26. schôdza

Ďakujem pekne. Karol, presne, len nadviažem na kolegyňu Kaščákovú, veľmi dôležitá téma a je naozaj vidieť, že si v tejto téme doma, a za to ti chcem aj veľmi poďakovať, aj za toto vystúpenie, pretože naozaj prinášaš akoby druhú stranu mince, lebo počujeme tu aj hlavne teda od pána premiéra ako keby dokolečka omieľal ten jeden pohľad a, a nemožnosť nejakej, nejakej alternatívy. A ty veľmi konštruktívnym spôsobom prinášaš práve ten, ten pohľad a myslím si, že si aj veľmi konštruktívny partner do diskusie na túto tému, že to neni žiadne politizovanie ani nič podobné, ale že reálne proste prinášaš tú alternatívu, a za to ti chcem veľmi poďakovať, lebo toto naozaj nie je žiadna marginálna téma, to je, to je veľká vec. Jednak sa to týka životov veľa ľudí, ale týka sa to o to viac peňaženiek celého Slovenska. A je potrebné, aby do toho prišlo práve také, by som povedal, praktické argumenty, ktoré ty práve prinášaš, a teda chcem ti touto cestou poďakovať a naozaj ťa tak aj povzbudiť, aby si naďalej prinášal tieto informácie a tieto pohľady a vzdelával vôbec obyvateľstvo, aby tu nemohlo prevládať nejaké politizovanie alebo nejaké politické informácie, ktoré tu počujeme hlavne teda zo strany pána premiéra.
Ďakujem.

Pán poslanec Galek.

Ďakujem za tieto slová. Ja by som snáď iba k tomu ešte doplnil, toto, táto podpora elektriny, výroby z domáceho uhlia dnes nie je tou jedinou, ktorá je nesystémovým opatrením, proti ktorému bojujeme, už v minulosti sme ohlásili aj boj voči tarife za prevádzku systému, kde je zahrnuté aj uhlie, kde sú aj obnoviteľné zdroje energií alebo kombinovaná výroba elektriny a tepla, ktoré idú paradoxne v takom nejakom protichode s tou podporou uhlia. To znamená, na jednej strane podporujeme ničenie životného prostredia a na druhej strane podporujeme investície, ktoré majú toto životné prostredie chrániť. Čiže aj my by sme si mali v prvom rade upratať a tak nejak utriasť, že čo vlastne, čo vlastne v tej energetike chceme. Dnes bude na programe ešte jeden ďalší zákon z našej dielne, kde takisto chceme ušetriť 60 mil. eur ľuďom v cenách energií, a naším cieľom je, aby tie energie, tie výdavky pre tie priemerné domácnosti klesli o tých 80 eur ročne, a to hovorím, minimálne, a to pre každú jednu rodinu.
Ja budem veľmi rád, ak tento zákon podporí nielen opozícia, ale ak sa nájde aj vôľa v koalícii, pretože v minulosti, alebo v posledných dňoch som počul aj hlasy z tejto strany, že naozaj tá podpora alebo takéto fungovanie v energetike určite nie je systémové a mal by sa do toho zaviesť poriadok. Pokiaľ to nebude o tom, že alebo pokiaľ to bude o tom, že nebudú ochotní podporiť náš návrh, ja veľmi rád podporím, pokiaľ si takýto návrh oni sami osvoja.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila k návrhu nášho spoločného zákona, ktorý, myslím si, ak bude prijatý, tak dôjde naozaj k šanci, aby sa región Hornej Nitry stal regiónom rozvoja, regiónom, kde bude lepšie životné prostredie, kde sa budú mladí radi vracať späť domov pracovať a žiť.
Ja by som sa chcela venovať vlastne dopadom na životné prostredie ťažby, resp. pripravovanej ťažby v Hornonitrianskych baniach, ktorá úzko súvisí práve s tým, že uznesením vlády v roku 2013 bolo im garantované, že až do roku 2030 budú, bude výroba elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Je to z toho dôvodu, že momentálne ťažba prebieha v tzv. jedenástom ťažobnom poli, kde zásoby, súčasné zásoby sú vyčíslené zhruba do roku 2023, a na to, aby baňa a vôbec výroba elektriny z uhlia mohla pokračovať do roku 2030, je potrebné otvoriť nové ťažobné pole, ktorému sa hovorí tzv. dvanáste ťažobné pole. Tam je predpokladaný termín začatia ťažobných prác v roku 2023 a ukončenia v roku 2034, s tým, že, samozrejme, príprava otvárky takéhoto ťažobného poľa má množstvo vyvolaných investícií a dopadov. A takže ak nebude zrušenie toto opatrenie vo všeobecnom, všeobecnom hospodárskom záujme, čo je vôbec taký dosť divný pojem na to všetko, čo vlastne tento hospodársky, všeobecný hospodársky záujem, ako vplýva na život, životné prostredie obyvateľov, už len samotný pojem je veľmi, veľmi divný.
V krátkosti by som chcela povedať toľko, že teda vieme o tom, že najväčším odberateľom je, sú Elektrárne Nováky, kde vlastne gro produkcie uhlia, uhlia ide týmto odberateľom. Novou ťažbou budú dotknuté najmä obce Nováky, Koš a Opatovce nad Nitrou. Tie opatrenia alebo dopady, ktoré chcem, na ne poukázať, je, že je nevyhnutné ukončiť, tento, tento termín skrátiť, tak ako bolo tuná povedané, optimalizovať, aby vôbec nezačala príprava tejto novej, novej investície, ktorá bude mať výrazné dopady na krajinu, na krajinnú štruktúru. Nie sú preverené napríklad ani dopady na, alebo vyvrátené obavy z ohrozenia liečivých termálnych vôd v Bojniciach, kde, kde vlastne sa ťažobné pole nachádza v ochrannom pásme týchto, týchto kúpeľov.
Celkové množstvo vyťaženej, vyťaženého uhlia z tejto plánovanej ťažby by malo byť od zhruba 6 do 9 mil. ton. Pritom sú tam, na to, aby to mohlo byť realizované, sú tam vyvolané investície, napríklad nové, musí sa robiť nové koryto rieky Nitra, prekládky železničnej trate a tak ďalej. Tie technické prekládky by ma najmenej, najmenej trápili, avšak ide o ďalšie riziká v krajinnej štruktúre a v dopadoch na, na celkové, charakter toho regiónu, kde hovoríme o tom, že ten región má ambície, má priestor na to, aby sa rozvíjal úplne iným spôsobom. Pokračovaním ťažby a následného spracovania v Elektrárňach v Novákoch naďalej, naďalej zhoršuje, budeme zhoršovať životné alebo ohrozovať životné prostredie a ovzdušie.
Hornonitrianska kotlina patrí do kategórie, kde je veľmi zaťažené toto životné, toto životné prostredie, čo sa týka aj ovzdušia. V správe o stave životného prostredia je uvedené, že dotknuté územie a jeho okolie je klasifikované ako prostredie silne narušené. Hornonitrianska oblasť je zaradená medzi sedem zaťažených oblastí životného prostredia na Slovensku, v ktorých sa prelína najviac negatívnych vplyvov na územie spôsobujúcich zhoršenie stavu životného prostredia.
Samozrejme, nemôžeme povedať, že ide iba výhradne z činnosti Hornonitrianskych baní alebo Slovenskej elektrárne a na tento, tento región by si naozaj zaslúžil komplexné riešenie, čo sa týka aj tých ostatných znečisťovateľov, pretože, ale treba povedať, že dominantný podiel na znečistení ovzdušia má energetika, najmä využívané uhlie, ktoré obsahuje okrem síry napríklad aj arzén, a ovzdušie v okrese Prievidza patrí medzi najznečistenejšie v celom Trenčianskom kraji a celá oblasť Hornej Nitry bola zaradená medzi oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia.
Tuto je na mieste otázka, sme atakovaní v prvom rade ohrozením zdravia od našich obyvateľov, ale poukazujú prstom na nás už aj okolité krajiny a Európska únia a naďalej, naďalej nerobíme to zásadné opatrenie, bojíme sa toho zásadného rozhodnutia a povedať stop, koniec, rok 2023 nech je finálnym a nech sa nenaťahuje tuná jak taká guma ten termín, a hráme sa tuná so zdravím ľudí.
To znečistenie, ktoré má dopady, má dopady napríklad na lesy, tieto, na lesné porasty, v imisii na lesných porastov v posudzovaní, v posudzovanom území je veľmi silný. Dosahuje poškodenie lesných porastov na úrovni 31 až 40 %, čo radí okres Prievidza medzi najviac poškodené v Trenčianskom kraji.
Okrem znečistenia, znečisťovania ovzdušia ide aj o znečisťovanie vody. Treba pamätať, rieka Nitra je silne znečistená. V hornom, na hornom úseku povodia Nitry sú hlavnými znečisťovateľmi bane v Handlovej, v Prievidzi a v Novákoch, kde sa ťaží a spracováva hnedé uhlie a lignit. Kvalita vody rieky a jej prítokov je významne negatívne ovplyvňovaná najmä významnou banskou a priemyselnou činnosťou regiónov. Množstvo, v mnohých ukazovateľoch rieka Nitra prekračuje prípustné ukazovatele kvality.
Ďalej ide o krajinu. Krajina ako taká, dochádza tu k významným narušeniam, k poddolovaniam, poklesovej depresie, ktoré síce na druhej strane niekto hodnotí, že aha, ale vznikli tu nové mokraďné biotopy, spoločenstvá a čiže aké je to krásne. Tu sa však je na mieste aj pýtať sa na vlastnícke vzťahy. Ľudia, ktorí vlastne na povrchu mali vlastnícke, majú vlastnícke práva k týmto pozemkom, ich nemôžu užívať tak, ako vlastníctvo im aj ustanovuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím, ako vás vidím, asi máte dlhší ten prejav.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
No mám ešte, ale som len v ústnej rozprave, čiže mám len 10 minút, takže ešte mám 11... (Reakcia z pléna.) Áno?

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dvanásť, je 12.00 hodín.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Môžme prerušiť, no.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prerušíme čas a budete pokračovať poobede, nech máte kľud, áno?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Aj faktické aby boli, dobre, ďakujem, môže byť.

Áno. Ďakujem.
Prajem dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
==

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera 12.00 hod. 27 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 49 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Takže nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady, ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomná je pani podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, zastúpi ju pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová. Minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, zastupuje ho podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A nie sú tu prítomní ani ministri, minister hospodárstva Peter Žiga, ako aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ale na nich dvoch neboli položené otázky.
Ďakujem pekne.

Takže, pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády, podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Dušana Bublavého a znie:
„Je veľmi dobré, že minimálna mzda utešene rastie. Pán predseda, kedy sa prehupne nad hranicu 500 eur?.“

Vážený pán poslanec, dámy a páni, ako určite viete, výška minimálnej mzdy po poslednej úprave od 1. januára 2018 je 480 eur. Minimálna mzda sa v roku 2018 zvýšila oproti minulému roku až o 45 eur, a teda nárast predstavoval viac ako 10 %. Toto zvýšenie, pán poslanec, je najvyššie nominálne zvýšenie minimálnej mzdy od vzniku Slovenskej republiky a dotklo sa aj v tomto prípade viac ako 119-tisíc zamestnancov. Ak nechceme byť krajinou, ktorá bude svoj rozvoj stavať len na lacnej pracovnej sile a fenoméne pracujúcej chudoby, ale naopak, ak chceme rozširovať strednú príjmovú vrstvu, ktorá je základom rozvoja vyspelých krajín, musíme sa snažiť postupne túto mzdovú úroveň dvíhať. Nevidím absolútne žiadne dôvody, prečo by v roku 2019 nemohla minimálna mzda presiahnuť úroveň 500 eur. Predbiehame tak plnenie sľubu, ktorý sme dali, že minimálna mzda dosiahne úroveň 500 eur minimálne do roku 2020. Sme presvedčení, že na tento rast minimálnej mzdy Slovensko a jeho ekonomika má, v čase historicky najnižšej nezamestnanosti je úlohou verejných inštitúcií tlačiť práve na rast miezd. Zvyšovanie minimálnej mzdy nám vytvára tlak na zvyšovanie miezd prakticky vo všetkých oblastiach, preto vláda dbá aj o každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy.
Vážený pán poslanec, dámy a páni, minimálna mzda sa pravidelne zvyšuje od roku 2006. Za ten čas minimálne hrubé zárobky na Slovensku stúpli až o 90 %. Dynamické zvyšovanie minimálnej mzdy Slovensku veľmi svedčí, pretože nielen tlačí na rast priemerného zárobku, ale súčasne je dynamické zvyšovanie minimálnej mzdy sprevádzané aj znižovaním nezamestnanosti na Slovensku. Nie sú preto pravdivé obavy opozície, že ak sa zvyšuje minimálna mzda, tak to automaticky vedie k rastu nezamestnanosti. Dôkazom toho je skutočnosť, že napriek každoročnému zvyšovaniu minimálnej mzdy nám nezamestnanosť stále klesá. Dovoľte mi preto zdôrazniť, že na Slovensku rýchlo rastie minimálna mzda, a ešte raz, zároveň nám klesá aj nezamestnanosť.
Pretože vláda nemá pod kontrolou mzdovú politiku v súkromnom sektore, musí o to viac dbať, o vývoj minimálnej mzdy. Ak u nás dlhodobo rastie produktivita práce, ak rastie priemerná mzda a, žiaľ, v niektorých segmentoch aj ceny tovarov a služieb, potom je nemysliteľné, aby nerástla aj minimálna mzda, teda príjem ľudí, ktorí majú takpovedzať, takpovediac najhlbšie do vrecka.
Vláda bude v tomto roku riešiť aj zvýšenie miezd vo verejnej správe. Tlak na zvyšovanie miezd zostáva naďalej našou prioritnou témou. Zotrváme na tom, čo sme už deklarovali minulý rok, a to, že sa pokúsime presvedčiť partnerov v koalícii, ale aj v opozícii, aby sa minimálna mzda zakotvila aj v Ústave Slovenskej republiky. Zvyšovanie minimálnej mzdy je prioritou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Automaticky vplýva aj na výšku priemernej mzdy na Slovensku. Dôležité je, že zvýšenie minimálnej mzdy prehlbuje rozdiel medzi pracujúcimi a tými, ktorí poberajú sociálne dávky. Skoro 40-tisíc predtým evidovaných nezamestnaných prijalo, prijalo prácu z hľadiska súbehu dávky v hmotnej núdzi a minimálnej mzdy. To len podčiarkuje skutočnosť, že posilňovanie výšky minimálnej mzdy musí pokračovať a priepasť medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou sa musí prehlbovať, aby tak všetci tí, ktorí pracovať chcú, videli, že sa oplatí radšej nastúpiť do práce, ako len zotrvať v sieti sociálnych dávok a sociálneho systému.
V duchu toho preto, čo som uviedol, je možné predpokladať, že pri súčasnom pozitívnom trende makroekonomických ukazovateľov a aj posledné prognózy hovoria, že Slovensku sa aj nasledujúce tri roky bude naozaj veľmi dobre dariť, je našou ambíciou dosiahnuť, resp. prekročiť v roku 2019 hranicu minimálnej mzdy 500 eur, a tento náš plán sa javí ako veľmi reálny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)