34. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, za vaše príjemné slová a podporu. Chcel by som ešte okrem toho, čo ste uviedli, chcel by som zdôrazniť ešte ten náš návrh, ktorý vám dávam na zváženie, a to je ten, ktorý hovorí o tom, že tam, kde veriteľ poskytne ďalšiu pôžičku niekomu, o kom mal možnosť sa z verejne dostupných informácií, ktoré sa teraz podľa tohto návrhu aj už nebudú spoplatňovať, že sa mal možnosť dozvedieť, že sa jedná o vysoko nebonitného dlžníka. To znamená, takého, proti ktorému už bola vedená exekúcia, že v takom prípade ten veriteľ bude sám mať povinnosť niesť náklady prípadnej exekúcie alebo súdneho konania, ktoré z tohto nového dlhu mu vzniknú. Čiže týmto spôsobom sa my snažíme zabrániť tomu, aby sa robil ten pôžičkový kolotoč, a ja to nazývam, že obchod s chudobou, že sa peniaze požičiavajú nie preto, aby boli riadne vrátené a teda ľuďom, o ktorých vieme, že majú na to, aby vrátili tie peniaze, alebo že budú mať na to, ale že sa robí biznis s tým, že aké bude príslušenstvo k tej dlžobe už vo vedomí, že ten dlžník pravdepodobne nebude riadne splácať. Takže aj toto je niečo, čo považujeme za veľmi dôležité a prosíme, aby ste nás aj v tomto podporili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi teda uviesť návrh, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení. Veľmi stručne.
Cieľom navrhovanej novely zákona je zaviesť tzv. oranžovú obálku, to znamená informovanosť zo strany Sociálnej poisťovne voči budúcim dôchodcom, keď to poviem tým, oficiálnou definíciou. Teda cieľom je proaktívne a pravidelne poskytovať ľuďom informácie o očakávanej výške ich budúceho dôchodku na základe aktuálne platného mechanizmu výpočtu tohto dôchodku a informáciu o ich doterajšej socio-ekonomickej situácii a očakávaní do budúcnosti o ich príjme.
Viac by som povedal a takým ľudovejším jazykom v rozprave. Ďakujem.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1097. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1150 z 27. augusta 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem opäť za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, stručne teda poviem, o čom je tento návrh. Tento návrh zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne informovať budúcich dôchodcov o tom, aký budú mať dôchodok, akým spôsobom sa vypočítava tento dôchodok a je tam ešte niekoľko ďalších parametrov, ktoré bude táto informácia, ak sa návrh schváli, obsahovať. Takúto správu, takúto informáciu by dostal každý, kto sa zaradí do pracovného procesu. Päť rokov po tom, ako sa do tohto pracovného procesu zaradí. Dostal by ju písomne a následne by sa teda každému takémuto človeku zriadil elektronický účet, kde bude mať všetky informácie, ktoré budú aktualizované každý jeden rok. Opäť písomne dostane každý budúci dôchodca takúto informáciu päť rokov pred predpokladaným odchodom do dôchodku.
V súčasnosti budúci dôchodcovia takpovediac dosť tápajú v tme. Tápajú v tme o tom, akým spôsobom bude vypočítaný ich dôchodok, aký presný oni budú mať dôchodok. Jednoducho nemajú informácie. Len pred pár dňami sme schválili návrh zákona, ktorý aspoň mierne, mierne zlepšuje takúto informovanosť. Pritom pochopiteľne dôchodok je dôležitý pre každého, každého z nás, ktorý si odpracuje stanovený počet rokov, a mala by to byť veličina, ktorú aspoň v nejakých rysoch ľudia, o ktorej ľudia budú informovaní.
Veľa sa tu hovorilo nejakom strope, o nejakom strope pri odchode do dôchodku. Tam musím jednoznačne povedať, že to je čisto marketingový populizmus, je to čisto z marketingového dôvodu, pretože nechajme sa, nechajme na ľuďoch, ako sa rozhodnú, informujme ich a nechajme na ľuďoch, ako sa rozhodnú, že odídu do dôchodku. Keď budú mať informácie aktualizované každý rok, tak každý si bude vedieť povedať, chcem odísť na budúci rok do dôchodku, lebo už stačilo, aj keď mám, ja neviem, 58 rokov a ten dôchodok nebude taký, aký si predstavujem, alebo počkám ešte niekoľko rokov a odídem vtedy, keď mi bude vychádza vyšší dôchodok. Alebo sa cítim byť stále silný, stále chcem pracovať a chcem odísť do dôchodku až niekedy oveľa, oveľa neskôr a potom mi ten dôchodok aj bude vychádzať vyšší, lebo budem mať vyšší počet odpracovaných rokov.
Ten populizmus, čo tu zaznieval o nejakom strope, neprekročiteľnom, tak staval, staval výlučne na tom, že každý chce ísť do dôchodku vtedy, keď je stanovený vládou alebo štátom nejaký presný strop a nikto nechce pracovať ďalej. Ale ako som aj hovoril verejne, od začiatku, od vzniku SaS dostávame korešpondenciu od starších ľudí, ktorí nás vyzývajú k tomu, aby sme práve nerobili zákony a opatrenia, ktoré vyslovene tlačia starších ľudí do toho, aby bezpodmienečne išli do dôchodku, a sťažujú im to, ak chcú pracovať aj následne po dosiahnutí toho veku, kedy majú nárok na dôchodok.
Mali by sme sa ďalej zamyslieť, namiesto toho, aby sme vymýšľali marketingové stropy, tak by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako takýmto ľuďom, ktorí chcú aj vo vyššom veku pracovať, opäť zdôrazňujem, keď sa tak sami rozhodnú, keď to sami chcú, ako im uľahčiť, ako im uľahčiť túto nasledujúcu prácu. Spraviť legislatívne zmeny tak, aby zamestnávatelia mali, dajme tomu, odstránené nejaké prekážky zamestnávania starších ľudí, aby si s nimi vedeli oveľa jednoduchšie dohodnúť nejaký kratší úväzok, kto chce ešte pracovať, ale dajme tomu štyri hodiny denne, aby nemal naozaj legislatívne prekážky, ktoré tomu prekážajú, aby tomu nezamedzovala, nejaký strop pri minimálnej mzde a tak ďalej, a tak ďalej. Jednoducho uľahčiť tým ľuďom, ktorí majú vôľu, ktorí sa sami rozhodnú pracovať aj vo vyššom veku, aby mali následne túto svoju prácu čo najľahšiu, aby aj zamestnávateľ mal čo najviac možností ako ich ponechať v pracovnom procese.
Keď sme hovorili o informovanosti, o tom, že aký má byť budúci dôchodok, tak vychádza to aj z tej filozofie, že občan nejakého štátu je jeho akcionár a tuto pri výpočte dôchodkov to aj najviac vidieť, ako sa tomu štátu darí podľa toho, aká je vláda, aké robí presné opatrenia. Podľa toho ten akcionár štátu má najlepší taký senzor ako sa má rozhodovať pri voľbách, aby ten celok, ten štát, ktorého je akcionárom, aby následne mu vyplatil čo najlepší dôchodok. Takže ono je to komplexnejšia vec, takáto informovanosť, má mať aj túto funkciu. Tú funkciu, že aby ľudia videli ten vzťah medzi tým, ako sa riadi štát, ako keď vidí kauzy, keď vidí, že sa plytvá, ako to má vplyv potom na jeho alebo jej dôchodok. Lebo od toho sa to všetko odvíja. V akom stave vláda, parlament udržuje štát, tak následne sú tie ekonomické veličiny, sa od toho odvíjajú a pri dôchodku, pri dôchodku je to osobitne citeľné, pretože sa to týka konkrétnych ľudí. Nie je to iba keď, nie sú to iba nejaké štatistické čísla, ktoré vidíme v novinách, týka sa to konkrétne každého, každého človeka a závisí potom od toho, ako strávi, ako strávi starobu.
Dá sa tu rozprávať samozrejme aj o tom, ako bol zničený druhý pilier, ktorý mal byť nezávislejší od toho, čo vláda v našom štáte na Slovensku konkrétne robí. Tento bol zdevastovaný opatreniami Ficovej vlády. Ale keď hovoríme teda o prvom pilieri, tak tam tá vláda má podstatný vplyv na to, ako sa vyvíjajú príjmy štátu a následne aj dôchodky. A väčšia informovanosť ľudí teda by mala podnecovať aj k tomu, aby ľudia volili zodpovednejšie tak, aby oni sami mali potom lepší dôchodok a samozrejme, aby sa štátu darilo, aby bolo z čoho rekonštruovať nemocnice, vybavovať nemocnice, opravovať cesty a škôlky a všetky tieto veci, ktoré sú dnes extrémne, extrémne zanedbané, zatiaľ čo stovky miliónov odchádzajú podvodníkom preč.
Takže žiadam o podporu pre tento návrh zákona. Je to vec, ktorá reálne nič, takmer nič nestojí. Sú to iba administratívne náklady, ale zvýšením informovanosti ľudí o svojich dôchodkoch, a je to jednak správna vec a jednak tým môžme pomôcť k zodpovednejšiemu rozhodovaniu o riadení štátu.
Ďakujem.

Pán kolega Rajtár, už ste to povedali v diskusnej relácii STV, teraz ste to zopakovali opäť pri dôchodkovom strope. Naznačujete, ako keby sme zavádzali pre ľudí povinnosť ísť v určitom veku do dôchodku. Tak len vám chcem vysvetliť, že vznik dôchodku i dôchodkového stropu je nárokom občana na ten dôchodok a na poberanie dôchodku. Nie je povinnosťou ísť do dôchodku, a teda ak občan chce aj naďalej pracovať, tak samozrejme, môže, aj keby bol dôchodkový strop schválený. Takže len pre upresnenie. Nerozumiem tomuto argumentu.
No, a keď sme už pri tom dôchodkovom strope a vy stále vravíte, že je to len marketing a nič iné, tak opäť by som rád pripomenul pár faktov. Ten najdôležitejší je, že odbory už začali zbierať podpisy pod referendum. Za mesiac a pol podpísalo toto referendum 135-tisíc ľudí, takže téma to je. A ja nepochybujem, že v krátkom čase sa vyzbiera dostatočný počet podpisov na vyhlásenie tohto referenda. Pevne však verím, že nebudeme musieť k nemu, že nebude musieť k nemu prísť, že ešte dôjde k dohode na parlamentnej pôde. Čiže to z našej strany určite nie je marketing, ale dôležitá vec pre ľudí. Naozaj nechceme, aby súčasní tridsiatnici odchádzali do dôchodku vo veku 68, mladšie ročníky dokonca nad 70 rokov a najmä tie fyzicky náročné práce, pri fyzicky náročných prácach nechceme dopustiť, aby sme vynášali robotníkov asi priamo na cintoríny, aby si užili svoju jeseň života so svojimi rodinami. Žiaden marketing, realita a pôjdeme do toho naplno.

Ďakujem pekne. Pán kolega, informovanosť, samozrejme, to je na prvom mieste, pretože keď nemáte informáciu, tak neviete, ako sa máte správať, neviete, čo máte robiť, a to neni iba v tejto oblasti. To je vo všetkých oblastiach, to je samozrejmé, s tým problém nemám.
Mňa ale zaujalo, vaša pasáž, v ktorej ste hovorili, aby ten, kto chce pracovať ďalej v ktoromkoľvek veku, nech ide pracovať. Áno, myslím, že aj v tomto pléne už tu boli debaty. Dokonca sme tu mali aj zákon, ktorý v minulom volebnom období hovoril, aby sme teda do toho dôchodku povinne ľudí ako posielali. Myslím, že to bolo z dielne KDH. A vtedy sa hovorilo, že áno, nech pracuje, ale nie z verejných financií. To znamená, že už je v súkromnom sektore, je to o inom, pretože tým pádom poberá to miesto a bolo to vyčíslené tým ďalším, ktorí by tam mohli nastúpiť, hlavne mladým a bolo to vyčíslené asi v čiastke 30-tisíc miest, ktoré by sme mohli vo verejnej a v štátnej správe, keby išiel do dôchodku teda v danom veku, ako je mu stanovený, že by nepredlžovali, a prakticky by sme mohli zamestnať, pretože stále hovoríme, že máme aj prestarlé určité aparáty, kde je to tak. A ja keď chodím na ministerstvo, tak vidím, že je tam teda dosť.
A samozrejme, že je to individuálne od osoby k osobe. Niektorý, napríklad nejaký vedec, ktorý je nenahraditeľný, samozrejme, nech pracuje aj neviem do 90-tky, ale myslím si, že v tých iných, tam by sme mali rozlišovať, v akej sfére následne sa zamestná, pretože dvakrát brať z verejných financií podľa mňa neni kóšer.
Ďakujem pekne.

Som rád teda, že tu padlo aj teda zamyslenie sa nad tým, a dúfam teda, že aj parlament sa tým alebo teda aj vláda bude neskôr zaoberať, akým spôsobom vlastne zjednodušiť to, že keď ešte niekto chce ďalej robiť, tak ako, ako takémuto človeku pomôcť po tej stránke odstraňovania legislatívnych obmedzení a ďalších vecí. Samozrejme, nejaký strop určuje dosť natvrdo veci typu, že človek stratí svoju pozíciu v práci a potom sa už teda ten návrh populisticky nevenuje tomu, že ako s tým naložiť, ako keď ten človek chce pracovať, ako môže mu to byť uľahčené čo najviac. Lebo ten strop to hovorí, že stráca svoju pozíciu. Stráca svoju pozíciu a nemá už tú pozíciu už ďalej v tej práci. Takže toľko.
A zdôrazňujem to, čo sme hovorili. Tá informovanosť je dôležitá preto, lebo aby človek sa mohol sám rozhodnúť. Jednoducho keď už napríklad nemá tú energiu, tak aj za tú cenu, že bude mať nižší dôchodok, pôjde trebárs v 60-tke do dôchodku, aj keď ten váš strop bude, ja neviem, 64 alebo 65 rokov, ale mal by mať bázu, mal by mať niečo, na základe čoho sa rozhodne, a to by mala byť táto informovanosť. Preto dúfam, že sa toto naozaj zavedie, či už teraz alebo v čo najbližšom čase, aby ľudia mohli robiť svoje vlastné rozhodnutia. A takisto aj pre neskorší vek ten človek bude vidieť, keď zostane dlhšie, o koľko sa mu ten dôchodok zvýši. A ešte raz zdôrazňujem, čím lepšie bude spravovaný štát, tak aj dôchodok bude vychádzať lepšie.
A ešte pri strope jedna vec, o ktorej neradi hovoríte, že ako to zastropujete, ten vek, tak bude mať ten človek nižšiu mzdu o vyše 20 % oproti priemernej mzde. Čiže znižujete zároveň tým tú mzdu. Nechajme ľudí sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)