21. schôdza

Učiním tak, pán poslanec, po návrate pána premiéra z rokovania z Bruselu.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, všetci vieme, že pred viac ako 20 rokmi prispievalo poľnohospodárstvo veľkým podielom k hospodárstvu rastu Slovenska. Nevnímali sme ho iba v kontexte produkcie dobrých a kvalitných potravín pre zabezpečenie sebestačnosti, ale poľnohospodárstvo malo aj významnú krajinotvornú funkciu, rozvíjalo vidiek, zabezpečovalo zamestnanosť, skrátka reálne fungovalo. Prechod na trhovú ekonomiku, nástup nových foriem hospodárenia na pôde, zmeny vlastníckych štruktúr a pretrhanie tradičných obchodných vzťahov spôsobili veľké straty. Rezort postihol silný pokles zamestnanosti, nedarí sa zastaviť neustále zvyšovanie veku pracovníkov, v konkurencieschopnosti výrazne zaostávame.
Vláda preto vníma stav a možnosti agrosektora a chce, aby bol základom pre politiku zamestnanosti na vidieku. Aj na tomto základe sme preto prijali viaceré opatrenia, ktoré majú v rámci našich národných možností podporiť priamo pôdohospodárov. Vyberiem aspoň niektoré z nich.
Ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo strednodobé opatrenia na zabezpečenie chovu dojníc a prvovýroby mlieka, na ktoré dávame 3 mil. eur. Ide o systémové opatrenie pre dlhodobo udržateľný sektor prvovýrobcov mlieka, najmä ako odpoveď na zrušenie kvót na mlieko. Uvedomujeme si, že slovenskí výrobcovia potravín sa len ťažko uplatňujú na trhu, a preto sme rozbehli aj podporné programy zo strany vlády. Viac slovenských výrobkov v predajniach má priniesť Národný potravinový katalóg. Kontinuálne robíme kampaň na podporu predaja slovenských výrobkov, najmä prostredníctvom marketingových kampaní značky kvality SK. Spustili sme projekt „Chcem dodávať“ na podporu lokálnych výrobcov potravín v okruhu do 50 km od reťazcov. Na jeseň prebehne školenie záujemcov, najmä malých výrobcov a farmárov, kde sa naučia základné veci z legislatívy a marketingu, čo im uľahčí prístup do veľkých obchodných reťazcov. Takéto kurzy sa už začali.
Rezort pôdohospodárstva predložil do Národnej rady novelu zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorá, dúfajme, zlepší podmienky prístupu pre malých a stredných farmárov a zabráni špekuláciám pri automatickej obnove nájomného vzťahu. Ide o novelu zákona, ktorá prešla odbornou diskusiou, a som veľmi rád, že ju podporilo 123 poslancov parlamentu naprieč celým politickým spektrom. Rozšírili sme aj finančné podpory pre poľnohospodárov a lesníkov. Konkrétne na pestovanie jahôd, lieskových orechov, bazy či ruže jabĺčkovej. Rozšírili sme podpory pre včelárov. Podporili sme chovateľov dojníc a prasníc vyše 4 mil. eur. Zároveň vláda odškodnila ovocinárov, ktorých v minulom roku postihli mrazy, sumou 3,5 mil. eur.
Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ sme dokázali využiť a do záverov sme presadili opatrenia na posilnenie postavenia poľnohospodárov v dodávateľsko-obchodnom reťazci. Európska komisia po prvýkrát uznala, že posilnenie postavenia farmára je téma pre celoeurópsku exekutívu. Nastolili sme aj témy nekalých obchodných praktík v obchodovaní s potravinami. V súčasnosti sa už pripravuje pre uvedenú oblasť nová európska legislatíva a schválený materiál slovenského predsedníctva s názvom Posilnenie postavenia farmára v potravinovom dodávateľskom reťazci podčiarkuje dôležitosť spoločnej legislatívy v boji proti nekalým obchodným praktikám.
Aktívnu ochranu spotrebiteľov sme dokázali zabezpečiť aj ochranou komerčných chovov hydiny počas vtáčej chrípky. Odhalili sme kauzu pokazeného brazílskeho mäsa. Aktívne chránime slovenských spotrebiteľov pred holandskými vajcami s rezíduami fipronilu. Boli sme prvá krajina EÚ, ktorá na to upozornila, a pripravili sme aj prísnejšie pravidlá predaja čerstvých pekárskych a cukrárskych výrobkov, kde sme zakázali zmrazovať nepredané pečivo.
Uvedomujeme si, že mnohé krajiny EÚ dávajú prostredníctvom notifikovanej štátnej pomoci do poľnohospodárstva oveľa viac peňazí. Naši poľnohospodári potom nie sú dostatočne konkurencieschopní. Preto budeme hľadať ďalšie finančné možnosti, ako systémovo podporiť našich prvovýrobcov a spracovateľov. Budeme aj naďalej pokračovať v boji proti dvojakej kvalite potravín a na európskej úrovni budeme presadzovať dorovnanie priamych platieb pre poľnohospodárov, teda aby platby našich poľnohospodárov boli rovnaké ako v pôvodných členských štátoch Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som, pán podpredseda.

Nepýtať. (Povedané so smiechom.) Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, odpoveď pána ministra znie:
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci pozícia Slovenskej republike voči iránskej jadrovej dohode vychádza z nášho členstva v Európskej únii. V tomto smere prijala Rada pre zahraničné veci na svojom zasadnutí 16. 10. v Luxembursku jednomyseľné vyhlásenie Európskej únie, ktoré odzrkadľuje našu národnú pozíciu. Ako Slovenská republika sme presvedčení, že dohoda implementuje, čo potvrdila všetky inšpekcie, celkovo 8, Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Slovenská republika je presvedčená, že dohoda v podobe, v akej bola uzatvorená, spĺňa svoj účel a je najlepšou dohodou, aká mohla byť v daných okolností vyrokovaná. Sme si vedomí, že viaceré kroky Iránu sú oprávnene vnímané medzinárodným spoločenstvom s obavami, avšak momentálne považujeme za efektívnejšie, aby tieto problémy boli riešené mimo rámca iránskej jadrovej dohody, ktorá v súčasnosti predstavuje jediný nástroj pre zaručenie mierového využívania jadrovej energie Iránom.
Ďakujem, skončil som.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať ministerstvu zahraničných vecí za odpoveď a budem im adresovať doplňujúcu otázku priamo.

Érsek, Árpád, minister dopravy a výstavby SR
21.
Správne.

Ďakujem za otázku, pán minister. Vážený pán predseda, podpredsedovia, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za otázku.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky splní, plní úlohy v oblasti environmentálnych záťaží na Slovensku v zmysle Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží, ŠPS, schváleného vládou Slovenskej republiky v roku 2016 a ’21, ktorý je strategickým plánom, plánovacím dokumentom pre túto oblasť, určuje rámcové úlohy a postupné znižovanie negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží na zdravie človeka a životné prostredie. ŠPS je vypracovaný v súlade s programom opatrení Vodného plánu Slovenska.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa intenzívne zaoberá s problematikou environmentálnych záťaží, ktorá patrí medzi priority rezortu. V súčasnosti má ministerstvo schválenú jednu žiadosť o environmentálny finančný príspevok z Operačného programu Kvalita životného prostredia na projekt Geologický prieskum vybraných pravdepodobných environmentálnych záťaží, predmetom ktorého je prieskum 55 kontaminovaných lokalít. Ďalšia žiadosť na nenávratný finančný príspevok bola schválená Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra na monitorovanie 87 lokalít s environmentálnymi záťažami.
Ďalšie tri žiadosti o nenávratný finančný príspevok na sanáciu deviatich environmentálnych záťaží boli podané v júli 2017 a momentálne sú predmetom hodnotenia zo strany riadiaceho orgánu. Ďalších šesť žiadostí na sanáciu je v procese prípravy, jednou zo žiadostí je aj žiadosť na sanáciu Vrakunskej skládky.
V súčasnosti prebiehajú 4 verejné obstarávania na výber zhotoviteľov geologických úloh. Sanácia vybraných environmentálnych záťaží v Slovenskej republike I - 18 lokalít, Sanácia vybraných environmentálnych zátaží Slovenskej republiky II - päť lokalít, Sanácia environmentálnej záťaže Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská skládka, skládka CHZJD - SK/EZ/B2/136, Odborný geologický dohľad pri sanácii environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky I.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní úlohu vyplývajúce zo zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva na príslušné okresné úrady v sídle kraja návrhy na začatie konania a určení povinnej osoby, napríklad skládka Vrakuňa, predkladá na rokovanie vlády návrhy o určení príslušného ministerstva v prípade, ak bolo zastavené konanie o určenie povinnej osoby, predkladá schválenie, predkladá na schválenie návrhy plánov prác na odstránenie environmentálnych záťaží na lokalitách, kde bolo určené ako príslušné ministerstvo. V lokalitách, na ktorých bol Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určené za povinnú osobu na odstránenie environmentálnej záťaže, sú riešené na základe prioritizácie rizika, ktoré lokalita predstavuje pre zdravie ľudí a životné prostredie.
Mimoriadna pozornosť sa venovala najmä projektu sanácie Vrakunskej skládky.
Skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister, za tlmočenie ministerskej otázky, samozrejme, tak ako Martin Klus, tak asi budem tlmočiť priamo ministrovi životného prostredia. Ďakujem.

Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, Dom kultúry Železníc Slovenskej republiky je účelovým kultúrnym spoločenským zariadením ŽSR, poskytuje priestor pre účelné využitie voľného času nielen železničiarom, ale aj deťom, mládeži a ostatným obyvateľstvom mesta Zvolen a priľahlého regiónu. Zastrešuje záujmové umelecké kolektívy ako Folklórny súbor Marína, Detský folklórny súbor Zornička a divadielko Zelienka, nachádza sa tu aj knižnica a čitáreň s ponukou literatúry pre širokú verejnosť. V tejto, v týchto, v jeho priestoroch sa konajú pravidelne aktivity rôznych žánrov záujmovo-umeleckého a klubového charakteru, tanečné kurzy, kurzy modelingu, kurzy účtovníctva, kurzy vizážistiek, organizujú sa plesy, svadby a iné podujatia.
Vzhľadom na charakter týchto aktivít, ktoré nesúvisia s pôsobnosťou Železníc Slovenskej republiky ako manažéra železničnej infraštruktúry, uvažujú železnice o odpredaji tohto majetku tak, aby získané prostriedky boli použité na základe činnosti Železníc Slovenskej republiky, a tou je prevádzka a údržba železničných tratí. Aktuálne sa nachádzame na začiatku procesu vyhlásenia tohto majetku za prebytočný. V prípade, že sa udeje a všetky relevantné subjekty kladne posúdia tento zámer, dá sa vypracovať znalecký posudok na ocenenie majetku a vyhlási sa ponukové konanie na odpredaj. Ak sa prihlásia záujemcovia o tento objekt a predložia korektné ponuky, bude potrebný k odpredaju majetku súhlas ministerstva, ktoré vyhodnotí efektivitu celého procesu.
Ďakujem, skončil som.

Pán minister, pri každej zmene vedenia Železníc Slovenskej republiky sa prehodnocuje osud tohto zariadenia. Vzniká obava, že práve predajom, keď sa objekt dostane do nesprávnych rúk, tak v podstate to všetko, čo vzniklo a čo zastrešuje dom kultúry, zanikne. Bola by to veľká škoda aj vzhľadom na dlhoročnú tradíciu aj Folklórneho súboru Marína, aj Detského folklórneho súboru Zornička, ako aj vôbec celkovej klubovej činnosti, ktorá prebieha v tomto dome kultúry. Nakoniec tieto telesá dôstojne reprezentujú železnice na rôznych podujatiach doma aj v zahraničí. Myslím si, že by stálo za nejaký cieľ porozprávať sa aj s mestom Zvolen o možnosti prevodu tohto majetku. Viem, že železnice chcú za to nejaké finančné prostriedky, ale ešte raz opakujem, v prípade, že sa tento objekt dostane do nesprávnych rúk, tak v podstate dlhoročná činnosť od roku 1965, kedy tento dom kultúry vznikol, bude márna a v podstate bude škoda tohto zariadenia.

Ďakujem. Súhlasím s vami, pretože viac-menej neslúži táto budova cieľu, cieľom, čo by malo, ako železničiarskym nejakým víziám, ale v každom prípade treba povedať, že aj to, čo sa tam vykonáva, je, je potrebné, aby aj kultúra a nejaký domov pre tieto všetky kultúrne spolky bol zabezpečený. Samozrejme, my by sme zvažovali v prvom rade o tom, že túto ponuku snáď po, keď aj prejaví mesto Zvolen o to nejaký záujem, na základe súdnoznaleckého posudku, viete, už nežijeme v rokoch darovania týchto majetkov, pretože, samozrejme, aj železnica nemá toľko finančných prostriedkov, aby mohla všetko darovať.
Ja som otvoril ten trh na ministerstve, kvázi čo sa týka dubiózneho majetku, ktorý netreba, a železnice už roky ho nevyužívajú a sú v stave, v akom sú, že by mohli predať. Postupne táto, táto činnosť prebieha na základe, samozrejme, znaleckých posudkoch a na základe ponúk. Niekedy sa stretávame aj s ponukami, s 11 kolom alebo 8 kolom ponuky a sa to za nejakú cenu predá. Ťažko by som povedal, že práve teraz túto kvázi zvolenskú budovu by sme vedeli podarovať, ale určite by sa našli páky, aby sme túto cenu, že ide o mesto, na základe znaleckého posudku mohli uprednostniť mesto, ale na to treba určité rozhodnutia prijať, ktoré asi budeme musieť spraviť, pokiaľ, pokiaľ Zvolen o to prejaví záujem.
Niekedy my máme tu veľké oči a riešenia vieme nájsť, ale niekedy ten, ktorý sa ho týka, sa tomu nejak bráni, ale, samozrejme, do nekonečna tá budova, ak bude slúžiť za týmto cieľom, by mala patriť tomu, kto tieto ciele zabezpečuje.
Ďakujem.

Ďakujeme za otázku. Vážený pán poslanec, oslobodení od vízovej povinnosti sú štátni občania Ukrajiny, ktorí disponujú s cestovným pasom s biometrickými údajmi. V prípade cestovného pasu bez biometrických údajov musí mať občan Ukrajiny vízum. S uvedeného dôvodu ide o čiastočné oslobodenie od vízovej povinnosti.
Zo štatistických údajov môžme konštatovať, že počet cestujúcich štátnych príslušníkov Ukrajiny postupne narastá. V roku 2016 bol celkový počet 414 590, z toho v rámci vízového režimu 243 869, s povolením na pobyt 120 700 a v malom pohraničnom styku 50 021.
V roku 1917 bol celkový počet cestujúcich občanov z Ukrajiny 529 405, z toho v rámci vízového režimu 220 647, s povolením na pobyt 127 498, v rámci malého pohraničného styku 54 075 občanov. Z toho v roku 2017 v rámci bezvízového styku prekročilo slovensko-ukrajinskú hranicu 127 185 občanov z Ukrajiny. Nemožno to však pripisovať len nedávnemu čiastočnému zrušeniu vízovej povinnosti.
Pri porovnaní údajov obdobia pred zrušením vízovej povinnosti v roku 2015 až ’16 bol zaznamenaný nárast, ktorý súvisí s celkovým nárastom cestovného ruchu na území Slovenskej republiky, ako aj v ostatných krajinách EÚ. V období po čiastočnom zrušení vízovej povinnosti od 1. júna 2017 postupne začínajú využívať občania ukrajinskej, občania Ukrajiny možnosť cestovať bez víz. Zo štatistických údajov vyplýva, že zatiaľ väčšina cestujúcich v rámci vízového režimu rešpektuje, resp. s využitím benefitov vyplývajúcich z povolenia na pobyt alebo malého pohraničného styku. Štátni príslušníci Ukrajiny sa po vstupe do schengenu dlhodobo odbavujú na popredných, na popredných miestach v štatistikách neoprávneného pobytu. Táto skutočnosť vyplýva z postupnej zmeny ich postoja k našej krajine, ktorú v kontexte schengenu vnímajú stále viac ako cieľovú krajinu, súvislosť s nelegálnou prácou. Analýza údajov agentúry Frontex týkajúcej sa neoprávnených pobytov a odopretie vstupu ukrajinských štátnych príslušníkov ukazuje, že kontinuálny nárast v období rokov dvetisíc..., kontinuálny nárast v období 2013 až ’17. Vzhľadom na vyššie uvedené nemôžeme, uvedené nemôžeme v súčasnosti jednoznačne povedať, že by tento trend nelegálnej migrácie bol u, bol u štátnych príslušníkov Ukrajiny zo vzťahu Slovenskej republiky negatívne ovplyvnený čiastočným zrušením vízovej povinnosti.
Pre komplexnejšie zhodnotenie jednotlivých trendov a vyvodenie záverov je potrebné posúdenie väčšieho časového obdobia, obdobia. Vývoj v tejto oblasti priebežne monitoruje, vyhodnocuje a v prípade výraznejších zmien sú prijímané opatrenie na jednotlivých úrovniach. V období od 1. januára 2016 do 30. septembra 2016 nelegálne prekročilo hranice 1 159 občanov Ukrajiny. V roku 2017 v rovnakom období nelegálne prekročilo hranicu 790 občanov Ukrajiny.
V súvislosti s uvedeným porovnaním môžme konštatovať, že nelegálna migrácia štátnych občanov Ukrajiny má klesajúcu tendenciu. V súvislosti so zvýšenou mierou kriminality môžeme konštatovať, že na území Slovenskej republiky má kriminalita všeobecne klesajúcu tendenciu. Z uvedeného je zrejmý pokles miery kriminality i po zavedení vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny.
Skončil som.