21. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavil zákon o domobrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladajú poslanci za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Ján Kecskés, Stanislav Drobný a Martin Beluský.
Cieľ nášho návrhu je jednoduchý, vytvoriť legislatívny priestor na zabezpečenie vyššej úrovne ochrany života, zdravia a majetku obyvateľov Slovenskej republiky a tiež ochrany verejného poriadku, a to práve prostredníctvom vytvorenia domobrany ako čiastočne dobrovoľníckeho poriadkového útvaru v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, čiže samosprávnych krajov.
Tieto úlohy, predovšetkým však bezpečnosť obyvateľov Slovenskej republiky, by mal podľa súčasnej platnej legislatívy zabezpečovať Policajný zbor Slovenskej republiky a v obciach a mestách obecná, resp. mestská polícia ako poriadkové útvary. Prax však ukazuje, že tieto zložky častokrát zlyhávajú najmä pri plnení úloh na úseku prevencie a to najčastejšie z dôvodov obmedzených personálnych kapacít a finančných zdrojov.
Dôkazom toho je vysoká kriminalita a to najmä v oblastiach s veľkou koncentráciou dlhodobo nezamestnaných a asociálov. Výsledkom toho je, že slušní ľudia v mnohých regiónoch Slovenska sú týmito asociálmi obťažovaní, okrádaní, napádaní, ale aj znásilňovaní a vraždení. Život v týchto oblastiach sa preto stáva doslova neznesiteľný, občania strácajú dôveru v štát a jeho orgány a mnohí občania sa snažia z týchto oblastí Slovenska doslova utiecť.
Uvediem len tri príklady za všetky, ktoré dokonale vystihujú to, čomu musia dnes mnohí slušní ľudia na Slovensku čeliť. 1. august 2009 Šarišské Michaľany. Dvaja mladiství asociáli z neďalekej cigánskej osady v Ostrovanoch ukradnú na miestnom štadióne televízor. Zastaviť sa ich snaží 65-ročný dôchodca, ktorého však títo asociáli dobijú tak, že mu zlomia lebku a vybijú pravé oko. Reakciou na tento útok je zhromaždenie občanov vrátane miestnych obyvateľov, ktorí chcú protestovať nielen proti tomu zločinu, ale predovšetkým proti zlyhávaniu polície pri ochrane slušných ľudí. A aká bola vtedy reakcia vlády? Namiesto toho, aby posilnila prítomnosť Policajného zboru v tejto obci, nasadil minister vnútra Kaliňák na protestujúcich ľudí vodné delo a dal ich zmlátiť obuškami.
Druhý príklad. Píše sa 19. august 2015. V Polomke na Horehroní sa 50-ročná Slovenka vracia vo večerných hodinách domov k svojim trom deťom a manželovi. Len pár metrov od jej domu ju prepadne cigánsky extrémista, asociál, okradne ju, znásilní a nakoniec brutálne zavraždí tak, že tejto bezbrannej žene takmer odreže hlavu a nechá ju vykrvácať na prahu jej vlastného domu.
A napokon posledný z mnohých príkladov, ktoré by som mohol uvádzať. Prípad, ktorý sa stal len celkom nedávno 30. septembra na východe Slovenska v obci Huncovce. Počas dní tejto obce veľká skupina opitých cigánskych asociálov s palicami zaútočila na miestnych ľudí. Títo asociáli mlátili všetkých do radu bez akéhokoľvek zľutovania. Ich besneniu neunikol dokonca ani postihnutý chlapec, ktorého udierali palicami. Tieto zločiny, ktoré sú len jednými z mnohých zločinov, ktorých sa dopúšťajú cigánski – ale nielen cigánski – asociáli dennodenne, sa pritom vôbec nemuseli stať, keby ministerstvo vnútro dlhodobo neodmietalo zriadiť, resp. obnoviť v minulosti zrušené obvodné oddelenia Policajného zboru vo viacerých takýchto problémových lokalitách, a to aj napriek petičným akciám občanov a žiadostiam zo strany starostov obcí, väčšinou takých, ktorí si nemôžu dovoliť zriadiť a prevádzkovať obecnú políciu.
Tieto zločiny by sa možno nikdy nestali, keby vláda plnila svoje povinnosti, keby vláda namiesto riešenia bezpečnostnej situácie v Iraku či Afganistane prostredníctvom vysielania našich vojakov do týchto vzdialených krajín, keby namiesto toho riešila bezpečnostnú situáciu slovenských obyvateľov u nás na Slovensku. Keby sa viac starala o našich vlastných ľudí a nie o to, čo chcú a čo jej povedia páni z Európskej únie či Bruselu.
Kolegyne a kolegovia, jedným zo spôsobov riešenia tejto alarmujúcej situácie na miestnej úrovni je práve vytvorenie alternatívneho bezpečnostného orgánu, ktorý bude podporovať a dopĺňať verejné služby štátnej a obecnej polície všade tam, kde tieto služby z akýchkoľvek dôvodov absentujú alebo nepostačujú na zaistenie dostatočnej úrovne ochrany občanov a verejného poriadku. Takýmto alternatívnym bezpečnostným orgánom je nepochybne aj domobrana, ktorá je založená na verejno-súkromnom partnerstve.
Ak sa však niekto domnieva, že domobrana je organizáciou, ktorá funguje len v nejakých totalitných režimoch, že ide o nejakú politickú políciu či o polovojenské stranícke jednotky, je na veľkom omyle. Domobrana v súčasnosti v rôznych formách úspešne funguje v mnohých demokratických štátoch, resp. v štátoch, ktoré sa k demokracii hlásia. Ako príklad môžme uviesť Švajčiarsko, Spojené štáty americké či dokonca Izrael.
Vráťme sa však k tomu, čo bude hlavnou úlohou domobrany, tak ako to navrhuje Ľudová strana Naše Slovensko. Hlavnou úlohou domobrany by bolo preventívnou hliadkovou činnosťou prispievať k vyššej úrovni ochrany životov, zdravia a majetku občanov, ako aj verejného poriadku na území samosprávneho kraja. Pri tejto svojej úlohe by domobrana nebola osamotená, ale, naopak, by úzko spolupracovala s príslušnými útvarmi Policajného zboru, ako aj obecnej polície.
Špecifikom domobrany ako poriadkového útvaru zriadeného podľa predkladaného zákona by bolo intenzívne zapojenie dobrovoľníkov. Tento na slovenské pomery inovatívny prístup by so sebou priniesol minimálne dve primárne a jednu sekundárnu výhodu. Primárnymi výhodami by boli nižšie ekonomické náklady v porovnaní napríklad s obecnou políciou, ale najmä vyššia úroveň motivácie dobrovoľných príslušníkov domobrany aktívne sa podieľať na ochrane svojej rodiny, priateľov, susedov a známych z konkrétneho regiónu. Za sekundárnu výhodu je možné pokladať vyššiu úroveň právneho vedomia, ktoré by získali všetci absolventi odbornej prípravy nevyhnutnej pre získanie odbornej spôsobilosti pre službu v domobrane.
Poďme sa teraz pozrieť na to, akým spôsobom by bola domobrana organizovaná. Najvyšším riadiacim orgánom domobrany by bolo krajské veliteľstvo na čele s krajským veliteľom menovaným a odvolávaným zastupiteľstvom samosprávneho kraja. Krajské veliteľstvo by ďalej zriaďovalo okresné veliteľstvá, pričom najnižším článkom organizačnej štruktúry by boli miestne jednotky pôsobiace na území jednej alebo viacerých obcí. Miestne jednotky by boli zriaďované okresnými veliteľstvami na základe bezpečnostnej situácie a záujmu občanov o službu v domobrane.
Príslušníkmi domobrany by mohli byť len občania Slovenskej republiky, ktorí sú bezúhonnými osobami, dovŕšili zákonom stanovený vek a ktorí sú telesne, duševne a odborne spôsobilí na plnenie úloh domobrany a majú trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území príslušného samosprávneho kraja.
Príslušníci domobrany by sa delili na dve skupiny. Profesionálnych príslušníkov, ktorí by boli zamestnancami samosprávneho kraja a ktorí by pôsobili v riadiacich a administratívnych funkciách a za ich výkon by poberali mzdu alebo odmenu v závislosti od konkrétneho druhu pracovnoprávneho vzťahu. A na dobrovoľníkov, ktorí by vytvárali hlavnú časť personálnych kapacít určených na výkon hliadkovej činnosti priamo v teréne. Svoje úlohy by domobrana v praxi napĺňala formou hliadkovej činnosti, pričom jednu hliadku by tvorili najmenej traja príslušníci domobrany, veliteľ z radov profesionálnych príslušníkov domobrany a najmenej dvaja členovia z radov dobrovoľníkov.
Príslušníci domobrany by mali pri výkone svojich úloh oprávnenia podobné oprávneniam príslušníkov obecnej polície, mali by postavenie verejných činiteľov, avšak na rozdiel od obecnej polície by príslušníci domobrany nevykonávali ani predvedenie na útvar domobrany, ale každú zadržanú osobu by bezodkladne odovzdali príslušníkom Policajného zboru. Príslušníci domobrany by taktiež na rozdiel od obecnej polície neprejednávali žiadne priestupky a takisto by neudeľovali pokuty za ich spáchanie. V prípade, že by pri výkone služby zistili spáchanie priestupku, oznámili by to ihneď Policajnému zboru.
Z uvedeného je zrejmé, že domobrana by svojou hliadkovou činnosťou plnila predovšetkým preventívnu funkciu. Zákonom presne vymedzené donucovacie prostriedky by použila len v najnutnejších prípadoch, predovšetkým vtedy, keď by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie či majetok... (Zmĺknutie poslanca a otočenie sa smerom k predsedajúcej.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pokračujte, pán poslanec, nech sa páči.

Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
S cieľom zamedziť akýmkoľvek excesom či prekročeniam právomocí by príslušníci domobrany mali viaceré povinnosti, ako napríklad povinnosť dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú a nepripustiť, aby občanom v súvislosti s činnosťou domobrany vznikla bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákonom alebo povinnosť dodržiavať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a v ich rámci sa riadiť pokynmi nadriadených.
S rovnakým cieľom predkladaný zákon výrazne limituje možnosť používania strelných zbraní príslušníkmi domobrany. Príslušníci domobrany budú môcť po splnení zákonom daných požiadaviek pri výkone služby domobrany nosiť a používať okrem krátkych strelných zbraní, ktoré sú dostupné všetkým držiteľom zbrojných preukazov skupiny A, B aj C, aj dlhé zbrane. Tieto však budú prísne obmedzené len a len na strelivo kalibru 22 LR a 22 WMR, ako aj povolenou kapacitou zásobníka maximálne na päť nábojov. Týmito opatreniami sa dosiahne dostatočná miera eliminácie rizika prípadného zneužitia dlhej zbrane príslušníkom domobrany.
Príslušníci domobrany by navyše mohli službu vykonávať len po absolvovaní dôkladnej odbornej prípravy zavŕšenej odbornou skúškou. Vzhľadom na to, že výkon služby v domobrane by bol pre samotnú povahu práce nielen odborne náročný, ale aj rizikový, a vzhľadom na význam domobrany pri zabezpečovaní ochrany obyvateľov Slovenskej republiky by príslušníci domobrany požívali niekoľko občianskych výhod. Tie by predstavovali nielen istú formu spoločenského ocenenia, ale aj motivačný faktor nevyhnutný na zabezpečenie dostatočného počtu zamestnancov a dobrovoľníkov domobrany.
Panie poslankyne, páni poslanci, je nepochybné, že domobrana v tejto podobe by bola účinným nástrojom v boji proti zločinnosti a významným, najmä preventívnym faktorom pri ochrane života, zdravia a majetku obyvateľov Slovenskej republiky. Na záver chcem zdôrazniť, že by nenahrádzala políciu ani iné ozbrojené zbory, ale by ich vhodne dopĺňala všade tam, kde to vyžaduje bezpečnostná situácia. Súčasne by posilnila občiansku angažovanosť tým, že by umožnila občanom Slovenskej republiky z radov dobrovoľníkov participovať na ochrane svojich spoluobčanov a územiach, kde so svojimi rodinami žijú a pracujú.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 717. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, žijeme v dobe, v ktorej nevieme dňa ani hodiny, kedy môžeme byť ako štát vystavení takým skúškam osudu, ktoré si dnes nevieme ani predstaviť. Práve preto je pri tomto návrhu zákona potrebné sa povzniesť nad stranícky pohľad a prekonať animozity medzi politickými stranami.
Domobrany vo svete sú prípad od prípadu rôzne. Kým vo Švajčiarsku je systém domobrany súčasťou obrany krajiny, inde sú to policajné oddiely zabezpečujúce zákonnosť v krajine predovšetkým počas mimoriadnych situácií.
Na Slovensku sa nám už dnes v mnohých lokalitách zákonnosť rozpadá a pri tzv. drobnej kriminalite akoby právo ani neplatilo. V mnohých lokalitách Policajný zbor situáciu nezvláda, pretože tam nemá dostatok síl, čo je spôsobené aj tým, že prioritne sa investuje do rôznych útvarov v štýle politickej polície, avšak nie tam, kde to občania potrebujú. Táto záležitosť sa musí napraviť nezávisle od akéhokoľvek návrhu zákona.
Hlavnou úlohou domobrany by bolo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, nerada vás prerušujem, by som chcela požiadať o kľud v rokovacej sále, kolegyne, kolegovia! Ďakujem.

Drobný, Stanislav, poslanec NR SR
Hlavnou úlohou domobrany by bolo preventívnou hliadkovou činnosťou prispievať k vyššej úrovni ochrany občanov. Domobrana nemá nahradiť žiadnu z ozbrojených zložiek, ale v zmysle predkladaného návrhu zákona by podporovala a dopĺňala Policajný zbor a obecné polície všade tam, kde ich výkon služby je nepostačujúci na zaistenie dostatočnej úrovne ochrany občanov a verejného poriadku.
Pôsobnosť príslušníkov domobrany je navrhovaná na celom území samosprávneho kraja. V tom je rozdiel oproti príslušníkom mestských a obecných polícií, ktorí zo zákona môžu pôsobiť v katastri vlastnej obce alebo len v obci, s ktorou majú zmluvný vzťah.
Náklady na domobranu by boli nižšie ako na iné zložky rovnakého zamerania. Dôstojnícky zbor by tvorili profesionáli platení samosprávnym krajom, ostatní radoví príslušníci domobrany by boli dobrovoľníci, ktorí by požívali v zákone definované občianske výhody. Výcvik by zabezpečoval samosprávny kraj vo svojich zariadeniach. Dĺžka trvania prípravy dobrovoľných príslušníkov domobrany je v zákone definovaná minimálne na dvesto hodín. Bolo by na jednotlivých krajoch definovať, či bude výcvik uskutočňovať v štýle výcviku mestských a obecných polícií, alebo by to boli viac talianski karabinieri, u ktorých sa policajný výcvik prelína s vojenským. Vybudovať slovenskú verziu karabinierov je úloha na viac ako jedno volebné obdobie. Hlasovanie za tento návrh zákona je položenie základného kameňa tejto úlohy.
Ďakujem za pozornosť.

Milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi pár slov k tomu návrhu o domobrane. Moji kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko porozprávali o tom, ako domobrana funguje v zahraničí, že sa nejedná o nejaké polovojenské ilegálne organizácie, ale o niečo úplne legitímne, čo dopĺňa Policajný zbor najmä v miestach, kde polícia nestíha alebo nechce alebo z nejakých príčin nedokáže ochrániť slušné obyvateľstvo.
Kolegovia zo SMER-u, môžem vás poprosiť, a z SNS-ky, keby ste sa stále nerozprávali. Veď to sa takto nedá! Dve minútky a ideme hlasovať. (Ruch v sále.)
Problém s asociálmi, s kriminalitou asociálov je na mnohých miestach Slovenska. V mnohých prípadoch sa tieto kriminálne činy neriešia buď preto, že sa obete boja ozvať, lebo sa im tí výtržníci vyhrážajú, alebo jednoducho preto, že v tom nevidia zmysel, že nevidia význam dávať nejaké trestné oznámenia, pretože aj tak vedia, že tým asociálom sa nič nestane, pretože sú chránení ako biblia. Podobná situácia, takéto problémy sú aj v Nitrianskom kraji, konkrétne Orechov dvor, Demandice, Telgártska ulica svetoznáma v Nitre, kde tiež je problém s asociálmi.
Na to, aby sme trošku pomohli tej bezpečnostnej situácii, aby sme to zlepšili, sme zriadili naše hliadky, hliadky zložené z dobrovoľníkov, ktoré mnohí kritizujú, že ale nie sú systematickým riešením. A majú pravdu, majú pravdu, skutočne naše hliadky nie sú systematickým riešením, pretože takto sa to donekonečna robiť nedá a v prvom rade by mal bezpečnosť občanov, slušných občanov, garantovať štát a nie nejakí dobrovoľníci, ktorí to robia na úkor všetkého svojho voľného času, neorganizovane a nesystematicky.
Domobrana je práve tým riešením, ktorá by pomohla, ktoré by pomohlo najmä obciam, chudobným obciam, malým obciam, ktoré nemajú dostatok peňazí na to, aby si zriadili obecnú políciu, ktoré nemajú s tým skúsenosti alebo ktorých obecní policajti sú natoľko neschopní, leniví, že namiesto riešenia kriminality sa venujú tomu, či má niekto vysypaný pred domom nejaký štrk, či má vypílený strom, alebo či páli nejaké smeti, alebo dávajú mestskí policajti papuče ľuďom na parkoviskách. Práve domobrana by v takýchto situáciách pomohla situáciu zlepšiť.
Ja viem, že nie je tu dnes politická nálada na to, aby sa takýto návrh zákona schválil. Pravdepodobne všetci budú proti, možno okrem nás. Uvidíme, necháme sa prekvapiť. Napriek tomu vás prosím o podporu. V budúcnosti, skôr či neskôr, takéto riešenie bude nutné, pretože inak sa problém, najmä s asociálnymi kriminálnikmi, vyriešiť dať nebude.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som z môjho pozmeňujúceho návrhu k tlači 660 stiahol bod 2, nakoľko koliduje s bodmi 5 a 30 spoločnej správy, a ďalej sťahujem z pozmeňujúceho návrhu body 7 a 12, ktoré riešia novú definíciu trhového podielu pre výpočet zberového podielu OZV pre obaly. Táto definícia je v zákone potrebná, avšak chcem, aby bol vytvorený priestor na prerokovanie navrhovaných riešení s dotknutými subjektami v rámci legislatívneho procesu. Výsledkom však bude podanie nového návrhu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci prerokovania predloženého návrhu zákona, ktorým sa má novelizovať zákon 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predložila skupina poslancov pozmeňujúci návrh k niektorým ustanoveniam, ktoré v navrhovanej novele neboli dotknuté.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vyhodnotilo obsah navrhovaného pozmeňujúceho návrhu ako konformný s cieľom vytvoriť lepšie legislatívne podmienky pre prístup začínajúcich farmárov k poľnohospodárskej pôde. Nakoľko však neboli dostatočne vyjasnené prípadné dopady na celé podnikateľské prostredie v rezorte pôdohospodárstva, dohodli sme sa s predkladateľmi na prípadnej modifikácii predloženého pozmeňovacieho návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené si vás, vážený pán predsedajúci, dovoľujem požiadať o opätovné otvorenie rozpravy k predloženému návrhu zákona a panie poslankyne a pánov poslancov o jeho nasledovné schválenie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako ministerka vo svojom predslove povedala, že my sme predložili určitý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorým sme umožnili, aby začínajúci farmári alebo farmári, ktorí majú špeciálnu rastlinnú výrobu, alebo farmári, ktorí produkujú finálny produkt, mohli mať od Slovenského pozemkového fondu jednoduchší a zaistený prístup k nájmu poľnohospodárskej pôdy. Sme navrhli určité riešenie s tým, že sme zvýšili z pôvodnej výmery, percentuálnej výmery, ktorá by sa mohla zobrať tým nájomcom, ktorým skončí zmluva, jednotlivé položky a toto sme vyhodnotili po predložení nášho pozmeňujúceho návrhu aj na základe dohody s príslušnými záujmovými organizáciami, že by to mohlo byť v niektorých prípadoch aj nespravodlivé alebo časť poľnohospodárskych podnikov by mohla byť na tom po týchto zmenách horšie, ako sme si predstavovali. Tak teraz predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým by sme potom tie percentá znížili pri najväčších nájomcoch z pôvodne 10 %, čo by sa im mohlo zobrať, my sme navrhli 20 a teraz ideme do kompromisu medzi tými číslami.
Tým vlastne chcem najprv stiahnuť ten náš pôvodný návrh, ktorý sme dali v rozprave, a namiesto toho návrhu teraz predkladám nový, ktorý znie:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 12 znie:
"12. § 13 ods. 5 znie:
"(5) Prednostné právo na nájom pozemkov podľa odseku 4 nevzniká k pozemkom, o nájom ktorých prejaví záujem okrem doterajšieho nájomcu aj mladý poľnohospodár alebo poľnohospodár spĺňajúci podmienky malého podniku alebo mikropodniku, ktorý sa na pozemkoch zmluvne zaviaže vykonávať špeciálnu rastlinnú výrobu alebo živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného predpisu, alebo poľnohospodár, ktorý aspoň na polovici obhospodarovanej výmery vykonáva špeciálnu rastlinnú výrobu, alebo poľnohospodár, ktorý vyrába finálny produkt a preukáže, že už má vo vlastníctve alebo nájme od iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky, najviac však do výmery 50 hektárov. Fond prenajme mladému poľnohospodárovi alebo poľnohospodárovi spĺňajúcemu podmienky malého podniku alebo mikropodniku pozemky vhodné na vykonávanie špeciálnej rastlinnej výroby alebo živočíšnej výroby v rozsahu podľa osobitného predpisu, alebo pozemky poľnohospodárovi, ktorý aspoň na polovici obhospodarovanej výmery vykonáva špeciálnu rastlinnú výrobu, alebo poľnohospodárovi, ktorý vyrába finálny produkt, ak existujú pozemky, ktoré možno podľa tohto zákona prenajať, najviac však do celkovej výmery 150 ha bez pozemkov, ktoré už má vo vlastníctve alebo nájme."."
2. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím vás, väčší kľud, nepočuť, čo hovorí pán poslanec.

Gál, Gábor, poslanec NR SR
"13. V § 13 ods. 6 sa slová "odseku 4" nahrádzajú slovami "odseku 5", v písm. a) sa slová "3 %" nahrádzajú slovami "4 %", v písm. b) sa slová "5 %" nahrádzajú slovami "7 %", v písm. c) sa slová "7 %" nahrádzajú slovami "9 %" a v písm. d) sa slová "10 %" nahrádzajú slovami "12 %"."
Bod 3. V čl. I bod 13 znie:
"13. V § 13 ods. 7 a 9 sa slová "odseku 4" nahrádzajú slovami "odseku 5" a za slovo "mikropodniku" sa vkladajú slová "alebo poľnohospodár, ktorý vykonáva špeciálnu rastlinnú výrobu, alebo poľnohospodár, ktorý vyrába finálny produkt"."
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Gál, ja chápem ten tvoj pozmeňujúci návrh – aj ten predchádzajúci, aj ten súčasný – ako technicky vylepšený, ako pokus dať do zákona výnimku zo zlého pravidla. Tým zlým pravidlom je prednostné právo doterajšieho nájomcu, ktoré v podstate akoby zakotvovalo právo tých nájomcov, ktorí platia nájomné a plnia si iné podmienky vyplývajúce zo zmluvy, prakticky donekonečna mať prenajatý ten pozemok a obmedzuje vlastníka v nakladaní so svojím vlastníctvom. Rovnako obmedzuje ďalších, prevažne menších záujemcov o hospodárenie na pôde v tom, aby sa dostali k pôde.
Oceňujem, že v tom vládnom návrhu sa ruší to automatické predlžovanie nájomných vzťahov, ale ako problém vidím, že zlé pravidlo, teda prednostné právo doterajšieho nájomcu na predĺženie nájomnej zmluvy tam ostáva. Je to zlé pre vlastníkov, lebo obmedzuje ich vlastnícke práva, a je to zlé pre iných poľnohospodárov, ktorí majú záujem nadobudnúť pôdu a nemôžu sa k nej dostať.
Čiže ten návrh je možno krok správnym smerom, ale považujem ho za nedostatočný, lebo zdá sa mi lepším riešením miesto toho, aby sme dávali do zákona výnimku zo zlého pravidla, radšej to zlé pravidlo úplne zrušiť. Ja predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým by sa prednostné právo doterajšieho nájomcu zo zákona vypustilo. A potom, ak zlé pravidlo nebude v zákone, nebudeme musieť riešiť v zákone výnimky zo zlého pravidla. Urobme to jednoduchšie.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, mám pochopenie pre váš návrh, ale musíme zohľadniť aj to, že kebyže po desiatich rokoch jednému poľnohospodárskemu podniku by sme zobrali všetku pôdu alebo polovicu, tým by sme ohrozili to, že ten poľnohospodársky podnik nemusí prežiť. Čiže musíme mať na zreteli aj to, že tu je nejaký fungujúci podnik, ktorý 10 rokov, keďže má v nájme minimálne na 10 rokov poľnohospodársku pôdu, čiže ten podnik je existenčne zabezpečený, fungujúci, tak tá prolongácia tam, no, je a do istej miery má aj zostať. Na druhej strane tiež treba zobrať aj do úvahy to, že teraz zoberieme jednému podniku nejakých 500-tisíc hektárov a dáme druhému, ktorý ešte existenčne, možno ešte nie je fungujúci, a vlastne vymeníme, od subjektu A dáme subjektu B.
Tento zákon alebo táto novela, náš pozmeňujúci návrh je o tom, aby sme dali tým, ktorí majú nejakú, predsa len nejakú, nejaký podnik s pridanou hodnotou, mladým farmárom, tí, ktorí majú špeciálnu rastlinnú výrobu, tí, ktorí majú finálny produkt, čiže majú takú výrobu, nielen to, že niekde zasejú a potom zorajú. A tam aj tam zamestnanosť je pri týchto podnikoch troška vyššia.
Ale hovorím, že stále je problém ten, že áno, zmluvy sa prolongujú. Keď všetko zaplatí, po 10 rokoch, po 15 rokoch v niektorých prípadoch tak automaticky sa obnovuje nájom. Ale my nemôžme celé odvetvie poľnohospodárstva vystaviť tomu, že po 10, 15 rokoch vymeníme absolútne všetkých vlastníkov, všetkých nájomcov. Toto by potom mohlo dopadnúť zle. Čiže musíme hľadať riešenie také, aby sme zabezpečili chod aj tých podnikov, ktoré majú na trhu svoje postavenie, ale umožnili aj mladým farmáriť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, využívam túto možnosť opätovného otvorenia rozpravy, aby som vystúpil a možnože apeloval na vás, aby ste zvážili svoje hlasovanie pri tomto návrhu zákona.
O čom de facto ideme hlasovať? Týmto zákonom ideme skrátiť maximálnu dobu nájmu z 25 na 15 rokov. Je tam takýto pozmeňujúci návrh. Lenže skúsme sa na to pozrieť, čo to donesie v živote. Keď tu niekto za týmto rečníckym pultom kritizoval to, že veľkí majú podpísané zmluvy na 25 rokov, tak by tu za týmto rečníckym stolom malo odznieť, že im 25-ročná zmluva zachovaná zostane. A kým tento zákon vstúpi do platnosti, podpíšu takúto zmluvu, tak to bude platiť na 25 rokov. Teda povedzme, že drvivá väčšina poľnohospodárov na Slovensku, hlavne veľkých, majú zmluvu na 25 rokov. A tým mladým, tým idete teraz obmedzovať, že oni, nedajboh, aby si mohli zobrať na viac než na 15 rokov. Takže treba povedať, že v prvom rade, ktorého budete znevýhodňovať, nie sú veľkí, ale sú to práve malí.
Druhá otázka, to, čo vám kolega Gál predložil teraz, nie som si 100-percentne istý, či zostane zachované pravidlo, že to má byť mladý farmár z daného územia. Pretože tá sa tam ruší. To znamená, že ľahko sa môže stať, že keď niekto z Rimavskej Soboty sa rozhodne podnikať na Orave, príde tam, bude mladý, splní podmienku a bude chcieť hospodáriť na Orave. Doteraz platilo, že chceme zvýhodniť tých, ktorí sú miestni. Nie tých, ktorí sú cezpoľní, ktorí prídu krížom-krážom cez celú republiku, lebo to vytvorí ďalší problém.
Aj toho si musíme byť vedomí, či už veľkosť výmery ideme riešiť mladých farmárov, kolegyne, kolegovia, za týmto rečníckym pultom minister Jahnátek mal plné ústa, ako chce podporiť mladých farmárov. Žiadostí bolo cez 2-tisíc na ministerstve pôdohospodárstva, na platobnej agentúre, ktorú dnes vyhodnotili a povedali, že 420 z nich vyhovuje kritériám mladého farmára. Keď dnes táto krajina má problém získať pracovnú silu za dobre platené miesto do fabrík, kde majú stáť za linkami, a nemáme týchto ľudí, tak my ideme vytvárať nové pracovné miesta, súčasne ohrozovať existujúce pracovné miesta v podnikoch, ktoré zamestnávajú ľudí. Je to pre mňa nepochopiteľné.
Tento zákon nieže pomáha mladým, nieže pomôže vidieku, my im pomôžeme skôr do pekla než do rozvoja. Už aj len preto, lebo mladým dáme len na 15 rokov zmluvu, tí veľkí majú na 25. A celý tento systém, že Slovenský pozemkový fond bude môcť zobrať pôdu od veľkých farmárov sústredene, skončí, nechcem byť prorokom, dúfam, že sa to nestane, ale obávam sa, že to skončí tak, že toto opatrenie, ktoré sa prijme, bude prostriedkom výpalného zo Slovenského pozemkového fondu. Zaplatíš, necháme pôdu, nezaplatíš, zoberieme pôdu. A práve preto apelujem na vás, že súčasné riešenie je lepšie než to, tá, ktorú chce Národná rada prijať týmto návrhom zákona.
Ďakujem pekne.