34. schôdza

Teraz sa priznám, že v tom mám trochu chaos v spravodajcovaní. Takže bude to pán poslanec Ondrej Dostál z ústavnoprávneho výboru, nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Registrujem, že sa hlási pán poslanec Dostál ako spravodajca.
Nech sa páči, máte slovo.

Kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne. Dovoľte, aby som vám povedal pár slov k tomu návrhu, ktorý predkladá kolega Beblavý s kolegom Mihálom v rámci širšieho balíku návrhu zákonov. Podobne ako ten predchádzajúci návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, myslím si, že je to krok, ktorý ide správnym smerom, poskytuje viacej informácií verejnosti o činnosti verejnej moci, a teda o správnom trestaní. Sú takéto úvahy už dlhšie, že by mal byť väčší rozsah zverejňovaných, teda aktívne zverejňovaných, nielen sprístupňovaných informácií o rozhodnutiach orgánov verejnej moci, pokiaľ ide o správne trestanie.
Ja by som sa chcel akurát teda spýtať na ten spôsob, akým ste dospeli práve k takémuto vymedzeniu tých významných, významných rozhodnutí. Pán predkladateľ hovoril o tom aj v úvodnom vstupe, že nie je ambícia zverejňovať úplne všetky rozhodnutia v priestupkovom konaní a v, a teda v správnom trestaní, teda za správne delikty, čo je teda pochopiteľné, lebo jednak tých rozhodnutí je strašne veľa, a teda bolo by to asi aj administratívne, možno aj finančne trochu komplikované. Jednak tam asi treba dbať aj na nejaké vyváženie miery medzi verejným záujmom na tom, aby sa o určitých informáciách verejnosť dozvedela, a teda dozvedela sa bez toho, aby musela povedzme dávať žiadosť podľa infozákona, ale tie informácie sú verejne dostupné tým, že sú zverejnené, a tým, že sa povedzme chráni súkromie fyzických osôb. Čiže aj na toto, na toto asi treba dbať. Ale teda zaujímalo by ma jednak, ako ste, ako ste prišli k tej hranici že 2-tisíc fyzická osoba, 5-tisíc právnická osoba, pokiaľ ide o výšku sankcie. Ale tak to asi, teda ak možno nemá nejaké exaktné vysvetlenie, ale, ale teda niekde tú hranicu bolo treba dať, tomu rozumiem.
Ale teraz druhá vec, na ktorú sa chcem spýtať, tie významné rozhodnutia vymedzujete ako druhostupňové, čiže predpokladáte, že bol využitý opravný prostriedok a bolo rozhodnuté o opravnom prostriedku, pričom z hľadiska výšky sankcie alebo teda významu, významu toho rozhodnutia môže byť porovnateľne dôležité aj rozhodnutie, kde vinník alebo ten, komu je uložená sankcia, uzná, že nemá zmysel sa odvolávať, použiť opravný prostriedok, je tam povedzme udelená sankcia v rovnakej výške alebo, alebo rovnakého druhu, zákaz činnosti, napriek tomu by tieto rozhodnutia boli mimo režimu zverejňovania, ktorý navrhujete. Takže možnože, možnože skôr by tam bolo dobré hovoriť o právoplatných rozhodnutiach, teda nie o druhostupňových, ale o právoplatných, ktoré nadobudli právoplatnosť buď po využití opravného prostriedku a v tom prípade to budú druhostupňové rozhodnutia, alebo teda bez toho, aby bol podaný opravný prostriedok, nadobudli, nadobudli právoplatnosť a v tom prípade sa to týka aj prvostupňových rozhodnutí.
Ďakujem.

Pán spravodajca bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
V rámci záverečného slova, predpokladám, že pán navrhovateľ vystúpi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za vystúpenie kolegu Dostála, položil veľmi korektné otázky, ktoré si, samozrejme, zaslúžia odpoveď.
Začnem od konca, je to veľmi dobrá pripomienka, ktorú by sme určite mali zvážiť, ak by tento zákon postúpil ďalej, že či teda predsa len to nerozšíriť aj na prvý stupeň. My sme boli motivovaní naozaj tým, lebo keď sme ten zákon pripravovali, rozmýšľali sme, že čo bude otázka na jeho odmietnutie, a vnímali sme tam tri možnosti. Jedna je, že zásah do súkromia tých účastníkov, to sme vyriešili tým, že sú anonymizované – rovnako ako súdne rozhodnutia – v tom návrhu zákona tieto veci.
Druhá možnosť bola teda otázka rozsahu a tá má dve časti. Jednak sú tam prvostupňové, druhostupňové a my sme to preto obmedzili na druhostupňové, aby toho nebolo príliš veľa. Ale má pán poslanec úplnú pravdu, že to by bolo treba zvážiť, či v určitých prípadoch by to nestálo za to.
A druhá vec bolo obmedzenie teda naozaj na tie výšky od 2-tisíc, 5-tisíc eur pokuty pre fyzické a právnické osoby. My sme vychádzali z toho, že sme pozerali sadzobníky alebo teda v tom priestupkovom konaní aké sú rozsahy a odhadli sme, že ktoré sú tie významnejšie. Ale, samozrejme, nakoniec je to subjektívne rozhodnutie, rovnako by tam mohlo byť tisíc a 3-tisíc, nie je to žiadna veda. Toto bol náš odhad, že ak naozaj udeľuje správny orgán pokutu fyzickej osobe od 2-tisíc eur vyššie alebo právnickej osobe od 5-tisíc eur vyššie, respektíve ak je tam nejaký zákaz výkonu činnosti, tak to už sú naozaj tak zásadné veci, že ťažko môže niekto spochybniť, že by takéto rozhodnutie malo byť zverejnené, že je to nejaká trivialita. Takže išli sme na to skôr konzervatívne a opatrne a určite by sa bolo možné baviť o tých hraniciach, ale boli by sme vôbec spokojní, keby sa ten princíp podarilo etablovať.

Pán spravodajca, v rámci záverečného slova, nech sa páči.

Dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k rozprave, v ktorej som vystúpil iba ja, ale teda reagoval na mňa pán predkladateľ v záverečnom, teda v záverečnom slove. Tak by som teda rád povedal, že pokiaľ parlamentná väčšina uzná tento návrh za hodný podpory a posunie sa do druhého čítania, tak budem v rámci druhého čítania sa snažiť riešiť tú otázku druhostupňových alebo právoplatných rozhodnutí. Tak týmto sa tiež prihováram za posunutie toho návrhu do druhého čítania, lebo môže to byť zaujímavá diskusia.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1105, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 1158.
Opäť, pán poslanec Beblavý, nech sa páči, uveďte, prosím, váš návrh.

Ďakujem pekne. Pri tomto návrhu musím na začiatku hneď vysvetliť, že je to návrh, ktorého reálnym obsahovým autorom je môj stranícky kolega a náš podpredseda SPOLU pán Erik Baláž, pretože je to návrh z oblasti ochrany lesov. Je to návrh, ktorého ja som predkladateľom, keďže on, samozrejme, poslancom Národnej rady v tejto chvíli nie je.
My sme s ním na ňom spolupracovali, ale nebolo by férové mu nedať určitý kredit. S Erikom Balážom sme vychádzali z toho, že jedna z hlavných problémov ochrany lesov – dneska najmä v národných parkoch – je to, že štát nie je schopný; alebo, respektíve ochotný, schopný by aj bol; zaplatiť kompenzácie majiteľom lesov v tom najvyššom stupni ochrany a tým pádom ich nemôže ani obmedzovať v ich činnosti a tým pádom aj lesy v najvyššom stupni ochrany sú dneska často vytínané, vyrubované a zaobchádza sa s nimi spôsobom, ktorý všetci vidíme už niekoľko rokov, či na sociálnych sieťach, či v televízii, a tí z nás, čo tam chodia, samozrejme, na vlastné oči.
Preto tento zákon je veľmi jednoduchý, on hovorí, že štát je povinný vyčleniť sumu 30 mil. ročne až do okamihu, keď vyrieši ochranu tých lesov, ktoré sú v najvyššom stupni ochrany. To znamená, že my nehovoríme, že sa má zakazovať, zakazovať ťažba všade alebo na väčšine územia, alebo dokonca aj na menšine územia, my hovoríme, že majú byť reálne chránené tie lesy, ktoré sú v národných parkoch v najvyššom stupni ochrany alebo sú inak absolútne zásadné pre túto krajinu, a na to by mal štát vynaložiť svoje prostriedky.
My hovoríme, že štát ich môže vynaložiť tým, že si tie lesy prenajme od majiteľov alebo ich od nich aj odkúpi. My si myslíme, že ak štát investuje do národných kultúrnych pamiatok, čo podporujeme, ak štát investuje do národného kultúrneho dedičstva, mal by byť ochotný investovať aj do národného prírodného dedičstva, to znamená, okrem prenájmu vidíme možnosť aj naozaj v postupnom odkupe, tak aby toto najkrajšie a najdôležitejšie prírodné dedičstvo Slovenska bolo zachované.
Ďakujem veľmi pekne.