40. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Osuský, zase nechápem, prečo sem pcháme politiku. Skutočne to nechápem. Váš, váš, časť vašeho vystúpenia by sa dala charakterizovať ako šírenie poplašnej správy, keď hovoríme o, hovoríte vy o "zazubadliť médiá", náhubkový zákon a podobné veci. To je šírenie poplašnej správy.
A už keď teda odbočujeme od tohto návrhu zákona, vy ste hovorili veľa o tých rôznych obdobiach Slovenskej televízie, pán poslanec, áno, máte pravdu, boli to obdobia lepšie a horšie, ale, chvalabohu, sa podarilo napriek všetkým týmto obdobiam zabrániť privatizácii druhého programu Slovenskej televízie, za ktorú ste niekoľkokrát horovali vy a vaši spolubojovníci, pán poslanec. Vy ste chceli privatizovať druhý program. A vy dnes hovoríte tuná niečo v zmysle nejakých pozitív.
Pán poslanec, no, pamätáme si, aj vy, aj ja, všeličo. A mohol by som reagovať na mnohé veci, ale zo slušnosti a z úcty k vám nebudem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja neviem, prečo je taký strach? Však keď novinár napíše všetko správne, tak nepotrebuje nikto žiadať právo na opravu, ani právo na odpoveď, ak dostane v médiách priestor.
A teraz ja poviem svoj prípad, lebo možno ste spomínali rôzne prípady. V Humennom pred voľbami Denník N vyschránkoval celé mesto, 12,5-tisíc kusov, kde som bola na titulnej strane. A na otázku iných novinárov, kto si to objednal, tak Denník N odpovedal, že fyzická osoba si to zaplatila. Zaplatila aj články, pretože musela vedieť, čo v tých novinách bude. A Denník N sa nepredáva, možno 2-tisíc, 3-tisíc kusov a do Humenného niekto zaplatil 12,5-tisíc kusov bez toho, aby mi pred voľbami dali možnosť, teraz na to mi odpovedzte, pán poslanec, aby mi dali možnosť sa vôbec vyjadriť. Napísali úplné nezmysly, pošpinili ma a tak ďalej a samozrejme to prispelo aj k výsledku volieb. Takto sa angažovali.
Pán Bán bol dva týždne v Humennom. Pán Kern bol dva týždne v Humennom. Kto to platil, prosím vás pekne? Toto sú novinári? Napísal niečo v knihe, čo ja neviem ani, čo mám s poľnohospodárstvom, a my nemáme právo ani napísať odpoveď a nemáme právo sa, ani sa nás nepýta nikto. To je jedno, či je to politik alebo je to akýkoľvek človek.
Ale nemôžu byť novinári nadľudia, ktorí ráno vstanú, samozrejme, robia svoju platenú prácu, niekto ich platí, a vymyslia si, čo chcú, a napíšu, čo chcú, bez toho, aby sa kohokoľvek opýtali. Takže ja si myslím, že ústava zaručuje právo jednej aj druhej strane. Takže čoho sa boja novinári? Že niekto im napíše, právo na odpoveď, že odpovie?
Nekričte po mne, pani poslankyňa, sa prihláste a nekričte po mne! Presne sa chováte ako tí novinári.
Takže niet sa čoho báť, ak píšeme pravdu.

Pán kolega Osuský, tie Fetišovce, to bol výborný príklad. Ja naozaj neviem, že čo by sa podľa tohoto nového zákona stalo, ak by novinár na základe, povedzme, vzhliadnutia takéhoto priameho videa z nejakého zastupiteľstva napísal o nejakom starostovi, že nekompetentne a arogantne vedie zastupiteľstvo, čo je z toho samotného videa zrejmé. Poprípade, že napíše, že jeho poslanci nevedia pracovať na počítači. No, podľa nového zákona by sa mali teda ohradzovať. Naozaj neviem, akým spôsobom voči čomu a ako by sa ohradili? Je to naozaj veľmi smiešna úprava zákona, keď vlastne dnes v rámci aj digitálnych informácií si vlastne čokoľvek môžme hocikde pozrieť, takže tú pravdu občania majú kde vidieť a dopátrať sa jej. Takže fakt si, naozaj navrhovatelia myslia, že sa týmto zákonom, ktorý má zastrašiť novinárov, tá pravda a tie informácie k ľuďom nedostanú?
Zase je to len jeden taký zbytočný zákon, lebo keď na to príde, tak ho ktokoľvek obíde. A myslím si, že len nám to vo svete zhoršuje povesť. Ja verím, že ľudia nie sú hlúpi, vedia selektovať informácie aj v médiách. Samozrejme, že keď novinár napíše vyslovenú nepravdu alebo hlúposť, tak ľudia to vedia alebo vidia, čo to je za médium, ktoré trvalo skresľuje informácie, poprípade konšpiruje. Takže ľudia si vedia vybrať z tých informácií a už dnes existujú nástroje na to, ako sa proti nepravdám v novinách obrániť. Takže myslím si, že naozaj je to len politický zákon. A tváriť sa, že je nejaký odborný, ja som nepočula nejakú odbornú argumentáciu, prečo by mal vlastne sa meniť ten súčasný stav.

Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek, celý zákon je predkladaný politikmi. Celý zákon, povedzme si otvorene, sa týka práva politikov na odpoveď. Predpokladám, že ho nepredkladáte kvôli tomu, aby primabalerína Národného divadla mohla protestovať a žiadať opravu hodnotenia svojho výkonu v Labuťom jazere. To znamená, že je to od A do Z politikum, a preto otázka patetická, že prečo z toho ja robím politikum, je hlúposť. Už tu nedávno, pred nejakými pár dňami zaznelo, že všetko tuná je politika. Áno, nikto to netají a tak to proste je. Takže je to politikum a i vaše pohnútky sú politické.
Pani poslankyňa Vaľová, investigatívni novinári, nielen Kuciak, ale i ďalší, pracujú často na nejakej téme dlhodobo. Ak je dostatočne pre nich zaujímavá a ak pre redakciu, v ktorej pracujú, je takisto dostatočne zaujímavá, tak samozrejme sa jej venujú nejaký čas. To je normálne. Woodward a ďalší z Washington Postu sa venovali Watergatu. Áno, neboli na dedinských hodoch pozrieť sa a napísať do miestneho plátku. Proste venovali sa nejakej kauze dlhodobo a počítam, že Washington Poste ich celkom štandardne platil za ten výkon. A to je úloha investigatívnych novinárov.
Takže diviť sa, že niekto kúpil za svoje peniaze výtlačky novín a dal ich do schránok, bolo jeho sväté právo. Tak ako bolo vaše sväté právo dávať vaše volebné materiály, kde ste sa iste nekarhali, ale primerane alebo aj nadprimerane chválili do tých istých schránok. To znamená, že neviem čomu sa čudujete, a je svätým právom ľudí kúpiť výtlačky, dať ich čítať a pokúsiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, vážený pán predseda, za slovo. Som tu tretíkrát, musím meniť úvod toho, čo som chcel povedať.
Pán Osuský, ja mám naozaj k vám rešpekt, ste akademický funkcionár, ale prečítať si návrh zákona, ktorý má tuším jeden alebo tri body, kde je jasne napísané, že hodnotiace súdy nepodliehajú právu na odpoveď, vyprávať tu o primabaleríne, atď., tým všetkým demonštrujete, že ste nečítali. A tá svätá túžba ochrániť tých nešťastných novinárov, ktorým niekto kradne priestor, teda jako je vážna. Nehnevajte sa, zaslúžite, že som to povedal, za normálnych okolností možno by som to ani nie, ale už ako naozaj.
Pani kolegyňa Kaščáková, tam, a naozaj nebudem používať hodnotiace súdy ani epitetá, ani nič, len šírenie poplašnej správy, to poviem, lebo sa mi to zdá také vtipné. Ja si myslím, že to je šírenie poplašnej správy negatívne, že hovoríte o niečom, čo neni. Asi vy si myslíte, že to je oprávnené šírenie poplašnej správy, lebo ten oligarchický SMER a neviem, čo všetko, ničí, ničí novinárov.
Kolegyne, kolegovia, samozrejme, pokiaľ tento návrh zákona prejde do druhého čítania, nepochybne, pravdepodobne sa dostane k tomu, čo treba. Predsa svet novinárskej práce je upravovaný kódexami, medzinárodnými zmluvami, stanoviskami tak Európskej únie, takmer v širšom okolí aj od novinárskych organizácií, takže môžme porovnať situáciu v Českej republike, ako to reálne vyzerá, ako fungujú tam orgány prípadného dozoru, čo pravdepodobne u nás platí zatiaľ len pre elektronické médiá. Pretože tam máme stanovené, tú čarovnú vetu, že sú povinné byť objektívne, pričom absolútne nikomu v tomto štáte nevadí, že to je čiste demonštračná norma, o ktorej môže niekto rozprávať vo väzbe na prax a fungovanie možných, možných oznámení a žiadania nápravy vo vzťahu k existujúcemu stavu, inštitucionálnemu, je prakticky nemožné.
Chcem sa prihlásiť k tomu, čo povedal pán kolega Farkašovský, tú obrovskú zmenu, zmeny klímy v mediálnom prostredí, a to, čo tu stojí za to v budúcnosti, v druhom čítaní, ak teda bude čas, citovať, čo sa napríklad stalo v Británii vo väzbe na brexit. Aké neuveriteľné obludné lži sa šírili jak v britskom, tlači, ale nielen Independent, ale aj ďalšie noviny, Guardian určite, obrovská kritika, kde hovorili o obludnom šírení hromadných lží, a pod., vrátane dokonca premiéra britskej vlády Camerona, kde bez problémov napísala novinárka, že v iniciačnom akte, keď bol mladý na univerzite, že vkladali do odrezanej hlavy prasaťa pohlavný úd a pod., kde rozzúrený dobiela Cameron písal a tak ďalej. Tak išli tí novinári potom, niektorí z tých novín, za tou redaktorkou, čo to napísala, aby, či by nemohla uviesť zdroj, odkiaľ má túto informáciu. Na čo veľmi nonšalantne ona prehlásila, ale však čo ona bude uvádzať zdroje, však nech si občan vyberie, čomu uverí.
Toto je váš spôsob, pán kolega. A čo mi najviac vadí, ten obrovský závan totáča. To, čo chcete, bolo presne, sme zažívali spolu obidvaja celé totáčovské obdobie. Všetci sme mali formálne možnosť, neviem čo, a tak ďalej. Ale dotknúť sa novinára? Novinár napísal a koniec. Novinár bol za celé obdobie totáča v straníckych a iných novinách. Raz napísal o niečom, bola to nespochybniteľná pravda, nebolo sa o čom baviť.
Pre mňa je to svetlo demokracie, pán kolega Osuský, je to, čo máme v ústave. V čl. 19 máme taký nejaký, možno sa aj pani Kaščáková k tomu neskôr vyjadrí: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov voči svojej osobe." Desiatky ľudí pôsobiacich vo verejnom živote, ktorí s politikou nič nemajú, si cez obludné bulvárne praktiky, ktoré sa sem zaviedli, sú úplne štandardné, ktoré ničia životy, kde vypisujú o tom, že nie jedna herečka je prostitútka, ďalší má rakovinu a všetky hanebnosti sveta. Toto potrebujete fixovať? Že tí ľudia nemajú ani minimálne právo, aby nejakým spôsobom mali možnosť aspoň povedať, toto je môj názor, pokúsiť sa očistiť. Veď tá obrovská prevaha novinárov vám uberie právo na odpoveď, môže písať, čo chce, následne a môžte písať vy, žiadať a právo na odpoveď.
Vám, pán kolega, a tomu musíte rozumieť. Jeden z najväčších svetových antropológov Levis Strauss, poznáte ho, jak chceme čítať, hovorí, že základným civilizačným znakom, základným civilizačným znakom je tá stará rímska zásada et altera pars, že musí byť vypočutá aj druhá strana. Zásadným civilizačným znakom. Koľkokrát to mám opakovať?
A kým v demokracii sa musíme učiť, ako som teraz čítal, jak, môžem vám dať zdroje a porozprávať možno niekedy viacej o tom, že jako je nesmierne dôležité, aby sme si uvedomili, že demokracia a sloboda záujmovej polarizácie plodí stav, že musíme žiť vedľa ľudí, ktorých názory sú nám nepríjemné, s ktorými principiálne nesúhlasíme, ale v rámci demokracie musíme sa naučiť s nimi žiť.
Ďalší zaujímavý moment je jak neuveriteľná sloboda novinárov, ale len pre tých selektívnych, pre tých našich. Ja vám inak závidím mediálnu priazeň, ktorú zažívate celý čas, len ako očakával by som od vás, predsa len ako korektnému človeku zistiť môj pohľad na veci za tých sedemnásť rokov, čo fungujem v SMER-e. Ako vyzerá môj mediálny pocit z toho celého. Že sú na rovnakej názorovej vlne vašej, nech sa páči, rešpektujem. Len ja, za mojich okolností to voltairovské staré "nesúhlasím s tvojím názorom, ale urobím všetko pre to, aby tvoj názor zaznel", to bolo ešte kedysi znakom, základným znakom džentlmenov. A ja len dúfam v jedno, že si toto všetko uvedomíme.
Viete, mediálny, ja som mal uverejnený za moju dlhoročnú kariéru, ako som mal tú česť byť predsedom alebo podpredsedom minimálne silnej strany v parlamente, možno desať rozhovorov, z toho o siedmich som netušil, že sú to rozhovory. To som zistil na druhý deň v rozhovore. Idem, sa ma opýta niečo, kráčam po chodbe. Absolútne neplatia už žiadne ustanovenia etického kódexu, žiadne. Už sa ma nikto, ani ho nenapadne, pýta sa, zavolá mi, či uverejní, neuverejní, čo tam dá, ako zostrihá rozhovor, ale absolútne ani náznak, že by som mal šancu, to, čo vy hovoríte, o nejakej dodatočnej autorizácii. Nežartujme! Desať rokov si to nepamätám, absolútne ani náznak. Okrem, a to je pár novinárov, a to musím tu verejne povedať, aj v tých novinách, ktoré si tak hlboko nevážim, lebo nie sú noviny, sú to aktivistické politické plátky, ale aj tam sú novinári, ktorí majú istú česť a svedomie, dokonca aj v SME. Už v Denníku N som takých nevidel, ale v SME áno. A ešte okrem toho, keď hovorím, ešte furt, keď poviem, že napriek tomu, že kolegyňa má negatívny názor, pre mňa je Kern novinár.
Ale iste, každý máme rozdielne skúsenosti, atď., len problém je, hovoríme o veľmi vážnych a zásadných otázkach demokracie. Ak pre nás je to, čo tu rozprávame, obyčajné právo na človeka, na ktorého môže byť vážne, môže byť difamovaný, už nechcem používať tie slová, ktorí ničia rodinu. Zbieranie informácií? Ústava, som čítal. Veď pozrite sa do bulvárnych denníkov, všade nájdete, vieš na toho a na toho niečo? Keď nám pošleš informáciu, dáme ti 20 euro. Zbierať informácie.
Aj politici, pán kolega, sú občania, nepochybne je tu rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva, nepochybne výkladové pravidlo, a budem o tom v druhom čítaní, ak bude šanca hovoriť, vo Švédsku, a že akým spôsobom interpretovať a vykladať tieto ustanovenia. Keď vám budem hovoriť o švédskom zákone, o tlači, ktorý je súčasťou švédskej ústavy, a kde je jedna časť, prečiny voči slobode tlače. A by ste neverili, prečiny voči slobode sú, vlastne znamenajú prečiny proti zneužívaniu slobody tlače.
A kategória zneužívania slobody tlače pre seriózneho človeka nemôže byť tabulou rasou, pán kolega. Musíme ju vidieť, musíme sa vedieť o nej porozprávať, je nesmierne dôležitá. A ak tak, že ak máme, ako členovia tohto parlamentu a my vo výbore určite povinnosť uvažovať nad tým, aké je mediálne prostredie, či to novinárske prostredie a tlačové prostredie a v elektronických médiách prostredie je štandardné. Musíme vyhodnocovať situácie vonku.
Mám, pán kolega, to mám posledné osobné poviem, z Artfora, kde obidvaja chodievame nakupovať knihy, tak mám desať kníh, ktoré sa dotýkajú mediálnej oblasti. Garantujem vám, že veľa je absolútne kritických voči fungovaniu tlače v súčasnosti, od Goldberga z pravicových pohľadov amerických, ktorý kritizuje akože ľavicových demokratov, až po úplne opačné veci a nemusíme hovoriť.
Takže v danom prípade, dramaticky sa mení mediálna situácia. Dneska zásadným spôsobom novinári vstupujú, vstupujú do politického zápasu úplne bezprostredne. Úplne politický marketing automaticky ráta s tým, zakupovať médiá, ovládať médiá, využívať ich v politickom zápase. Nepochybne sa tomu úplne ubrániť nedá. Ale na druhej strane nerozprávať aspoň o tom, že musíme zafixovať základné etické pravidlá na tom najzákladnejšom prvom stupni, je podľa môjho názoru totálne nedemokratické. Ja si takých ľudí nemôžem vážiť ako demokratov.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je dnes minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho pani ministerka vnútra Denisa Saková. Ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka zastupuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Pána ministra obrany Petra Gajdoša zastupuje tak isto pán minister Ján Richter. Ministerku kultúry Ľubicu Laššákovú z dôvodu choroby zastúpi na dnešnom rokovaní pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho ospravedlňujem, ale nie sú naňho položené žiadne otázky, tak isto ako nie sú položené otázky na ministra hospodárstva Petra Žigu.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, dámy a páni, chcem povedať, že mi bolo naozaj cťou, že som v dňoch 24. a 25. januára 2019 absolvoval účasť na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Ako iste viete, Svetové ekonomické fórum je nezávislou medzinárodnou organizáciou pre spoluprácu verejného a súkromného sektora, ktoré bolo založené už v roku 1971, a je to naozaj výborná príležitosť na stretnutie zástupcov vlád, manažérov významných spoločností, lídrov medzinárodných a mimovládnych organizácií, ale aj predstaviteľov v oblasti kultúry. Majú tak všetci možnosť konštruktívne a podnetne diskutovať o najnaliehavejších problémoch, ktorým čelí svet, a definovať aj priority spoločnosti do budúcnosti.
Osobne som pristúpil k tejto výzve naozaj s veľkým rešpektom. V posledných rokoch sa Svetové ekonomické fórum zameriava na prienik štvrtej priemyselnej revolúcie do globálnej ekonomiky, ktorá je sprevádzaná masívnou digitalizáciou a automatizáciou. Z tohoto dôvodu témou ekonomického fóra v Davose bola tento rok globalizácia 4.0, vytváranie globálnej architektúry vo veku štvrtej priemyselnej revolúcie. Svet vstupuje do tohto procesu, ktorý je formovaný neustále sa vyvíjajúcimi modernými technológiami, a ako povedal zakladateľ fóra Klaus Schwab, nachádzame sa v súčasnosti z istého uhla pohľadu na bojisku medzi robotmi a ľudstvom a určite sa nechceme stať otrokmi moderných technológií.
Slovensko má jednu z najotvorenejších ekonomík na svete, a preto každý globálny výkyv priamo dolieha aj na našu slovenskú ekonomiku. Technológia, umelá inteligencia stále viac vstupujú do výrobného procesu a sektora služieb a nahrádzajú najmä namáhavú a stereotypnú ľudskú prácu. Jedným z najviac dotknutých sektorov je automobilový priemysel a Slovensko, ktoré je lídrom výroby automobilov v prepočte na jedného obyvateľa vo svete, si musí uvedomiť, že sa ho postupné zavádzanie moderných technológií a umelej inteligencie priemyslu 4.0 dotýka veľmi naliehavo. Viaceré vierohodné ekonomické štúdie predpovedajú, že úbytok existujúcich pracovných miest bude nahradzovaný tvorbou nových a kvalitnejších pracovných miest. Je preto nevyhnutné, aby aj vláda tomuto procesu venovala čo najväčšiu pozornosť, nebola pasívna a nečakala len, čo sa stane vo svete, ale aby sme vedeli včas a aktívne reagovať tvorbou flexibilných politík v oblasti priemyslu, služieb a tvorby pracovných miest.
Vážený pán poslanec, počas môjho pobytu som sa zúčastnil dvoch kľúčových podujatí. Jedným bolo neformálne stretnutie svetových ekonomických lídrov k téme Svet v dobe globalizácie 4.0. A na druhom sme spoločne diskutovali o otázke budúcnosti Európy a téma mala príznačný názov Tipping Point or Turning Point of Europe. To znamená Bod zvratu alebo zlomový bod Európy.
Diskusia na prvom zo zmienených podujatí bola zameraná na hľadanie spoločných krokov smerujúcich k udržaniu spomaľujúceho sa hospodárskeho rastu, zvyšujúcej sa globálnej ekonomickej a politickej konkurencie, ako i potrebe nápravy narušenej technologickej a ekologickej rovnováhy vo svete. Bola to nosná téma výročného zasadnutia v Davose, pretože je nielen vysoko aktuálna, ale zároveň, či chceme alebo nie, dotýka sa nás všetkých.
Problematika budúcnosti Európy o ktorej sme diskutovali v rámci panela s názvom Bod zvratu alebo zlomový bod pre Európu, bola obsiahnutá v otázkach aktuálnych výziev v roku 2019, či už ide o brexit, úroveň štátneho dlhu eurozóny, pretrvávajúce napätie v riešení otázky migrácie a podobne. Okrem toho v diskusiách dominovala aj otázka či skôr dilema ako zjednotiť Európu tak, aby sa dokázala postaviť tvárou v tvár čoraz viac konkurencieschopnému multikoncepčnému svetu. Účastníci fóra sa zhodli na tom, že prebiehajúce technologické, politické, ekonomické a spoločenské zmeny nepoznajú národné hranice. Návod na riešenie týchto zmien sa nachádza na globálnej úrovni, a preto je dôležité, aby sa Slovensko do týchto globálnych diskusií aktívne zapájalo. Ak sme súčasťou globálnych debát, vieme lepšie a rýchlejšie reagovať na nové príležitosti, ale aj riziká.
No a súčasťou môjho programu bola aj séria bilaterálnych rokovaní prevažne s predstaviteľmi súkromného sektora. Stretol som sa s lídrami spoločností, ktoré investujú na Slovensku, napríklad ETNT alebo Swiss Re, a manažéri týchto nadnárodných spoločností vyjadrili veľkú spokojnosť so svojimi investíciami na Slovensku a s celkovou situáciou v našej krajine a vážia si pracovitosť a svedomitosť Slovákov, ktorí pre nich pracujú. A som veľmi rád, že som mal možnosť rokovať s premiérom Arménska, zástupcami spoločnosti Forbes Ringier, asociácie európskych odborov, ako aj stretnutie s viceprezidentom Spojených štátov Al Gorom, ktorý mal v Davose veľmi presvedčivé vystúpenie ku klimatickým zmenám, ktorým svet momentálne čelí.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne. Dotknem sa teda môjho osobného vystúpenia, takže nebudem opakovať otázku, ktorú som povedal, a ani nechcem opakovať a zdržovať čas, ale možno len, aby ste mali asi takú hrubú predstavu. Vo svojom príspevku medzi lídrami a ministrami rôznych krajín som hovoril o tom, že ak chce Európa naďalej byť konkurencieschopnou v rámci globálneho sveta, stále čelíme v určitých oblastiach fragmentácii. To znamená, stále ide o 27 alebo ešte o 28 fragmentovaných trhov, kde sa nepodarilo úspešne dokončiť projekt jednotného trhu. Ja vítam, že v niektorých oblastiach už úspechy na stole máme, ale v mnohých nie. Skonštatoval som, že tie najlepšie a mnohé z tých najlepších nápadov sveta vznikli práve na pôde Európskej únie alebo v niektorých z krajín Európskej únie. Ale vzhľadom aj na túto fragmentovanosť nakoniec boli realizované tieto projekty v Spojených štátoch amerických alebo v Ázii, pretože to pre investorov a realizátorov týchto projektov bolo jednoduchšie ako sa trápiť na európskom trhu. A to sú všetky veci, ktoré spôsobujú to, že Európa nie je schopná byť tak konkurencieschopná, ako je schopná byť, môžu byť Spojené štáty alebo Ázia.
Hovoril som o tom, že ako Európska únia nemáme víziu. My hovoríme o budúcoročnom, viacročnom finančnom rámci a rozpočte na ďalších sedem, osem rokov, ale my nevieme, čo sú vízie Európskej únie, ako má Európska únia vyzerať v roku 2030, 2025. A tomu máme podriadiť aj tvorbu rozpočtu. A to som vytýkal lídrom, že sme neboli schopní zadefinovať víziu Európy do roku 2030 a tomu podriadiť naše konanie, ale riešime len ad hoc problémy, ktoré nastávajú, a nejak sa domnievame, že kde by sme asi tými riešeniami mohli prísť.
Zároveň som povedal, že na pôde Európskej únie konáme veľmi pomaly. Ak hovoríme o moderných technológiách a o tom, ako sa dynamicky mení svet, musel som kriticky skonštatovať, že my na politickej úrovni v rámci Európskej komisie reagujeme ex post, častokrát s niekoľkoročným opozdením, kedy sa snažíme dobehnúť moderné technológie nejakou reguláciou a upraviť niečo, čo už dávno funguje, a aj tam poväčšine spravíme chyby a urobíme takú reguláciu, ktorá nakoniec tie inovácie zahatá alebo im bráni. A to sú všetko veci, ktoré, ktoré, si myslím, nie sú správne. A použil som také nové prirovnanie, a to sa tak prelínalo mojím vystúpením, a som povedal, ak hovoríme o priemysle 4.0, štvrtej generácie, ak hovoríme o priemyselnej revolúcii a digitálnej revolúcii 4.0, tak som povedal, že by som si veľmi želal, aby aj v európskych krajinách sme mali vlády 4.0. To znamená vlády, ktoré sú moderné, a vlády, ktoré reagujú na tieto nové princípy, a zvýraznil som, že taká vláda 4.0 by mala byť založená na piatich základných princípoch. To znamená, že je to vláda, ktorá je v prvom rade zameraná na občana. Po druhé, že verejné politiky musia byť založené na faktoch, nie na emóciách. Po tretie, dôraz musí byť kladený na konkrétne výstupy. To znamená, vládnuť sa musí tak, že ak sa niečo zadefinuje, tak sa musí potom kontrolovať, či sa tento cieľ aj opatreniami dosiahol. Po štvrté, vláda má byť proaktívna a nie preventívna. To znamená, my nemôžme čakať, čo sa nám stane, my dopredu musíme predvídať, čo nám hrozí a primerane na to reagovať. A po piate, samozrejme, takáto vláda musí pravidelne informovať spoločnosť, verejnosť a daňových poplatníkov o využívaní verejných zdrojov a účelnosti ich využitia. Toľko zhruba asi to vystúpenie, ktoré sa naozaj stretlo s porozumením, a mnohí rečníci po mne potom reagovali aj na slová, ktoré som povedal.
Ďakujem veľmi pekne. Toľko asi zhruba obsah môjho vystúpenia na tom hlavnom paneli, ktorého som sa zúčastnil. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, asi vnímate, že tá situácia okolo brexitu je stále veľmi turbulentná. Aj posledné hlasovanie v britskom parlamente neprinieslo nejaký zásadný posun. Ten výsledok je taký, že pani britská premiérka by mala sa pokúsiť s predstaviteľmi Európskej komisie vyjednať novú zmluvu, respektíve úpravy doterajšej zmluvy. Tu stanovisko tak členských krajín, ako aj Európskej komisie je také, že si myslíme, že zmluvu nie je vhodné a dobré otvárať. Skôr sa môžme prikloniť k nejakým ďalším politickým deklaráciám a uisteniam smerom k Veľkej Británii o tom, že poistka a problém írskej hranice nebude zneužitý európskymi krajinami, ktorý by nejakým spôsobom na dlhé roky uzamkol Veľkú Britániu v tomto vzťahu.
Slovenská republika preto prijíma opatrenia. Odmietam kritiku, ktorú som počul z niektorých úst, že reagujeme neskoro. Chcem pripomenúť, že pracovná komisia a skupina, ktorá sa zaoberá rôznymi scenármi brexitu, funguje na úrovni štátnych tajomníkov pod vedením štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí už viac ako rok a pol. To znamená, prečo prichádzame s konkrétnymi výsledkami až teraz? Pretože chceme byť najaktuálnejší. A pokiaľ dnes nevieme, ako to nakoniec dopadne, chceme, aby sme aj vláda, aj parlament prijali legislatívu naozaj čo najbližšie k dátumu brexitu, aby sme vedeli presne, ako ten brexit bude prebiehať a čo všetko máme pripraviť.
Prioritou vlády je, aby neboli ohrozené záujmy Slovákov a Sloveniek, ktorí žijú vo Veľkej Británii a ktorí tam pracujú. Dostali sme uistenie z britskej strany, že tí, ktorí požiadajú do 29. marca o povolenie na pobyt a tak ďalej, bude na nich nahliadané ako na obyvateľov Británie a budú mať všetky výhody a podmienky, ktoré sú s tým spojené. Na druhej strane je povinnosťou slovenskej vlády deklarovať to isté aj vo vzťahu k Veľkej Británii. Ale ten materiál, ktorý je na vláde a v stredu bol schválený, obsahuje konkrétne množstvo a penzum úloh pre každý jeden rezort v oblasti sociálnej, v oblasti pobytovej politiky, v oblasti dopravy, spravodlivosti, policajnej spolupráce, zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Takže materiál, ktorý bol schválený, zadal konkrétne úlohy.
A chcem vás informovať, že vláda pripravuje aj špeciálny zákon, ktorý pracovne nazývame lex brexit, ktorý bude sumárne obsahovať všetky potrebné legislatívne zmeny, ktoré sú spojené s prípadným tvrdým brexitom, a o ktorý bude potom vláda prosiť a žiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby sme to niekoľko dní pred samotným brexitom na vašej ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Ale znenie všetkých textov príslušnej legislatívy bude zrejmé už k 15. februáru.
A ešte raz z tohto miesta chcem uistiť všetkých vás, panie poslankyne a páni poslanci, ako aj všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, že Slovenská republika a vláda Slovenskej republiky je pripravená zvládnuť všetky scenáre, ktoré nakoniec môžu dopadnúť, s tým, že Slovenská republika by mala zvládnuť aj tvrdý brexit v prípade, že nedôjde k dohode. A mala by to zvládnuť aj naša ekonomika, aj naša legislatíva, aj naši občania, ktorí žijú a pracujú vo Veľkej Británii.
Ďakujem veľmi pekne.

Odpovedal som, ešte raz vás chcem uistiť, Slovenská republika je pripravená aj na scenár tvrdého brexitu.