40. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek, celý zákon je predkladaný politikmi. Celý zákon, povedzme si otvorene, sa týka práva politikov na odpoveď. Predpokladám, že ho nepredkladáte kvôli tomu, aby primabalerína Národného divadla mohla protestovať a žiadať opravu hodnotenia svojho výkonu v Labuťom jazere. To znamená, že je to od A do Z politikum, a preto otázka patetická, že prečo z toho ja robím politikum, je hlúposť. Už tu nedávno, pred nejakými pár dňami zaznelo, že všetko tuná je politika. Áno, nikto to netají a tak to proste je. Takže je to politikum a i vaše pohnútky sú politické.
Pani poslankyňa Vaľová, investigatívni novinári, nielen Kuciak, ale i ďalší, pracujú často na nejakej téme dlhodobo. Ak je dostatočne pre nich zaujímavá a ak pre redakciu, v ktorej pracujú, je takisto dostatočne zaujímavá, tak samozrejme sa jej venujú nejaký čas. To je normálne. Woodward a ďalší z Washington Postu sa venovali Watergatu. Áno, neboli na dedinských hodoch pozrieť sa a napísať do miestneho plátku. Proste venovali sa nejakej kauze dlhodobo a počítam, že Washington Poste ich celkom štandardne platil za ten výkon. A to je úloha investigatívnych novinárov.
Takže diviť sa, že niekto kúpil za svoje peniaze výtlačky novín a dal ich do schránok, bolo jeho sväté právo. Tak ako bolo vaše sväté právo dávať vaše volebné materiály, kde ste sa iste nekarhali, ale primerane alebo aj nadprimerane chválili do tých istých schránok. To znamená, že neviem čomu sa čudujete, a je svätým právom ľudí kúpiť výtlačky, dať ich čítať a pokúsiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Číž.

Ďakujem, vážený pán predseda, za slovo. Som tu tretíkrát, musím meniť úvod toho, čo som chcel povedať.
Pán Osuský, ja mám naozaj k vám rešpekt, ste akademický funkcionár, ale prečítať si návrh zákona, ktorý má tuším jeden alebo tri body, kde je jasne napísané, že hodnotiace súdy nepodliehajú právu na odpoveď, vyprávať tu o primabaleríne, atď., tým všetkým demonštrujete, že ste nečítali. A tá svätá túžba ochrániť tých nešťastných novinárov, ktorým niekto kradne priestor, teda jako je vážna. Nehnevajte sa, zaslúžite, že som to povedal, za normálnych okolností možno by som to ani nie, ale už ako naozaj.
Pani kolegyňa Kaščáková, tam, a naozaj nebudem používať hodnotiace súdy ani epitetá, ani nič, len šírenie poplašnej správy, to poviem, lebo sa mi to zdá také vtipné. Ja si myslím, že to je šírenie poplašnej správy negatívne, že hovoríte o niečom, čo neni. Asi vy si myslíte, že to je oprávnené šírenie poplašnej správy, lebo ten oligarchický SMER a neviem, čo všetko, ničí, ničí novinárov.
Kolegyne, kolegovia, samozrejme, pokiaľ tento návrh zákona prejde do druhého čítania, nepochybne, pravdepodobne sa dostane k tomu, čo treba. Predsa svet novinárskej práce je upravovaný kódexami, medzinárodnými zmluvami, stanoviskami tak Európskej únie, takmer v širšom okolí aj od novinárskych organizácií, takže môžme porovnať situáciu v Českej republike, ako to reálne vyzerá, ako fungujú tam orgány prípadného dozoru, čo pravdepodobne u nás platí zatiaľ len pre elektronické médiá. Pretože tam máme stanovené, tú čarovnú vetu, že sú povinné byť objektívne, pričom absolútne nikomu v tomto štáte nevadí, že to je čiste demonštračná norma, o ktorej môže niekto rozprávať vo väzbe na prax a fungovanie možných, možných oznámení a žiadania nápravy vo vzťahu k existujúcemu stavu, inštitucionálnemu, je prakticky nemožné.
Chcem sa prihlásiť k tomu, čo povedal pán kolega Farkašovský, tú obrovskú zmenu, zmeny klímy v mediálnom prostredí, a to, čo tu stojí za to v budúcnosti, v druhom čítaní, ak teda bude čas, citovať, čo sa napríklad stalo v Británii vo väzbe na brexit. Aké neuveriteľné obludné lži sa šírili jak v britskom, tlači, ale nielen Independent, ale aj ďalšie noviny, Guardian určite, obrovská kritika, kde hovorili o obludnom šírení hromadných lží, a pod., vrátane dokonca premiéra britskej vlády Camerona, kde bez problémov napísala novinárka, že v iniciačnom akte, keď bol mladý na univerzite, že vkladali do odrezanej hlavy prasaťa pohlavný úd a pod., kde rozzúrený dobiela Cameron písal a tak ďalej. Tak išli tí novinári potom, niektorí z tých novín, za tou redaktorkou, čo to napísala, aby, či by nemohla uviesť zdroj, odkiaľ má túto informáciu. Na čo veľmi nonšalantne ona prehlásila, ale však čo ona bude uvádzať zdroje, však nech si občan vyberie, čomu uverí.
Toto je váš spôsob, pán kolega. A čo mi najviac vadí, ten obrovský závan totáča. To, čo chcete, bolo presne, sme zažívali spolu obidvaja celé totáčovské obdobie. Všetci sme mali formálne možnosť, neviem čo, a tak ďalej. Ale dotknúť sa novinára? Novinár napísal a koniec. Novinár bol za celé obdobie totáča v straníckych a iných novinách. Raz napísal o niečom, bola to nespochybniteľná pravda, nebolo sa o čom baviť.
Pre mňa je to svetlo demokracie, pán kolega Osuský, je to, čo máme v ústave. V čl. 19 máme taký nejaký, možno sa aj pani Kaščáková k tomu neskôr vyjadrí: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov voči svojej osobe." Desiatky ľudí pôsobiacich vo verejnom živote, ktorí s politikou nič nemajú, si cez obludné bulvárne praktiky, ktoré sa sem zaviedli, sú úplne štandardné, ktoré ničia životy, kde vypisujú o tom, že nie jedna herečka je prostitútka, ďalší má rakovinu a všetky hanebnosti sveta. Toto potrebujete fixovať? Že tí ľudia nemajú ani minimálne právo, aby nejakým spôsobom mali možnosť aspoň povedať, toto je môj názor, pokúsiť sa očistiť. Veď tá obrovská prevaha novinárov vám uberie právo na odpoveď, môže písať, čo chce, následne a môžte písať vy, žiadať a právo na odpoveď.
Vám, pán kolega, a tomu musíte rozumieť. Jeden z najväčších svetových antropológov Levis Strauss, poznáte ho, jak chceme čítať, hovorí, že základným civilizačným znakom, základným civilizačným znakom je tá stará rímska zásada et altera pars, že musí byť vypočutá aj druhá strana. Zásadným civilizačným znakom. Koľkokrát to mám opakovať?
A kým v demokracii sa musíme učiť, ako som teraz čítal, jak, môžem vám dať zdroje a porozprávať možno niekedy viacej o tom, že jako je nesmierne dôležité, aby sme si uvedomili, že demokracia a sloboda záujmovej polarizácie plodí stav, že musíme žiť vedľa ľudí, ktorých názory sú nám nepríjemné, s ktorými principiálne nesúhlasíme, ale v rámci demokracie musíme sa naučiť s nimi žiť.
Ďalší zaujímavý moment je jak neuveriteľná sloboda novinárov, ale len pre tých selektívnych, pre tých našich. Ja vám inak závidím mediálnu priazeň, ktorú zažívate celý čas, len ako očakával by som od vás, predsa len ako korektnému človeku zistiť môj pohľad na veci za tých sedemnásť rokov, čo fungujem v SMER-e. Ako vyzerá môj mediálny pocit z toho celého. Že sú na rovnakej názorovej vlne vašej, nech sa páči, rešpektujem. Len ja, za mojich okolností to voltairovské staré "nesúhlasím s tvojím názorom, ale urobím všetko pre to, aby tvoj názor zaznel", to bolo ešte kedysi znakom, základným znakom džentlmenov. A ja len dúfam v jedno, že si toto všetko uvedomíme.
Viete, mediálny, ja som mal uverejnený za moju dlhoročnú kariéru, ako som mal tú česť byť predsedom alebo podpredsedom minimálne silnej strany v parlamente, možno desať rozhovorov, z toho o siedmich som netušil, že sú to rozhovory. To som zistil na druhý deň v rozhovore. Idem, sa ma opýta niečo, kráčam po chodbe. Absolútne neplatia už žiadne ustanovenia etického kódexu, žiadne. Už sa ma nikto, ani ho nenapadne, pýta sa, zavolá mi, či uverejní, neuverejní, čo tam dá, ako zostrihá rozhovor, ale absolútne ani náznak, že by som mal šancu, to, čo vy hovoríte, o nejakej dodatočnej autorizácii. Nežartujme! Desať rokov si to nepamätám, absolútne ani náznak. Okrem, a to je pár novinárov, a to musím tu verejne povedať, aj v tých novinách, ktoré si tak hlboko nevážim, lebo nie sú noviny, sú to aktivistické politické plátky, ale aj tam sú novinári, ktorí majú istú česť a svedomie, dokonca aj v SME. Už v Denníku N som takých nevidel, ale v SME áno. A ešte okrem toho, keď hovorím, ešte furt, keď poviem, že napriek tomu, že kolegyňa má negatívny názor, pre mňa je Kern novinár.
Ale iste, každý máme rozdielne skúsenosti, atď., len problém je, hovoríme o veľmi vážnych a zásadných otázkach demokracie. Ak pre nás je to, čo tu rozprávame, obyčajné právo na človeka, na ktorého môže byť vážne, môže byť difamovaný, už nechcem používať tie slová, ktorí ničia rodinu. Zbieranie informácií? Ústava, som čítal. Veď pozrite sa do bulvárnych denníkov, všade nájdete, vieš na toho a na toho niečo? Keď nám pošleš informáciu, dáme ti 20 euro. Zbierať informácie.
Aj politici, pán kolega, sú občania, nepochybne je tu rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva, nepochybne výkladové pravidlo, a budem o tom v druhom čítaní, ak bude šanca hovoriť, vo Švédsku, a že akým spôsobom interpretovať a vykladať tieto ustanovenia. Keď vám budem hovoriť o švédskom zákone, o tlači, ktorý je súčasťou švédskej ústavy, a kde je jedna časť, prečiny voči slobode tlače. A by ste neverili, prečiny voči slobode sú, vlastne znamenajú prečiny proti zneužívaniu slobody tlače.
A kategória zneužívania slobody tlače pre seriózneho človeka nemôže byť tabulou rasou, pán kolega. Musíme ju vidieť, musíme sa vedieť o nej porozprávať, je nesmierne dôležitá. A ak tak, že ak máme, ako členovia tohto parlamentu a my vo výbore určite povinnosť uvažovať nad tým, aké je mediálne prostredie, či to novinárske prostredie a tlačové prostredie a v elektronických médiách prostredie je štandardné. Musíme vyhodnocovať situácie vonku.
Mám, pán kolega, to mám posledné osobné poviem, z Artfora, kde obidvaja chodievame nakupovať knihy, tak mám desať kníh, ktoré sa dotýkajú mediálnej oblasti. Garantujem vám, že veľa je absolútne kritických voči fungovaniu tlače v súčasnosti, od Goldberga z pravicových pohľadov amerických, ktorý kritizuje akože ľavicových demokratov, až po úplne opačné veci a nemusíme hovoriť.
Takže v danom prípade, dramaticky sa mení mediálna situácia. Dneska zásadným spôsobom novinári vstupujú, vstupujú do politického zápasu úplne bezprostredne. Úplne politický marketing automaticky ráta s tým, zakupovať médiá, ovládať médiá, využívať ich v politickom zápase. Nepochybne sa tomu úplne ubrániť nedá. Ale na druhej strane nerozprávať aspoň o tom, že musíme zafixovať základné etické pravidlá na tom najzákladnejšom prvom stupni, je podľa môjho názoru totálne nedemokratické. Ja si takých ľudí nemôžem vážiť ako demokratov.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Tri faktické, tak štyri faktické. Ja vás poprosím, chcel som nechať pokračovať, ale preruším schôdzu a budeme pokračovať o 14.00 hodine faktickými poznámkami na vystúpenie pána Číža.
Ešte som bol upozornený, že dnes je štvrtok, hodina otázok.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku teraz nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hodiny 31 otázok na predsedu vlády a 48 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, odpovedať príslušný člen vlády nebude. Poprosím predsedu vlády pána Pellegriniho, aby prišiel do rokovacej sály. Ďakujem pekne.
Chcem vás poprosiť, vážený pán predseda vlády, aby ste oznámili, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády a zároveň teda aj oznámili tých, ktorí nebudú prítomní na dnešnej hodine otázok. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je dnes minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho pani ministerka vnútra Denisa Saková. Ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka zastupuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Pána ministra obrany Petra Gajdoša zastupuje tak isto pán minister Ján Richter. Ministerku kultúry Ľubicu Laššákovú z dôvodu choroby zastúpi na dnešnom rokovaní pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho ospravedlňujem, ale nie sú naňho položené žiadne otázky, tak isto ako nie sú položené otázky na ministra hospodárstva Petra Žigu.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem veľmi pekne a zároveň vás, pán predseda vlády, prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované práve vám podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Petra Náhlika a znie: "Vážený pán predseda vlády, boli ste účastný na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Môžete nám priblížiť témy a závery týchto rokovaní?"

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, dámy a páni, chcem povedať, že mi bolo naozaj cťou, že som v dňoch 24. a 25. januára 2019 absolvoval účasť na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Ako iste viete, Svetové ekonomické fórum je nezávislou medzinárodnou organizáciou pre spoluprácu verejného a súkromného sektora, ktoré bolo založené už v roku 1971, a je to naozaj výborná príležitosť na stretnutie zástupcov vlád, manažérov významných spoločností, lídrov medzinárodných a mimovládnych organizácií, ale aj predstaviteľov v oblasti kultúry. Majú tak všetci možnosť konštruktívne a podnetne diskutovať o najnaliehavejších problémoch, ktorým čelí svet, a definovať aj priority spoločnosti do budúcnosti.
Osobne som pristúpil k tejto výzve naozaj s veľkým rešpektom. V posledných rokoch sa Svetové ekonomické fórum zameriava na prienik štvrtej priemyselnej revolúcie do globálnej ekonomiky, ktorá je sprevádzaná masívnou digitalizáciou a automatizáciou. Z tohoto dôvodu témou ekonomického fóra v Davose bola tento rok globalizácia 4.0, vytváranie globálnej architektúry vo veku štvrtej priemyselnej revolúcie. Svet vstupuje do tohto procesu, ktorý je formovaný neustále sa vyvíjajúcimi modernými technológiami, a ako povedal zakladateľ fóra Klaus Schwab, nachádzame sa v súčasnosti z istého uhla pohľadu na bojisku medzi robotmi a ľudstvom a určite sa nechceme stať otrokmi moderných technológií.
Slovensko má jednu z najotvorenejších ekonomík na svete, a preto každý globálny výkyv priamo dolieha aj na našu slovenskú ekonomiku. Technológia, umelá inteligencia stále viac vstupujú do výrobného procesu a sektora služieb a nahrádzajú najmä namáhavú a stereotypnú ľudskú prácu. Jedným z najviac dotknutých sektorov je automobilový priemysel a Slovensko, ktoré je lídrom výroby automobilov v prepočte na jedného obyvateľa vo svete, si musí uvedomiť, že sa ho postupné zavádzanie moderných technológií a umelej inteligencie priemyslu 4.0 dotýka veľmi naliehavo. Viaceré vierohodné ekonomické štúdie predpovedajú, že úbytok existujúcich pracovných miest bude nahradzovaný tvorbou nových a kvalitnejších pracovných miest. Je preto nevyhnutné, aby aj vláda tomuto procesu venovala čo najväčšiu pozornosť, nebola pasívna a nečakala len, čo sa stane vo svete, ale aby sme vedeli včas a aktívne reagovať tvorbou flexibilných politík v oblasti priemyslu, služieb a tvorby pracovných miest.
Vážený pán poslanec, počas môjho pobytu som sa zúčastnil dvoch kľúčových podujatí. Jedným bolo neformálne stretnutie svetových ekonomických lídrov k téme Svet v dobe globalizácie 4.0. A na druhom sme spoločne diskutovali o otázke budúcnosti Európy a téma mala príznačný názov Tipping Point or Turning Point of Europe. To znamená Bod zvratu alebo zlomový bod Európy.
Diskusia na prvom zo zmienených podujatí bola zameraná na hľadanie spoločných krokov smerujúcich k udržaniu spomaľujúceho sa hospodárskeho rastu, zvyšujúcej sa globálnej ekonomickej a politickej konkurencie, ako i potrebe nápravy narušenej technologickej a ekologickej rovnováhy vo svete. Bola to nosná téma výročného zasadnutia v Davose, pretože je nielen vysoko aktuálna, ale zároveň, či chceme alebo nie, dotýka sa nás všetkých.
Problematika budúcnosti Európy o ktorej sme diskutovali v rámci panela s názvom Bod zvratu alebo zlomový bod pre Európu, bola obsiahnutá v otázkach aktuálnych výziev v roku 2019, či už ide o brexit, úroveň štátneho dlhu eurozóny, pretrvávajúce napätie v riešení otázky migrácie a podobne. Okrem toho v diskusiách dominovala aj otázka či skôr dilema ako zjednotiť Európu tak, aby sa dokázala postaviť tvárou v tvár čoraz viac konkurencieschopnému multikoncepčnému svetu. Účastníci fóra sa zhodli na tom, že prebiehajúce technologické, politické, ekonomické a spoločenské zmeny nepoznajú národné hranice. Návod na riešenie týchto zmien sa nachádza na globálnej úrovni, a preto je dôležité, aby sa Slovensko do týchto globálnych diskusií aktívne zapájalo. Ak sme súčasťou globálnych debát, vieme lepšie a rýchlejšie reagovať na nové príležitosti, ale aj riziká.
No a súčasťou môjho programu bola aj séria bilaterálnych rokovaní prevažne s predstaviteľmi súkromného sektora. Stretol som sa s lídrami spoločností, ktoré investujú na Slovensku, napríklad ETNT alebo Swiss Re, a manažéri týchto nadnárodných spoločností vyjadrili veľkú spokojnosť so svojimi investíciami na Slovensku a s celkovou situáciou v našej krajine a vážia si pracovitosť a svedomitosť Slovákov, ktorí pre nich pracujú. A som veľmi rád, že som mal možnosť rokovať s premiérom Arménska, zástupcami spoločnosti Forbes Ringier, asociácie európskych odborov, ako aj stretnutie s viceprezidentom Spojených štátov Al Gorom, ktorý mal v Davose veľmi presvedčivé vystúpenie ku klimatickým zmenám, ktorým svet momentálne čelí.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Pán poslanec, doplňujúca otázka? Nie, nie je tomu tak.
Druhá otázka je od pána poslanca Martináka: "Vážený pán premiér, čo bolo hlavnou myšlienkou vášho nedávneho vystúpenia na Svetovom ekonomickom fóre v Davose?"
Tak skúste inými slovami.