21. schôdza

Už to ide. Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, ja by som ti chcel len poďakovať, že zo svojej pozície možno myslíš aj na tie malé obce a hlavne na tých tých obyvateľov, ktorí tam žijú a možno nie sú tak, nie sú tak ekonomicky zaujímaví pre tie veľké spoločnosti. Čiže ďakujem, že myslíš aj na tie obce.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Teraz si mi pripomenul, že tak ako pri školstve, je tu pani ministerka, musí platiť, že rovnako kvalitné vzdelanie musíte dostať bez ohľadu na to, či bývate v Bratislave alebo vo Vranove nad Topľou, a bez ohľadu na to, či ste bohatí, alebo pochádzate z ťažkého sociálneho prostredia, tak aj pri digitálnych službách a digitálnej infraštruktúre musí platiť, že musíte k nim mať prístup bez ohľadu na to, v ktorej časti krajiny žijete, pretože inak sa nám stane, že vytvoríme ďalšiu skupinu, ktorí, ktorých ja nazývam digitálne vylúčení ľudia, ktorí jednoducho nebudú mať možnosť používať moderné technológie a budú mať ale veľmi, veľmi zhoršenú pozíciu uplatniť sa v budúcich desaťročiach na trhu práce.
Čiže plne s vami súhlasím, toto nemôže poznať región, to nemôže poznať veľkosť obce. Jednoducho každý občan má právo mať v mieste svojho bydliska dostupnosť týchto technológií, či je to už aj len získať informáciu deťom pre získavanie vedomostí a získavania nejakých vecí pre, pre štúdium, ale aj aby ste si z pohodlia svojho domova mohli vykonať elektronické služby tak ako vo veľkých mestách.
Ďakujem.

Dobrý deň, pán predsedajúci. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Očakával som ju. Dovoľte, aby som odpovedal.
Vážený pán poslanec, prípravy diaľnic a rýchlostných ciest je dlhotrvajúci proces, ktorý trvá primerane, 7 a viac rokov v prípade, ak má rezort dopravy potrebné financie. Každý minister dopravy tak logicky vychádza predovšetkým z rozhodnutí, ktoré sa urobili už v minulosti.
Na konci leta tohto roku bol zverejnený zoznam úsekov, ktoré je technicky možné začať súťažiť do konca roku 2019. Ide o úseky, o ktorých bude v prvom rade potrebné rozhodnúť, či na ne máme, alebo nemáme finančné prostriedky. Médiá to však interpretovali ako naše jediné priority. Výstavba chýbajúceho úseku D1 alebo zostávajúcich dvoch úsekov na D3 patria medzi naše najvyššie priority. Ale vzhľadom na postup prípravy, ako aj zmeny, ktoré v projektoch robíme, aby sme ich optimalizovali, nie je možné ich skrátka v tomto časovom úseku dostať do súťaže, a preto, a preto neboli v tomto zozname.
Ako som už hovoril, ja nadväzujem na prácu mojich predchodcov. O severnom obchvate Prešova trasou R4 písali strategické dokumenty už za vlády pani Radičovej. Rovnako aj južný obchvat Košíc R2 Košice - Šaca, Košice - Olšany je vo všetkých strategických dokumentoch a na jeho výstavbu sa počíta aj s európskymi fondami.
Medzi ďalšie úseky, ktoré pripravujeme, patrí najkritickejšie miesto na južnom ťahu R2, úsek tunel Soroška, čo je dlhodobá, podľa môjho názoru aj nespochybniteľná priorita, alebo pokračovanie rýchlostnej cesty R2 ďalej od Kriváňa, na čom sa zhodli aj starostovia v regióne ešte aj za minulej vlády.
V poslednom rade, v poslednom rade predovšetkým opozičná časť hovorí o tom, že o diaľniciach sa rozhoduje politicky a stavajú sa aj tam, kde by nemali byť. Chcel by som vás preto, pán poslanec, poprosiť, ak zdieľate tento názor, aby ste nám tu teraz povedali, ktorá diaľnica je postavená neefektívne, aby sme sa nerozprávali o abstraktne, ale o konkrétnom regióne, kde podľa vás diaľnicu netreba.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Používate vo svojom prejave: „si myslím“, „starostovia“. Bol som aj na diskusii v obci Mýtna, kde hovoria, že už desiatky rokov bojujú za diaľnice. Na Kysuciach bojujú za diaľnice. Jednoducho trváme alebo voláme po tom, aby tomuto bol koniec. A preto ani ja vám nepoviem, že kde má byť štvorpruh, dvojpruh, kde sa má stavať diaľnica.
My len vám, pán minister, s úctou ako keby predkladáme ideu, že konečne sa na Slovensku dohodnime, že aký má byť ten dlhodobý nemenný dopravný plán priorít. Predložil vám plán napríklad aj Inštitút pre dopravu a hospodárstvo. My by sme naozaj privítali, keby ste relevantné slovenské odborné kapacity dali dohromady, môžte prizvať opozíciu, koalíciu a môžme sa spoločne dohodnúť na jednom dlhodobom, možno dvadsaťročnom pláne a potom už tieto veci jednoducho nemeniť.
Lebo to, čo vidíme teraz, z nášho pohľadu je to čisté rozhodovanie na základe toho, že kto je pri kormidle. Raz ideme čihy, raz ideme hota, to spôsobuje potom aj neistotu ohľadom tých prípravárov vo všetkých projektoch na Národnej diaľničnej spoločnosti a koniec koncov sa nám celá tá investícia do diaľnic a rýchlostných ciest nafukuje a predražuje. Musíme robiť nové štúdie, zmeny, výkupy pozemkov, sa vykúpia, ako napríklad pod tie kolektory, potom sa to nerealizuje a podobne.
Takže, pán minister, len keby ste možno na to zareagovali, že či ste za to, aby sme naozaj mali taký jednotný nemenný plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré už potom nebude dlhé roky nikto siahať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, pri najväčšej úcte k vám, vy hovoríte tiež: „my by sme, boli by sme, hovorili by sme“. To isté hovoríte asi, čo mi práve vy vytýkate. Keby ste vy povedal konkrétne, že ktorý úsek v jakej je pripravenosti, jaká je tam CBA-čka, možnože by sme sa bavili o niektorých iných veciach. Ale jednoducho generel dopravy, ktorý sa pripravuje, aj v programovom vyhlásení vlády ukáže na základe aj tých analýz, ktoré robia organizácie, ktoré nie sú pod ministerstvom dopravy, budeme ich zapracovávať tam, kde potrebujeme plný profil, tam, kde potrebujeme polovičný profil. Včera sme sa o tom bavili, tam, kde musím vykúpiť teraz plný profil a budem stavať polovičný profil.
Pán poslanec, a čo hovoríte politicky? O čom rozprávate? 20 rokov sa hovorí o R2. Dva úseky sa vystavili. Teraz sú asi štyri v príprave. To, to, vy niečo zoberiete, nehnevajte sa, pri najväčšej úcte. Niekde zoberiete, niekde zachytíte informáciu, teraz ju vytiahnete. Vy konkrétne sám neviete povedať, čo chcete, pán poslanec. Ale neni to vaša parketa, ja hovorím, to je parketa vždycky ministra. A ja som tie úseky, ktoré chcem stavať a ktoré sú možné dať do súťaže do roku 2018 alebo ’19, je ich deväť úsekov. Viete o nich, máte na to právo sa pozrieť. Tieto úseky sú pripravené v takej miere, že ich môžme tendrovať.
Vy stále hovoríte o tom, že kolektory. Čo sem miešate teraz kolektory, pán kolega? Čo majú kolektory spoločného s diaľnicami? Nič. Je to župná komunikácia, ktorú má postaviť župa. Ja som povedal nie raz, že pokiaľ ja budem minister, kolektory stavať nebudem, lebo za tie peniaze, čo investujem do kolektorov, postavím nejaký kus diaľnice alebo rýchlostnej komunikácie na Slovensku, kde najviac treba. Vy hovoríte o tom, že na R2. Pustil som R4, idem púšťať obchvat, obchvat Prešova, prvý úsek, pustili sme Nižnú. Toto sú úseky na južnom Slovensku? Tak treba zobrať mapu, treba sa na to pozrieť. Myslíte, že južné Slovensko, kde je 20 % nezamestnaných, nepotrebujú komunikáciu? Povedzte to tam, kde ste bol, v Nižnej teraz. Vám povedal pán starosta o tom. Ja mám informácie. Bol ste tam, ste tam nejakým spôsobom vysvetľoval, čo ste povedal. Vy nevysvetľujte, pán kolega. Na to sme tu ministerstvo, aby sme vysvetľovali, prečo to robíme tak a prečo to robíme inak. Jednoducho jednej, príprava jednej diaľnice trvá minimálne 6-7 rokov.
Pán kolega, teraz zastavím tie diaľnice, ktoré všade sú potrebné na Slovensku, a podľa vás začnem niekde projektovať, kde asi vy bývate. Neviem, kde bývate. Možno tam, kde už sú diaľnice. Ale tí ľudia takisto potrebujú normálnu komunikáciu, lebo po komunikáciách ide práca alebo ľudia po komunikáciách idú za prácou. A toto tam chýba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, vážený pán predsedajúci, podľa údajov zo štvrťročných štatistických hlásení k 30. 6. 2017 prebieha konanie podľa zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej to je len zákon 64) v 380 zriadených záhradkových osadách.
K najproblematickejším javom v rámci konania podľa zákona 64, ktoré spôsobujú, že konania nie sú ukončené, možno zaradiť. Ale tu by som povedala Martinovi, Martin to veľmi dobre pozná, lebo Martin robil na pozemkovom úrade, že je to jeden z najkomplikovanejších zákonov, ktorý je v rámci konania možné urobiť. A tých rozporov, ktoré tam sú samotné v zákone, a spôsob, akým sa konania vedú, je naozaj to, že sa celé konanie predlžuje na niekoľko rokov. Takže ja len vypichnem niekoľko, niekoľko tých problematických vecí, prečo, prečo tie konania trvajú tak dlho:
- Administratívna zložitosť samotného procesu vyporiadania vlastníckych a užívateľských vzťahov, to nemusíme hovoriť, prečo je to náročné, lebo zákon je taký náročný a zákon o správnom konaní je taký náročný.
- Protichodné záujmy účastníkov konania, keď každá zo strán zúčastnených na vyporiadavaní háji len svoje práva a záujmy, nehľadá cestu kompromisu, v dôsledku čoho musia byť v rámci každej etapy riešené riadne i mimoriadne opravné prostriedky.
Aby som pre ostatných ozrejmila, čo to znamená. Tí, ktorí majú pôvodný pozemok v zriadenej záhradkovej osade, chcú inú cenu napríklad za vyporiadanie, tí, ktorí tam sú užívatelia alebo v nájme, alebo záhradkári ešte nemajú vyporiadanú, chcú za nájom alebo za odkúpenie úplne rozdielnu cenu.Toto je nekonečný príbeh. Stačí, keď niekto dá námietku v tomto konaní, opäť sa to predlžuje. Keď som bola na Slovenskom pozemkovom fonde, tak sme mali hromadnú pripomienku, že sme nerobili so znalcami, ktorí boli zo zoznamu znalcov. No, tak opätovne naspäť, lebo niekto v konaní povedal, že znalci, ktoré sú, ktorí sú vyvesení na JASPI, nie sú tí, ktorí majú byť, fond musí urobiť zvláštny zoznam znalcov. Dobre, urobili sme, opäť sa konanie v záhradkových osadách predĺžilo o ďalší polrok. Takže to je ďalšia vec.
- Absencia súčinnosti zo strany samotných účastníkov konania. Pri tých zhromaždeniach veľmi často chceme, aby boli súčinní. Nie sú súčinní. Naozaj tí ľudia, ktorí tam existujú, často prídu s pripomienkami, požiadavkami, veľmi ťažké je viesť toto konanie, takže to tiež Martinovi nemusím pripomínať, aké je to náročné.
- Na niektorých správnych orgánoch personálna poddimenzovanosť pracovníkov.
- Prieťahy a nejednoznačné výsledky súdnych konaní taktiež nám sťažujú prácu pri vyporiadavaní zriadených záhradkových osád.
O predpokladanom termíne ukončenia konaní v zriadených záhradkových osadách možno v súčasnosti len teoretizovať pri tomto stave zákona. A to takisto Martin veľmi dobre vie, že toto je vec, ktorú, ktorú už robíme, ani neviem, koľko, koľko rokov.
Možno však konštatovať, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav v zmysle § 16 ods. 1 zákona, resp. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zastavení správneho konania v zmysle § 30 zákona č. 71/1967... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte mi, pani ministerka, poprosím vás, páni, hlavne okolo Eleméra Jakaba, pána poslanca, keby ste sa stíšili. Haló! Páni poslanci, tam vzadu, z úcty k pani ministerke vás chcem poprosiť o kľud v rokovacej sále. Ďakujem pekne. Pán poslanec Elemér Jakab. Ďakujem.
Nech sa páči, pani ministerka, môžte pokračovať.

Matečná, Gabriela, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Čiže ak by som mohla pokračovať, čiže v zmysle toho § 30 zo zákona č. 71 o správnom konaní v znení neskorších predpisov v každej jednej zriadenej záhradkovej osade, v ktorej doposiaľ nebolo konanie ukončené, dôjde k ukončeniu správneho konania v danej zriadenej záhradkovej osade. Nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia v zriadenej záhradkovej osade, ktorú dnes síce neviem označiť jej identifikačnými údajmi, avšak pôjde o takú záhradkovú osadu v rámci celej Slovenskej republiky, ktorá vo vzťahu k ostatným záhradkovým osadám bude poslednou, v ktorej takému procesu dôjde, budú ukončené aj konania v záhradkových osadách.
Čiže znova môžem len čisto teoreticky povedať, nakoľko tie prieťahy v konaniach sú, ako som už povedala, zo strany všetkých účastníkov konania, a v zmysle tohto zákona, tak ako je nastavený, je veľmi veľké nekonečno.
Takže teoreticky, až keď vydáme posledné rozhodnutie, Martin, to sám veľmi dobre vieš, vtedy tie záhradkové osady budú ukončené.

Ja možnože tak v krátkosti odpoviem aj na tie vaše dotazy od občanov.
Tam je potrebné aj prácu možnože poslancov, Martina samotného a tých, ktorí vedia, o čom hovoríme, aby občanom vysvetľovali, že keď sú v konaní, zbytočne sa naťahujeme, keď, ja neviem, dostanú 3,45 a niekto chce 3,50. Veď to je nezmysel, zbytočne ten prieťah je. Čiže aj vy ste v tých regiónoch práve preto, aby ste umravnili všetkých účastníkov konania, ktorí tam sú.
Rozsudky Najvyššieho súdu, samozrejme, ohľadom účastníkov konania nám naozaj komplikujú, veľmi komplikujú vôbec vyporiadanie sa v zariadených záhradkových osadách. Chystáme na ministerstve nejaký metodický pokyn v súlade s rozsudkami, ktoré tam sú.
Ďakujem veľmi pekne. Stačí takto, Martin?

Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť veľmi stručný. Chcem vám, chcem vás informovať, že prebehli bilaterálne rokovania s ministrami zdravotníctva Českej republiky a Maďarska, ktoré dopadli z pohľadu Slovenska veľmi pozitívne, nakoľko bola pánovi ministrovi Druckerovi prisľúbená podpora od obidvoch krajín v záverečnom hlasovaní o presídlení agentúry. Zároveň pán minister Drucker absolvoval pracovnú návštevu priamo v sídle EMA v Londýne, kde pán minister rokoval s vedením agentúry a diskutoval priamo aj so zamestnancami tejto agentúry. No a delegácia ministerstva zdravotníctva spolu s predstaviteľmi rezortu zahraničných vecí absolvovala aj pracovnú cestu do Lotyšska, Litvy a Estónska s cieľom prezentácie kandidatúry Slovenskej republiky na presídlenie agentúry do Bratislavy. Vzhľadom na fakt, že tieto pobaltské krajiny nepatria medzi kandidujúce krajiny o agentúru, existuje tu vysoký potenciál pre získanie týchto hlasov pre kandidatúru Slovenskej republiky.
Minulý týždeň sa uskutočnila aj oficiálna prezentácia kandidatúry Slovenskej republiky na presídlenie agentúry v priestoroch Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky v Bruseli pod vedením pána ministra Druckera. Na prezentácii boli prítomní zahraniční partneri, zástupcovia stálych zastúpení členských štátov EÚ a zástupcovia médií, ktorí po skončení prezentácie dostali priestor na otázky. Prezentácia kandidatúry Slovenska na presídlenie agentúry bola všeobecne zhodnotená ako vysoko profesionálna, čo potvrdzuje aj hodnotenie Európskej komisie z 30. septembra 2017. V tomto hodnotení Európska komisia konštatuje, že Slovenská republika jednoznačne spĺňa všetky prísne kritériá a je vhodným kandidátom na presídlenie agentúry.
Minister zdravotníctva spolu so svojím tímom plánuje ďalšie bilaterálne stretnutia zamerané na prezentáciu profesionálne vypracovanej ponuky kandidatúry Slovenskej republiky a mesta Bratislavy ako vhodného kandidáta na presídlenie tejto agentúry.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Zo 121 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Pavla Tkáča za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci hlasovalo za 68 poslancov, proti 28 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov. Na schválenie návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci zvolený Pavol Tkáč. Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členky Rady pre štátnu službu navrhnuté verejnou ochrankyňou práv bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členky Rady pre štátnu službu navrhnuté verejnou ochrankyňou práv všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 122 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Daniely Zemanovičovej za členku Rady pre štátnu službu navrhnutú verejnou ochrankyňou práv hlasovalo za 84 poslancov, proti 20 poslancov, zdržalo sa hlasovania 18 poslancov. Na schválenie návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za členku Rady pre štátnu službu navrhnutú verejnou ochrankyňou práv zvolená Daniela Zemanovičová. Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 122 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Ľuboša Pastora za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za 90 poslancov, proti 15 poslancov a zdržalo sa hlasovania 17 poslancov. Na schválenie návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený Ľuboš Pastor. Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého poradným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého poradným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 122 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Ctibora Košťála za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého poradným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti hlasovalo za 101 poslancov, proti 12 poslancov, zdržalo sa hlasovania 9 poslancov. Na schválenie návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého poradným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti zvolený Ctibor Košťál. Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členky Rady pre štátnu službu navrhnuté Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členky Rady pre štátnu službu navrhnuté Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Zo 121 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Anny Ištókovej za členku Rady pre štátnu službu navrhnutú Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky hlasovalo za 73 poslancov, proti 25 poslancov, zdržalo sa 23 poslancov. Na schválenie návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za členku Rady pre štátnu službu navrhnutú Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky zvolená Anna Ištóková. Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Ešte raz, dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem osobitne tým, ktorí mali iný program a ostali tu vrátane pána predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť len v dôsledku toho, že som sa prihlásil do ústnej rozpravy. Verím, že nebudete až tak strašne ľutovať a že ste si teda ten program doteraz užili.
Chcem, chcel by som jednak pripojiť sa k slovám Eda Hegera k úlohe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, potom poviem takú jednu faktickú pripomienku, poznámku a potom ešte budem mať dve také poznámky alebo príklady, ktoré sa týkajú diskutovanej problematiky.
Takže ja už som tu minulý rok hovoril, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zohrala významnú úlohu v našej spoločnosti a že sa jej podarilo a darí držať tie pozície nezávislosti, čo, čo je niekedy naozaj veľmi ťažké. Osobitne ma teší, že aj Edo Heger, ktorý predsa len je môj kolega, ale o niečo mladší, že, že teda aj tá mladšia generácia to vníma takto, pretože nie každý zažil ešte tie časy, kedy vláda, myslím, že to bola, určite to bola Mečiarova vláda, ktorá zobrala záruky za, za štátne podniky, za súkromné podniky v obrovských miliardách, a tie sa potom prejavili tak, že narástol verejný dlh. Odvtedy sme prešli veľký kus a veľkú cestu a bolo to vidno pri vzniku rôznych, rôznych tých výborov pre daňové prognózy a podobne, čiže menila sa situácia k lepšiemu. Mladší si možno tie hrozné časy nepamätajú, ale je dôležitý odkaz, že takéto inštitúcie majú veľký význam, aby bránili Slovensko pred, pred nárastom dlhu. Tak.
Teraz tá faktická. Chvíľku sa hovorilo o tom, že kedy bol sľúbený prvý vyrovnaný rozpočet. Mne to vychádza tak, že v roku 2015 v rozpočte na rok 2016 a ďalšie dva roky bol sľúbený vyrovnaný rozpočet na rok 2018. A teraz tie dva príklady, ktoré boli diskutované aj tu, a aj v médiách sa o nich hovorí, ale spomenul som si, že do toho poďakovania, prepáčte, musím ešte, musím ešte povedať, že jedna z kľúčových vecí, o ktorých sa menej hovorí, je to, že rada pracuje s princípom čistého bohatstva, bodka.
Teraz tie dva, tie dva príklady. Veľa sa hovorí o tom, že požičiavame si lacno peniaze, dokonca za mínusový úrok. No tak si požičajme viac, tak si požičajme viac, preboha! Keď je to za 0 %, tak aký je problém?! Tak tu treba povedať, že my až tak veľmi nevraciame peniaze. Ten úver sa revolvuje a dlhopisy tzv. maturujú. Ony raz skončia a nahradia sa ďalším úverom. A povedzme, že to bude o pár rokov, že vtedy budeme mať hrubý domáci produkt 100 mld. eur, a povedzme, že necháme, keďže máme lacné, nízke úroky, že necháme vyrásť ten dlh na 100 % HDP, čiže aj dlh bude 100 mld. A potom sa stane, lebo snáď nikto neverí, že budeme žiť vo svete s mínusovými úrokmi, snáď nikto tomuto neverí, čiže potom sa stane, že ECB a ďalšie banky dosiahnú svoj cieľ a 2 % infláciu, úroky narastú a potom budeme musieť ten lacný dlh nahradiť drahým dlhom a toto by sme nezvládli. Pretože ak v tom čase budeme mať 1 %, 1 % priemerný úrok na požičané peniaze, tak to bude miliarda a zrazu to možno budú, v priebehu pár rokov možno, nám to, by nám to naskočilo, keby sme teraz nechali rásť ten dlh, by nám to naskočilo trebárs na 4, na 3 alebo 4 mld. No a to už sú veľké rozdiely, mať 2-3 mld. alebo ich nemať. Čiže toto je jeden z dôvodov, prečo nemôžeme zvyšovať dlhy aj napriek tomu, že, alebo preto, že, že sú nízke úroky.
No a teraz ten posledný príklad sa bude týkať témy, ktorá tu bola diskutovaná. Ide o to, že nám klesá hrubý dlh, ale aj Edo Heger a, myslím, aj Ondro Dostál hovorili o tom, že, že nám klesá v dôsledku jednorazových opatrení, a k tomuto poviem príklad. Ono to je tak, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila graf, ktorý ukazuje, že nebyť tých jednorazových opatrení, a vysvetlím ďalej, čo to je, tak by nám v roku 2014, 2014, narástol dlh o 2,1 % , v ’15. o 0,7, v ’16. o 0,2 a v ’17. o 0,2 %. Čiže nebyť tých jednorazových opatrení, tak by nám hrubý dlh rástol.
No a teraz ten príklad. Zjednodušene je to tak, ako keď taxikár má dlh povedzme 100-tisíc eur a má problémy sa, ho splácať, má problémy ho splácať. A teraz sa poradí s nejakým expertom a ten mu povie, že musí chodiť na lacnejšie večere a na tuzemské dovolenky iba a podobne a má si nájsť nejakú bonitnejšiu klientelu. No a taxikár sa ale rozhodne, že, že to skúsi jednorazovými opatreniami, to znamená, predá navigáciu, predá náhradné kolesá a zoberie peniaze z účtu, kde ich mal odložené na penziu a možno na pohreb, zoberiete peniaze a peniaze z tej predanej navigácie a zníži si dlh zo 100-tisíc na 90-, ale na, ale na konci bude mať namiesto 90-tisíc dlh, bude mať 92. To znamená, že on hospodáril deficitne, že iba jednorazovými opatreniami si znížil ten dlh, a to nie je udržateľný spôsob, lebo raz predá celý taxík a nebude sa mať čím živiť.
Takže tie jednorazové opatrenia nemôžme považovať za niečo, čo umožňuje znižovať dlh udržateľným spôsobom, a to chceme práve dosiahnuť, teda aby bol znížený udržateľným spôsobom.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)