21. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Ja myslím, že, že ten časový rámec, ktorý vy navrhujete, že aby to trvalo tri roky, nie je absolútne reálny. (Povedané so smiechom.) Ja si myslím, že tento program už sa bude dopracovať v priebehu niekoľkých mesiacov, a nie niekoľkých rokov.
Ale pokiaľ ide o tú vašu otázku, pôvodne tá otázka bola, či má SNS, či mám od SNS politické krytie na realizáciu Učiaceho sa Slovenka, moja odpoveď bola, ten program Učiace sa Slovensko je momentálne nerealizovateľný, a to z tých dôvodov, ktoré som vymenovala. Nemá časový plán, nemá rozpočet, nemá prioritizáciu, nemá akčné plány.
To znamená, že niečo, čo je nerealizovateľné, nemôže mať politickú podporu, treba to urobiť do realizovateľnej formy, potom sa môžeme rozprávať o možnosti podpory. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky systémovo podporuje kultúru otvorenosti a odbornosti pedagogických a odborných tímov aj transparentné riadenie škôl a školských zariadení ako predpoklad predchádzania a porušovania práv pedagogických zamestnancov a ďalších zamestnancov škôl.
To znamená, kladieme dôraz aj na tú preventívnu funkciu veľmi silný, napriek tomu, že zrušenia, zrušenie pozície školského ombudsmana, k zrušeniu tejto pozície došlo, ale tá agenda ochrany práv pedagogických zamestnancov aj odborných zamestnancov je systémovo zabezpečovaná sekciou regionálneho školstva nášho ministerstva. A táto sekcia spolu s inými vecnými sekciami priebežne rieši konkrétne problémy z oblasti práv pedagogických zamestnancov aj odborných zamestnancov. To vyplýva nakoniec aj zo zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Čiže, čiže táto agenda, ktorú potenciálne mohol riešiť ombudsman, je riešená sekciou regionálneho školstva ministerstva školstva.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predseda, skončila som, ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka, za pomerne krátku odpoveď, na ktorú, z ktorej ste mi nedali odpoveď na moju otázku, či ministerstvo školstva plánuje vytvoriť funkciu školského ombudsmana v blízkej alebo nejakej vzdialenej budúcnosti, pretože dopyt zo strany učiteľov na Slovensku po vytvorení takejto funkcie je veľký, a taktiež si dovolím nesúhlasiť s vami, keď hovoríte o tom, že na ministerstve školstva je vytvorená sekcia, ktorá sa zaoberá právami učiteľov, pretože ak by naozaj táto sekcia fungovala tak, ako by mala fungovať, nedochádzali by mne a iným poslancom správy od učiteľov z celého Slovenska, v ktorých sa sťažujú na to, že je na nich vykonávaný bossing, že svoje sťažnosti adresujú na ministerstvo školstva, ale zakaždým dostanú tú istú odpoveď. Ministerstvo školstva ich odkáže na zriaďovateľa a odvolá sa na to, že nie je v jeho právomoci riešiť tieto problémy.
Takže evidentne na Slovensku chýba aktívny, aktívny orgán, ktorý by bol schopný hájiť práva učiteľov.

Ďakujem, pán poslanec. Ja sa ospravedlňujem, áno, ja som nepovedala o tom, či sa plánuje.
Podľa mojich najlepších informácií v najbližšej dobe sa neplánuje, ale ja evidujem to, čo hovoríte, a teraz neviem vyhodnotiť početnosť tých žiadostí, ktoré prichádzajú a s akým časovým intervalom je tá naša sekcia ich schopná riešiť. Čiže vám sľubujem, že ja sa, ja sa na toto pozriem a nejakým spôsobom vám v ďalšom ešte odpoviem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec, za, za vašu otázku. Na úvod chcem poďakovať autorom poslaneckej novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorí reflektovali na túto moju pripomienku a zapracovali ju v rámci legislatívneho procesu do jej konečného znenia, za čo som im naozaj, ešte raz, veľmi vďačný.
Slovenská republika, jednotlivé rezorty, orgány verejnej moci, samosprávy, atď. platia naozaj obrovské množstvo peňazí pri príprave rôznych expertíz, analýz, konzultácií atď. súkromným nadnárodným poradenským spoločnostiam a určite viete a je všeobecne známe, že ide naozaj o nemalé sumy. Ja som presvedčený, že kvalita slovenských verejných vysokých škôl poskytuje naozaj dostatočný potenciál na to, aby sme si takéto expertízy, analýzy, poradenstvo alebo aj iné služby mohli objednať u nich priamo. Obdobnú úpravu evidujeme pri stredných školách, kedy napr. vyšší územný celok si môže od svojej strednej školy, ktorej je zriaďovateľom, objednať veci na priamo. Napríklad častokrát si u svojich hotelových škôl objednávajú vyššie územné celky catering pri organizovaní nejakých podujatí alebo iné, iné veci. A toto ma viedlo k myšlienke, aby sme aj štátu a iným orgánom verejnej moci umožnili objednať si mnohé služby od našich verejných vysokých škôl na priamo, a zároveň tak, aby sme im umožnili si aj zarobiť, aby tie desiatky a stovky miliónov ročne za poradenstvo netiekli do štyroch alebo piatich renomovaných spoločností, ale aby tieto peniaze končili priamo vo vysokých školách a mohli predstavovať celkom zaujímavý zdroj ich príjmu. Nehovoriac už o tom, že takýmto spôsobom priamo zapojíme nielen študentov, doktorandov, ale aj profesorov, profesorky do riešenia reálnych problémov, ktoré táto krajina potrebuje riešiť, a myslím si, že tým ešte viac zapájame akademické a vysokoškolské prostredie do života krajiny ako takej.
Preto ešte raz, sľubujem si od toho, že do vysokých škôl z rozpočtu bude tiecť podstatne viac peňazí a vysoké školy budú môcť ukázať, že nie sú tu len na to, aby vzdelávali budúcich ľudí a pripravovali ich na pracovný trh, ale v rámci riešení svojej vedeckej činnosti a iných sú schopní pomôcť riešiť aj problémy štátu v konkrétnych daných oblastiach a môžu tak robiť bez toho, aby museli súperiť a uchádzať sa o tieto zákazky štátu vo verejných obstarávaniach, čo častokrát na to nemajú kapacitu ani chuť, ani čas, ale aby si to štát mohol objednať úplne na priamo podľa kvality konkrétnej vysokej školy, a preto si myslím, že od 1. novembra to ocenia tak orgány verejnej moci a samospráva, ako aj samotné vysoké školy, ktoré si takto budú môcť možnože zarobiť naozaj slušné peniaze a doplniť si tak svoje rozpočty.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám odpovedal v mene pána ministra Druckera, ktorého dnes zastupujem, ale myslím si, že som presne v jeho mene na takúto vašu otázku reagoval aj minule, a opäť chcem pripomenúť, že už samotná vaša otázka s tým svojím dôvetkom je veľmi sugestívna, pretože v otázke sa snažíte navodiť dojem, že rapídne pribúda rodičov detí do šesť rokov, ktorí zbierajú peniaze na operácie v zahraničí z dôvodu, že typ operácie, ktorý ich dieťa potrebuje, sa na Slovensku nevykonáva.
Opäť, po druhýkrát z tohto miesta vám chcem poskytnúť nasledujúce informácie o počte a úhrade operovaných detí do šiestich rokov na území Slovenskej republiky. Počet operovaných detí do šesť rokov, v roku 2015 predstavoval u poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne 4 661, u poistencov Dôvery 2 643 a u Unionu 410 operácií, spolu v roku 2015 operácie detí do šesť rokov 7 714.
Čo sa týka úhrady, za všetky hospitalizácie detí do šesť rokov v roku 2015 to zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne predstavovali sumu 28 305 363 eur... (ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kollár, poprosím o kľud v sále.

Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
... u Dôvery 17 869 253 eur a poisťovňa Union 5 251 062 eur.
Podľa parametrov uvedených vo vašej otázke, pani poslankyňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2015 schválila a uhradila 27 operácií v zahraničí. V odôvodnení svojej otázky, ešte raz, uvádzate, že stúpa počet zbierok, preto si dovoľujem podotknúť, že práve skutočnosť, že daná operácia sa na Slovensku nevykonáva, je, prirodzene, najčastejším dôvodom v žiadostiach o udelenie súhlasu na úhradu nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte. To je normálne oficiálny dôvod, kedy je možné preplatiť operáciu dieťaťa v zahraničí práve preto, že sa na Slovensku nevykonáva. A preto pán minister má za to, že rodičia vôbec nemusia organizovať žiadne zbierky, pretože by rád zdôraznil, že každá žiadosť, ktorá spĺňa zákonné požiadavky, je schválená v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a nie je teda na organizovanie zbierok žiadny dôvod. Ak sa operácia na Slovensku nevykonáva, je automaticky schválená v zmysle zákona a preplatená jej realizácia v zahraničí. Prípadné zbierky sa teda môžu týkať pravdepodobne iba v tých prípadoch, kedy žiadosť poistenca nebola schválená, čiže neboli splnené zákonné požiadavky. Pre doplnenie uvádzam, že Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2015 nezamietla ani jednu žiadosť na operačnú liečbu dieťaťa do šesť rokov v zahraničí. Opakujem ešte raz, Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2015 nezamietla ani jednu žiadosť na operačnú liečbu dieťaťa do šesť rokov v zahraničí.
Samozrejme, nemôžeme komentovať prípady, ak rodič nechce, aby bolo jeho dieťa operované v niektorom zo zariadení Slovenskej republiky, a dožaduje sa tejto operácii, aby bola vykonaná v zahraničí. Samozrejme, na to potom zákonné nároky nie sú a Všeobecná zdravotná poisťovňa, keďže sa takéto operácie bežne vykonávajú na Slovensku, neprepláca a neodporúča ich realizovať v zahraničí. Ale to už je, samozrejme, dôvod, kedy dotyčné dieťa alebo rodičia nesplnili zákonné podmienky. Ak ich splnili, tak všetky sú schválené a realizované tak, ako realizované mať majú byť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Je mi ľúto, že teda ste to zobrali, že je to sugestívne odôvodnenie, pretože ja skutočne pracujem 20 rokov s tými rodičmi a s tými deťmi. A skutočne sa množí počet hlavne detí s detskou mozgovou obrnou, ktorí potrebujú operovať šľachy, a naozaj je s tým problém a zbierajú tie peniaze.
Ak by som to nevidela z praxe, tak jednoducho úplne by to bolo zbytočne kladená otázka. Ale z toho dôvodu, že aj keď sa pozriete na portál Ľudia ľudom, tak skutočne tí ľudia potrebujú na tie operácie zozbierať peniaze nie preto, že nechcú byť operovaní na Slovensku, ale skutočne tie jednotlivé pediatrické centrá im hovoria o tom, že nedokážu odoperovať taký typ choroby alebo takýto úkon. Preto som sa to pýtala, aký je ten rozsah.
A čo sa týka preplácania tej Všeobecnej zdravotnej, tak mám ďalšie podnety, kde rodičia hovoria, že im napríklad neuhradia ubytovania, hoci to patrí k tomu, že keď ide o malé dieťa, tak musíte byť s ním aj pri tej hospitalizácii. Ale keďže napríklad v Poľsku to funguje úplne ináč, tak tá Všeobecná zdravotná poisťovňa im to vôbec neuhradí a nejde o malé peniaze. Tí ľudia aj rehabitáciu potom potrebujú. Čiže toto je prax.
Skutočne to nie je o tom, že ja potrebujem naháňať pána ministra Druckera, lebo, ja neviem, klásť mu nejaké otázky, aby som ho urážala alebo čo, ale toto je realita každého dňa, každého pondelka, keď som v našom zariadení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Preto odporúčam možno, aby ste sa na pána ministra Druckera obrátili s konkrétnymi prípadmi, nie so všeobecným konštatovaním, že stúpa rapídne počet, ktorí si ľudia zbierajú zbierky na operáciu. Ale ak máte vedomosť o konkrétnom človeku, konkrétnom dieťati, aby ste prišli, aby sa mohlo prešetriť, prečo Všeobecná zdravotná poisťovňa, ak sa operácia na Slovensku nevykonáva, neschválila jeho liečbu v zahraničí. Samozrejme, rešpektujem aj to, čo ste povedali vy, môže byť určitý rozdiel v tom, že samotná operácia aj preplácaná je, ale potrebujú rodičia častokrát z nie jednoduchých pomerov byť pri dieťati a na to možno pravdepodobne potrebujú nejaké zdroje, aby pri dieťatku byť mohli, aj keď samotná operácia realizovaná je. Samozrejme, takého situácie môžu vzniknúť, ale naozaj myslím si, že ak by ste priniesli pánovi ministrovi pár konkrétnych vecí, tak by sa na to osobne pozrel, či došlo k pochybeniu či na strane Všeobecnej zdravotnej poisťovne, alebo je chyba v nejakom systéme, pretože zatiaľ podľa štatistík, ktoré sú mu predkladané, sa javí, že každý, kto požiadal, vybavený bol kladne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za otázku, pán poslanec. Áno, pýtate sa veľmi aktuálnu vec, pretože na jednej strane veľmi intenzívne a veľa rozprávame o potrebe digitalizácie, informatizácie a tak ďalej, stále ale na Slovensku, a nie je to len na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európskej únie, sa vyskytujú tzv. biele miesta a to znamená miesta, kde občania nemajú možnosť pripojiť sa na internet, resp. je tak slabé pokrytie signálom, že to vôbec nefunguje, resp. sú to minimálne rýchlosti, ktoré už dnes postačujú na, na efektívne využívanie digitálnych technológií.
Na Slovensku prebiehalo už niekoľko rokov verejné konzultácie, kedy postupne na základe vyjadrení operátorov a ich prejavení nejakých ich investičných zámerov sme došli nedávno k poslednému číslu 207 obcí, ktoré nemienili operátori pokryť z vlastných peňazí, pretože tam nevideli žiadny biznis model, žiadnu biznis príležitosť, a teda odmietali tam investovať akékoľvek prostriedky. Na tento účel má Slovenská republika v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra vyčlenených ešte stále asi nejakých 80 mil. eur, ktoré bola Slovenská republika pripravená investovať do týchto 207 obcí, a priviesť tam vysokorýchlostný internet formou optického pripojenia minimálne niekde do uzla, do stredu obce, aby tam potom nejakí provideri mohli poskytovať svoje služby.
Pred mesiacom a pol som ale obdržal list od dvoch významných telekomunikačných operátorov na Slovensku, ktorí mi oznámili, že pravdepodobne aj týchto 207 miest pokryjú z vlastných peňazí do roku 2020, čím pre Slovenskú republiku vzniká nová situácia, pretože aj z titulu nariadení a smerníc nemôžeme ako štát použiť verejné zdroje, či už zo štátneho rozpočtu, alebo z európskych peňazí, tam, kde paralelne buduje sieť na voľnom trhu privátny sektor. Tam by sme sa dostali do, do rozporu, preto sme ešte súhlasili s tým, že sme otvorili po tretíkrát na dva mesiace verejnú konzultáciu na týchto posledných 207 bielych miest, z ktorej by malo vyplynúť, že všetkých 207, ak sa tak stane, dúfam, pokryjú samotní telekomunikační operátori.
Týmto to ale skončiť nemôže, pretože tu si povedzme zas pravdu, telekomunikační operátori veľmi radi hocčo sľúbia, ale horšie je to už, keď to majú plniť, a preto budem od nich žiadať, aby tento svoj záväzok, že do 2020 pokryjú všetky obce a mestá primeranou rýchlosťou internetu, budú musieť verejne pred médiami podpísať a deklarovať, že to tak aj spravia. A my to budeme po polroku, samozrejme, odpočtovať a vždy budeme musieť mať pripravený plán B.
Ak operátori do 2020 nebudú schopní naplniť tento program, budeme musieť okamžite zasiahnuť našimi zdrojmi a dobudovať tú optiku do tých obcí vlastnými, na vlastné náklady, resp. na náklady Európskej únie.
Ak si svoje sľuby budú plniť, mohli by sme týchto 80 mil. eur začať používať na budovanie sietí ešte vyššej kvality, to znamená v menšej granularite, dokonca aby sme niekde mohli vo veľkých aglomeráciách, kde dochádza k obrovskému prenosu dát, hovoriť o rýchlostiach nad 100 MB/s, a tak, že by sme vedeli konkrétne možno pokrývať biele miesta v rámci veľkých miest, kde na jednej ulici vám všetko funguje parádne, a na druhej ulici to už nefunguje. Je to vzor Rakúska alebo Poľska, kde by sme mohli posunúť ešte, naozaj tam, kde sú najväčšie koncentrácie obyvateľov, toto na čo najvyššiu úroveň. Ja pevne verím, že dohodu s telekomunikačnými operátormi nájdeme a že v novembri budem môcť verejne deklarovať, že Slovenská republiky do 2020 nebude mať žiadne biele miesto, že bude komplet pokrytá z titulu operátorov a podobne.
Ja chcem veľmi pekne poďakovať aj poslankyniam a poslancom Národnej rady, pretože ak chceme od telekomunikačných operátorov aby významne investovali do digitálnej infraštruktúry, tak im na to treba pripraviť aj primerané prostredie a primeranú legislatívu. Ja som veľmi rád, že ste schválili môj návrh, ktorým sme bližšie špecifikovali, čo to je verejný záujem pri budovaní siete modernej generácie. To znamená, aby sme zjednodušili postup pri prekopávaní tej krajiny tou kabelážou, pretože digitálna infraštruktúra má pre krajinu minimálne taký istý význam ako diaľnice a železnice alebo vodná cesta. O tom si dokonca ani nemienim polemizovať. Si myslím, že digitálna infraštruktúra tú vážnosť už dosiahla dávno a dokonca v niektorých oblastiach bude prioritnejšia ako samostatná bežná dopravná cesta.
Takže toto je náš postup. Pripravujeme sa na rôzne varianty a pevne verím, že splníme svoj sľub, aby po 2020 už žiadne biele miesto na Slovensku nebolo, tak ako sme sa k tomu zaviazali aj v európskych dokumentoch.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

Už vidím, že budeme musieť z operačného programu nájsť prostriedky aj na nové hlasovacie zariadenie (potlesk) a celú réžiu, prenosy a digitálne vysielanie a tak ďalej. (Reakcie z pléna.)
Už to ide, pán poslanec.