať komplexný návrh opatrení na zabezpečenie odporúčaní Výboru Svetového dedičstva UNESCO v zmysle záverov jeho 41. zasadnutia UNESCO v Krakove a predložiť vláde Slovenskej republiky spoločný materiál o komplexnom návrhu opatrení na zabezpečenie odporúčaní Výboru Svetového dedičstva UNESCO v zmysle záverov jeho 41. zasadnutia v Krakove.
Zachovania výnimočných bukových pralesov v rámci Polonín je jednou z našich priorít. Som preto veľmi rád, že opatrenia na zachovanie bukových pralesov v rámci Polonin, ale aj Vihorlatu, ktoré je zaradené do medzinárodnej lokality UNESCO, sú riešené už nielen na úrovni ministerstva životného prostredia, ale po dlhých rokoch konečne na úrovni celej vlády. Aj pri tejto príležitosti chcem preto vysloviť poďakovanie členom vlády za ich podporu v tomto probléme.
Finalizácia hranice lokality UNESCO a jej nárazníkovej zóny vytvorí predpoklady pre všetky ďalšie opatrenia. Z tohto dôvodu moje ministerstvo v rámci Národného parku Poloniny pripravilo aj návrh na dve ďalšie prírodné rezervácie nachádzajúce sa na hranici s Poľskom. Ich vyhlásením vznikne taký súvislý pás s najprísnejšou ochranou tejto časti národného parku, t. j. pás s bezzásahovým režimom. Zároveň s týmito aktivitami si uvedomujeme, že ide o región s veľmi obmedzenými pracovnými príležitosťami, a preto diskutujeme navrhované opatrenia s miestnymi subjektmi, a to so štátnymi i neštátnymi.
Spoločne s ostatnými rezortmi hľadáme možnosť podpory regiónu, aby miestni obyvatelia nechápali opatrenie ochrany prírody a značky UNESCO len ako obmedzenia, ale aj ako príležitosť pre ďalší rozvoj podnikateľských príležitostí. Skĺbenie záujmov ochrany prírody s ekonomickými a sociálnym rozvojom sme diskutovali na mnohých stretnutiach vrátane medzinárodnej konferencie organizovanej v spolupráci s UNESCO v máji tohto roku v Bardejove. Ďalším významným opatrením bolo schválenie Programu starostlivosti o Národný park Poloniny na rok 2017 – 2026 uznesením vlády č. 293 zo 7. júla tohto roka 2017. Program obsahuje nielen veľmi podrobný prehľad údajov o území, ale aj ciele ochrany a návrh opatrení na ich dosiahnutie vrátane spôsobov obhospodarovania aj tej časti Národného parku Poloniny, ktorá aktuálne nie je súčasťou prírodných rezervácií s najprísnejším stupňom ochrany, ale sú v nej veľmi cenné lesné porasty.
Ako som už uviedol, ministerstvo životného prostredia spolu s ministerstvom pôdohospodárstva, ministerstvom dopravy aj vnútra a samozrejme s ministerstvom financií aktuálne pripravuje materiál na rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktorého súčasťou bude jednak spresnená mapa tej lokality a návrhy konkrétnych krokov na komplexné riešenie tohto, riešenie tejto situácie a celého problému. Rád vám preto viem konkrétnejšie veci sprostredkovať v novembri 2017 tohto roka.
Ďakujem pekne.