19. schôdza

Ďakujem. Doplňujúca otázka, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem za odpoveď. A chcem sa opýtať, lebo zdá sa mi, že to stále jedna vláda presúva na plecia druhej, tretej, štvrtej, piatej, ôsmej, ja neviem jakej, a stále si tu hovoríme o tom, že najväčší problém je alebo jeden z najväčších problémov je v týchto chránených oblastiach to, že nevlastní to štát, že nevlastní to štát. A proste máme majetkové ujmy a sme žalovaní ako štát, že nemôžem tam hospodáriť.
Preto sa pýtam, pán minister, a bolo to aj z úst vášho predchodcu pána Žigu povedané počas jeho volebného obdobia, že jedna z možností je aj zámena pozemkov. Zámena pozemkov. To znamená, kompenzácia zo štátnych. V štáte máme 220-tisíc hektárov pán minister, máme 460-tisíc neznámych vlastníkov. To je 650-tisíc, plus-mínus, 700-tisíc hektárov, s ktorými môžme, v úvodzovkách, nakladať ako štát.
Pýtam sa, existuje nejaká vyjednávacia skupina? Lebo ja viem, chodil som na tieto vyjednávačky, bolo treba v rámci pozemkových úprav a ROEP-ov. Pýtam sa, existuje nejaká vyjednávacia skupina doslova, ktorá chodí, a ja hovorím, tie päťky, tie naše brilianty, diamanty, a to sú aj tie Poloniny, tie pralesy, kde v tých pralesoch máme 58 metrov vysoké buky, ktoré sú celosvetovou raritou, sa pýtam, či máme vytvorenú nejakú takúto skupinu, ktorá chodí medzi tých vlastníkov a vyjednáva o tej zámene?
Hovorím, že dá sa to, ale musí sa chcieť. Tak sa pýtam, či táto forma, by som povedal, možnosti odškodnenia tých vlastníkov je na ministerstve nejakým spôsobom preferovaná alebo je nejakým spôsobom udávaná do života. Alebo sa zase, štyri roky prebehnú a vy poviete, nestihli sme to, nechceme to alebo neviem čo. Tak povedzte mi k tomu, že akým spôsobom by ste potom...
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán minister.

Jasné. V každom prípade s tými, nie je len problém, nie je tam len problém, netýka sa ten problém tých pozemkov, ktoré sú, kde sú súkromný vlastníci. Týka sa to aj tých pozemkov, ktoré vlastní štát, lebo tam sa jedná o hospodárenie. To znamená, že samozrejme aj na štátnych pozemkoch, napríklad konkrétne v Poloninách štátny podnik robí ťažbu a je ten štátny podnik najväčším zamestnávateľov v tej doline a tam veľmi veľa pracovných príležitostí, keď sa nespravia také opatrenia, ktoré komplexne riešia cestovný ruch, atď., preto sú tam iné ministerstvá, aby sa to riešilo. Lebo len ministerstvo životného prostredia jednoducho tento problém riešiť jednoznačne nevie. Už len keby sme hovorili o tých pozemkoch, o ktorých ste vy pred chvíľkou hovorili, tak tam musí byť súčinnosť s ministerstvom pôdohospodárstva, lebo však oni riešia. Ale nielen v tom momente musí byť súčinnosť, ale napríklad aj pri hospodárení v lesoch štátnych, lebo to tiež patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva. A samozrejme oni, nielen oni, nielen súkromní vlastníci, ale aj štátny podnik má ujmu v nejakej miere, lebo keď nemôže tak hospodáriť, tak ako má, tak logicky nemôže mať taký zisk a tým pádom musí prepúšťať, sme tam, kde sme. Takže aj tento problém treba riešiť.
Čo je vlastne dôležité, že prvýkrát, prvýkrát takýto problém sa rieši na úrovni vlády. To znamená, že je to už medzirezortné, to znamená, lebo tie ujmy ministerstvo životného prostredia jednoducho nevie vykryť. Tam musí byť dohoda s ministerstvom financií. To znamená to, že nad týmto prevzala záštitu vláda, je prvý krok k tomu, aby sa to mohlo komplexne riešiť. Takže ja práve preto som rád a dúfam, že keď sa nám to podarí vyriešiť v Poloninách, tam, kde je UNESCO, tak bude tu príklad na to, aby sme vedeli vyriešiť ostatné, fungovanie ostatných národných parkov na Slovensku. Aj povedzme takým spôsobom, ako ste vy hovorili, keď sa dá, ale aj takým spôsobom, aby sa dohodlo na kompenzácii na tých, pre tých hospodáriacich tam. Jedna vec. A druhá vec, aby sme našli spôsoby na to, aby sme tam zaviedli iné možnosti zamestnávania pre ten región, či to je turizmus, alebo či to je niečo iné. Ale hovorím, že práve preto treba to riešiť medzirezortne, a preto je veľmi dôležité to rozhodnutie, čo bolo toho 17. júla, keď proste vláda sa zhodla, že je tam, že zaúkolovala viac ministerstiev, aby tento problém riešili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďalšia otázka je od pána poslanca Dostála pre ministra financií Petra Kažimíra a znie: "Ministerstvo zdravotníctva aktuálne pripravuje tender na prenájom sanitiek za viac ako 35 miliónov eur. Posudzovalo už ministerstvo financií prostredníctvom Útvaru hodnota za peniaze tento tender? Ak dosiaľ nie, mienite sa tomuto tendru venovať z hľadiska princípu hodnota za peniaze? Ak nie, prečo?"

Vážený pán poslanec, odpoveď pána ministra. Tento tender sme samostatne v rámci hodnoty za peniaze neposudzovali, pretože hodnota aj v zmysle prijatého uznesenia vládou je nižšia ako 40 miliónov eur. Venujú sa mu kolegovia na zdravotníctve/analytici na Inštitúte zdravotnej politiky.
Ďakujem pekne.

Doplňujúca otázka? Nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem za odpoveď. Teda neviem, či mi budete vedieť odpovedať za pána ministra financií, ale možno aj váš názor by ma zaujímal, či si myslíte, že by takéto tendre mali alebo nemali byť posudzované Útvarom hodnota za peniaze, aj keď nedosahujú tú spomínanú čiastku 40 miliónov eur, alebo či si myslíte, že napríklad ten tender na nákup obrnených vozidiel, ktorý presahuje, by mali ísť do vlády s doložkou od Útvaru hodnota za peniaze. Čiže zaujíma ma aj váš názor na uplatňovanie tohto princípu prostredníctvom posudzovania všetkých takýchto projektov. Ďakujem.

Odpoviem najprv možno z vlastnej kuchyne. Ja osobne som požiadal, aby, keď sme prijímali toto uznesenie, tak pri IT projektoch toto uznesenie a 40-miliónová suma sa znížila na 10 miliónov. S tým ale, že vás chcem informovať, že v prípade všetkých IT projektov, ktoré realizujeme z eurofondov, aj keď sú pod 10 miliónov eur, súčasťou hodnotenia na riadiacom výbore je aj stanovisko Útvaru hodnoty za peniaze.
Moja odpoveď v prípade sanitiek, je tu pán minister Drucker, preto by som nerád zaňho niečo odpovedal, ale myslím si, že uznesenie je to, čo majú členovia vlády plniť, ale nebráni nikomu, aby dobrovoľne sa obrátil na Útvar hodnoty za peniaze aj pri tendroch, ktoré sú nižšie ako 40 miliónov eur. Takže tam už je to na pánovi ministrovi Druckerovi, či bude takto postupovať alebo nie.
A čo sa týka obrany, tu by som skôr bol obozretnejší, predsa len pri nákupe techniky, zbraní a tak ďalej, samozrejme, ide o veľmi špecifické veci, ktoré nie všetky sa by mali asi aj úplne z hľadiska toho technického, atď., úplne motať kade-tade. Samozrejme, musí byť tender veľmi transparentný a pre mňa jediným pravidlom v tomto prípade je, aby sme si nakúpili to najlepšie, čo momentálne na trhu je, aby sme v prípade, že to raz budeme, nedajbože, potrebovať, tak sa nemuseli diviť, že nám to nefunguje, alebo to nevie poskytnúť tú maximálnu účinnosť, akú by to poskytnúť malo. Čiže v tomto prípade určite pán minister vie, že ten tender je pod veľkým drobnohľadom, a bude robený transparentne, tak aby ak to bude možné, participovali na dodávkach aj slovenské spoločnosti a aby aj tá kvalita zodpovedala ten najvyššej svetovej alebo európskej úrovni.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Janckulíka podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Kaliňákovi a znie: "Vážený pán minister, okres Námestovo je najväčší okres na Orave, čo do počtu obyvateľov a aj rozlohou. Napriek tomu ako jediný z oravských okresov nemá vybudované klientske centrum, kde by na jednom mieste sídlili orgány štátnej správy. Situácia na úradoch v Námestove je pre občanov z celej spádovej oblasti značne neprehľadná a časovo veľmi náročná, keďže úrady sú roztrúsené po celom meste. Navyše mesto nemá mestskú hromadnú dopravu a už len samotné cestovanie medzi úradmi spôsobuje mnohým ľuďom veľké komplikácie. Pán minister, môžu občania okresu Námestovo počítať s vybudovaním klientskeho centra? A ak áno, v akom časovom horizonte by mohlo slúžiť svojmu účelu?" Nech sa páči.