34. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca jediná faktická poznámka pána poslanca Osuského. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán učiteľ Žarnay je, dá sa povedať, takým vzorovým príkladom učiteľa, akého by sme v školstve potrebovali na každom rohu. A to, o čom tu teraz hovoril a o čom aj povedal, že sa to niekomu možno zdá bezvýznamné a okrajové a čo tí vedia, je veľmi dôležité pre formovanie sa tých detí a neskôr mladých ľudí a je to možno dôležitejšie ako mnohé iné veci, ktoré sa nám zdajú smrteľne podstatné. Tá relativita toho takého prezieravého pohľadu, to je nevýznamné. Je mi známa aj napríklad z mojej brandže, čo je niečo úplne iné. Ľudia považujú napríklad akné za bezvýznamnú chorobu, lebo sa na to neumiera. Ale sedemnásťročné dievča, pre ktoré na venčeku nikto nepríde, lebo má akné, len to akné, je dôvodom pre vážnu starostlivosť, lebo pre ňu je to existenčný problém. Takže v tomto zmysle i toto, o čom hovorí kolega Žarnay, sa proti sláve božej môže zdať maličkosť, ale v skutočnosti v tisícoch malých Jožkov z druhej triedy je to veľmi veľká vec a ja mu ďakujem za to, že to tu prednáša.

Pán poslanec Žarnay, nech sa páči, môžete reagovať.

Ďakujem pekne pánovi kolegovi Osuskému. Nemám čo k tomu povedať. Možno len to, že nie som jediný učiteľ, sú tu aj iní učitelia v Národnej rade, ktorí určite zastávajú podobný názor ako ja a sú príkladom aj pre iných učiteľov. A verím, že v našej spoločnosti sú desiatky a stovky dobrých učiteľov, ktorí majú veľmi vznešené ciele, ktoré však pre rôzne príčiny nemôžu dosiahnuť.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán spravodajca.
Nech sa páči, pán poslanec Mizík, máte slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Žarnay, predkladáte návrh týkajúci sa žiackych školských rád. Ciele, ktoré predkladáte v troch bodoch, sú na prvý pohľad pekné či ľúbivé. Celkovo by som ten váš návrh zákona zhrnul tak, že je to návrh vhodný pre veľké množstvo škôl, obrovské množstvo škôl, ale tiež pre veľké množstvo škôl je takýto systém nevhodný. Je to pekný ideál, ale vďaka realite panujúcej v slovenskej spoločnosti a v školstve sú tu aj problémy. Tých problémov je veľa, hlavne na niektorých územiach.
Najprv prečítam tie tri hlavné ciele: posilnenie demokratických inštitútov v žiackej školskej rade, zväčšenie reálnych možností riešenia problémov a podnetov žiakov prostredníctvom rady školy; je to pekné; rozšírenie pôsobnosti žiackych školských rád pre vyššiu participáciu žiakov na živote a organizácii ich školy; aj to je pekné; prehĺbenie pozitívneho postoja k občianskej spoločnosti a tak ďalej a tak ďalej.
Pán Žarnay, váš silný idealizmus je v protiklade s reálnym skutkovým stavom v našej spoločnosti, v našom školstve na niektorých územiach a tiež sa mi zdá, že ste celkom nevnikol do myslenia a sociálno-psychologických pohybov v rámci detí, žiakov či študentov stredných škôl. Niektorí poslanci tu v sále stále opakujú pri určitých príležitostiach tie svoje mantry dookola. A ja, žiaľ, pri debatách, čo sa týka školských zákonov a zvlášť vašich návrhov, už aj ja sa tak divne cítim, keď musím stále dookola opakovať, že sú na Slovensku také oblasti, a nie je ich málo, kde sa nedajú aplikovať tieto vaše ideálne predstavy, aj keby to bolo pekné, to musím uznať.
Dám príklad, aby som sa dostal priamo do jadra veci. Vy a vaši kolegovia neustále riešite tzv. marginalizované menšiny. To je príklad, hej? Na túto schôdzu dala pani Nicholsonová so Zimenovou návrh, aby deti z týchto menšín dostávali pomôcky zadarmo dvakrát. Jedny by si nechávali v škole a druhé by mali v komunitnom centre, pretože doma sa to používa na rozpaľovanie pece či ako palivo. To ony povedali, nie ja. Keby som to ja povedal, že spaľujú školské pomôcky, už by som mal na krku NAKA. Potom síce tento návrh stiahli, ale to je len ilustračný príklad. Takýchto škôl s takýmito žiakmi je strašne veľa. Tam sa veci riešia inak. Príklad dám. Siedmi súrodenci majú mamičku, ktorá vrieskajúca s vycereným jedným zubom vbehne do školy v amoku a strhá zo seba šaty. Či otecko so sekerou v škole, či prefackanie učiteľky a tak ďalej a tak ďalej. Myslíte, že v takýchto pomeroch sa dajú kreovať školské, žiacke školské rady? Deti takýchto rodičov by boli schopné riešiť negatívne javy v školskom prostredí, keď ich samy vyvolávajú? Toto bolo v bode jedna. Tu s vami nesúhlasím.
S bodom č. 2 sa dá absolútne súhlasiť.
S bodom č. 3 nesúhlasím a vysvetlím aj prečo. Týka sa toho vyjadrovania študentov na, k vylúčeniu alebo k podmienečnému vylúčeniu ich spolužiakov. Študentskí zástupcovia školských rád sa podľa mňa nemajú čo vo veci vylúčenia študenta zo školy vyjadrovať k rozhodnutiu pedagogickej rady a ešte priamo na pedagogickej rade. Vysvetlím to básnicky, lebo to je realita, absolútna realita, hej, to mi nikto nemôže vyvrátiť. Študent so študentom pije, keď je zle, ho kryje. No a to ešte počas zasadania pedagogickej rady. Si myslím, že pedagogická rada, to je dosť taká intímna vec učiteľov, kde sa riešia veci, povedia sa veci, ktoré sa na verejnosti ani nepovedia, hovorí sa tam na rovinu a dosť tvrdo častokrát, plasticky sa veci vysvetľujú.
K bodu č. 4. Tu je de facto napísané, že keď si žiaci budú myslieť, žiaci alebo študenti si budú myslieť, že ich problémy sa neriešia alebo že ich nedostatočne rieši vedenie školy, obrátia sa na radu školy. A vidím tu silný prvok subjektívnych pocitov a želaní. Čo si môžu myslieť študenti, nemusí byť až tak dobré. A potom je tu otázka, keď ani rada školy nevyhovie, tak potom čo, budú štrajkovať?
Ďakujem. Pán Žarnay, je to zákon aj dobrý, aj zlý. V mojom klube navrhnem zdržať sa. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

Pán poslanec, ten problém, o ktorom hovoríte, že pedagogická rada je intímne prostredie. Pochopiteľne, že ak ide o takúto tému, o ktorej hovorí vo svojom návrhu pán poslanec Žarnay, tak, samozrejme, tí zástupcovia rady žiakov by tam netrčali od nevidíš do nevidíš. Prišli by k danému bodu.
A ešte jedno upozornenie. Slovo "vyjadruje" znamená "vyjadruje". Neznamená ruší, zakazuje, vetuje, znemožňuje. Inými slovami, to, čo navrhuje pán poslanec, neznamená, že tam vtrhne, ako si predstavujete, nejaká horda študentov, bude tam trčať, počúvať a potom to zarazí pedagogickej rade. Znamená to len, že povie svoj názor. Všade tam, kde zákonodarca dáva slovo, sloveso "vyjadruje", zároveň tým naznačuje, že nerozhoduje, nemá posledné slovo. Takže v tomto zmysle nemyslím si, že vaša výtka na adresu tohto bodu napríklad je, by som povedal, dôvodná.
A všeobecne, viete, keby sme uvažovali o každej veci i zákonnej tak, že existujú momenty, priestory, ľudia, zhody, okolnosti, kde to takto ľahko nepôjde, by sme strašne veľa vecí museli zrušiť. To znamená, že ten zákon je plošný. Ten nehovorí o vylúčených komunitách, ten nehovorí o nejakej malej oblasti niekde alebo aj väčšej. Hovorí proste o princípe. A predpokladám, že do rady školy by boli zvolení asi takí žiaci svojimi spolužiakmi, ktorí by hádam nemali podkračovať tie najnižšie možné personálne kritériá. Takže nemyslím si, že je to tak kritizovateľné z pozícií, z akých ste to kritizovali.

Pán poslanec Mizík, nech sa páči, môžete reagovať.

Ďakujem za slovo. Osobne si myslím, že pedagogická rada je inštitút, ktorý má určité postavenie, určité hrdé postavenie. Keby som to prirovnal, a to je len prirovnanie, neberte to doslova, keby som to prirovnal k armáde, tak mi to pripadá, pripomína takúto situáciu, že na generálny štáb v čase vojny, to znamená kritická situácia; v školách je to kritická situácia, keď sa žiak vylučuje a jedná sa o tom, takže tak; by prišiel vojak sa sťažovať a nechcel by, aby jeho nadriadený, povedzme nejaký čatár, bol degradovaný na slobodníka jednoducho. To mi tak pripadá absolútne. Jednoducho je to inštitút, ktorý má postavenie, hrdé postavenie, a nechyroval som, neslýchal som, aby študenti zasahovali priamo do pedagogickej rady. Študenti sa môžu obrátiť priamo mimo pedagogickej rady na riaditeľa, na triedneho učiteľa, na výchovného poradcu a tak ďalej.
Ďakujem.