24. schôdza

Dobre. Poprosím kľud v sále.
Pani poslankyňa Kiššová, posledná písomne prihlásená.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ja už som ani tak veľmi neverila, že, že vydržím tú sprostredkovanú hanbu za to všetko, čo tu, čo tu do tohto momentu odznelo, a že sa dočkám v zdraví priestoru na to, aby som predniesla to, čo ja považujem za dôležité v tomto celom kontexte. Ale dala som to a som na seba hrdá, tak poprosím o ešte chvíľku strpenia.
Dámy a páni, zvolanie mimoriadnej schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády považujem za mimoriadne vážny inštitút a mal by sa využívať v mimoriadnych situáciách. Toto konštatovanie alebo túto vetu hovorím v tomto pléne už druhýkrát a pri počte odvolávaní práve ministra Kaliňáka by sa mohlo zdať, že to až také mimoriadne nie je. Dôvodov je však množstvo a sú mimoriadne vážne, ako sme počuli v prejave predkladateľa Jozefa Rajtára, ale nielen jeho, ale aj ďalších mojich predrečníkov.
Ja sa budem venovať len jednej téme, ktorá sa zrejme v celom tomto kontexte môže javiť ako zanedbateľná, ale verte mi, že nie je. Tou témou je škandál v oblasti informatizácie verejnej správy, konkrétne to bol škandál s elektronickými podpismi. Táto téma je mimoriadne dôležitá, pretože sa bytostne dotýka našich občanov a ich bezpečnosti. A ten škandál súvisí s aroganciou a fatálnym podcenením situácie práve zo strany ministra vnútra pána Kaliňáka.
Elektronické občianske preukazy sú na Slovensku používané približne štyri roky, pričom konatelia spoločností ich majú už zo zákona využívať povinne. Dotknutých je približne 300-tisíc ľudí. To sú tí, ktorí ich už majú aktivované, a v čase, kedy tento problém vznikol, to bol presne takýto počet ľudí. Elektronický podpis má u nás navyše silu notársky overeného podpisu, to je mimoriadne veľká sila. Môže byť teda použitý na prevod majetku, pri súdnych podaniach, pri exekúciách a podpísané ním môžu byť mimoriadne vážne dokumenty.
V októbri tohto roku bola medializovaná informácia o čipoch použitých v slovenských elektronických preukazoch, konkrétne, že elektronické podpisy sú zneužiteľné. Následne po medializácii tejto informácie a po tom, ako sme aj my na toto upozornili na tlačovej besede, spravila tajomníčka, pani štátna tajomníčka ministerstva vnútra Denisa Saková tlačovú konferenciu, na ktorej prezentovala, že oni o tomto probléme vedia už od júna, dámy a páni, od júna, to bolo v tom čase už päť mesiacov, a že možnosť vzniku problému je len teoretická a používanie elektronického podpisu je bezpečné.
Tak ja neviem, čo znamená, že riziko je len teoretické alebo možnosť vzniku problému je len teoretická, keď hovoríme o nejakých elektronických službách. Ja sa domnievam, že akékoľvek teoretické riziko je v prípade, že to riziko nastane, a to v prípade elektronických podpisov by bola len otázka času a v tom momente je veľmi reálne a môže mať veľmi fatálne následky.
Štátna tajomníčka celú túto situáciu zľahčovala a bagatelizovala a vedome týmto svojím prístupom uviedla ľudí, ktorí elektronické podpisy využívajú, do omylu a do obrovského reálneho rizika. A toto už potom, čo sa k technickým záležitostiam dokazujúcim problém vyjadrovali snáď všetci odborníci, ktorí len krútili hlavami.
Za vrchol drzosti v tomto celom, v tejto celej kauze považujem vyjadrenia ministra Kaliňáka, ktorý po zverejnení stanoviska snáď všetkých špecialistov na informačnú bezpečnosť na Slovensku, medzi ktorými boli napríklad aj svetovo uznávané spoločnosti ako ESET alebo IBM, že zraniteľnosť preukazov je mimoriadne závažná a reálne vykonateľná, tak na základe tohto ešte, ešte v tomto čase vyzval všetkých dobrodruhov, aby sa mu pokúsili heknúť jeho občiansky preukaz. Čiže už v čase, kedy naozaj všetci kričali zo všetkých strán, že, haló, máme tu problém, je tu ohrozená bezpečnosť, tak pán Kaliňák si ešte stále robil z toho kanadské žartíky. Namiesto toho, aby sa téme začal seriózne venovať ako zodpovedný minister, ktorému záleží na bezpečnosti slovenských občanov, tak miesto toho si z toho robil takúto dehonestujúcu srandu.
Až po obrovských tlakoch z našej strany, ako aj tlakov zo strany odbornej verejnosti ministerstvo priznalo, že má naozaj problém a konečne začalo konať. To bolo až koncom októbra, teda približne päť mesiacov po tom, ako o situácii vedeli, a týždne po tom, čo na nich bol vyvíjaný obrovský tlak. Až po tomto všetkom si ministerstvo priznalo chybu a pozastavilo služby e-Governmentu, pri ktorých sa využíva zaručený elektronický podpis a začalo vydávať nové čipy.
Dodnes ale ministerstvo jednoznačne ľudí neinformovalo, čo ďalej, teda s výnimkou toho, že vyzvalo ľudí, aby opäť napochodovali na tieto skvelé kontaktné centrá, klientske centrá, kde touto situáciou tieto klientske centrá doslova paralyzovali a vygenerovali na nich neuveriteľný chaos, neuveriteľný.
Ministerstvo vnútra dodnes nepovedalo nič o tom, čo ak niekto v inkriminovanom období elektronický podpis zneužil? Čo ak počas rizikového obdobia už za vás niekto podpísal prevod majetku, zriekol sa nároku na náhradu škody na súde alebo súhlasil s exekúciou? Čo ak s vaším podpisom na nejakom prevode niekto príde o päť rokov? Ako sa k tejto téme postavia potom súdy? Kto vám nahradí škodu? A čo ak sa pre spochybnenie elektronického podpisu v budúcnosti dostanete do konfliktu so štátom? Čo spravíte v tom prípade?
Dnes je totižto jediným administrátorom tohto systému štát a vy nemáte vôbec žiadny dosah na informácie z neho, nemáte nad ním ani kontrolu, nemáte ani istotu, že nad týmto systémom by mohol mať kontrolu niekto tretí, nejaká tretia nezávislá strana, nie je to štát. A pokiaľ sa vy dostanete do konfliktu so štátom, tak ja som veľmi zvedavá, ako sa takýto konflikt v budúcnosti bude riešiť. A to nehovorím o tom, že po tomto všetkom zrejme veľká dôvera vo vedenie takýchto systémov je a že dnes máme pocit, že naše dáta sú v bezpečí. Toto je obrovská oblasť, ktorú si dnes ešte zrejme neuvedomujeme, ale v tejto situácii minister Kaliňák fatálne zlyhal a ja sa obávam, že toto je do budúcna jedna veľká nášľapná mína, o ktorej ešte budeme počuť.
Vážené dámy, vážení páni, v čase, keď celá spoločnosť riešila bezpečnostné riziká spojené so zraniteľnosťou elektronických podpisov, tak ministerstvo vnútra potichučky uzavrelo dohodu o splátkach pokuty vo výške viac ako 10 mil. eur za pochybný tender na dodávku elektronických občianskych preukazov z roku 2010. Ide o ďalšie sporné obstarávanie na dodávateľa informačných systémov, v ktorom Kaliňákovo ministerstvo postupovalo v rozpore so zákonom. A len pre také pripomenutie, viac ako 40 mil. eur na tento projekt išlo tiež z eurofondov na informatizáciu spoločnosti a zmluvu podľa týždenníka Trend podpísal minister Kaliňák v roku 2010 tesne, tesne pred voľbami. Teda ďalší škandál.
Dámy a páni, ministerstvo vnútra pod vedením pána Kaliňáka v tomto prípade opäť zlyhalo a ohrozilo bezpečnosť ľudí. A ja v tejto súvislosti nechcem ani tak kritizovať tú technológiu alebo výber tej konkrétnej technológie, pretože to sa môže stať, že sa technológia ukáže ako problémová. V tejto situácii bol najväčší problém okrem toho spackaného obstarávania, za ktorý je 10-miliónová pokuta, okrem toho vidím fatálny problém v tom, že my sme na zavedenie takéhoto systému vôbec neboli pripravení. My sme vôbec nemali pripravené scenáre, čo spravíme, ak bude ohrozená bezpečnosť. My vôbec nemáme pripravené postupy, čo sa bude v prípade nejakých kyberútokov diať. Pretože jediné, čo mal pripravené pán minister, bolo, boli srandičky, však skúste heknúť môj elektronický podpis a ukazoval pritom analógový elektronický podpis, ešte teda aby sranda bola, bola že ozajstná.
Toto je to gro, čo ja spochybňujem jeho kompetentnosť riešiť a mať v gescii takéto vážne projekty. A obávam sa, že ak by taký obrovský tlak nevznikol, možno dodnes by tento systém fungoval v pôvodnom režime a nechcem vidieť tie problémy, ktoré s tým súvisiace mohli a ešte stále môžu nastať.
Už samotný tento jeden fakt je z môjho pohľadu dostatočný dôvod na to, že minister Kaliňák nemá viesť rezort, ktorý má v svojej gescii takéto vážne projekty s takouto vážnou úlohou zabezpečiť bezpečnosť ľudí, bezpečnosť našich občanov.
Chcela som vystúpiť len k tomuto jednému bodu, ale na záver mi, dámy a páni, prosím, dovoľte spomenúť ešte dve veci, ku ktorým ma inšpirovala táto schôdza.
Prvou je reakcia na pána premiéra, ktorý vo svojej úvodnej reči spomínal klientske centrá a predstavoval ich ako výkladnú skriňu ministra Kaliňáka a dal nám taký odkaz, aby sme sa išli do týchto klientskych centier pozrieť. Tak, pán premiér, ja som si menila občiansky preukaz a bola som sa na tomto klientskom centre pozrieť presne štyrikrát. Kvôli jednému občianskemu preukazu štyrikrát, a to len preto, že som ani raz nemala čas čakať viac ako štyri hodiny, pretože zakaždým mi to trvalo štyri hodiny.
Druhá vec, ku ktorej ma inšpirovala táto schôdza, je možno taký podnet, ktorý dám na zváženie aj vám, či náhodou nemáme v našom rokovacom poriadku nejakú disproporciu, pretože mám za to, že parlament je nadriadený vláde, je nadriadený ministrom a mám pocit, že nie je celkom primerané, že členovia vlády môžu vystúpiť kedykoľvek, koľkokoľvek, v akomkoľvek rozsahu a výsledkom toho je, že poslanci Národnej rady sa dostanú k slovu po štyroch, piatich, šiestich hodinách rokovania. Myslím si, že toto je neprimerane nastavené pravidlo a mali by sme sa zamyslieť nad tým, či ho nechceme zmeniť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne päť faktických. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Osuský.