30. schôdza

Ďakujem. S faktickými poznámkami piati poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Poliačik.

Pán kolega, nezvykle veľa optimizmu vo vašej reči, jeden by povedal, že až trochu naivity.
A, no, pán Pellegrini, ja som bol optimista, nadväzujem na to, čo hovoril pán kolega, ja som bol optimista, keď ste prebrali po pánovi Čaplovičovi ministerstvo školstva, a ten optimizmus ma prešiel. Pri Búdkovej ma prešiel, pri tom, ako sa začali rozpadať priamo riadené organizácie pod ministerstvom, ma prešiel. Vtedy sa to začalo, áno. Potom som bol chvíľu optimista, keď odišiel Pavol Paška a stali ste sa predsedom parlamentu, ale vaše podpisy boli pod tým zločinom, ktorý sa stal na Bratislavskom hrade. To, čo tam teraz je, je zločin proti histórii tohto štátu. Ten skatepark, čo sa nazýva záhradou, lebo ste neboli schopní odolať tlakom, ktoré tu ostali po pánovi Paškovi, a všetko dobehlo tak, ako to naplánovali ľudia pred vami.
A preto ani keď preberáte vládu, nemám optimizmus, lebo zatiaľ z toho, čo som mal možnosť vidieť, či už u vás ako ministra školstva, pri všetkých tých pochybných projektoch digitalizačných, kde stále nevieme, aká bola ich pridaná hodnota, a takisto pri vedení parlamentu, kde naozaj to, čo máme na Hrade, jednoducho nezodpovedá tomu, čo by sme tam mohli mať, tak ako premiér, neviem, či sa dokážete postaviť na stranu verejného záujmu a či viete robiť dobré rozhodnutia. Preto ja tie optimistické scenáre a tú trochu naivitu, ktorú pán kolega Krajniak prezentoval, nejako neviem zdieľať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Číž.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán kolega Krajniak, pozorne som vás počúval, nepochybne sú veci z vášho prejavu, s ktorými súhlasím, s niektorými nesúhlasím, ale mal jednu obrovskú kvalitu, rozumiem vám a viem, že čo ste chceli povedať. Čo ani zďaleka nie je obvyklé z toho, čo sa tu deje.
Viete, ale spomínali ste napríklad ako významného, cenného človeka, ktorý pre Slovensko veľa urobil, pána prezidenta Kováča. Len pamätám si, že v roku 1998, keď opätovne kandidoval na prezidenta, tak v prieskumoch nemal ani 5 %, tak sa následne kandidatúry vzdal.
Čo to naznačuje alebo ako to vlastne vyzerá? Vieme dobovo vnímať hodnotu ľudí, ktorí vstupujú do toho nesmierne ťažkého kotla, ktorým je spravovanie krajiny, do toho obrovského reťazca rôznych záujmov a kde môžte fungovať normálne za predpokladu, že máte vytvorené minimálne trošku akceptovateľné prostredie. Viete, myslím si, že je nesmierne ťažké objektívne vnímať stav krajiny, demonštrovať potrebné znalosti, ktorými chcete presvedčiť verejnosť, že vy to budete robiť lepšie, alebo teda iní páni poslanci, a patrí k tomu celý rad ďalších vlastností etických, napríklad aj rešpekt k súperovi. A ten som u vás cítil, ale v drvivej väčšine tu prítomných pánov poslancov ani náznak.
Viete, počúval som aj pána Budaja, ktorý často hovorí o posolstve novembra, no ak je spôsob politického vedenia zápasu pánom predsedom strany, v ktorej pôsobí, nech sa páči. Viete, celý rad vystúpení spochybňovalo legitimitu tohto parlamentu, tejto vlády v tom zmysle, že teda väčšina úplne prirodzene dostala právo opätovne zostaviť vládu.
K vecným otázkam, boli niektoré vystúpenia, ale z pozície akože teda je tu vlastne spálená krajina, a teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Krajniak, vy prajete niečo pánu Pellegrinimu, ale vzápätí ho hneď negujete a spochybňujete tým svojím začiatkom. Viacerí o ňom nepovedia nič dobré, ste povedali. Ja tvrdím, že viacerí o ňom povedia mnoho dobrého. A vy ste tu zrejme neboli, keď bol pán Pellegrini predsedom parlamentu, a ja musím povedať, že ten parlament fungoval naozaj dobre, neboli tu žiadne problémy ani nejaké kauzy, alebo niečo ako kauzy, lebo vy nazývate kauzy.
Mňa len zaráža jedna vec, viete, v celom tom systéme, čo je tá väčšina, za ktorú všetci rozprávate? A ja budem hovoriť iba to, čo som videla, čo som mala možnosť vidieť. V Humennom na prvom proteste prišlo 80 ľudí, všade napísali, že 150. Na druhý protest prišlo 200 ľudí, televízia JOJ a iné médiá dali, že 800. Na tretí protest prišlo 130 ľudí a ešte aj vieme, kto to všetko organizoval, a zrazu Denník N napíše, že 900, iné médiá, že 300. Tak čo je to tá väčšina? Nie je tá väčšina tá mlčiaca väčšina?
Ja nespochybňujem ani ulicu, ale kto tvorí tú väčšinu v tomto štáte? Kto píše nezmysly? Pretože ja ako primátorka mám zvodky policajtov, teda mestských, kde presne tí policajti musia napísať, koľko tých ľudí je na ulici. Ja sa pýtam, kto je to tá väčšina, čo hovorí o Pellegrinim, kto je to tá väčšina, ktorá je na ulici, kde z 200 ľudí sa urobí 800?
Tak sa navzájom neklamme a verím tomu, že všetci, aj vy, čo ste zaželali pánu Pellegrinimu, aby to bol veľký premiér, a ja mu to zo srdca želám a verím, že možno sa nám to obom splní. Len hovorme sami za seba, hovorme za tých, ktorých poznáme, a nehovorme stále za ľudí a za väčšinu, lebo tí ľudia sú už niektorí nazlostení, že ľudia, národ, väčšina. Tak hovorme čísla a buďme aj sebakritickí a buďme realistickí. My si takisto uvedomujeme svoje chyby a sme realistickí, ale nehovorte o väčšine. Aká väčšina? Imaginárna? Tak prajem Petrovi, aby bol dobrý premiér.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči. Nie? Pán poslanec Krajniak, reakcia, nech sa páči.
Pardon, Marosz.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Krajniak, aj ja by som rád zaspával s tým, že má zmysel dať pánovi Pellegrinimu šancu, že je snáď možné mu dôverovať. Ale aby som mohol s takýmto pocitom zaspávať, tak si myslím, že pán Pellegrini už prepásol šancu, lebo pán Pellegrini vie čítať s porozumením a on si prečítal, že Kuciak písal veľa o podnikateľoch, ktorí boli spojení so SMER-om, že to nebol len Výboch, ale aj známy nitriansky podnikateľ Bödör, majiteľ bezpečnostnej služby Bonul a švagor policajného prezidenta Tibora Gašpara. A práve to, že Tibor Gašpar je aj dnes vo svojej funkcii, tak potom u mňa pán premiér túto šancu už prepásol, lebo toto je nielen požiadavka ulice, rodičov zavraždených, všetkých slušných ľudí na Slovensku, ale do dnešného dňa tento človek je vo svojej funkcii.
To znamená, že nemôžeme v tejto chvíli dôverovať pánu premiérovi, že to myslí naozaj úprimne a vážne, keď tento základný rez, ktorý je nevyhnutný predpoklad získania dôvery, neurobil.
Ďakujem.

Takže teraz reakcia, pán poslanec Krajniak.

Pán poslanec Poliačik, pán poslanec Marosz, o mne je známe, že som veriaci človek, kresťan - katolík, dokonca mám aj prezývku takú, „Posledný križiak“ a ja verím tomu, že našu civilizáciu z toho spoločenského, kultúrneho a politického hľadiska vybudovali polepšení hriešnici. Väčšinou našu civilizáciu, tie najlepšie veci, ktoré boli v našej civilizácii za 2000 rokov vybudované, väčšinou neurobili ľudia, ktorí boli svätí od narodenia. Práve naopak, väčšina svätcov sa musela polepšiť.
Ja sa považujem za hriešnika, ktorý odkedy si to uvedomil, sa snaží polepšiť a viem, že sa mi to nedarí. Ale súčasťou mojej viery a predstavy o tom, ako má fungovať naša spoločnosť, je to, že každý z nás v ktoromkoľvek momente má slobodu urobiť niečo dobré. Má slobodu sa rozhodnúť, čo urobí zajtra, čo urobí pozajtra.
A toto ja chcem v ľuďoch podnecovať, pretože aby som vám úprimne povedal, mňa nebaví vŕtať sa v politike ako v bahne špiny, ja viem, že je toho súčasťou alebo že tá politika to v sebe má, ale predsa len si myslím, že takou ambíciou každého z nás by malo byť, a aspoň ja tú ambíciu mám, aby keď odtiaľto odídem, a to je jedno, či o rok, o dva, o štyri, o koľkokoľvek, tak za mnou zostane aspoň jedna dobrá vec, ktorú som urobil. A na to potrebujem spoluprácu. Aj spoluprácu s vami, pán Marosz, pán Poliačik, aj spoluprácu s vládnymi poslancami, aj spoluprácu s vládou na nejakých konkrétnych dobrých veciach. Na to apelujem a to vždy budem robiť, aj keď je to možno naivné, ale ja tomu verím, že takto sa to robiť má. (Potlesk.)