40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, my teda si, čo sme "in", nám to zmysel dáva, takže veľmi pekne ďakujem za vašu otázku. Ja, ADOS, sú to agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosť, teda aby som pre všetkých ozrejmila a čo táto skratka znamená, veľmi dobre viem, čo sa pýtate.
Ja som pani Kováčovú prijala, teda chcela byť prijatá, lebo chcela mať termín na stretnutie so mnou na ministerstve zdravotníctva. Čiže 22. 1. som sa s ňou osobne stretla spolu s mojím tímom a sme riešili jej, jej problémy, keďže je teda poskytovateľkou domácej ošetrovateľskej starostlivosti, a teda predviedla nám teda svoje, svoje problémy, ktoré identifikovala, že ten štandard, ktorý je v súčasnosti platný, a teda tie štandardné terapeutické postupy, štandard, ktorý platný od 1. 1. 2019 pre agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, že je pre ňu nerealizovateľný. A tak my sme s ňou dohodli, žeby nám napísala presne slovne, čo je pre ňu neakceptovateľné, čo ju teda znemožňuje vo výkone svojej práce. A viem teda, že pred dvoma dňami nám pani Kováčová doručila písomne, s čím v danom štandarde nesúhlasí. A my ju hodláme teda po revízii jej požiadaviek opätovne zavolať a na úrovni generálneho riaditeľa sekcie zdravia a teda tvorcov štandardných postupov k nejakému stretnutiu, kde by sme mohli nájsť konsenzus. Čo viem, že v jednej otázke sme náchylní samozrejme jej vyhovieť. A druhá otázka, mne ako človeku sa zdá trošičku nad rámec, bola tá, že pani Kováčová si myslí, že je nad rámec agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, aby teda hlásila sociálnemu pracovníkovi, ak pacienta nájde v zlých sociálnych podmienkach. Čiže toto je možno diskutabilné, možno zle pochopené. Čiže máme za to, že teda pani nám to poslala pred dvoma dňami, jej pripomienky, ja som s ňou sedela, hovorím, že 22. 1., a vyhodnotíme ich, bude predvolaná alebo bude zavolaná na stretnutie s pánom generálnym riaditeľom sekcie zdravia. A teda dúfam, že sa dohodneme. My sme spolu teda bavili sa, aj teda s vami, pani poslankyňa, ohľadne agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, keďže teraz pripravujeme novelu zákona alebo úpravu zákonov, kde špecifikujeme dlhodobú starostlivosť a teda chceme posilniť dlhodobú starostlivosť, resp. domácu ošetrovateľskú starostlivosť, čiže budeme otvárať aj minimálnu sieť agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
V súčasnosti máme 809, chceme to na nejaké číslo okolo tisícky. Ešte teda chceme, aby na 5-tisíc obyvateľov bola jedna sestra, čiže budeme zvyšovať minimálnu sieť. A taktiež robíme revíziu aj odmeňovania, ako som vám sľúbila, aj vašej kolegyni, lebo ja si sama aj uvedomujem, že to cenové ohodnotenie ADOS-iek nie je primerané alebo ideálne. A my chceme, aby takýchto agentúr bolo viac, aby bolo viac sestier v teréne, pretože chceme, aby menej pacientov skončilo v nemocniciach. Ceny na konci dňa, štát to bude stáť oveľa menej finančných prostriedkov, pacienti budú spokojnejší, keď sa o nich budú starať v domácom prostredí, nemusia byť v ústavných buď ošetrovateľských domoch, alebo v nemocniciach.
Čiže sľubujem vám z tohoto miesta, že rokujeme aj s poisťovňami. Máme tam prísľub, bude sa zvyšovať, zatiaľ sme náchylní nieže paušál, ale dá sa spektrum výkonov. Pretože zase nám môže sa stať, keby sme to dali na paušál, že niektoré agentúry si vyhliadnu pacientov ľahších, niektoré ťažších, a teda aby to bolo férové, že by sme nacenili výkony, kde by bola tvrdá cenová regulácia v rámci výkonov ADOS-iek. A zvýšili by sme ceny, pretože ja chcem, aby týchto agentúr bolo viac, rozšíriť minimálnu sieť, chcem, aby boli lepšie platené, keď sa našich pacientov alebo ľudí, ktorí nepotrebujú zdravotnú starostlivosť, iba ošetrovateľskú, budú doma. Na konci dňa to nás všetkých bude stáť menej finančných prostriedkov. Čiže k tomuto by sme mali dospieť alebo v pléne budem, neviem ešte, asi s týmto, s touto novelou na jar v roku 2019. A chceme, aby tieto nové ceny pre agentúry domácej starostlivosti a tak iste aj mobilné hospice chceme veľmi a veľmi posilniť.
My dosť intenzívne rokujeme, je tu aj pán minister sociálnych vecí, dnes sme mali práve jedno veľké stretnutie, kde už vlastne finalizujeme naše spoločné kroky. A výsledkom toho by mali byť novely zákonov sociálnych a našich, kde by skutočne o sociálne slabých ľudí, chorých, dlhodobo chorých malo byť lepšie postarané rozšírením minimálnej siete a lepším cenovým ohodnotením ľudí, ktorí to poskytujú.

Pani ministerka, dovoľte, aby som sa vám z tohto miesta poďakovala za 9 ošetrovateľských štandardov, ktoré ste podpísali na, minulého roku, ktoré sú platné od 1. 1. 2019. Ošetrovateľská odborná obec je presvedčená o tom, že vlastne tieto štandardy, je to vlastne nie jeden krok, ale aspoň päť krokov dopredu pre našich pacientov, čo už je to veľmi dôležité. A štandard je záväzný nielen pre poskytovateľov, dajme tomu, teraz sa bavíme o agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ale samozrejme aj pre poisťovne. Tu je vlastne ten problém. Viete veľmi dobre, že poisťovňa si nebude môcť povedať alebo hovoriť, určovať vlastne, že toto vám preplatím a toto nie. To nie je akože správne.

Ďakujem veľmi pekne. Plne s vami súhlasím, lebo viem, že veľakrát vykázali ADOS-ky výkony, ktoré neboli preplatené. Preto chceme pozrieť na výkony, naceniť ich a ja som vám aj osobne hovorila, a ja, to nie je o vás, o mne, to je o systéme. My jednoducho potrebujeme revíziu a lepšiu platbu, pretože inak sa nedostaneme k cieľu, kedy chceme, aby ten pacient zbytočne nebol v nemocnici. Lebo vždy v tom ústavnom zariadení to bude drahšie, ako keď to bude doma. Ďakujem.

Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa. Priznám sa, že som trošku prekvapený, že vy zjavne asi netušíte, že zákon o rodine patrí do kompetencie ministerstva spravodlivosti a nie do nášho ministerstva, preto táto otázka skôr prináleží kolegovi Gálovi a nie mne. Zákon o rodine totiž rieši právne aspekty vzniku a existencie rodiny a my, čo riešime, to je otázka štátnej starostlivosti o rodinu. Ale aj spomínané odporúčania sa týkajú právnych podmienok uzavretia manželstva, nie sociálnej podpory rodín. Napriek tomu vám ochotne odpovedám, že ministerstvo spravodlivosti zriadilo pracovnú skupinu pre prípravu vecného zámeru reformy opatrovníctva dospelých a ochrany seniorov Slovenskej republiky, ktorá počíta aj so zmenami manželského práva zákona o rodine. V pracovnej skupine je zastúpené aj naše ministerstvo v súlade s vlani aktualizovaným národným programom rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím. Ministerstvu spravodlivosti stále trvá úloha pripraviť návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou bude aj nová koncepcia spôsobilosti na právne úkony a možnosti ich obmedzenia, ako aj inštitúty opatrovníctva a poručníctva.
Spomínaný vecný zámer reformy opatrovníctva sa musí v tejto oblasti vysporiadať z pohľadu nášho ministerstva s tromi základnými otázkami. Po prvé, či má byť umožnené osobám, ktoré budú mať ustanoveného opatrovníka, uzavrieť manželstvo bez predchádzajúceho súhlasu súdu. Po druhé, výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko v súčasnosti zákon osoby, ktoré nemajú plnú spôsobilosť na právne úkony, diskvalifikuje z výkonu rodičovských práv. A po tretie, povolenia uzavretia manželstva osobám, ktorú sú v súčasnosti obmedzené, prípadne pozbavené spôsobilosti na právne úkony.
Na záver vám chcem pre vašu informáciu uviesť, že členmi tejto pracovnej skupiny na prípravu tohto vecného zámeru sú okrem ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny aj pani komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, aj iné subjekty, ktoré reprezentujú občanov ťažko zdravotne postihnutých.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Pán minister, ja som sa túto otázku pýtala zámerne vás, pretože, pretože často sa všetky otázky súvisiace s ľuďmi so zdravotne postihnutím adresujú na vás, takže nebol to, nebol to omyl. A ako vidno, aj v tomto prípade sa veľmi rýchlo vzdáte ľudí so zdravotne postihnutím pri prvej príležitosti, ktorá je možná.
Preto by som sa vás opýtala ešte doplňujúcu otázku. A to konkrétne na všetky odporúčania výboru OSN, ktoré sme tu, ako som už spomínala dneska, ktoré tu už máme tri roky, aký je váš prístup celkovo ako ministerstva, alebo predpokladám, že kto, kto alebo kto nám vie dať nejakú ucelenú informáciu o tom, ako sa k týmto odporúčaniam pristupuje. Pretože, pretože naozaj o tých jednotlivých odporúčaniach sa hovorí veľmi málo. Keď sa bavíme o národnom programe rozvoja životných podmienok pre ľudí so zdravotným postihnutím, mám pocit, že aj toto sa odbíja len, len veľmi zľahčenou správou, ktorá vôbec neodpovedá ani len na jednotlivé otázky, ako sa jednotlivé ministerstvá, jednotlivé inštitúcie vysporiadavajú s jednotlivými úlohami. A tak sa pýtam, že kedy dostanem od vás, predpokladám, ako, ako ministerstvo práce, od vás ako od ministerstva nejaký ucelený obraz o tom, čo vlastne sa pripravuje, k čomu sa staviate naozaj čelom a čo dávate na vedľajšiu koľaj.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, som trošku prekvapený tou otázkou, ja sa k týmto veciam staviam čelom a nie zadkom, to som sa tu snažil v tejto chvíli povedať. Len sú tu dva základné rozdiely: právne aspekty vzniku, ktoré prináležia rezortu spravodlivosti. My sme mali záujem a presadilo sa do národného programu rozvoja životných potrieb osôb so zdravotným postihnutím úloha pre rezort spravodlivých, a to je tá otázka pripraviť návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou bude aj nová koncepcia spôsobilosti. A ja len pripomínam, že odporúčanie výboru OSN, o ktoré sa opierate, konkrétne § 12, ktorý sa má riešiť, hovorí o rodine, hovorí o obmedzujúcom práve osôb s intelektuálnym alebo psychologickým postihnutím na uzavretie manželstva. To znamená, prvotne je potrebné riešiť rozmer právny, keď tento rozmer bude zadefinovaný v zákone, príde tá vykonávacia časť, ktorú veľmi ochotne budeme realizovať prostredníctvom rodinnej politiky, za ktorú nesie zodpovednosť moje ministerstvo.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Veľmi pekne ďakujem a áno, je tu, všetci veľmi dobre vieme, že máme v systéme málo sestier pôrodných asistentiek, ale máme málo učiteľov, máme málo robotníkov, kuchárov. Čiže ja si myslím, že toto nie je len problém zdravotníctva, ale toto je problém vo všetkých odvetviach. Keby som sa spýtala mojich kolegov ministrov, myslím, že nikto nemá dostatok pracovnej sily. Ale ja sa nejdem vynímať teda vašej otázke, ktorú ste mi dali.
Čo je podstatné, cca alebo približne teda v súčasnosti študuje pôrodnú asistenciu na štyroch vysokých školách a v bakalárskom stupni vzdelávania 200 pôrodných asistentiek. V roku 2018 skončilo 60. A čo je zaujímavé, do komory ich bolo zahlásených 41. Čiže 20 pôrodných asistentiek, ktoré skončili, proste nemajú záujem poskytovať svoje služby alebo vykonávať svoju prácu v zdravotníckych zariadeniach. Z toho nám vyplýva, že asi by sme mali my viac ako rezort zamýšľať nad tým, aby táto práca bola pre pôrodné asistentky atraktívna, pretože nám vychádza, že počet študujúcich nie je nízky, avšak počet tých, ktorí teda sú ochotní vykonávať túto prácu, je nízky.
Tiež ohľadne vysokých škôl, ktoré poskytujú bakalársky stupeň vzdelávania v oblasti pôrodnej asistencie, je to SZU alebo Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Prešovská univerzita v Prešove, Jesseniova lekárska fakulta v Martine a Vysoká škola zdravotníctva, ktorá vlastne otvorila svoj študijný program v roku 2017, čiže vlastne jej prví absolventi budú až o 3 roky. Dá sa povedať, že máme aj magisterský stupeň vzdelávania, ale len na dvoch vysokých školách, a to je Prešovská univerzita a Jesseniova lekárska fakulta. V rámci kompetencií plne vlastne kompetentné na výkon a na spektrum výkonov pôrodnej asistencie sú teda bakalárky, magisterský stupeň je tu určený pre ženy v riadiacich alebo teda tých, ktorí to skončia, určený pre riadiace pozície.
Ale smerujem tam, kam sa ma pýtate, a čo robíme. My sme teda pristúpili k navýšeniu koeficientov, respektíve základnej mzdy aj pre pôrodné asistentky v roku 2019 o 10 %, tým, že teda ich mzda sa vyvíja od priemernej mzdy, je tam platový automat na úrovni 5 %, čiže cca od 1. 1. si prilepšili pôrodné asistentky 15 % plus. A to isté by sme chceli teda zvyšovať platy pôrodných asistentiek aj v roku 2020. Na druhej strane sa snažíme, alebo nemocnice, ktoré sú v gescii ministerstva zdravotníctva, dostali za úlohu, manažment týchto nemocníc, zatraktívniť povolanie pre stredný zdravotný personál, teda pre nelekársky zdravotný personál a to tým, že budujeme škôlky, budujeme jasle a renovujeme ubytovacie zariadenia pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa rozhodli pracovať v našich zdravotníckych zariadeniach. My ako ministerstvo sa snažíme, napríklad čo sa týka sestier, tam to je asi dosť blízke, keď sestra pracuje s novou posteľou, sa jej pracuje oveľa lepšie ako so starou. Čiže snažíme sa aj technikou prispievať k tomu, aby tie pracovné podmienky boli oveľa lepšie na pracovisku.
A v neposlednom rade to je asi už špeciálne len problém pôrodných asistentiek, prijal sa štandard Baby-Friendly Hospital, pretože bola to otázka, aj vás tu vidím, že vlastne žiadna nemocnica na Slovensku, pôrodnica nie je certifikovaná alebo, respektíve či spĺňa, nespĺňa nejaké normatívy Baby-Friendly Hospital. Čiže my sme na to išli, máme rozličné prístupové cesty a na základe odporúčaní VHO sme vytvorili štandardy a tieto štandardy vlastne sú podpísané a nemocnice alebo pôrodnice, ktoré majú alebo ktoré chcú poskytovať svoju starostlivosť na základe Baby-Friendly Hospital, tak musia vlastne aproximovať, ale musia postupovať podľa týchto štandardov. My na ministerstve zdravotníctva kreujeme komisiu, ktorá bude chodiť a teda hodnotiť, či nemocnica, ktorá teda sa, tá jej žiadosť, že spĺňa všetky atribúty Baby-Friendly Hospital, že či skutočne spĺňa, my takúto pôrodnicu ohodnotíme, aby to bolo na viditeľnom mieste, či už pre pacientky alebo aj pre širokú verejnosť, aby sme už konečne dokázali my v nejakej úrovni aj povedať, že táto nemocnica alebo táto pôrodnica spĺňa určité kritériá a táto nespĺňa. A práve tu ja vidím veľký priestor aj pre pôrodné asistentky, pretože v rámci tohoto konceptu Baby-Friendly Hospital je tu veľmi dôležitá úloha sestier, pôrodných asistentiek, laktačných poradkýň a tým pádom vlastne aj ich pracovné prostredie, aj ich kompetencie, aj ich vyžitie bude oveľa lepšie. Čiže robíme to aj v nadväznosti na to, aby pre pôrodné asistentky ich práca bola zaujímavejšia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať na vystúpenia pána poslanca Číža. Aj po takejto dlhej dobe myslím, že tí, čo sme tu, si ho pamätáme. Chcel by som sa mu poďakovať za teda profesné zdôvodnenie tohto návrhu a hlavne za láskavé zdôvodnenie voči opozícii tohoto návrhu s tým, že bol by som veľmi rád, aj keby tá debata v tomto tóne pokračovala ďalej.
Zareagujem aj na istú situáciu, o ktorej pán poslanec Číž nehovoril, ktorej sa dotkol len teda okrajovo, a hovorili sme o nej, respektíve tá otázka, ktorá zostala visieť vo vzduchu v prípade jedného pána kolegu, ktorý hovoril o istej pani starostke a hovoril, že tá pani starostka mala problém s printovými médiami. Tá pani starostka pri tom istom probléme, o ktorom ten pán poslanec hovoril, s tými elektronickými médiami problém nemala. Toto hovorí len o jednej veci a to sa tiež budeme, tiež sa budeme o tomto baviť a hlavne sa o tom budeme baviť, ak tento zákon prejde do druhého čítania. Je nerovnaký priestor, sú nerovnomerné pravidlá hry v rámci printového priestoru mediálneho a elektronického mediálneho priestoru. To, čo si môžu dovoliť printy, si nemôžu dovoliť elektronické médiá. A dokonca to, čo si môžu dovoliť printy beztrestne, elektronické médiá za to platia vzhľadom na regulačný orgán, ktoré majú pokuty. Takže aj toto je dôvod, prečo sa dneska bavíme v tomto prostredí o tomto návrhu zákona. A predpokladám, že tento návrh zákona, ak prejde do druhého čítania, budeme sa baviť o paragrafových zneniach, budeme sa o tom baviť o to viac.

Ďakujem pekne. Ako hovoril môj predrečník kolega Číž, za tých 10 minút skutočne sa dotkol kdečoho, odpoveď komplexná by bola na sympózium a nie na dve minúty. Pravda je, že, ako to tak niekedy býva, niečo nebolo celkom k veci, aby som sa vyjadroval salónne, a niečo nebola proste pravda. Len tak zbežne dodávam, že dnes už aj printové médiá majú, ako vieme, i svoju videozložku, takže je pravdou, že v takzvanom printovom médiu bolo zachytené i samotné video, ktoré pojednalo spôsoby pani starostky Fekišoviec. Ale odhliadnuc od toho kolega neustále zdôrazňoval, že sa zmení situácia alebo niečo dramatického deje, ja si nespomínam, že sa dramaticky zmenila situácia od tých čias, keď povstalo po pokuse o likvidáciu Smeny SME a zvádzalo boj s Vladimírom Mečiarom. On nakoniec tiež hovoril zrejme to isté, že to je strašné, čo sa deje v pamätnom vystúpení v Zlatej Idke a my im potom ukážeme, dej sa, čo dej. To znamená, že nie je žiadna zmena situácie. Dokonca mnohí tí istí novinári stoja na stráži slušného fungovania štátu po dvadsiatich rokoch od Zlatej Idky, nemyslím, že sa niečo dramaticky mení.
A ak hovorí kolega Číž o tom, že novinári sú chránené zvieratá, vraj, alebo teda akosi vrcholne chránení jedinci, rád by som upozornil na to, ako priateľ agentúry Sputnik vyčistil spravodajstvo RTVS. Nebolo to veľmi chráneno-zvieracké postupovanie.

Ďakujem. Ja som si z vystúpenia pána Číža napísala dve také kľúčové slová, ktoré mi tak zarezonovali v jeho vystúpení. A to bolo, že hovoril o tom, že sa snažíme nejako šíriť poplašnú správu, že oligarchický SMER tu ide ničiť novinárov týmto návrhom zákona. A druhá taká vec, ktorá mi utkvela, že či sa chceme vrátiť naspäť do čias totáča, totalitného režimu, kedy bol novinár nespochybniteľný. Nuž, tak mne z toho proste vyplýva, že to šírenie poplašnej správy som práve, naopak, zaznamenala ja skôr v tom jeho príspevku o tom, že tento zákon potrebujeme na to, aby tu tí "hnusní novinári" nezneužívali tlač a nepísali o komkoľvek čokoľvek, no toto mi skôr príde ako šírenie poplašnej správy, pán Číž. Hovoríte, že potom sa ten dotyčný nemá ako brániť, ten chudák, o ktorom tí zlí novinári budú takto písať. No ja si myslím, že už dnes máme nástroje na to, ako sa brániť a máme nástroje na to, ako odčítať, ktorý novinár píše eticky alebo neeticky, a je to koniec koncov na každom tom vydavateľstve, ako sa zachová. A pokiaľ nejaké vydavateľstvo konšpiruje, píše nepravdy, píše vyslovené bludy, tak verím tomu, že máme príčetných čitateľov a občanov, ktorí sa vedia zorientovať. A pokiaľ naozaj niekto už dnes ublíži na cti alebo na nejakej osobnej integrite toho, o kom píše, tak ten dotyčný sa má právo dnes brániť. Máme na to nástroje a nepotrebujeme na to zavádzať takýto náhubkový zákon, ktorý, ako som vo svojom vlastnom príspevku povedala, zavádza "iks" proste absurdností, ktoré sú úplne zbytočné.