21. schôdza

Kolega, plne zdieľam ten názor, čo aj teraz momentálne Štefan hovoril o tých odmeňovaniach lekárov v nemocniciach, lebo tie sú, naozaj sa pohybujú okolo 4 eurá na hodinu.
A druhá vec, ktorú by som ja chcela, k tým obhliadkam mŕtvych. Podľa mojich informácií, aspoň čo sa mi dostalo, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyhlásil výberové konanie na dopravcu, ktorý bude voziť vlastne týchto lekárov na obhliadky. Tam bola vysúťažená nejaká cena, ja neviem, 60 centov na kilometer, stalo sa to, vyhrala to nejaká firma. Je to nepodstatné, nemá prácu, pretože tí ohliadajúci lekári nemajú povinnosť si ich volať a lekár, ktorý ide vlastným autom, dostáva euro dvadsať za hodinu. Čiže potom ja sa len chcem opýtať, že načo bola taká verejná súťaž vyhlásená, keď zo zákona nemá povinnosť nikto si zavolať. A, samozrejme, ide o financie, áno? Takže keď to platíme dvojnásobne, je to asi nevýhodné. Tak ja k tomu len toľko.
Ďakujem.

Pán kolega Suchánek, som rád, že ste mali taký postoj k tomuto návrhu, pretože tento návrh má za cieľ, aby sme ten problém spoločne riešili a ministerstvo s tým prichádza. Áno, je legitímne baviť sa o platbách, pretože táto činnosť si vyžaduje aj ohodnotenie a úplne prirodzene to, čo doposiaľ je, je nedostatočné.
Chcem vás doplniť ešte v tej otázke, a to si myslím, že je správne, pretože sme to použili aj pri tej ambulantnej prvej pomoci, ktorá bola schválená, že vyššie územné celky sú tu práve ako zábezpeka a predĺžená ruka ministerstva zdravotníctva, pretože prostredníctvom hlavného lekára kraja vykonávajú prenesený výkon štátnej správy a tým pádom budú mať právomoc ako ministerstvo v prípade, že organizátor z nejakých dôvodov zlyhá. Musí to nahlásiť s nejakým časovým predstihom a vtedy hlavný lekár presne povie, že vy to budete musieť dovtedy, kým sa nevyrieši problém s organizátorom, zabezpečiť. A čo si myslím, že je dobré, pretože týmto zabezpečujeme predovšetkým, že sa tá činnosť bude vykonávať v prípade, že aj niečo nastane, či už objektívne, alebo subjektívne, a toto hodnotím rovnako pozitívne, ako sme to urobili aj pri tej ambulantnej prvej pomoci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým za reakcie.
Zuzke Šebovej by som chcel povedať, že k tej doprave som sa chcel aj ja zmieniť, zabudol som, nejak som to preskočil, že som sa chcel spýtať, ako tá doprava bude riešená, lebo ten Úrad pre dohľad na zdravotnú starostlivosť má jednu z úloh aj zabezpečiť tú dopravu.
A k pánovi Blanárovi toľko, že vidno, že, samozrejme, že všetko sú to veľmi dobré kroky, aj keď, samozrejme, a veci, ktoré sa budú zavádzať ešte, samozrejme, prinesú aj nejaké nové, ďalšie problémy, ktoré bude riešiť, a preto som to aj nastavil, že v podstate na budúcej schôdzi sa budeme baviť aj o štátnom rozpočte a bude treba, aby ten štátny rozpočet s týmto všetkým počítal dostatočne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne aj za tie komentáre, aj otázky. A pôjdem postupne.
Takže začnem k urgentom ešte, o ktorých tu bola debata. My sme okrem tohto návrhu, kde chceme, a to je možno treba vysvetliť, lebo tu padali otázky nielen na tejto pôde, ale všeobecne, že či stanovujeme pevnú sieť urgentov a ideme meniť súčasné urgenty. Nie. My nijakým spôsobom nemeníme a nedefinujeme, kto urgent má robiť alebo kto ho nemá. Ale z hľadiska verejného záujmu potrebujeme si byť istí, že v istej geografickej dostupnosti ten urgent tam bude, pretože niekto si môže povedať, že na to mám peniaze, nemám peniaze, chcem to robiť, nemusím a budem mať len ústavnú pohotovostnú službu, ktorú musí zabezpečovať nepretržite. Ale materiálno-technické vybavenie dnes nespĺňa väčšina poskytovateľov na to, aby sme ich mohli označiť, že majú urgentný príjem.
To, že sme určili tzv. urgenty 1, urgenty 2, odlišujú sa iba práve materiálno-technickým vybavením, ale predovšetkým odbornosťami, to znamená konziliárnym interdisciplinárnym zastúpením, ktoré musí byť na pracovisku nepretržite a ktoré musí byť k dispozícii v nejakom čase, povedzme do 30 minút. A ten rozdiel medzi touto sieťou alebo to, čo sa navrhuje v sieti, je vlastne len v úhradách, to znamená, ak niekto splní toto materiálno-technické vybavenie aj organizačné, to znamená, že v prípade urgentu 2 hovoríme dokonca, že to musí byť samostatné oddelenie s vlastným primárom, musí tam mať nejaký počet lekárov, ktorí sú v plnom pracovnom úväzku počas dňa, štyria a osem sestier, v noci sú to traja lekári, a, samozrejme, to, čo som povedal, v konziliárnej dostupnosti ostatných odborností, ktoré sú tam definované, tak za to dostáva paušálnu úhradu a neriešime výkony, že či zrovna prišiel počas dňa štyri polytraumy alebo neprišla žiadna nasledujúce tri dni. Takže ten rozdiel v tomto návrhu je predovšetkým v úhradovom mechanizme, aby to trvalo zabezpečovali v nejakej geografickej dostupnosti.
Sú tu ale pracoviská, ktoré majú ústavnú pohotovostnú službu v nejakej kvalite aj možno materiálno-technicky spĺňajú, organizačne to tak nemajú vybavené, s tým súvisí aj tá otázka financovania lekárov slúžiacich na ústavných pohotovostných službách alebo urgentov, pretože predovšetkým zo strany poskytovateľov je trošku šetrenie na týchto lekárov. A z toho titulu, že sú volaní do služby na urgent alebo na ústavnú pohotovostnú službu, ale sú vedení, ako keby že majú pracovnú pohotovosť ostatný čas na mieste, preto sú to 4 eurá. Pretože pokiaľ by boli v službe aj za nočný príplatok, aj by mali oveľa viac, ako vychádza 12 eur. A práve preto v prípade týchto urgentov my definujeme organizačne, čo musia zabezpečiť. V prípade urgent; ak tí, ktorí tam slúžia, musia byť na to dedikovaní. Tým pádom aj z pracovnoprávneho vzťahu zo Zákonníka práce to nie je pracovná pohotovosť na mieste a my vtedy neriešime tých minimálne 12 euro, lebo to je viac ako 12 euro a vyplýva to z jeho pracovnej mzdy. Ale súhlasím, že ak chceme dosiahnuť aj kvalitu, tak musia tí ľudia cítiť, že sú za to odmeňovaní, a potom tam nebudú slúžiť tí najmladší lekári, ktorí častokrát nemajú ani skúsenosť a volajú tým starším kolegom niekedy, čo majú urobiť, ale dostaneme tam kvalitnejších ľudí.
Čo s urgentami, ktoré nie sú v tejto sieti? Naďalej môžu poskytovať nielen ústavnú pohotovostnú službu, môžu byť aj urgentom typu 1, ale budú uhrádzaní podľa výkonov ako neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Prečo sme definovali takúto sieť? No, opakujem, z pohľadu verejného záujmu ja viem, že by si želalo byť urgent 2 viacero nemocníc, dnes to nespĺňa asi ani jediná na Slovensku, nemáme na Slovensku ani jedno traumacentrum, zhruba to vychádza na milión obyvateľov jedno. Viem, že debatujeme aj s Prešovom, ktorý má vynikajúco vybudovanú traumatológiu, do akej miery by mala naďalej poskytovať služby urgentu 2, ale nie v paušálnej úhrade, pretože ak majú dostatočný počet spádové oblasti pacientov, tak dokážu na tom získavať nejaké peniaze, ale nemôžme vybudovať na každom jednom mieste paušálnu úhradu za nejaký typ služby.
A ešte jedna dôležitá vec, ktorú ste spomínali, pán poslanec Suchánek, a to sa týkalo na cievne mozgové príhody, akútny koronárny syndróm alebo infarkt zjednodušene. Áno, toto sú jedny z najdôležitejších tých, nazveme to, indikácií, ktoré nám vstupujú do odvrátiteľných úmrtí. To, čo sa, žiaľ, ešte v súčasnosti stále deje, ale tá situácia je lepšia, poviem, prečo je, sekundárne prevozy, ktoré ste povedali, indikácie zlé. To znamená, že ak príde pacient s akútnym koronárnym syndrómom alebo náhlou mozgovou cievnou príhodou a nie je privezený k tomu poskytovateľovi v dostatočnom čase, ktorý ho terminálne vie riešiť, tak sa strácajú hodiny. Vy ste lekári, viete lepšie, že tie prvé 2 - 3 hodiny sú kľúčové, pretože potom kvalita prežívania alebo možno aj samotná smrť výrazne nastupuje ako z hľadiska rizika.
Zaviedli sme tzv. a vytvorili a je to v zásade už v našej podzákonnej forme usmernenia alebo teda na centrá, pre iktové centrá, to znamená, že pre trombolýzy, trombosukcie, trombektómie, ktoré sú oprávnené robiť na základe, samozrejme, personálneho a technického vybavenia, a zároveň sme vytvorili kardiocentrá na tie, kde sa budú poskytovať v podstate invazívne zákroky. A buď to budú teda endovaskulárne, alebo to bude, môže to byť chirurgický zákrok, takže sú presne určené. A tieto centrá majú tzv. stále služby a sú prepojené so záchrankami. Záchranky dnes majú vybavenie aplikačné, programové vybavenie, nejakú aplikáciu, s ktorou dokážu zo základných vyšetrení, ako je EKG a ďalšieho – či už klinického, alebo somatického – pozorovania určiť nejakú prvotnú diagnózu. A smeruje to na konzultáciu do týchto centier tak, aby sa takýto pacient adresne smeroval potom do centra, ktoré mu môže pomôcť. Sľubujeme si, samozrejme, od toho výrazne vyššiu kvalitu pre takýchto pacientov, pretože toto je absolútne akútna zložka a nemali by takí pacienti sa dostaviť do nemocnice, kde im nevedia povedzme vykonať trombosukciu alebo trombektómiu.
Druhá otázka bola k prehliadkam mŕtvych. Ten systém navrhujeme a padlo tu, kto by ich mal vykonávať. No jedna z vecí, ktorá sa, my máme zhruba polovicu úmrtí v nemocniciach alebo u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti a druhá polovica je mimo nemocníc. Nebudem, že či to je v zariadeniach sociálnych služieb, či je to v domácom prostredí a tak ďalej, ale tým pádom sa tie prehliadky mŕtvych tiel robia trošku inak. V nemocnici napríklad sme zmenili, že rovnako ošetrujúci lekár nebude môcť vykonať prehliadku mŕtveho tela. To znamená, že na tom, bude to musieť byť spolu s ním z iného oddelenia alebo internista, ktorý príde, v tej nemocnici, aby tam bol, tá kontrola... (Reakcia z pléna.) Áno, ale nebolo to ustanovené takto.
Čo sa týka prehliadok mŕtvych tiel alebo koronerov, nemôžu to byť akíkoľvek koroneri, to znamená, tak ako možno v tom západnom alebo nejakom preklade ten koroner má strašne úzky význam alebo široký, že by to bol súdny znalec a podobne. V našom prípade je to lekár. Lekár, ktorý môže mať akúkoľvek podľa návrhu špecializáciu, pokiaľ pôjde o tú dobrovoľnú organizáciu a pokiaľ pôjde o povinnosť vykonať, tak v tom prípade sú to len všeobecní praktickí lekári. A tá prvá, ten prvý stupeň je organizácia, to znamená, my chceme, aby sa zorganizovali sami. Môžu to byť kľudne aj organizátori, ktorí robia ambulantnú pohotovostnú službu, len nám musia zabezpečiť, že včas na danom mieste bude ten lekár k dispozícii na tej pohotovosti. Samozrejme, že nie je dobré, keď šesť hodín neviete získať k zosnulému proste lekára a je doma a je to traumatizujúce.
A prečo sme to alebo teda navrhujeme tú organizáciu na krach. My sme to veľa diskutovali o tom, či urobiť menšie geografické celky, lenže sú časti, ktoré sú, nazvime to, lukratívne, a sú časti, ktoré sú menej lukratívne. A v tej chvíli my by sme v zásade dostali nepokryté nejaké oblasti a tam by musela potom prichádzať povinnosť nejaká a tá povinnosť by v zásade bola ešte o to viac limitovaná, že by v podstate nám chýbali lekári. Preto sme povedali, že dobre, ak chce niekto organizovať sa, to musí zabezpečiť na celý kraj, takže osem. Pokiaľ by sa niekde organizátor nenašiel, nastupujú tzv. ex offo zoznamy ako keby, to znamená, že sa dobrovoľne prihlásia a podľa toho slúžia. A až keby sa nenaplnil na konkrétny deň na službu niekto, vtedy nastupuje v podstate povinný rozpis od úradu. Odmena, predpokladaná odmena je 40 eur za prehliadku mŕtvych plus doprava. To, čo my zvažujeme do spôsobu financovania, je niekde do jedného eura na kilometer.
Informáciu, ktorú som si teraz len žiadal, lebo nemal som tú informáciu, o ktorej ste hovorili vy, z hľadiska úradu. Vyobstarávali za 0,6 eura, ako ste povedali, pretože v Trnavskom kraji sa lekári, použijem slovo, možno niekedy vyhovárali na to, že sa nevedia dopraviť, takže časť toho obstarania je využívaná pre tých, ktorí v podstate nevedeli. My dnes nemáme cenový rozpis presne určený, ale za prehliadku mŕtvych sa počíta 40 euro plus náklady vyregulované do nejakej úrovne. Toto budeme ešte s úradom spresňovať, pretože účinnosť máme potom až k 1. januáru.
Myslím, že som odpovedal na všetko. Ten úväzok, chcem len povedať, že tá úhrada, už som to spomenul, v nemocnici je, bude sa počítať podľa jeho úväzku, to znamená, že bude to viac ako 12 euro. Keď nesplní túto organizačnú požiadavku, to znamená, že nezriadi napr. oddelenie s konkrétnymi lekármi k dispozícii, tak nemôže. Alebo pokiaľ je to urgent typu jedna, tak hovoríme len o jednej ambulancii, ktorá je na to vyhradená a je na tej ambulancii lekár, ktorý nie je v pohotovosti na pracovisku. Tým pádom zo Zákonníka práce mu vyplýva odmeňovanie oveľa vyššie, ako je 12 eur, aj kvôli koeficientom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja len zase poviem svoje skúsenosti ohľadom napr. aj tých urgentných príjmov alebo vôbec o ústavnej pohotovostnej starostlivosti. Keď som nastúpil ako mladý kolega po atestácii, väčšina kolegov išla na ambulanciu v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Urobil som atestáciu a vtedy prednosta rozhodol, že je to zlé, ak najmladší kolegovia bez skúseností majú práve prichádzať s pacientami a majú hodnotiť a diagnostikovať pacientov, ktorí tam prichádzajú, tak povedal, že automaticky na ambulanciu bude nastupovať len lekár s atestáciou.
Teda, pán minister, na margo toho, že to by nemalo byť o tom, že budeme stimulovať lekárov, aby tam išli starší lekári, tým budeme platiť. Tam treba urobiť vyhlášku o materiálno-technickom a personálnom vybavení. Naozaj, ak má niekto byť v tom prvom kontakte a nehovorím o tom, že mu to pošlú z pohotovosti, a teraz je tam mladý, mladší lekár ako ten, čo odosielal z pohotovosti, čiže to neni o stimulácii, to by malo byť proste vyhláškou dané.
Prehliadky v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Viete, treba vrátiť naspäť pitvy. To, čo nám hovoria o tom, že viete, že biele plášte alebo že niekto chcel zakamuflovať. No nemohol, pretože každý pacient išiel na pitvu. Bola to obrovská skúsenosť pre všetkých nás, bol som opakovane ako ošetru; lebo každý ošetrujúci lekár musel ísť na pitvu a musel referovať na patológii. My sme museli referovať na oddelení. Teraz sa to proste zmenilo. Viete, aký je skutočný stav, pán minister? Ten pacient tam čaká aj štyri hodiny, pretože to, čo presne tu bolo povedané, ak má prísť internista obhliadať mŕtveho, tak najprv musí si porobiť veci s pacientom. Takto to bolo jednoduché. Som ošetrujúci lekár na chirurgii, pacient zomrel, vypísal som list a prehliadka mŕtveho prišla, starší kolega potvrdil to. My si tak komplikujeme neskutočne život s týmito prehliadkami a nezodpovedá to realite.
A ja upozorním iba na jedno. Je to fajn, je to komfort, budeme mať koronerov, budú chodiť, budú obhliadať. Pýtam sa, za chvíľočku vám príde, je to málo za prehliadku. A hovoriť o tom, že, prosím vás pekne, to možnože je promile, že nahlásia, že našli sme mŕtveho pacienta, ktorého; vždy nastupovali súdniari. Väčšinou to bolo tak, pacientovi sa tak zhoršilo, bol aj mŕtvy a zavolali rýchlu alebo pohotovosť. Nuž keď som bol tam, no tak som vypísal list o prehliadke mŕtveho, veď to bola otázka piatich minút. Dneska sa otočím na päte, pôjde tam koroner, ktorý možno, keď ich budeme mať málo, bude málo finančných prostriedkov, a toto ešte nás len dobehne, pán minister.
A ja som zvedavý; dobre, fajn, nemáme ľudí na ambulanciách, chýbajú nám špecialisti, chýbajú nám praktickí lekári. Vytvoríme skupinu koronerov, už dneska môžem povedať, že mnohí tí lekári, ktorí sú na ambulanciách, povedali, ideme robiť koronerov. Kým ich nahradíme? A ja som zvedavý, či to bude zohľadnené aj v štátnom rozpočte.
Len toľko. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Nie som veľmi šťastný, že naša diskusia bola prerušená piatkovým termínom, pretože po týchto nesporne dôležitých zdravotníckych zákonoch voľne nadviazať na tému, ktorú sme otvorili v piatok, je trošička ťažšie.
Tému, ktorú sme otvorili minulý piatok, bola vyššia miera kontroly, vyššia miera participácie a, ako sa tak vzletne hovorí, transparentnosti sledovania toho, akým spôsobom sú prijímané zákony, akým spôsobom je legislatíva predkladaná, následne schvaľovaná v orgánoch a všetkých orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky. Zamerali sme sa na výbory a identifikoval som, že rozprava vo výboroch je najslabším ohnivkom v prijímaní legislatívy pre Slovenskú republiku.
Najslabším ohnivkom preto, pretože neexistujú audiovizuálne záznamy z týchto rokovaní, neexistujú zápisnice, v ktorých by sme sa dozvedeli, kto návrh do spoločných správ predkladá, resp. kto ako hlasoval na výboroch. Jediný záznam, ktorý v zápisnici vyčítame, je, že či sa našla, alebo nenašla väčšina. Keď prichádza výsledok rokovaní výborov a gesčného výboru ako spoločná správa do tohoto pléna, tak už všetci, ktorí tu sedíme, vieme, že prechádza to návrhom o hlasovaní o tzv. spoločnej správe. Je to anonymizované, častokrát sa dozvieme iba o číslach, či číslo jedna zo spoločnej správy je vyňaté na osobitné hlasovanie, číslo sedem až trinásť sa bude hlasovať spolu a podobne. Verejnosť teda nemá a nemôže mať presný prehľad, či náhodou pozmeňovací návrh, ktorý prešiel na výbore, ak sa nezúčastnili rokovania novinári, nebol predložený v nejakom inom záujme ako verejnom záujme.
Myslím si, že, a tu boli otázky, a preto som sa prihlásil do rozpravy, aby sa dalo reagovať. Myslím si, že existuje reálne, lacné a efektívne riešenie toho, aby sme v Národnej rade mohli zaviesť audiovizuálne snímanie jednotlivých výborov. Dúfam, že nepadne, ak padne tento návrh na úrodnú pôdu, že nepríde k tomu, že to budeme obstarávať tak, ako sa obstarávajú IT systémy, ale že urobíme naozaj lacné, jednoduché a efektívne riešenie k tomu, aby sa audiovizuálne záznamy z výborov jednak objavili on-line a existoval archív. Navrhujeme, aby archív týchto rokovaní bol desať rokov. Bola tu výtka, prečo nie navždy, tejto výtke rozumiem a kľudne si myslím, že môžme pozmeňujúcim návrhom upraviť desaťročnú navrhovanú dobu na dobu takpovediac navždy. Bojím sa toho slova, ale kým bude fungovať internet a budú fungovať dátové centrá, kľudne tieto záznamy môžu byť zaznamenávané.
Malý detail, možno viete, možno nie, kolegyne, kolegovia, to, že audiovizuálne záznamy tohoto pléna sú zaznamenávané a de facto sú odkladané od histórie týchto záznamov, nemá ale oporu v zákone. V zákone má vedenie alebo Kancelária Národnej rady povinnosť tieto záznamy ukladať iba pol roka. To, akým spôsobom kapitán Danko vedie parlament, je z tohoto pohľadu riziko. Pol roka, čo je zákonná povinnosť definovaná, je veľmi málo, preto upozorňujem na túto závažnú skutočnosť, aby nám nezmizli záznamy z archívu, pretože ak sa oprie stricto iuris o túto povinnosť, tak kľudne by mohol vymazať alebo zneprístupniť archív. Preto je veľmi dôležité predĺžiť tú dobu. My sme určili dobu desať rokov. Súhlasím s tým, že ak existuje dátové centrum, nech je povinnosť takpovediac odkladať všetky a sprístupňovať hlavne, sprístupňovať všetky záznamy rokovania – aj pléna, aj výborov.
Ďalšiu poznámku, ktorú som evidoval, bola poznámka o zisťovaní účasti v pléne. Technické zariadenia nám umožňujú tuná, je to prax, ak sa prihlásime do faktickej, resp. je nejaké hlasovanie, tak účasť sa dá, robia to na organizačnom oddelení, evidujú účasť aj takto. Ja si myslím, že sme dostali dve karty na našu identifikáciu, jednou sa voľne hýbeme po čiastočne pozatváranom parlamente, čoho svojho času som bol veľkým kritikom, neviem, prečo sú výbory a kluby pozatvárané. Toto je taká paškovina, ktorá nám tu zostala. A to je jeden možný identifikačný nástroj.
Druhý je samotná hlasovacia karta. Ak by sme pristúpili k tomu, čo je v návrhu zákona navrhnuté, že aj výbory by boli vybavené takýmito zariadeniami, ktoré jednak zaznamenávajú hlas, jednak kultúru toho rokovania zdvíhajú a nemusia tam byť tie predpotopné diktafóny, ktoré neviem, či má niekto z vás skúsenosť, keď si žiadal audiovizuál a audiozáznam z rokovania výboru, ako ťažko sa k nemu dostávame, tak si myslím, že tieto konferenčné nástroje, čiže mikrofón a hlasovacie zariadenie, by jednoducho malo byť aj na výboroch. Spôsobuje to to, že existuje reálny hlasový záznam, tým pádom by sme potrebovali iba kameru a zároveň je to s využitím toho, že hlasovacia karta, ktorá bude do tohoto zariadenia, ktorá bude v tomto zariadení posunutá, deanonymizuje hlasovanie na výboroch a kľudne do pár sekúnd sa dá hlasovanie na výboroch dať veľmi podobne na portál Národnej rady. Zároveň týmto môžme zisťovať účasť poslancov aj na rokovaní výborov.
Čiže myslím si, že je to veľmi jednoduchý technický nástroj, akým spôsobom sa zisťovanie alebo prítomnosť v pléne parlamentu dá zistiť a nemusíme tu devalvovať poslanecké podpisy, tuná pri zisťovaní účasti. Myslím, že tá zmena, že máme sa podpísať raz za deň, ľudí, ktorí reálne musia, ak nastupujú do práce, sa reálne nejakým spôsobom identifikovať, tzv. pichačky, toto je dehonestácia toho, pretože keď sa tu niekto príde o pol deviatej ráno podpísať a potom vypadne mimo rokovanie pléna parlamentu, zdá sa, ako keby tu pracoval celý deň. Nie je to tak. Zároveň to škodí aj tým aktívnym poslancom, pretože vyzeráme všetci ako keby v jednom vreci. Myslím si, že existujú reálne v 21. storočí nástroje, ktoré ak uplatníme pravidlo primeranosti, vedia presne identifikovať aktivitu poslancov.
Chcel by som povedať, že toto plénum je teda v tom režírovanom zázname vybavené, myslím, že štyrmi kamerami z roku nula, bežia v SD zázname. Myslím si, že napríklad táto prihlasovacia tabuľa by mala byť dávno internetom prístupná vonku, aby ľudia, ktorí majú záujem sledovať rokovanie parlamentu, jednoducho mali väčší prehľad. Ja som zvolil veľmi lacný nástroj, myslím, že to bolo pár sto eur na to, aby portál nrsr.tv sprístupňoval jednu časť (rečník ukázal na pravú stranu sály), druhú časť (rečník ukázal na ľavú stranu sály), predsedníctvo, aj samotnú tabuľu na to, aby ľudia mohli sledovať, akým spôsobom je obsadené plénum parlamentu. Voláme to, nemáme sa za čo hanbiť, jednoducho ľudia si môžu urobiť obraz takpovediac on-line. Má to troška chybu, ktorú ja som nedokázal vyriešiť v rámci svojich zdrojov. Nemá to archív, čiže nrsr.tv sledujú ľudia väčšinou vtedy, keď vypadne alebo často vypadáva najmä pri vystúpeniach opozičných politikov pri mimoriadnych schôdzach signál. Takže sú aj riešenia, ktoré vieme poskytnúť, vieme poskytnúť z vlastných zdrojov. Ale myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky má jednoducho sprístupniť rokovania pléna parlamentu v absolútnych dôsledkoch.
To, čo si spomínal, Ondrej, ohľadom debaty o komisiách v rámci samospráv a že aj toto sú dôležité orgány, beriem. Nateraz sme si zobrali takpovediac do ohnivka záujmu to, že zákony, ak sa o nich diskutuje alebo príde na výbor pozmeňujúci návrh, ktorý do dôsledkov zmení pôvodný zámer, či už vládneho návrhu zákona, alebo poslaneckého, alebo v poslednom čase si pamätám návrh zákona, kedy skupina poslancov prišla s udeľovaním Ficovej ceny a na výbore prišiel rovnako dôležitý zákon a to, že, alebo súčasť toho zákona, že k tomu teda prifaríme aj Dankove udeľovanie cien. Udialo sa to na kultúrnom výbore, udialo sa to ako pozmeňujúci návrh. Tu do pléna už prišlo, že v spoločnej správe návrh tejto Dankovej ceny jednoducho prešiel ako podstatné rozšírenie návrhu zákona. Nezbehla kvalifikovaná debata. Myslím si, že nehrajme sa na medzirezortné pripomienkové konanie, nehrajme sa na to, že máme legislatívu prísne pod dozorom, nehrajme sa na to, že ľudia vedia ovplyvniť možno tie najdôležitejšie časti zákona, ak je tu možnosť vo výrazne anonymizovanej podobe prijímať legislatívu takým spôsobom, že prejde potichúčky od lobistu priamo k poslancovi a od poslanca rovno do spoločnej správy. A potom máme veľmi ťažké, či verejnosť, alebo samotní poslanci, veľmi ťažkú úlohu odhaľovať tieto návrhy zákonov priamo, keď sú nám rozdané na výboroch.
Myslím si, že tie poznámky všetky štyri som zodpovedal. Ak nie, tak ďakujem za pozornosť. Dúfam, že ľudia, ktorí majú na mysli to, aby nad verejným záujmom nevyhrával úzky záujem nejakých lobistických skupín, často dobre zorganizovaných, a aby sa nám v zákonoch neobjavovali prílepky, ktoré spôsobujú problém až potom, ako si ich akákoľvek vládna väčšina jednoducho schváli.
Nespomenul som jednu časť, táto cesta uľahčí aj život takzvaným psom demokracie, alebo tí, ktorí kontrolujú demokraciu ako strážni psi demokracie, tak ich označuje svet, a to sú novinári, nech sú z akéhokoľvek denníka alebo televízie, pretože informovať o možných rizikách alebo informovať o tom, že nad verejným záujmom vyhral nejaký lobista po tom, ako je návrh zákona prijatý, je neskoro. Mali by sme dbať na to, aby debata o legislatíve bola možno troška pribrzdená. To znamená, aby to nebežalo ako namydlený blesk, aby sme prišli s reálnymi riešeniami a ten, kto sa daným odborným témam venuje, mal možnosť jednoducho sledovať celý legislatívny proces.
Žiadam, prosím o podporu tohoto návrhu zákona. A po tom, čo koalícia povyvádzala k rokovaciemu poriadku, myslím si, že toto ho priblíži k občanovi, priblíži kontrole a urobíme len a len dobre. Urobíme dobre aj poslaneckému stavu, pretože nás verejnosť uvidí nielen tu v pléne Národnej rady, ale nás uvidí pracovať aj v tých výboroch, kde sa často poslanci vyhovárajú, že tá práca prebieha tam. My, čo sme tu, vieme, akým spôsobom tá práca prebieha, aktívni, ktorí sú aktívni v pléne, sú aktívni aj na výboroch. Tí, ktorí sa chcú zašívať, sa zašívajú aj na výboroch. Dajme to, informujeme verejnosť a myslím si, že urobíme dobre aj menu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, chcem sa spýtať, či v tom návrhu zákona ohľadne tých výborov, nemám to naštudované, či tam máte zahrnuté aj to, aby sa zverejňoval menný zoznam ľudí, ako hlasovali na výboroch. Lebo aj my máme s tým politické skúsenosti negatívne, bohužiaľ, že v zápisnici je len, koľkí hlasovali za, koľkí proti, koľkí sa zdržali. A potom sa môžme hádať, škriepiť, že kto bol ten, čo bol proti, kto bol ten, čo bol za. Bolo by dobré, nemáme sa za čo hanbiť, bolo by dobré, aby sa to zverejňovalo, aby to tam bolo.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, ďakujem za zodpovedanie mojich otázok z piatka. A teda už aj teda tie veci, ktoré sa mi zdali nejasné alebo neboli mi celkom jasné po prečítaní návrhu zákona a dôvodovej správy, tak zdá sa, že sa vyjasnili.
A ohľadom toho zisťovania prítomnosti mám poznámku, že asi to naozaj osta; malo by ostať aj teda kombinované. Teda aj možnosť zapísať sa cez prezenčnú listinu, lebo samotné zasunutie hlasovacej karty teda tiež nevypovedá nič, nedáva žiadny komplexný obraz o aktivite poslanca a je to iba jeden z indikátorov. Ale, samozrejme, že ak to pomôže zvýšiť informovanosť, napríklad pokiaľ ide o to, ako ktorý poslanec hlasoval, alebo bude zaznamenaný aj zvukový záznam a zverejnený, tak to sú veci, ktoré vítam. Dúfam, že až sa raz k tomu pristúpi, tak predloží sa to nielen na tých 10 rokov, ale aj natrvalo, lebo naozaj neexistuje žiadny vecný dôvod, aby sa informácie, ktoré raz boli zverejnené, sťahovali z internetu.
A teda chcem povedať, že už aj dnes výbory robia zápisnice, ale samozrejme, že niektoré zápisnice sú stručné a nedozvie sa z nich človek tie podstatné informácie. Ja mám skúsenosť z ústavnoprávneho výboru, že tam tie zápisnice sú také, že keď si ich človek prečíta, tak môže si urobiť obraz o tom, kto vystupoval, kto akým spôsobom ten návrh kritizoval alebo podporil, prípadne aj či dal pozmeňujúci návrh a ako to s tým pozmeňujúcim návrhom dopadlo. Čiže z niektorých zápisníc to je možné identifikovať, ale, samozrejme, ak to bude explicitné a budú sa všetky tie veci napriamo zverejňovať zo zákona, bude to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Mne sa v prejave pána poslanca Viskupiča páčil ten zápal, ktorý je stále v ňom, planie a s akým nadšením každú tému vždy predstavuje a snaží sa zapáliť aj nás ostatných pre veci, ktoré predkladá a sú naozaj rozumné. Žiaľ, mám taký pocit ale, že tento zápal nepreskočí všade. Napriek tomu, že ide o veľmi dôležitú vec. Správne si pomenoval, že práve táto zvýšená otvorenosť, to, aby boli dostupné pre; tieto rokovania vo výboroch, aby naozaj si občania i novinári mohli urobiť obraz, kto čo povedal a ako to naozaj povedal, že práve to môže odstrániť chyby, ktoré sa robia. Pretože keď niečo skrývame, tak to potom ani nevidíme.
V 21. storočí, kde je to naozaj storočie rozmachu internetových technológií a to, že človek to súkromie stráca stále viac a viac, je nepredstaviteľné, že sa chceme niekde zatvárať a skrývať. Podľa mňa si musíme zvyknúť na túto kontrolu a tým, že sme a pôsobíme vo verejnom priestore, musíme byť aj na týchto výboroch prístupní, aby ľudia videli, čo tam hovoríme a ako ich zastupujeme. Preto plne podporujem tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické poznámky. Tiež si myslím, pán kolega Sopko, že v najverejnejšom priestore z verejných, čo Národná rada Slovenskej republiky je, existuje plénum parlamentu, existujú výbory. Treba jednoducho výbory ukázať verejnosti, ako rokuje, kto tam ako zastupuje svojich voličov. A čo sa týka toho, akým spôsobom sa zavedú poslanecké, nazvem to, pichačky, ako to volajú ľudia, môžme sa o tom sporiť. Zamestnanci Národnej rady tu majú veľmi podobný jednoducho systém. Jednoducho prídu, označia tak, ako si my tu otvárame dvere, je to tu. Na týchto hlasovacích zariadeniach je tu aj gombík č. 5. Kľudne, keď ho stlačíme, to môže byť ten moment, ktorí nás identifikuje, že sme alebo nie sme v práci.
Na poznámku ohľadom toho, či budú zápisnice na základe zmeny zákona, od pána poslanca Uhríka. Áno, tvorí to integrálnu súčasť tej zmeny. Jednoducho tieto hlasovacie zariadenia by mali byť na výboroch a myslím si, že nie je to drahé riešenie a tým pádom by bol presný záznam o tom, akým spôsobom bolo hlasované. A zápisnice by mali obsahovať jednotne, nie podľa toho, akým spôsobom si jednotlivý výbor zvolí šikovného alebo nešikovného tajomníka, alebo akým spôsobom na výbore zápisnice vypracovávajú podľa ich rokovacích poriadkov, ale jednoznačne tam musí byť identifikované, kto a ako hlasoval. Totižto súhlasím, to čo hovoril pán Sopko, ak niečo sa snažíme ukryť alebo sa snažia ukryť, tak oprávnené otázky verejnosti prichádzajú. A preto, kto predložil a akým spôsobom hlasoval, je psia povinnosť, aby sme ľuďom dali vedieť z pléna Národnej rady alebo výborov.
Ďakujem.