23. schôdza

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Sopko. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, ctená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia, dovoľte aj mne ešte krátko vystúpiť k téme rozpočtu, keďže, ako som aj avizoval pri svojom prihlásení v písomnej časti, som sľúbil, že sa ešte vyjadrím k niektorým konkrétnym veciam a číslam viac podrobnejšie aj s tým, že mám tu pripravené tri menšie inovácie, ktoré by naozaj prospeli našim spoločným veciam a pomohli by v mnohých oblastiach.
Dá sa povedať, že ak si dobre pamätám na hodiny na vysokej škole ekonómie, kde nás dosť často cepovali, jednu dobrú poučku pána docenta Keretu, ktorý nám vysvetľoval, že ako sa tvorí zisk. Zisk je súčtom, resp. rozdielom ceny a nákladov, pričom stále uvádzal to na konkrétnych príkladoch, ako to prebieha vtedy v tých 90. rokoch v slovenskom podnikateľskom prostredí. Rozumné je stále sa pozerať na náklady, ktoré do čohosi vkladáme, nie zvyšovať cenu.
Myslím si, že je dôležité z tohto miesta aj vyhlásiť, že ak máme hovoriť o výrazných investíciách do vzdelávania, je mimoriadne dôležité vždy zároveň jedným dychom hovoriť aj o efektívnosti už v súčasnosti vynakladaných finančných prostriedkov. Veď napokon, ako som už spomínal, Inštitút vzdelávacej politiky tohto roku vypracoval pomerne rozsiahlu revíziu s konkrétnymi opatreniami, identifikovanými opatreniami, kde ho napočítal úsporu 88 mil. eur. Išlo konkrétne o lokácie, z ktorých by sa dala čerpať alebo z ktorých by sa dali pripraviť potom na alokáciu, čiže potrebné investície do ďalších oblastí, táto úspora by vychádzala z prijatých opatrení na podporu racionalizácie siete základných škôl.
Ale tu ma zaráža jedna vec, že stále, a tak to je naozaj aj vnímané v prostredí škôl, v regionálnom školstve, stále sa hovorí len o základných školách. Prečo nie aj stredných školách, keď hovoríme o potrebe racionalizácie siete?
Ďalej zrušenie možností získavania kreditov na kreditový príplatok, kde nám vznikol efekt, kedy sme potrebovali zabezpečovať ďalšie kontinuálne vzdelávanie pedagogických pracovníkov a na základe toho nám vznikol systém, že naozaj ľudia kredity naháňajú. Ale ľudia sa správajú trhovo. Vedia, že investíciou do konkrétneho druhu vzdelávania sa im dvihne plat. A to vychádza práve z tej výšky celkového, celkovej mzdy, ktorá tam je, to znamená, tá nízkosť mzdy evokuje hľadať spôsoby, akými nachádzať cesty, aby došlo k navýšeniu platu.
A ďalším, tretím opatrením je prijať opatrenie na zvýšenie podielu bakalárskych študentov, ktorí nepokračujú v magisterskom štúdiu. Čo ma ale zarazilo v revízii, je, pri vypočítavaní všetkých možných zdrojov, je, kde sa tam uvádza, podľa ich prepočtov 300 mil. ide do vzdelávania z iných zdrojov, najmä zo strany rodičov a rôznych iných ciest. Či je to školné, stravné, rôzne druhy poplatkov a tak ďalej. To sú všetko vážne veci. A čo sa týka investícií, alokácií, do čoho by to malo byť, samozrejme, zvýšenie priemerných platov pedagogických odborných zamestnancov, resp. vysokoškolských učiteľov a zvýšenie platov pedagógov, ktorí začínajú.
Niekto by to mohol správne poznamenať, že, a už sme sa to o tom bavili aj včera, či toto je práve, konkrétne myslím, že pán poslanec Jurzyca to spomínal, či toto je práve ten spôsob, ako dvihnúť kvalitu výchovy a vzdelávania. Ja mám na to svoj určitý názor, ktorý ale teraz nemám veľmi v krátkosti času kedy rozvinúť, ale cestou k tomuto sú školy, riaditelia a systém nastavený tým spôsobom, že samotné školy pracujú na zvyšovaní svojej kvality cez vzdelávacie audity s otvoreným trhom vzdelávania pre učiteľov a s týmito procesmi vieme dosiahnuť podstatne lepšie výsledky, ako sústreďovať sa len na určitú vekovú kategóriu.
Ale čo je dôležitejšie, je, keď som tak si prečítal aj hodnotenie návrhu rozpočtu verejnej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, citujem zo strany 47, revízie výdavkov konkrétne v oblastiach životného prostredia, sociálnej oblasti a školstva "síce identifikovali opatrenia s potenciálnymi rozpočtovými vplyvmi a zvýšili transparentnosť poskytnutím detailnejších informácií, z návrhu rozpočtu a príslušných dokumentov však nie je jasné, ktoré z nich sú zapracované v príjmoch a výdavkoch rozpočtu". To nie je lichotivé hodnotenie.
Ale spomínali sa tu aj mzdy. Rovnako v tomto hodnotení na strane 63 sa uvádza: "Nezvyšovanie miezd v čase relatívne rýchlo očakávaného rastu miezd v súkromnom sektore (priemerný rast o 5 % ročne v rokoch 2018 až 2020) by mohlo mať negatívne efekty na kvalitu zamestnancov vo verejnej správe." Tak ako to je teda potom? Uspokojíme sa s tým, že momentálne máme tam na celý rok 2018 nulu, s tým, že sme splnili plán o pár mesiacov skôr, keď vidíme, že; a už som to spomínal, zase sa opakujem, už som to spomínal; máme ešte ľudí, ktorí sú ochotní na úkor svojich rodín, voľného času pracovať v čo najlepšej miere pre naše deti. A týmto ľuďom dochádza už energia, postupne nám odchádzajú. To je nezvratný fakt.
V odpovedi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ministerstva financií bola veľmi zaujímavá tabuľka, ktorá ukazovala, aký je plán postupných, postupného zvyšovania. Na rok 2018, ako už bolo spomínané, je to tá nula, ale máme tam zaujímavé čísla pri pedagogických zamestnancoch regionálneho školstva na rok 2019 71 mil. 800-tisíc a na rok 2020 147 mil. 900-tisíc. Takže budeme čakať miesto toho, aby sme naozaj ľuďom umožnili už zarábať skôr zaslúžené peniaze, pretože to je o zaslúženej mzde a to je vec, ktorú si máme uvedomovať všetci.
Ale tieto všetky veci by mali byť zhrnuté aj pod dosť podstatnú otázku, ktorú som už naznačil a teraz ju ešte spresním, pretože pán minister aj včera uviedol, že na oblasť vzdelávania v rozpočte verejnej správy máme vyčleniť 3,5 mld. eur, ak si to spočítame s ministerstvom školstva, kde máme 1 363 929 249 a s ministerstvom vnútra, kde je pre kód programu OD5 Výchova a vzdelávanie 1 165 418 063 eur, čo je len rozdiel nejakých, skoro necelých 200 mil., či nie dôležitá aj otázka, aby sme, aby sme naozaj rozmýšľali aj na eventualitou a vrátili sa k modelu mať školstvo pod jednou strechou.
Ale čas mi plynie, tak mi dovoľte veľmi krátko uviesť, predtým než ich prečítam, tri pozmeňujúce návrhy. V krátkosti ich uvediem. Prvý sa bude týkať návrhu na zvýšenie výdavkov v kapitole č. 20 v podprograme, teda ministerstva školstva v podprograme 02601 Šport pre všetkých, školský univerzitný šport o sumu vyše 500-tisíc. Druhý sa bude týkať pozmeňujúceho návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Skúste tie pozmeňujúce návrhy, pán poslanec.

Sopko, Miroslav, poslanec NR SR
No dobre, no dobre. Keď nemôžem prečítať, potom odôvodnenie. Takže prečítam prvý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 (tlač 700).
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "1 363 929 249" nahrádza sumou "1 364 429 249" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie "1 323 612 026 eur" nahrádza sumou "1 324 112 026".
V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa suma výdavkov spolu "3 056 033 817" sa nahrádza sumou "3 055 533 817" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie "3 056 033 817" sa nahrádza sumou "3 055 533 817".
2. V prílohe č. 4 v kapitole 20 - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "1 363 929 249" nahrádza sumou "1 364 429 249", suma výdavkov na program 026 Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike (kód a názov programu) "125 082 210" sa nahrádza sumou "125 582 210" a suma výdavkov na podprogram 02601 Šport pre všetkých, školský a univerzitný šport "1 410 000" sa nahrádza sumou "1 910 000".
V prílohe č. 4 v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu "3 056 033 817" nahrádza sumou "3 055 533 817" a suma výdavkov na program 06Q Ochrana základných práv a slobôd "1 493 749" sa nahrádza sumou "993 749".
To bol prvý pozmeňujúci návrh. Odôvodnenie neprečítam.
Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018.
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "1 363 929 249" nahrádza sumou "1 364 429 249" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie "1 323 612 026" sa nahrádza sumou "1 324 112 026".
V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu "3 056 033 817" nahrádza sumou "3 055 533 817" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie "3 056 033 817" sa nahrádza sumou "3 055 533 817".
2. V prílohe č. 4 v kapitole 20 - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu "1 363 929 249" nahrádza sumou "1 364 429 249", suma výdavkov na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže "556 724 424" sa nahrádza sumou "557 224 424" a suma výdavkov na podprogram 07818 Podpora detí a mládeže "3 497 708" sa nahrádza sumou "3 997 708".
V prílohe č. 4 v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu "3 056 033 817" nahrádza sumou "3 055 533 817" a suma výdavkov na program 06Q Ochrana základných práv a slobôd "1 493 749" sa nahrádza sumou "993 749".
Tretí pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Jozefa Viskupiča a Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018. Ten je najkratší.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto:
1. V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program OD3 Štátna politika k Slovákom žijúcim v zahraničí "1 668 587" nahrádza sumou "1 978 671".
2. V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 05T0A Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky "7 214 843" nahrádza sumou "6 904 759" a suma výdavkov v eurách na program 05T0A02 Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky "7 214 843" sa nahrádza sumou "6 904 759".
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec Sopko. A ešte, aby ste si nemysleli, že vám nejako svojvoľne krivdím, ten rokovací poriadok je tak koncipovaný, že ja vám nemôžem dovoliť po vypršaní vášho času prečítať ešte odôvodnenia. Odôvodnenia, keď chcete prečítať, tak musíte ich prečítať v časti vášho diskusného príspevku, keď vám beží časomiera. Ja som nemala inú možnosť podľa rokovacieho poriadku.
Pán poslanec Fedor, nech sa páči do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k predloženému návrhu štátneho rozpočtu a najmä špeciálne k jednej konkrétnej kapitole.
Vo všeobecnosti verím, že všetci na návrhu rozpočtu vítame, že sa blížime postupne k nulovému deficitu. Zároveň by sme azda všetci privítali lepšiu dynamiku znižovania dlhu a, samozrejme, očakávania sú aj na druhej strane, strane výdavkov. Každý si vieme predstaviť nárast jednotlivých kapitol rozpočtu. Práve otázka výdavkov býva často živnou pôdou pre populistov a čo občas aj táto rozprava ukazuje.
To silné volanie, že urobme už niečo konečne pre ľudí a ľudia sú prvoradí a k tomu majú tie všetky čísla v rozpočte ukazovať, to ako keby ignorovalo fakt, že vlastne to musí byť najskôr istý predpoklad. A tie predpoklady sú ekonomický rast, zdravé verejné financie, menší deficit, nižší dlh, ale aj efektívnosť hospodárenia verejnej správy.
A tu by som sa pristavil a rád upozornil na dôležitý aspekt, ktorý najmä v budúcnosti bude mať priamy dosah na rozpočet verejnej správy, na rozpočet štátu. Ministerstvo obrany totiž patrí po čase medzi premiantov tohto návrhu rozpočtu. Zároveň to nie je kapitola, ktorá zvyčajne vzbudzuje výraznú pozornosť. A som rád, že vláda evidentne vypočula veľkú väčšinu tohto parlamentu, ktorou táto väčšina odsúhlasila deklaráciu nevyhnutnosti podpory obrany tak, aby výdavky na obranu dosiahli výšku 1,6 % HDP do roku 2020. A vo výhľadovom rozpočte tento údaj je aj explicitne uvedený, teda je to aj zároveň aj silný a jasný signál tentokrát aj našej exekutívy.
Chcem však uviesť aj to, že nestačí ale len zvyšovať výdavky. Nik nespochybňuje, že musí dôjsť k zásadnej modernizácii našej armády, pretože mešká výrazne viac ako desať rokov.
Na druhej strane sme však v období, kedy pribudli možnosti, ako zefektívniť práve obranné výdavky, výdavky na obranu a bezpečnosť. Veľké očakávania sú spojené najmä s novou európskou iniciatívou stálej štruktúrovanej spolupráce, od ktorej si všetci zúčastnení okrem iného sľubujú aj to, že výrazne zefektívnime výdavky na obranu nielen v Európskej únii ako celku, ale aj jednotlivých členských štátov. A zároveň aj zväčšíme priestor a možnosti pre domáci zbrojný alebo obranný priemysel, keď chceme. Pre našu obranu môže naša účasť na tejto iniciatíve, ku ktorej sme sa už prihlásili, znamenať príležitosť skokovo sa dotiahnuť na tých najlepších v Európe kvalitatívne a zároveň zvýšiť efektívnosť obranných výdavkov. Samozrejme, za predpokladu, ak využijeme možnosti, ktoré nám nástroje tejto novej európskej iniciatívy, tejto novej európskej politiky poskytnú.
Podľa nedávno vládou schváleného materiálu účasť Slovenska na tejto štruktúrovanej spolupráci nás má zaviazať nielen k postupnému zvyšovaniu zdrojov na rozvoj a budovanie obranných vojenských spôsobilostí, vyššej operačnej pripravenosti ozbrojených síl alebo podieľať sa na možných operáciách krízového manažmentu, ale zároveň, a to je explicitne uvedené v tom vládnom materiáli, že má znamenať vyššiu a intenzívnejšiu spoluprácu s ozbrojenými silami ostatných účastníckych štátov. A ja dopĺňam, nielen ozbrojených síl, ale aj napríklad vojenského obranného priemyslu, zbrojného priemyslu.
Z viacerých mojich stretnutí so zahraničnými partnermi viem, že v prostredí európskej administratívy rastie presvedčenie, že zvyšovanie obranných výdavkov je zbytočné, ak nedokážeme účinne koordinovať svoje kroky s blízkymi spojencami. Teda táto efektivita znamená, že jednotlivé štáty budú mať reálnu ochotu a vôľu koordinovať svoje obstarávacie a výskumné politiky s inými štátmi. Logika spoločného postupu v tejto oblasti je, myslím si, absolútne zrejmá. Bezpečnostným hrozbám musíme čeliť spoločne, rovnako spoločne však musíme riešiť aj náklady na obranu a bezpečnosť. Vtedy úsilie a vtedy financie poukázané na tento účel budú a majú mať a budú mať svoj zmysel. Bezpečnostné hrozby sú jednoducho príliš veľké na to, aby sa akýkoľvek členský štát v rámci Únie dokázal k nim postaviť zoči-voči sám. Rovnako ale pri spoločnom postupe vzniká efekt obrovských úspor. Bezpečnosť Slovenska závisí od bezpečnostne silnej Európy a Európa bude silná, keď bude viac a užšie spolupracovať.
Neefektívny prístup vynakladania finančných prostriedkov v Európe bez spolupráce ukazujú aj analýzy, ktoré hovoria o tom, že približne 250 mld. eur každoročne stráca svoju efektivitu, keďže v jednotlivých štátoch sa používa napríklad 27 rôznych typov húfnic alebo prevádzkuje 20 rôznych typov lietadiel. A podľa analýzy Európskej komisie existuje v Európskej únii približne 180 rozdielnych zbraňových systémov v porovnaní napríklad s tridsiatimi, ktoré existujú v Spojených štátoch. V Európe je 17 rôznych typov bojových tankov, v Amerike iba jeden. Neefektivitu v tomto pohľade, myslím, že vidíme na prvý pohľad.
Alebo výskum a vývoj. Pri výskumných projektoch vyše 90 % si zabezpečujú jednotlivé štáty v súčasnosti samostatne. Mnoho z toho by sa dalo urobiť spoločne, ušetrilo by sa obrovské množstvo finančných prostriedkov, podľa odhadov Európskej komisie je to až 100 mld. eur z prostriedkov, ktoré sa venujú na obranu a bezpečnosť. Nemusím hovoriť, že v súčasnosti tá neefektivita je zrejmá v tom, že jeden členský štát vyvíja to isté, čo už buď vyvinuté už bolo, ďalší členský štát investuje do výskumu, vývoja niečoho, čo už dávno ďalší štát nakúpil, vyvinul, obstaral.
Hovorme teraz o slovenskom štátnom rozpočte, aká je výška jeho príjmov. Sa dočítame, že je to približne 14 mld. eur. Spoluprácou pri výskumných, ale i obstarávacích projektoch môže celá Európska únia ušetriť teda aj sedemnásobne viac, ako sú príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. To je na ilustráciu, o akých obrovských čiastkach sa bavíme, a verím, že tu nájdeme pochopenie v tom, že tu prirodzene nehovoríme o úsporách nejakej imaginárnej Európskej únie, ale o úsporách pre každú jednu členskú krajinu Európskej únie, teda včítane Slovenska.
Takže je jasné, že v dnešnom neistom svete treba vynakladať viac na obranu, a som rád, že vláda plánuje to aj tak robiť. Sme ju k tomu vyzývali, drvivá väčšina tohto pléna. Na druhej strane treba tieto prostriedky ale vynakladať efektívne. To znamená, v súčasnosti to znamená ešte viac a s väčším výkričníkom využívať všetky možnosti spolupráce, ktoré v rámci Európskej únie máme a o ktorých sa nám pred rokmi vôbec ani nesnívalo. Z tohto dôvodu si myslím a je to aj taký podnet pre pána ministra financií na zamyslenie, pretože súvisí s rozpočtom a verejnými financiami, pretože práve projekty, ktoré sú schvaľované v oblasti obrany a bezpečnosti, sú mimoriadne finančne nákladné.
A myslím si, že po spustení tejto úzkej štrukturálnej a permanentnej spolupráce, ktorú poznáme pod názvom PESCO, európskej iniciatíve, by každý takýto návrh projektu, ktorý by mal ťahať peniaze z rozpočtu Slovenskej republiky, by mal zároveň aj obsahovať doložku, ktorá bude vyhodnocovať preskúmanie všetkých možností spolupráce so spojencami ešte predtým, ako bude takýto materiál schvaľovaný vo vláde. A verím, že tu nájdeme aj spoločnú reč s pánom ministrom financií, pretože myslím si, že práve v čase, keď sa nám otvárajú také okná a príležitosti, by už na obranu nemal ísť ani cent bez toho, aby sme si overili, či spolupráca s našimi najbližšími alebo blízkymi spojencami bola možná. Nesmieme ostať bokom, už len preto nie, že sme malý štát a pre tie obzvlášť platí, že nie sme takí bohatí, aby sme finančne náročné vojenské či bezpečnostné projekty realizovali sami.
Ďakujem pekne za pozornosť.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Kollár. Nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Máme tunák zákon roka. Preberáme tunák zákon roka už hodiny a vy si myslíte, že ľudí toto zaujíma? Percentíčko tam, na tanky hentam, trošku ešte prisoliť do nejakého zdravotníctva, zobrať tamtým. Myslíte, že ľudí toto zaujíma? Nie. Nikto to nevydrží pri tých televíznych obrazovkách pozerať ani jednu minútu. Vy si naozaj myslíte, že toto niekoho zaujíma? Nie. Rozpočet je daný, je tunák a či sa postavíme na hlavu ako opoziční poslanci, alebo nie, bude prijatý. Potom čo tunák vlastne robíme? O čo nám tunák ide? Tunák sa nič nezmení, ten rozpočet je daný. Áno, musí byť, ja si to uvedomujem.
To znamená, že my si tu len medzi sebou hovoríme a niektorí si tu honia egá, akí sú výborní, tunák, pán minister, tuná ešte percentíčko, keby ste previedli, to bolo fakt dobré, no tak, a vy sa zasmejete a kašlete na to. A možno má ten dotyčný aj pravdu, ale nič sa nezmení. Dávame tunák dôraz na veci, ktoré, vôbec nič sa nedeje, nič sa tým nezmení.
A teraz vám niečo poviem, teraz, čo zaujíma ľudí? Ľudí zaujíma len jedna jediná vec, čo sa týka rozpočtu, či sa budú mať lepšie, alebo horšie. Áno, toto zaujíma ľudí. A ja sa pýtam po tomto rozpočte, budú sa mať ľudia lepšie alebo sa budú mať horšie? A im je to naozaj jedno, či tunák sa budeme baviť o nejakých tankoch a štipke ešte tam percent peňazí niečoho tam presunúť. Toto ľudí zaujíma. Budú sa mať lepšie? Ja sa pýtam všetkých vás tu. Budú sa mať lepšie? Na konci vám dám odpoveď, ako sa budú mať ľudia lepšie alebo horšie, keď vám poviem môj názor na rozpočet.
Tak si to môžeme pozrieť. Rozoberáme si tu kapitoly, ale nič sa nezmení. No ale poviem vám tak, že sme opozičná strana, a teda sa to od nás očakáva, že sa vyjadríme k rozpočtu. Za nás vystúpil pán profesor Štarchoň, nenapadal nikoho vecne, odborne, poviem, akademickým spôsobom ho zhodnotil. Niekde pána ministra pochválil a niekde mu niečo vytkol, ale bez invektív a rovnako bez invektív vystúpila aj pani poslankyňa Krištúfková k sociálnym veciam, rovnako bez invektív vystúpila aj pani poslankyňa Pčolinská.
Ale ešte raz sa pýtam: Ľudí zaujíma, či sa budú mať lepšie alebo horšie. Preto už trochu expresívnejšie túto vec rozobral náš poslanec kolega Milan Krajniak a kde jasne povedal čísla a jasne povedal, že cisár je nahý. A povedal aj to, že štát výpadok na dani z príjmu právnických osôb a hlavne vo veľkých firmách štátnych nahradí príjmom od ľudí, vyždíma zase obyčajných, drobných, malých ľudí.
Takže keď sa pýtate, či sa ľudia budú mať lepšie, tak ja vám hovorím, nie nebudú, budú platiť viacej daní, lebo tento štát nie je schopný zabezpečiť väčší výber daní na právnických osobách a hlavne tam, kde má veľkú účasť štátu.
Je tento rozpočet dobrý? Ja tvrdím, že nie je. Ja tvrdím, že táto vláda nie je dobrá, ona nie je sociálna. Nemyslí na ľudí. (Reakcie z pléna.) To je jedno. Keď budete vy hovoriť, potom môžete kričať alebo byť ticho, to je jedno. A ja vám hovorím, my sa musíme vždycky pozerať na ľudí.
A ja to už len zarámcujem, na konci to zarámcujem. Aký mám názor ja na rozpočet? Prachy a kšefty pre našich vyvolených a pre nás ostatných len marketing. Ako sa ekonomike darí, ako sme úspešní, ako nám klesá nezamestnanosť a čo sa deje poza týmto marketingom? Táto sociálna vláda pripravila pre ľudí vyššie ceny energií, stúpne nám cena vody, elektriny, plynu, tepla. Stúpajú ceny základných potravín a ľudia si svoj život nefinancujú z výplaty, ale už si nad 50 % financujú svoj život z pôžičiek. A tu my len počúvame, ako sa nám dobre darí. A kde chce tento rozpočet nájsť tento výpadok? Už som to spomínal, zvýšením daní fyzických osôb. Od obyčajných ľudí, a preto tento antisociálny rozpočet naša strana určite nepodporí.
Ďakujem.

Pán poslanec Kollár nám uzavrel rozpravu, vyhlasujem teda rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. (Reakcia ministra.) Rozprava je uzavretá.

Dámy a páni, dovoľte mi po jednom dni rozpravy, začali sme včera o štrnástej hodine a tridsiatej štvrtej minúte, tuším, aby som zaujal postoj k rozprave, ktorá z väčšej časti bola seriózna a až na výnimky zopár krikľúňov; ten posledný sa tu prejavil pred pár sekundami; a musím povedať, že smeroval k veci.
Zvýšený hlas, nervozita a klamstvo nie sú totiž argumentmi, páni poslanci zo SME RODINA! Ak sa niekto podieľal na malých, veľkých privatizáciách, či už ako funkcionár Prezídia Fondu národného majetku, alebo ako kupujúci, hej, ak sa podieľal na drancovaní štátneho majetku za pravicových vlád minulých rokov, ktorého výsledkom sú napríklad, je tristná situácia v Slovenských elektrárňach, kde chýbajú napríklad dividendy z tejto firmy, tak je obrovský populizmus a obrovská nehanebnosť sa tu proste zaštiťovať takýmito obvineniami a argumentami niekde na pomedzí komunistickej a fašistickej ideológie. Hej, a toto musím povedať, že tento psychický stav, ktorý je v prírode nie veľmi obvyklý, si treba proste vysporiadať sám so sebou a nastaviť sa buď naľavo, alebo napravo. To je úplne najlepšie. Ja chápem, že vyšší hlas, vyššia tónina, obava o osudy ľudí, som tu dosť dlho na to, aby som to "ľudí", to stredoslovenské "ľudí" počul z úst ľudí, ktorí sa prevážajú proste v autách nad 100-tisíc eur bez problémov, či už boli nadobudnuté poctivým, alebo nepoctivým spôsobom. Nenechám sa vyprovokovať, nenechám sa vyprovokovať ľuďmi, ľuďmi typu, ktorí proste potrebujú si nahnať nejaké to percentíčko a nejaký ten hlas v najbližšom prieskume práve takouto argumentáciou.
Čo sa týka samotnej rozpravy, neviem ju naozaj zhodnotiť jedným slovom, pretože nikto z vystupujúcich sa na predložený rozpočet nepozeral ako na celok, ale každý sa venoval iba svojej parciálnej oblasti. Samozrejme, teraz nebudem komentovať ľudí, ktorí sa tomu venujú celý život, a to sú ľudia z aj výboru pre financie a rozpočet. Je jednoduché kritizovať a populisticky vyhlasovať, že dali ste málo na školy, na zdravotníctvo, na dôchodcov, na deti, na cesty a neviem na čo všetko. Ale je to veľmi jednoduché a doprial by som každému z vás, naozaj každému z vás, aby ste si to vyskúšali niekedy obrazne rozdeliť milión, keď od vás chcú tri. Skúste si to! Skúste si to doma, skúste si to, natrénujte si to v posilovni niekde, skúste to, ako sa to dá.
A či sa vám to páči, alebo nepáči, naše verejné financie sú v dobrom stave, ak nechcete súhlasiť, sú určite v lepšom, ako boli pred piatimi rokmi, pred troma rokmi alebo dvoma rokmi. Ak tvrdíme, že budeme mať vyrovnané hospodárenie, keď, ho budeme mať vtedy, keď sa naše výdavky budú rovnať našim príjmom, tak hovoríme, že vtedy dosiahneme nulu, vtedy zastavíme zadlžovanie v absolútnej hodnote, ale musím trvať na tom, že to nie sú preteky.
Áno, na základe mnohých teoretických konceptov, napríklad no policy change, o čom by sme tu mohli hovoriť, to je tzv. scenár nezmenených politík, ako vám to tu niekto predvádzal, je to vlastne scenár, keď si vláda sadne na ruky a na nohy a nerobí nič, by sme dosiahli vyrovnané hospodárenie už v najbližších rokoch. Lenže; a dokonca vám môžem povedať, že by som sa stotožnil aj s takýmto cieľom, ja by som sa s ním stotožnil, lenže to by znamenalo, že by som neznížil dane, neznížil by som sadzbu daní z právnických osôb, nezrušil by som daňovú licenciu, zbavil by som sa 10 % zamestnancov štátnej a verejnej správy, nezvýšil by som platy učiteľom, ktorí majú výstupy štandardne, aké majú a nie sú merané, to znamená, plošne by som odmietal im to takto, takto zvyšovať, a urobil som mnoho iných vecí. Nemohol by som, nemohol by som súhlasiť s mnohými nápadmi z oblasti sociálnej politiky. Takže viete, scenár nezmenených politík je možno lákavý pre technokrata z hľadiska toho, aby dostal medailu z toho pohľadu, že ho odmeníte potleskom za to, že nemá deficit alebo že ten dlh nebude 44 miliárd 300 miliónov, ale 44 miliárd. Viete veľmi dobre, že si nájdete inú palicu. Nájdete si ju, pretože to je úloha, to je úloha a to je proste obraz dnešnej politiky.
Takže vyjadrím sa odborne k jednej veci a to je tá, ktorú poslanec Heger mnohokrát zdôrazňoval, a to je oblasť rezerv. A dokonca aj tejto výtke rozumiem, pretože ste poslanci Národnej rady, je tu výbor, ktorý má kontrolovať fungovanie exekutívy, a práca s rezervami znamená neadresné použitie výdavkov. Chcem ale povedať, a vy to viete veľmi dobre, že držíme zákon, že rezervy nie sú ničím neobvyklým a vždy tu boli a že ich výška je vždy ovplyvnená informáciami, ktoré, ktorými ministerstvo financií disponuje v čase zostavovania rozpočtu. A keďže sa niektoré predpoklady splnia a iné nie, tak skutočné čerpanie tých rozpočtovaných a pomenovaných rezerv sa v skutočnosti, logicky, líši. Ale na to je dokument, ktorý tu schvaľujete a o ktorý nemáte zväčša veľký záujem, a to je štátny záverečný účet. Dokonca dvakrát sem prichádzam, dvakrát za jednoročné účtovné zhodnotenie s týmto dokumentom, kde máte do posledného eura vyúčtované, kde a ako sa použili peniaze. To je vlastne obraz dokumentu, ktorý sa volá štátny rozpočet. Lebo rozpočet je plán a štátny záverečný účet je výkazníctvo, je obraz, je fotografia toho, čo sa za ten rok minulý stalo.
Prebehnem si rezervy. Rezerva vlády, štandardná vec, rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí, štandardná vec, rezervy na riešenie krízových situácií, absolútne štandardná vec, povodne, požiare, zosuvy pôdy, rezerva na riešenie vplyvu nových zákonných úprav, to je prejav zodpovednosti a nie nezodpovednosti. Avizujeme legislatívne zmeny, máme ich kvantifikované zhruba, keby sme tam nemali rezervu, kľudne sa môžte opýtať, a z čoho to chcete zaplatiť? Z čoho chcete zaplatiť tú alebo inú legislatívu, 13. alebo 14. plat alebo nočné príplatky? Toto je rezerva na tieto sľuby, ak to chcete tak nazvať.
Rezerva na mzdy a poistné. Štandardná rezerva, ktorá má veľkú, veľký objem, ale vyplýva z toho, že kolektívne vyjednávanie s 350-tisíc zamestnancami verejnej a štátnej správy vždy koliduje s prípravou štátneho rozpočtu. Ak ste mali čas sa tomu venovať, tak len pred dvoma týždňami sa vláda dohodla na tom, že valorizácia platov s drvivou väčšinou tých zamestnancov štátu a samospráv je na úrovni 4,8 percenta. Tá kvantifikácia je tu, je v tejto rezerve, ktorá sa postupne cez rok, dokonca už začiatkom roku preúčtuje alebo rozpočtovým opatrením prepíše do jednotlivých kapitol. Nie je na tom nič, nič pokútne. Je to technika prípravy rozpočtu.
Rezerva na významné investície. Ide o Jaguar Land Rover, o nič iné. Takisto do posledného eura si to môžte pozrieť v budúcom roku, tak ako ste si to mohli pozrieť tento rok za rok minulý.
Rezerva na zhoršený vývoj daňových a nedaňových príjmov. To je rezerva, ktorá vznikla na základe situácie z tohto roku, keď nám skokovito poklesol príjem z dane z príjmu právnických osôb, ako sa pán poslanec Kollár rozčuľoval, na čo sme jasne poukázali, že to bolo spôsobené zlým prognózovaním založeným na podhodnotení takzvaných jednorazových efektov z roku 2015, keď sa vymíňalo 30 % obálky z eurofondov.
Súhlasím s vami, stotožňujem sa s kritikou, že nevyrovnanosť čerpania eurofondov spôsobuje toto, spôsobuje nevyrovnané efekty napr. na ziskovosť z firiem a tým pádom aj na zhoršenú schopnosť predpovedania platieb. Ale nemôžem súhlasiť s tým a to je, toto je klamstvo, pán poslanec Kollár! Ak sa zvyšuje počet zamestnaných ľudí, vy veľmi dobre viete, čo mám na mysli. Máme najvyššiu, najvyššie percento zamestnanosti v histórii krajín, máme vyše skoro 2,4 mil. zamestnaných ľudí, ktorí chodia do práce a platia dane, pretože dodržujú zákony. A keďže sa tieto platy ešte aj nominálne zvyšujú v priemere v národnom hospodárstve asi o 5 %, tak ich platia vyššie ako minulé roky.
A úplne za záver vám poviem, čo radi zamlčujete, že tieto peniaze, ani jeden cent nejde do štátnej kasy, ale ide do kasy miest, obcí a vyšších územných celkov. Každé jedno euro z týchto peňazí nejde vláde Roberta Fica, Bélovi Bugárovi, Andrejovi Dankovi, ale starostom a primátorom a županom. A ten, teraz už aj vašim županom, tak čo tu populisticky proste obhadzujete túto vec, to je absolútne, proste principiálna lož, o ktorej hovoríte. Takže vysvetlíme si základné pojmy a môžme sa dohodnúť, že ste sa mýlili, lebo ste tomu zle rozumeli. Ale toto je proste pravda, ako hovorím, ak to hovoríte naschvál, tak klamete, nerád by som vám to pripomínal.
A potom je tu rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únie a tu by som nerád sa proste zakrýval alebo približoval niektoré z týchto xenofóbnych prejavov, ktoré tu zazneli z lavíc jedného poslaneckého klubu, či čo to je, ktorý nás tu straší proste z Európskej únie, ale je to proste tiež štandardný nástroj, ktorý ráta s korekciami, s nepravidelným čerpaním, skofinancovaním a s tým, že pomôžeme lepšiemu čerpaniu. Nič na tom zlého nie je.
Chcem vám na záver povedať ešte z hľadiska toho, môžme sa tu šticovať o tom, čo je veľa a čo je málo. Som presvedčený o tom, že dĺžka tejto debaty k rozpočtu verejnej správy, dĺžka vlastne debát posledných rokov ani tak nesúvisí so zmenou vášho rokovacieho poriadku, ale viac súvisí s tým, že táto téma už nie je dráma. Nie je to dráma z pohľadu toho, že by, a v tomto súhlasím aj s predrečníkom, že by, že by, to hovoríme o desatinke percenta doľava alebo doprava, hej, to je o tom cielení. Ale ak hovoríme o tom, čo z toho majú ľudia, tak to sú proste konkrétne opatrenia, na ktoré môžme mať rôzny názor a ja som s nimi ako minister financií súhlasil.
Nemám nič proti tomu, že pôjde viac peňazí opatrovateľom. Je tu výzva z opozičných lavíc, že to malo byť dávno a malo to byť skôr ako v septembri. Nemám nič proti tomu, aby sme konečne reformovali sociálne služby a riešili problém našich rodičov, sociálne služby sú o dôchodcoch. Nie je to o politických stranách, nie je to o celebritách, ktoré sa proste ukazujú každú nedeľu v Markíze, je to o ľuďoch, ktorých treba prezliekať, ktorí proste dožívajú sami. To mám merať s tým, či máme vyrovnaný alebo nevyrovnaný rozpočet? O tom, že ten problém väčšieho a väčšieho počtu ľudí, ktorí nie sú odkázaní na seba, lebo žije v spoločnosti, kde viacgeneračná solidarita sa, bohužiaľ, stáva iba heslom alebo výkrikom pri nedeľnej omši? Prepáčte. Sú to proste funkcie, ktoré štát má a ktoré musí, musí plniť a či si ich plní dobre alebo zle, vyhodnotí každý jeden z nás, lebo sa každý jeden z nás do tejto situácie raz v živote dostaneme. A že to stojí peniaze, áno, stojí to peniaze, sociálne služby, 90 mil. eur navyše, tak ako to bude rásť, bude to cez 100 mil. eur navyše, ale musíme sa s tým vyrovnať. Je to proste problém, na Slovensku sa rodí málo detí.
Máme konzumnú spoločnosť, ktorá sa zadlžuje. To je vaša, vaša zase, začínate útočiť so zadlžovaním domácností. Na to by sme si museli otvoriť fľašu vína, aby sme sa na tom zhodli. Ale zadlžovanie súkromných domácností je fenomén, ktorý je spojený so zmenou kultúrneho modelu. Nesúhlasím s vaším populistickým cvičením o tom, že je to dôkaz o tom, že ľudia nemajú z čoho žiť. Sú tu nulové úroky, veľmi nízke úroky, a ľudia chcú mať vyššiu životnú úroveň, chcú si kúpiť hento, tamto, chcú mať proste viac. A preto sa zadlžujú, v prvom rade preto, lebo majú prácu alebo majú istoty zamestnávania. Takže, a okrem toho, ak si pozriete model ďalších európskych krajín, či sú to protestantské, katolícke, južné, severné, východné, tak z tohto vychádzame stále veľmi, veľmi dobre.
Máme nebezpečnú dynamiku zadlžovania, preto sme robili reguláciu či s CZBS, preto sme stúpli na krk nebankovkám, preto chceme hovoriť o regulácii sprostredkovateľských finančných služieb, a preto hovoríme – a to je beh na strašne dlhú trať – o finančnom vzdelávaní. O tom, aby deti od prvej triedy chápali, čo je úrok a čo je to, požičajte si a reštrukturujte si svoj úver a o všetko prídete. Áno, to je proste diablova ponuka, ktorá tu je, ale súvisí nie s tou, onakou vládou, vnímaním takých alebo onakých globálnych hrozieb, súvisí s tým, že naša generácia je mladšia a mladšia a mení sa, v podstate sa mení, to znamená, ten klasický Slovák, ktorý nežil na dlh, mizne postupne, mizne, pretože keďže je zamestnaný a vie že sa to dá aj žiť na dlh, tak začína žiť na dlh. A to je debata, ktorá, ktorú, samozrejme, môžte vždycky zobrať aj z iného súdka a môžte nás ňou biť po hlave.
Ja len viem povedať, že tak ako Národná banka alebo ministerstvo financií je regulátor v tejto oblasti, bude si plniť svoje funkcie a vy ste tu na to, aby ste nás kontrolovali a hovorili, či je to veľa alebo dosť. No a k tomu vám musím povedať, že chcem aj poďakovať za to, že ste ma po tej relatívne nudnej debate trošku vytočili a že som vám mohol povedať to, čo som si o vás myslel.
A chcem len povedať, že všetko sa na dobré obráti. Ak hovoríme o globálnych rizikách; to je naozaj posledná myšlienka; riziká tu sú, ráno sa zobudíte, vyjdete na ulicu a je riziko, že sa večer nevrátite. To je proste, s tým žijeme a s tým vstávame a s tým ideme spávať. Ale ak sa pozrieme na výmenu informácií, to, ako to na svete funguje, tak najbližšie dva-tri roky by sme mali ešte žiť v konjunktúre, také sú odhady, také sú odhady ľudí, ktorí majú takzvaný helikoptér, žijú a môžu sa pozerať na to, ako sa v svetových ekonomických centrách čo deje. Samozrejme, toto sa môže zmeniť z minúty na minútu, ak niekomu v Severnej Kórei, v Spojených štátoch alebo niekde inde prepne a zahraje sa proste s tlačítkami globálnej politiky a všetko môže byť inak. Lebo taký je dneska život a nikto si sám len, si nevie ochrániť ani svoj osud len sám v nejakom proste teritóriu, to je proste iba idea a sen.
A ak mi dovolíte, toto je môj šiesty rozpočet a ja urobím všetko pre to, aby to, čo tu je čierne na bielom, aby sa stalo aj realitou. Ďakujem vám, krásny večer vám prajem. (Potlesk.)

Pán spravodajca, chcete niečo dodať? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje

návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020.

Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je pod tlačou 728 a správa výborov je pod tlačou 728a.
Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny, poprosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky schválila 11. 10. 2017 uznesením č. 474/2017 tento predmetný návrh rozpočtu. Návrh rozpočtu je zostavený v podmienkach v súčasnosti platného znenia zákona o sociálnom poistení, zároveň je v ňom premietnutý finančný dopad vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2018, a to najmä sa jedná o zvýšenie dôchodkových dávok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú ako 2 % z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku.
Tiež je tam zakomponované zvýšenie úrazovej dávky v rokoch 2018 až 2021, ktoré sa zvyšuje o 2 %, minimálne valorizačné percento na zvyšovanie úrazových dávok, taktiež návrh opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave dôchodkového veku a referenčného veku pre rok 2018, pričom dôchodkový vek sa zvyšuje o 63 dni a dôchodkový vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov a 139 dní a referenčný vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov.
Tiež je tam zakomponovaná úprava možnosti použitia finančných prostriedkov základných fondov, v ktorých sa vykazuje prebytok finančných prostriedkov na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, a toto ustanovenie sa aplikuje aj po 31. decembri 2017.
Predkladaný materiál zohľadňuje skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2016, zohľadňuje očakávané výsledky hospodárenia do konca roku 2017 a vplyv aktuálnych makroekonomických ukazovateľov zverejnených Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2017.
V návrhu rozpočtu je zohľadnená ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhovaná výška príjmov a výdavkov. V roku 2018 sa predpokladá transfer zo štátneho rozpočtu v sume 255,4 mil. eur, v roku 2019 v sume 117,7 mil. eur a predpokladá sa, že v roku 2020 Sociálna poisťovňa nebude potrebovať žiadny transfer prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 sa predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 7,997 mld. eur a výdavky 7,989 mld. eur, pričom z týchto čísiel vyplýva, že bilančný rozdiel v bežnom roku sa očakáva v sume plus 7,5 mil. eur. Po zapracovaní predpokladaného zostatku z roku 2017 vo výške 515 mil. eur by zdroje v roku 2018 mali predstavovať 8,512 mld. eur, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2018 by malo skončiť s celkovým bilančným rozdielom 522,6 mil. eur.
Výdavky rozpočtu na roky 2018 sa predstavujú, sa predpokladajú v sume 7,989 mld. eur a z nich najväčšiu časť, až 7,047 mld. eur, čo je 88,2 % z celkových výdavkov, predstavujú výdavky na dôchodkové dávky zo základného fondu starobného poistenia a dávky zo základného fondu invalidného poistenia.
V roku 2018 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť do dôchodkových správcovských spoločností v tzv. druhom pilieri príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 618,4 mil. eur.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na rok 2018 až 2020.
Ďakujem za pozornosť a dovolím si požiadať vás o schválenie predkladaného návrhu rozpočtu na rok 2018 s výhľadom na roky 2019 a 2020.