21. schôdza

Pán minister, pri každej zmene vedenia Železníc Slovenskej republiky sa prehodnocuje osud tohto zariadenia. Vzniká obava, že práve predajom, keď sa objekt dostane do nesprávnych rúk, tak v podstate to všetko, čo vzniklo a čo zastrešuje dom kultúry, zanikne. Bola by to veľká škoda aj vzhľadom na dlhoročnú tradíciu aj Folklórneho súboru Marína, aj Detského folklórneho súboru Zornička, ako aj vôbec celkovej klubovej činnosti, ktorá prebieha v tomto dome kultúry. Nakoniec tieto telesá dôstojne reprezentujú železnice na rôznych podujatiach doma aj v zahraničí. Myslím si, že by stálo za nejaký cieľ porozprávať sa aj s mestom Zvolen o možnosti prevodu tohto majetku. Viem, že železnice chcú za to nejaké finančné prostriedky, ale ešte raz opakujem, v prípade, že sa tento objekt dostane do nesprávnych rúk, tak v podstate dlhoročná činnosť od roku 1965, kedy tento dom kultúry vznikol, bude márna a v podstate bude škoda tohto zariadenia.

Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem. Súhlasím s vami, pretože viac-menej neslúži táto budova cieľu, cieľom, čo by malo, ako železničiarskym nejakým víziám, ale v každom prípade treba povedať, že aj to, čo sa tam vykonáva, je, je potrebné, aby aj kultúra a nejaký domov pre tieto všetky kultúrne spolky bol zabezpečený. Samozrejme, my by sme zvažovali v prvom rade o tom, že túto ponuku snáď po, keď aj prejaví mesto Zvolen o to nejaký záujem, na základe súdnoznaleckého posudku, viete, už nežijeme v rokoch darovania týchto majetkov, pretože, samozrejme, aj železnica nemá toľko finančných prostriedkov, aby mohla všetko darovať.
Ja som otvoril ten trh na ministerstve, kvázi čo sa týka dubiózneho majetku, ktorý netreba, a železnice už roky ho nevyužívajú a sú v stave, v akom sú, že by mohli predať. Postupne táto, táto činnosť prebieha na základe, samozrejme, znaleckých posudkoch a na základe ponúk. Niekedy sa stretávame aj s ponukami, s 11 kolom alebo 8 kolom ponuky a sa to za nejakú cenu predá. Ťažko by som povedal, že práve teraz túto kvázi zvolenskú budovu by sme vedeli podarovať, ale určite by sa našli páky, aby sme túto cenu, že ide o mesto, na základe znaleckého posudku mohli uprednostniť mesto, ale na to treba určité rozhodnutia prijať, ktoré asi budeme musieť spraviť, pokiaľ, pokiaľ Zvolen o to prejaví záujem.
Niekedy my máme tu veľké oči a riešenia vieme nájsť, ale niekedy ten, ktorý sa ho týka, sa tomu nejak bráni, ale, samozrejme, do nekonečna tá budova, ak bude slúžiť za týmto cieľom, by mala patriť tomu, kto tieto ciele zabezpečuje.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Klusa podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Kaliňákovi a znie:
„Vážený pán minister, v súvislosti so zrušením vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny za vás chcem opýtať, akým spôsobom sa prejavil tento krok na počte osôb s ukrajinským štátnym občianstvom prichádzajúcich na územie Slovenskej republiky. A prejavili sa niektoré pozitíva spojené s týmto krokom, ako napríklad turizmus a obchod, či negatívne, ako napríklad ilegálne zamestnávanie a zvýšené, zvýšenie miery kriminality?“
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujeme za otázku. Vážený pán poslanec, oslobodení od vízovej povinnosti sú štátni občania Ukrajiny, ktorí disponujú s cestovným pasom s biometrickými údajmi. V prípade cestovného pasu bez biometrických údajov musí mať občan Ukrajiny vízum. S uvedeného dôvodu ide o čiastočné oslobodenie od vízovej povinnosti.
Zo štatistických údajov môžme konštatovať, že počet cestujúcich štátnych príslušníkov Ukrajiny postupne narastá. V roku 2016 bol celkový počet 414 590, z toho v rámci vízového režimu 243 869, s povolením na pobyt 120 700 a v malom pohraničnom styku 50 021.
V roku 1917 bol celkový počet cestujúcich občanov z Ukrajiny 529 405, z toho v rámci vízového režimu 220 647, s povolením na pobyt 127 498, v rámci malého pohraničného styku 54 075 občanov. Z toho v roku 2017 v rámci bezvízového styku prekročilo slovensko-ukrajinskú hranicu 127 185 občanov z Ukrajiny. Nemožno to však pripisovať len nedávnemu čiastočnému zrušeniu vízovej povinnosti.
Pri porovnaní údajov obdobia pred zrušením vízovej povinnosti v roku 2015 až ’16 bol zaznamenaný nárast, ktorý súvisí s celkovým nárastom cestovného ruchu na území Slovenskej republiky, ako aj v ostatných krajinách EÚ. V období po čiastočnom zrušení vízovej povinnosti od 1. júna 2017 postupne začínajú využívať občania ukrajinskej, občania Ukrajiny možnosť cestovať bez víz. Zo štatistických údajov vyplýva, že zatiaľ väčšina cestujúcich v rámci vízového režimu rešpektuje, resp. s využitím benefitov vyplývajúcich z povolenia na pobyt alebo malého pohraničného styku. Štátni príslušníci Ukrajiny sa po vstupe do schengenu dlhodobo odbavujú na popredných, na popredných miestach v štatistikách neoprávneného pobytu. Táto skutočnosť vyplýva z postupnej zmeny ich postoja k našej krajine, ktorú v kontexte schengenu vnímajú stále viac ako cieľovú krajinu, súvislosť s nelegálnou prácou. Analýza údajov agentúry Frontex týkajúcej sa neoprávnených pobytov a odopretie vstupu ukrajinských štátnych príslušníkov ukazuje, že kontinuálny nárast v období rokov dvetisíc..., kontinuálny nárast v období 2013 až ’17. Vzhľadom na vyššie uvedené nemôžeme, uvedené nemôžeme v súčasnosti jednoznačne povedať, že by tento trend nelegálnej migrácie bol u, bol u štátnych príslušníkov Ukrajiny zo vzťahu Slovenskej republiky negatívne ovplyvnený čiastočným zrušením vízovej povinnosti.
Pre komplexnejšie zhodnotenie jednotlivých trendov a vyvodenie záverov je potrebné posúdenie väčšieho časového obdobia, obdobia. Vývoj v tejto oblasti priebežne monitoruje, vyhodnocuje a v prípade výraznejších zmien sú prijímané opatrenie na jednotlivých úrovniach. V období od 1. januára 2016 do 30. septembra 2016 nelegálne prekročilo hranice 1 159 občanov Ukrajiny. V roku 2017 v rovnakom období nelegálne prekročilo hranicu 790 občanov Ukrajiny.
V súvislosti s uvedeným porovnaním môžme konštatovať, že nelegálna migrácia štátnych občanov Ukrajiny má klesajúcu tendenciu. V súvislosti so zvýšenou mierou kriminality môžeme konštatovať, že na území Slovenskej republiky má kriminalita všeobecne klesajúcu tendenciu. Z uvedeného je zrejmý pokles miery kriminality i po zavedení vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny.
Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, doplňujúcu otázku, je záujem?

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, budem určite ďalej komunikovať s pánom ministrom na túto tému a vám sa chcem poďakovať za prečítanie odpovedí rovnako tak, rovnako tak z ministerstva zahraničných vecí, ako ministerstva vnútra.

Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Posledná otázka, ktorá bola položená, je od pána poslanca Fecka pánovi ministrovi životného prostredia a znie:
„Budú sa prehodnocovať výmery našich chránených území v nadväznosti na veterné kalamity, ktoré zmenili príslušné biotopy?“
Nech sa páči.

Ďakujem, vážený pán predseda, podpredsedovia, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za otázku týkajúcu sa chránených území, ktoré sú v súčasnosti v médiách spomínané často, či už v súvislosti s lokalitou UNESCO Karpatské bukové pralesy, alebo aj v súvislosti s veternou kalamitou, ktorá zmenila ráz viacerých chránených území. Pre návštevníkov týchto území nie je pohľad na hory bez stromov, ale..., nie je pohľad na hory bez stromov alebo na hory s vyschnutými stromami príjemný a od verejnosti dostávame tieto, v tejto súvislosti nielen sťažnosti, ale aj návrhy a podnety na riešenie situácie nadmerným výrubom v chránených územiach. Preto som rád, že aj v pléne Národnej rady môžem aspoň stručne prezentovať stanovisko rezortu.
V prvom rade by som chcel uviesť, že tzv. kalamity patria do prírody. Veterné kalamity vždy boli a sú, budú súčasťou poveternostných javov a na území Slovenska teda aj faktorom, ktorý ovplyvňuje prirodzený cyklus lesných porastov. Veterná kalamita neznamená pre zdravý a prirodzený ekosystém katastrofu. Samozrejme, dochádza k vplyvu na biotop, čo môže spôsobiť jeho zmenu a následne vytvorenie nových podmienok, ktorých sa však príroda vedela a stále vie vysporiadať. Oveľa citlivejšie však na veternú kalamitu je aj následky reagujúce pôvodný, následky reaguje pôvodný porast, predovšetkým lesná mono-, monokultúra, ktorá bola napríklad v Národnom parku Nízke Tatry či TANAP-e vysádzaná ako čistý smrekový les s pôvodnými druhmi smrekov už od 19., už v 19. storočí. Stromy sú prevažne v rovnakom veku a výške, nakoľko nerastú vo svojich pôvodných podmienkach a sú menej odolné voči všetkým stresovým faktorom.
Ako druhé by som, by som chcel zdôrazniť, že veterné kalamity a ich dôsledky určite nie sú dostatočným alebo hlavným podnetom pre prehodnotenie výmeny chránených území. Prehodnocovanie národnej sústavy chránených území musí zohľadňovať predovšetkým celý rad odborných kritérií, napr. prírodné hodnoty, hodnoty ekosystémových služieb, druho-, druhová pestrosť, jedinečnosť a charakter biotopov a ekosystémov a podobne, ako aj ďalších spoločenských požiadaviek. Ministerstvo dnes prehodnocuje prioritne tzv. veľkoplošné chránené územia. V decembri 2015 sa úspešne zavŕšila zonácia Národného parku Slovenský raj a zároveň vláda schválila aj program starostlivosti o tento národný park na roky 2016 až 2025. V súčasnosti intenzívne pracujeme na doriešenie zonácie TANAP-u. V procese je aj príprava zonácie dvoch ďalších národných parkov, Veľká Fatra, Malá Fatra, Veľká Fatra a Muránska planina a jednej chránenej krajinnej oblasti, Cerová vrchovina.
Všetko, skončil som.