38. schôdza

Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Emila Ďurovčíka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som ako určenému spravodajcovi výboru predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2017.
Návrh Súhrnnej výročnej správy pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1291 zo dňa 16. novembra 2018 Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a to prerokovať do 26. novembra 2018. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1291 zo dňa 16. novembra určené výbory prerokovali návrh Súhrnnej výročnej správy, a to výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Predloženú správu uvedené výbory prerokovali a svojím uznesením ju zobrali na vedomie, zároveň odporučili Národnej rade návrh Súhrnnej výročnej správy vziať na vedomie. Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením č. 370 zo dňa 26. novembra 2018. Zároveň určil mňa za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia ministra.) Síce...
Nech sa páči.

Ďakujem. Dovoľte mi teda ešte na, na záver povedať k tomuto bodu toľkoto, že, ak si dobre pamätám, minulý rok bola dvojhodinová rozprava k výsledku hospodárenia za rok 2016 kvôli spomínanému rozdielu 1,8 verzus 2,2. Som naozaj rád, že, že dnes môžem pred vás predstúpiť naozaj s výbornými výsledkami za rok 2017, a ktoré sme naozaj čestne dosiahli proste vo fér súboji (povedané so smiechom) s podmienkami, ktoré sú teda sú naozaj pre nás priaznivé. Možno je škoda, že takýto výsledok nie je potom konfrontovaný alebo doložený všetkými tými trúchlivými rečami pri návrhu rozpočtu napríklad na rok 2017, to znamená z rozpravy roku 2016 z decembra, z prvého novembra-decembra. Tam bolo vidieť, aké, aký, aké pesimistické pohľady majú niektoré aj vážené a relevantné medzinárodné inštitúcie, domáce inštitúcie obsadené váženými ľuďmi alebo, alebo aj vážená opozícia versus realita. Niekedy to vyjde tak, niekedy onak. V tomto je život fér.
Keďže je to posledný môj bod k tomuto roku, tak mi dovoľte sa v podstate poďakovať za možnosť s vami spolupracovať v tomto kalendárnom roku. Bolo mi cťou. Prajem vám šťastné a krásne a biele Vianoce a veľa peňazí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujeme, pán minister. Niežeby ma to tešilo, ale ja verím, že je to váš úplne posledný bod vo funkcii podpredsedu vlády a ministra financií. Prajem všetko dobré. (Reakcie z pléna.)
Budeme pokračovať poslaneckými návrhmi. Pozerám, že kto je v rokovacej sále, aby sme nedopadli ako včera. Tak pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Miroslava Ivana, Milana Laurečíka, Renáty Kaščákovej, Jany Kiššovej a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1211, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1264.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Milana Laurenčíka, Renáty Kaščákovej, Jany Kiššovej a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, tlač 1211.)

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, náš návrh zákona nebude až taký možno zaujímavý, ako sme riešili pred pár chvíľami, teda rozpočet a výročnú správu, ale o to viac sa možno týka verejnosti a služieb, ktoré slúžia verejnosti. (Ruch v sále.)
Predkladáme s kolegami Milanom Laurenčíkom, Renátou Kaščákovou, Janou Kiššovou a Radoslavom Pavelkom zmenu zákona o doprave na dráhach. Poprosím kolegov z opozície, aby tak nahlas nerozprávali. (Povedané so smiechom.) Úplne chápem... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán tieňový minister dopravy by vás mohol ako váš kolega počúvať.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
Áno, áno, možno sa niečo podučí. (Povedané so smiechom.) Dobre. Teraz sa vrátim k obsahu. Skôr než začnem hovoriť o tom, presne čo v našom zákone riešime, možno pár čísel a to, ako to funguje s objednávaním dopravy vo verejnom záujme na základe dopravnej obslužnosti.
Dopravnú obslužnosť zabezpečujú regióny, vyššie územné celky a to tak, že objednávajú autobusy na premávku medzi mestami, obcami v rámci svojho kraja. Podobnú službu robí aj štát. Ten objednáva vlaky, vlakové linky, vlakové spoje v rámci celého územia Slovenska. Štát za tieto vlakové spoje posiela dotáciu na fungovanie tejto dopravnej obslužnosti v objeme približne 250 mil. ročne. A čo sa týka vyšších územných celkov, každý vyšší územný celok vynakladá približne 15 až 18 mil. eur ročne na dotáciu autobusovej dopravy. Čo sa však stáva, je, že niekedy nefunguje dobre vzájomné prepojenie vlakov, ktoré objednáva štát, a autobusov, ktoré objednávajú vyššie územné celky. Častokrát sme teda svedkami, že paralelne, tak ako ide autobusová linka, vidíme vlak regionálny alebo osobný vlak, ktorý ale objednal štát, a povedzme, keď je tma, vidíme to dobre, vidíme dnu do vagónov, ako sú prázdne, nikto v nich necestuje. Naopak, v autobusoch je možno o to menej ľudí, o čo trošku viac je v tých vlakoch. Tak sa nám stáva, že dotujeme cez štátny rozpočet vlaky a cez rozpočty vyšších územných celkov autobusy.
Dnes je zákon o dráhach upravený tak, že vyššie územné celky si môžu, môžu objednať vlakovú linku, ale len ak táto linka je v rámci územia vyššieho územného celku. To, samozrejme, bráni týmto krajom, aby mohli niekedy, keby to bolo výhodné, z bodu A do bodu B objednať si vlak, ale objednávajú si autobus, pretože ten objednať môžu, to v ich kompetencii je. A dnes v ich kompetencii je aj objednať si autobus, ktorý začína v jednom vyššom územnom celku a končí v druhom. Bohužiaľ, ako som povedal, vlakové spojenie takéhoto druhu si objednať nemôžu. Zákon im to nedovoľuje. A dôsledkom toho je to, čo som povedal, že mávame častokrát súbežné spoje, na ktoré úplne zbytočne vynakladá peniaze štát, a potom úplne zbytočne vynakladá veľké dotácie vyšší územný celok.
Cieľom nášho zákona je napraviť tento zákon tak, aby sme umožnili vyšším územným celkom objednávať si vlakové spoje aj mimo svojho územného celku. Tvrdíme, že ak sa vedia susediace vyššie územné celky dohodnúť na tom, ako budú financovať dotovanie autobusových liniek, ktoré prechádzajú z jedného územného celku do druhého, tak sa budú vedieť dohodnúť aj na prefinancovaní vlakových spojov, ktoré prechádzajú viacerými územnými celkami. Nič zákonom nepredpisujeme, nikomu nič neprikazujeme, ale dávame možnosť, preto predpokladám, že tento zákon bude mať všeobecnú podporu.
Zároveň by som ešte podotkol jednu vec, ktorú, ktorá, alebo ako tento náš návrh môže pomôcť. Počúvame o tom z ministerstva dopravy, že má a chystá sa nejaká dopravná autorita, vytvorenie nejakej dopravnej autority, teda nejakého orgánu štátneho alebo nejakej organizácie, ktorá prevezme objednávania verejnej dopravy všetkej, teda vlaky, ale aj autobusy, ktoré dnes objednávajú vyššie územné celky. Tieto, samozrejme, prejavili už nesúhlas, že takúto kompetenciu si vziať nechcú. A my márne čakáme na odpoveď z ministerstva dopravy, ako ďalej chce tento problém riešiť. Zákon, ktorý tu predkladáme, môže ministerstvu pomôcť, pretože vytvárame akýsi rámec na urobenie prvého kroku. Tento prvý krok môže byť, že v prípade, že náš zákon vstúpi do platnosti, tak ministerstvo dopravy môže vstúpiť do existujúcej zmluvy o výkone verejnej dopravy so spoločnosťou ZSSK a môže delimitovať linky regionálneho charakteru na vyššie územné celky. Samozrejme, aj s presunom financií, ktoré dnes na to vynakladá.
Stane sa to, že vyšší územný celok bude sa sám môcť rozhodnúť, čo je pre nich lepšie a ekonomicky výhodnejšie. A dokonca nielenže ktorý druh dopravy zvolí medzi mestami A a B, ale aj môže si nastaviť povedzme v ranných špičkách, že uprednostní linky vlakové a zníži a zredukuje autobusové, cez deň ponechá autobusové, zase v inej špičke dňa nasadí vlaky. A nielen to, bude mať vo vlastných rukách koordináciu týchto spojov, teda regionálne vlaky a regionálne autobusy si môže zladiť najlepšie, ako vie. Štátu by tak zostali objednávanie, ostalo by objednávanie rýchlikov a medzinárodných vlakov, ako aj IC vlakov.
Myslíme si, že toto je najmenší, najmenší zásah do existujúceho stavu, v ktorom nie je potrebné okrem tejto malej zmeny urobiť vlastne žiadnu inú legislatívnu zmenu. Všetko ostatné potom ostane na ministerstve dopravy a dohode medzi ministerstvom a veľkým dodávateľom, to je spoloč..., Železničná spoločnosť Slovensko. Takže budeme vidieť, či bude podpora v pléne tohto nášho návrhu, a ak nie, budem veľmi zvedavý, ako chce ministerstvo dopravy ďalej pokračovať v tom, do čoho sa zaviazal, to znamená vo svojom vládnom programe, že zriadi dopravnú autoritu. Budeme veľmi pozorne sledovať každý krok, ako chce dosiahnuť vlastný cieľ, o ktorom vieme, že je, ak vôbec, tak veľmi ťažko naplniteľný, a som presvedčený, že tak, ako si to ministerstvo naplánovalo v úvode tohto vládneho obdobia, to nedokáže. Náš zákon by dal legislatívny rámec k tomu, aby sa v tom začalo konať, takže uvidíme.
Pevne verím, že presadíme takýto dobrý návrh, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Karolovi Galekovi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (tlač 1211). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Mám tu aj priestor pre vlastnú úvahu spravodajcu, kde by iba chcel povedať, že som stotožnený s týmto návrhom zákona (povedané so smiechom a reakcie z pléna), a chcel by som prítomných požiadať o jeho podporu aj tých, ktorí nesúhlasne krútia hlavou. (Povedané so smiechom.)
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

Ďakujem za slovo. Neviem, či to stihneme. (Reakcia z pléna.) Keby sme zajtra začli? No dobre, tak začnime aspoň tým, že to, čo chcem povedať, súvisí z ročnej, z vyše ročnej skúsenosti, ktorú máme s tímom odborníkov, ekonómov, dopravákov, právnikov a tak ďalej na Žilinskej župe, ktorí medzičasom externe vypomáhajú Banskobystrickej župe, a napríklad dnes mali tieto odborné tímy stretnutie aj na Bratislavskej župe. Je to odborný tím, ktorý sa zaoberá práve synchronizáciou, integráciou vlakovej a autobusovej dopravy. Takže to, čo chcem povedať, budú skúsenosti z praxe, ktoré som napočúval ako koordinátor týchto, týchto odborných tímov, takže nebudem tu nejak akože loviť, loviť z brucha.
Zásadnú vec poviem a viac sa asi nedostaneme, že Slovensko nemôžme deliť podľa toho, ako sú nakreslené župy, v oblasti dopravy, ale môžme pomenovať nejaké že funkčné celky. Napríklad funkčný celok pre integrovanú dopravu je Bratislava - Trnava. Druhý celok je Trenčín - Žilina, ďalší celok je Prešov - Košice. Jediný samostatný kraj, ktorý môže byť funkčný z oblasti dopravy, je Banskobystrický kraj. Čiže ak má zmysel nejaká koordinácia, integrácia, tak nemôžme to že rozprckať, rozdrobiť na tieto, na tieto župy. Prvý taký, áno, prvý argument, ktorý dáva za pravdu tomuto návrhu, je možno Česká republika. Tam to funguje, tam naozaj župy si objednávajú vlakovú aj autobusovú dopravu. Na Slovensku s takýmto niečím nemáme skúsenosť a prvý argument, ktorý je, že nie sú vybudované odborné kapacity na jednotlivých župách, ktoré by dokázali sa venovať železničnej, vlakovej doprave, a treba si uvedomiť, že doprava je systém, ktorý, ktorému treba do hĺbky rozumieť, a treba mať aj kvalifikovaných ľudí, ktorí by, ktorí by sa na tejto, na tomto aj participovali, podieľali. V momentálnom štádiu nemáme vybudované tieto odborné kapacity. To je prvý argument, ktorý hovorí, že, že nie.
A druhý, druhý argument, kde my to vidíme trochu ináč, je ten (reakcia z pléna), že Slovensko je na úrovni... Nie, ja by som rád pokračoval možno zajtra ráno, lebo ja chcem využiť ten čas. Ale ako... (Reakcia z pléna.) A nemôžme pokračovať ráno?

(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)