35. schôdza

Ďakujem za slovo. Tak čítam aj rozmýšľam s porozumením a už dosť dlho vás poznám, vašu liberálnu časť politického spektra, že čo poviete, to je kamufláž. Vaša reč je kamufláž. Pod pláštikom dobrého robíte len kamuflážne ťahy.
Vy ste hovorili o šičke z Kysúc. Ja som hovoril o ženách z Gemera, ktoré žijú zo sociálky a muž drie za minimálku a deti študujú. A naozaj študujú. Poznám rodinu, kde osem detí úplne, deväť, pardon, deväť detí v pohode študuje a príjem tam je skoro nulový a dá sa to, zvládajú to, ale to som povedal jedno také príslovie: "kde je vôľa, tam je cesta".
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zareagovať pani navrhovateľka? Nie. Pani spravodajkyňa takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1163, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1216. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Heger nie je prítomný. (Reakcia z pléna.)
Tak nech sa páči. Prosím? Nech sa páči, pán spolupredkladateľ, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 1163.)

Ďakujem veľmi pekne. Takže návrh zákona, ktorý predkladáme, sa venuje tepelnej energetike. Predkladáme ho na rokovanie Národnej rady už po niekoľkýkrát.
Cieľom tohto návrhu zákona je, aby si žiadatelia o stavebné povolenie, napríklad spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mohli zvoliť výhodné dodávky tepla a aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome.
Návrhom zákona sa aj s prihliadnutím na stanovisko Európskeho komisára pre energetiku upravuje vydávanie záväzného stanoviska obce pri výstavbe novej sústavy tepelných zariadení tak, aby sa ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú práve zdroju tepla s inštalovaným výkonom nad 10 MW, vzťahovali na zdroje tepla s nižším výkonom len primerane.
Zároveň sa zo zákona vypúšťajú ustanovenia, podľa ktorých má pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné. Takto nastavené podmienky nielenže odporujú predstavám predkladateľov tohto návrhu zákona o ekonomike založenej na liberálnych princípoch, ale bezpochyby odporujú aj dobrým mravom. V slobodnej spoločnosti a právnom štáte je absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt svojím stanoviskom mohol vetovať vznik vlastnej kotolne, alebo pardon, vlastnej konkurencie.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, kde sa venuje hospodáreniu obyvateľstva a pozitívne vplyvy aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako i s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý, na druhú stranu, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Martinovi Beluskému.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 1163.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. (Reakcia z pléna.) Nemusíte. Dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, ako prvý a potom pán poslanec Heger. Končím možnosť prihlásiť sa.

Ďakujem veľmi pekne. Pekný deň prajem. Ďakujem Edo, za prenechanie pozície. Budem vystupovať iba krátko, lebo veď tento zákon sme už v Národnej rade mali viackrát aj v minulom období. Žiaľ, nikdy neprešiel.
Tento zákon sa venuje tzv. teplárenskému nevoľníctvu, ktorým trpia mnohé bytové, najmä bytové domy na Slovensku. Aby som teda možno uviedol trošku do problematiky, dnes to vykurovanie a príprava teplej vody je možná dvoma spôsobmi. Buď je to tou individuálnou cestou, to sú najmä tie rodinné domy a potom je to to centrálne zásobovanie teplom, to sú častokrát verejné budovy, sú to aj bytové domy. Ale bytové domy alebo aj verejné budovy majú alebo v minulosti mali možnosť odpojiť sa od tohto centrálneho zásobovania teplom, ktoré im je dnes zo zákona zakázané. Z toho individuálneho na to centrálne viete prejsť kedykoľvek, teda pokiaľ je daná infraštruktúra, ale, bohužiaľ, opačne, to znamená odpojiť sa od centrálneho zásobovania tepla a postaviť si vlastnú kotolňu jednoducho nemôžete.
Takéto ustanovenie sa nám, bohužiaľ, do zákona dostalo pred štyrmi rokmi, a teda označujeme ho ako teplárenské nevoľníctvo, pretože zákonom sme jednoducho zakázali trh. No a čo je toho výsledkom? Výsledkom je to, že ceny tepla máme vyššie ako vo Fínsku. Dôsledkom je napríklad aj to, že ceny tepla nám budúci rok alebo teda v tejto vykurovacej sezóne pôjdu opäť hore. Aby som ale bol spravodlivý, pochopiteľne hore išli aj ceny emisií, ale napríklad aj ceny plynu.
Napriek tomu ale netušíme, aké sú tie ostatné náklady, ktoré si práve teplárne, veľké centrálne teplárne uplatňujú v tých cenách a my tvrdíme, že jednoducho, keby to fungovalo, tá konkurencia, tak určite s tými cenami pôjdu dole. Takisto keby sa aj otvorila tá samotná cenotvorba, ale toto je zákon, ktorý je termínovaný a budem o ňom hovoriť viacej, to zajtra, to znamená, aby naozaj tí dodávatelia, tí distribútori, tí, čo prenášajú energie, vodárne, teplárne, ktorí majú jednoducho monopol a postavenie na nejakom vymedzenom území a majú regulované ceny, aby nám odkryli, čo si všetko v týchto regulovaných cenách uplatňujú.
Ako som spomínal už počas toho úvodného slova, v právnom štáte je absurdné, aby nejaký veľkopodnikateľ, ktorým teplárenské spoločnosti na Slovensku jednoznačne sú, aby mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie. Ja sa teda pýtam, komu takéto vetovanie pomáha. A ja si dovolím aj súčasne odpovedať, že určite nie ľuďom, určite nie spotrebiteľom. Mnohí nám vyčítajú, že týmto zákonom chceme alebo sa snažíme zlikvidovať už existujúce centrálne zásobovanie teplom, ale toto je, toto je jednoducho hlúposť. Tu ide v prvom rade o trh, o voľnú súťaž, o zákazníka. Nič viac, nič menej, pretože ten človek, ten zákazník by si mal vybrať, čo je preňho výhodnejšie, čo je lepšie. A či si, a keď si vie to teplo alebo teplú vodu vyrobiť lacnejšie sám, tak by mu to malo byť umožnené. Napokon máme tu aj odpovede od komisára pre energetiku, ktorý v jednej odpovedi práve na otázku, ktorý z týchto dvoch systémov je preferovaný Európskou komisiou, napísal, že centrálne zásobovanie teplom má mať prednosť vtedy, ak je ekonomicky efektívnejšie, ako individuálne. Ale ja sa pýtam, ako sa môžme dozvedieť, či je toto centrálne zásobovanie teplom efektívnejšie, keď sme práve to individuálne zakázali.
Podľa združenia teplárov v odpájaní sa od centrálneho zásobovania zdražuje teplo tým všetkým, ktorí ostali pripojení. No dovolím si tvrdiť, že toto je asi taký argument, ako keby pumpári chceli teraz zakázať elektromobily, pretože každý nový elektromobil im bude zdražovať cenu palív, respektíve cenu palív pre tých ostatných, ktorí stále jazdia na benzínových alebo dieselových autách. Alebo ak by mäsiari zakázali vegetariánom, pretože nevegetariánom kvôli tomu zdražie mäso.
Týmto zákonom chceme dosiahnuť jedno jediné, aby si ľudia mali možnosť vybrať. Ak si budú mať možnosť vybrať, tak bude tu existovať aj efektívny tlak na cenu tých, ktorí dodávajú teplá v rámci centrálneho zásobovania. A ak tu bude tlak na cenu a ak budeme tu mať aj konkurenciu, tak určite oni pôjdu s tými cenami hore, ktoré im regulačný úrad stanovuje ako maximálne. Koniec koncov týmto smerom ide aj zimný balíček Európskej komisie, ktorý vo svojom návrhu počíta s možnosťou, že by sa od centrálneho zásobovania tepla mohli ľudia alebo podniky odpájať, respektíve že by sa do takýchto systémov tie distribúcie tepla mohli pripájať aj konkurencie.
Z tohto pohľadu, z tohto miesta asi toľko k tomuto návrhu zákona, ktorý je, ako som povedal už na začiatku, je tu asi piatykrát na rokovaní. Ja verím, že v záujme najmä ľudí a zdravého rozumu tento náš návrh zákona podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Heger. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. To je posledný bod dnes? Nie? Ešte bude? (Reakcie z pléna.) Ešte budeme mať nejaký bod? (Povedané so smiechom.) Či to tu rozbalím, ale nie, žartujem trošku.
Ja kratučko tiež. Však kolega Galek to veľmi, veľmi dobre povedal. Ja by som možno do toho ešte vniesol ten rozmer, že aby to bolo pochopené. Tá najväčšia, najdôležitejšia pointa toho, čo tu odznelo, je to, že centrálne zdroje tepla sú naozaj dobré, pokiaľ sú ekonomicky efektívnejšie. A oni by dokonca mali byť ekonomicky efektívnejšie. A to je ten paradox na Slovensku, že po prvé, nevieme úplne presne, či sú, pretože máme tu práve tento, ako by som povedal, takú trhovú uzáveru, ktorá sa tu udiala v roku 2014, myslím, nie? A svojím spôsobom máme tu aj taký, by som povedal, príklady zlej praxe práve u týchto centrálnych zdrojov tepla. Ja si myslím, že tie centrálne zdroje tepla tí, ktorí ich začali prevádzkovať, totižto oni boli, väčšina z nich bola vybudovaných ešte za bývalého režimu a s cieľom teda, aby naozaj boli efektívne, aby zásobovali väčší objem domácností a podobne.
Ak by boli dobre obhospodarované od svojho prvopočiatku, ak by bolo do nich investované a využívané nové technológie, tak si myslím, že by tento, naozaj by nečelili, by sa nemuseli dneska báť o svoju trhovú ochranu, pretože by vedeli prinášať efektivitu. A tam, kde nie sú efektívne, tak neni význam, aby boli. A toto je to najdôležitejšie, čo si treba pri tom uvedomiť. Čiže ak sú efektívne, tak prežijú aj bez zákonnej ochrany. Ak nie sú efektívne, tak je otázka, prečo ich chceme zákonom chrániť svojím spôsobom. A tie príklady zlej praxe sú naozaj viaceré, kde vidíme, že tí, ktorí prevádzkovali tieto centrálne zdroje tepla, tak to, čo na nich zarobili, neinvestovali späť. Väčšinu zisku niekedy, napríklad v mestách bolo štandardom, že mesto si zisk, ktorý vygenerovalo z tohto, použilo na niečo iné a neinvestovalo späť do obnovy technológie. No a dnes máme historický dlh na týchto zariadeniach automaticky, keď dneska idú obnovovať, tak je otázka, tak to stojí omnoho viacej peňazí a v takom prípade to navyšuje tú cenu. A tým, že sú uzamknutí, zákonom sú chránení, tak požívajú ten komfort toho, že či investujem alebo neinvestujem a či investujem dostatočne alebo neinvestujem dostatočne, tak mám garantovaný biznis. No ale to je práve tá anomália, kde na to dopláca zákazník a kde zneužívajú svoju pozíciu. A práve preto je tento systém tak nepoctivý voči samotným ľuďom, ktorí potom majú vysoké, vysoké ceny tepla.
Takže je tam problém toho, že je to zásah do podnikateľského prostredia, ktoré by malo byť naozaj otvorené, pretože nie je nikde pomenované, že toto bude ako keby nejaká chránená, chránený sektor. Nikde sa to nepomenovalo. Je to štandardné podnikateľské prostredie, ale zrazu tu chránime určitú skupinu, určitú skupinu podnikateľov. A to, že ich chránime, im umožňuje sa viezť na vlne garantovaného biznisu a nemusia rozmýšľať ekonomicky, nemusia rozmýšľať podnikateľsky, nemusia si naozaj trápiť závity na to, aby to ich podnikanie bolo cenovo zaujímavé a pre zákazníkov účinné, pre zákazníkov zaujímavé a tým pádom aj účinné. A toto je tá anomália, ktorej potom čelíme a ktorá v konečnom dôsledku spôsobuje teda tie vysoké ceny tepla.
Takže preto my hovoríme, že vráťme to teda normálne do reálnej súťaže, nech sa ukáže, a tí, ktorých centrálne zdroje tepla, ktoré budú efektívne, tie si ten svoj biznis ponechajú. Tie, ktoré to nerobia dobre, tak nech buď zmenia predstavenstvo alebo majiteľa alebo čokoľvek, alebo nech to položia, pretože nevedia to robiť dobre. A prečo by sme mali platiť za teplo niekomu, kto to nevie robiť dobre? Radšej nech ľudia majú naozaj efektívne teplo a za primerané ceny. Takže to je tak trošku zjednodušene povedané.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Galek.