40. schôdza

Príjemný deň prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, ctení, ctená dáma kolegyňa, ctení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomná bude pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská kvôli neodkladným pracovným povinnostiam a zastúpi ju pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Pani ministerka školstva, vedy a výskumu, výskumu a športu Martina Lubyová - na ňu nie sú otázky, má pracovné povinnosti a nebude prítomná.
Pán minister spravodlivosti Gábor Gál takisto má pracovné povinnosti, naňho ale nie sú otázky, prítomný nebude.
A pani ministerka kultúry Ľubica Laššáková prítomná nebude tiež, tiež na ňu otázky nie sú.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Takže, pán podpredseda vlády, žiadam vás, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Mikuláša Krajkoviča a znie:
„Vážený pán predseda vlády, termín odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa blíži. Vyzerá to na tvrdý brexit bez dohody. Môže takýto odchod skomplikovať vzťahy so Slovenskou republikou? Ak áno, tak ako?“

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, v tejto chvíli nemôžme vylúčiť žiadny scenár vrátane odchodu Spojeného kráľovstva bez dohody, keďže britský parlament 15. januára odmietol návrh dohody o vystúpení. Tento návrh, s ktorým súhlasila aj britská vláda stále považujeme za najlepší možný výsledok a jediný spôsob, akým zabezpečiť riadený odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Pani premiérka Theresa May bude v rámci svojho mandátu, ktorý jej 29. januára udelil britský parlament, opätovne rokovať v Bruseli s predstaviteľmi Európskej únie s cieľom nájsť alternatívne riešenie severoírskej poistky. Tu sme dosť skeptickí a otváranie návrhu dohody pre ďalšie negociácie nevidíme veľmi reálne. Kompromisné riešenie írskej hranice sme hľadali viac ako rok, pričom obe strany museli zo svojich požiadaviek čiastočne ustúpiť. Spoločne sa nám podarilo zhodnúť sa na riešení, ktoré síce nie je jednoduché, avšak je v súlade s právom Európskej únie a zároveň reflektuje na britské požiadavky, napríklad nedeliteľnosť colného územia Spojeného kráľovstva. Je vysoko nepravdepodobné, že na poslednú chvíľu nájdeme iné riešenie vyhovujúce všetkým stranám. O to viac, že ako európska dvadsaťsedmička sme vyčerpali možnosti existujúceho mandátu. Takisto je pravda, že britský parlament na svojom rokovaní prijal v rámci mandátu pani premiérky aj pozmeňujúci návrh, že Spojené kráľovstvo bez dohody z Európskej únie nevystúpi. Ak Spojené kráľovstvo odmietne návrh dohody o vystúpení a ani nepožiada o predĺženie lehoty podľa článku 50 a ani jednostranne neodvolá notifikáciu článku 50, teda brexit samotný, tak tvrdý brexit nastane automaticky k 29. marcu.
Riziko tvrdého brexitu tak zostáva vysoké, aj keď si žiadna strana nepraje takýto konečný scenár. Za týmto účelom vláda Slovenskej republiky 30. januára 2019 schválila materiál, ktorý obsahuje legislatívne a nelegislatívne opatrenia. Ich hlavným cieľom je minimalizácia negatívnych dopadov na občanov Slovenskej republiky a podnikateľské prostredie, ktorí by boli priamo zasiahnutí neriadeným odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Tieto legislatívne a nelegislatívne opatrenia vstúpia do platnosti, resp. sa budú realizovať len v prípade neriadeného odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ.
Podľa odhadov, ktoré sme prostredníctvom vládnych analytikov spracovali, by brexit s dohodou o odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie poznačil Slovenskú republiku poklesom HDP v odhadovanej výške 0,4 až 0,9 % HDP. Treba však taktiež povedať, že dopady tohto scenára sa dajú ekonomicky a sociálne v strednodobom horizonte kompenzovať, a to vytrvalým presadzovaním dobrých vzájomných vzťahov na úrovni Európskej rady, ktorá si je tejto potreby plne vedomá.
Druhý scenár vzájomných vzťahov, teda brexit bez dohody je pre štáty Európskej únie, Spojené kráľovstvo aj pre samotné Slovensko oveľa horší. Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky tvrdý brexit spomalí slovenskú ekonomiku v dlhodobom horizonte o 0,7 až 1,4 percenta HDP.
Vážený pán poslanec, pre vládu Slovenskej republiky je však okrem obchodnej výmeny absolútne kľúčové v prípade uplatnenie tvrdého režimu, uplatnenia režimu tvrdého brexitu ochrániť práva našich občanov, ktorí v Spojenom kráľovstve žijú, pracujú a študujú. Vláda preto pripravuje príslušnú legislatívu týkajúcu sa pobytu cudzincov tak, aby boli vytvorené podmienky pre reciprocitu. To znamená, že ponúkneme britským občanom tie podmienky, ktoré si želáme pre našich občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve.
Ďalšie konkrétne pripravované opatrenia vlády obdobne pokrývajú aj úlohy v sociálnej oblasti a v problematike zdravotnej starostlivosti. Tu mám na mysli napríklad návrhy zmien a doplnení príslušných zákonov v oblastiach, napríklad starostlivosť o deti, vymáhanie výživného, právnej pomoci a podobne. Pripravované sú tiež návrhy právnych noriem z oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Pamätáme tiež na opatrenia v administratívnej rovine, napríklad na účely uznania dokladov o dosiahnutých obdobiach poistenia.
V oblasti minimalizácie nepriaznivých dopadov na hospodárstvo Slovenskej republiky boli vládou Slovenskej republiky prijaté opatrenia týkajúce sa zabezpečenia všestrannej pomoci vrátane sprostredkovania informácií pre podnikateľov týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami vrátane colných a daňových informácií s cieľom zmierniť negatívne dopady prípadného vystúpenia Spojeného kráľovstva bez dohody. Z pohľadu zníženia zraniteľnosti a podpory rastu ekonomiky Slovenska je strategickou prioritou zvýšiť podiel exportu mimo krajín EÚ. V danom kontexte bolo ministerstvu hospodárstva uložené pripraviť opatrenia zahŕňajúce poskytnutie súčinnosti pri vyhľadávaní nových exportných príležitostí najmä malým a stredným podnikom, ktoré z dôvodu potencionálneho vystúpenia Spojeného kráľovstva bez dohody prídu o exportné príležitosti.
Vážený pán poslanec, pokiaľ by prišlo k neriadenému brexitu, vláda Slovenskej republiky má záujem aj naďalej rozvíjať so Spojeným kráľovstvom nadštandardné bilaterálne vzťahy a pokračovať v obojstranne užitočnej spolupráci, zahraničnopolitických, bezpečnostných a obranných otázkach a tiež v rámci medzinárodných organizácií. Strategické spojenie so Spojeným kráľovstvom ako kľúčovým bilaterálnym... (Reakcia z pléna.)
Ďakujem pekne už, ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán podpredseda vlády, musím vás zastaviť, lebo pravidlá platia pre všetkých.
Takže otázka číslo dva, pán poslanec Ľubomír Petrák:
„Vážený pán premiér, aké sú výsledky vášho stretnutia s pani kancelárkou Merkelovou?“ (Smiech a ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. (Povedané so smiechom.) Okrem tlač... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Sme v napätí teraz všetci.

Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu.
Okrem tlačovej besedy, ktorá práve prebieha, ctený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, ako určite dobre viete, pani nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová dnes prišla do Bratislavy na pozvanie pána predsedu vlády Petra Pellegriniho z mája minulého roka, keď premiér navštívil Nemecko.
V mene vlády chcem uviesť, že si veľmi ceníme, že nemecká kancelárka pozvanie prijala a pricestovala na Slovensko. Nemecko je totiž naším najväčším hospodárskym partnerom, a preto sú rozhovory na najvyššej úrovni mimoriadne dôležité. Okrem bilaterálneho rozmeru je návšteva pani kancelárky Merkelovej významná tiež z pohľadu slovenského predsedníctva vo Višegrádskej štvorke, keďže zahŕňa aj spoločné rokovanie predsedov vlád krajín V4 s nemeckou kancelárskou.
V tejto súvislosti mi dovoľte podotknúť, že pani Merkelová bola v Bratislave naposledy v septembri 2016 v rámci neformálneho samitu nášho predsedníctva v Rade Európskej únie, kedy sa hlavné mesto Slovenska stalo stredobodom európskej diplomacie a po prvýkrát hostilo lídrov zo všetkých členských krajín Európskej únie okrem Veľkej Británie. Terajšia návšteva pani kancelárky na Slovensku sa uskutočňuje aj v súvislosti s memorandom o prehĺbenom dialógu medzi obomi krajinami.
Hlavnými témami rokovania nemeckej kancelárky Angely Merkelovej s pánom premiérom Petrom Pellegrinim bola európska agenda, zahraničnopolitické otázky s dôrazom na západný Balkán, Rusko a Ukrajinu a prehlbovanie hospodárskej a rozvojovej spolupráce. Slovensko je aktívnym partnerom Nemecka a Európskej únie aj pri riešení výziev pretrvávajúcej migračnej krízy. V súčasnosti patríme medzi piatich najväčších prispievateľov do zvereneckého fondu Európskej únie pre Afriku na obyvateľa. Počet návratov neúspešných žiadateľov o azyl do krajín pôvodu je nízky, a preto je potrebné využiť všetky páky, ktoré má Európska únia k dispozícii, aby boli aj tieto krajiny motivované k plneniu si svojich záväzkov.
Témou spoločných rozhovorov boli aj slovensko-nemecké vzťahy, či aktuálna situácia v Európskej únii. Máme veľký záujem na tom, aby Nemecko podporilo slovenskú kandidatúru na sídlo Európskej agentúry práce na Slovensku. Ako v jednom z mála členských štátov zatiaľ nesídli žiadna európska agentúra a sme pripravení predložiť kvalitnú ponuku vrátane atraktívneho balíka stimulov, na ktorom práve pracujeme. Verím, že Nemecko slovenskú kandidatúru podporí a výberový proces bude transparentný a zohľadní princípy geografickej rovnováhy.
Diskusia sa týkala aj integrácie v rámci Európskej únie. Slovensko je spoľahlivým a zodpovedným partnerom, jediným štátom eurozóny v tomto regióne, a preto veríme, že sme schopní promptne sa podieľať na rozhodovaní o najdôležitejších európskych otázkach. Dôležité však je, aby Slovensko pri každej príležitosti deklarovalo svoju proeurópsku orientáciu a hľadalo cestu k stolu, za ktorým sa bude rozhodovať o ďalšom smerovaní Európskej únie.
V súvislosti s pristúpením Nemecka a Francúzska k užšej integrácii a obnovením diskusie o tzv. jadre Európskej únie treba povedať, že spolupráca dvoch najsilnejších štátov Únie je významným aktom a nedá sa obísť. Ako súčasť eurozóny Slovenská republika podporuje hlbšiu integráciu v konkrétnych oblastiach a tu v mnohých otázkach zdieľame rovnaký postoj ako Spolková republika Nemecko.
Na stretnutí predseda vlády spolu s kancelárkou diskutovali aj o nastávajúcich voľbách do Európskeho parlamentu, kde je potrebné zvýšiť volebnú účasť a komunikovať o úspechoch projektu Únie. Samozrejme, osobitnou témou bol brexit a príprava na všetky scenáre vystúpenia Británie z Európskej únie. Práve v tomto čase by sa teda malo začať stretnutie pani kancelárky Merkelovej s predstaviteľmi krajín Višegrádskej štvorky. Témou rozhovorov v rámci V4 sú nielen migrácia, ale aj projekty, ako jednotný trh, eurozóna, hospodárska a menová únia alebo viacročný finančný rámec, či digitalizácia a obchodné vzťahy so Spojenými štátmi. Musíme si uvedomiť, že žijeme spoločný úspešný príbeh a dosahujeme konkrétne výsledky. Európska únia je naším nespochybniteľným životným priestorom.
A záverom by som chcel uviesť, že na rokovaní V4 a pani kancelárky Angely Merkelovej si zúčastnení štátnici chcú pripomenúť aj 30. výročie zásadných spoločenských zmien v našich krajinách i celej Európe, ktorých kľúčovými aktérmi boli práve štáty strednej Európy, a pri tejto príležitosti spolu s nemeckou kancelárkou a premiérmi z Českej republiky, Maďarska a Poľska by mala byť prijatá aj spoločná deklarácia, o ktorej vám už ďalej nepoviem, lebo mi uplynul čas.

Presne tak.
Takže otázka číslo tri, pán poslanec Peter Náhlik je prítomný v rokovacej sále:
„Vážený pán predseda vlády, môžete nám priblížiť stratégiu digitálnej transformácie?“

Ďakujem pekne, pán poslanec, zároveň za otázku, ktorú ste dali pánovi predsedovi, ktorú teda už mám v kompetencii ja. Ďakujem pekne.
Ctený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, plne si uvedomujeme, že proces digitalizácie nie je len o dátach, ale jej základom musí byť človek. Informácie nesmú byť samoúčelné, ale musia skvalitniť život každého občana a môžu byť prostriedkom na zlepšenie riešenia fungovania spoločnosti, zlepšenie podnikateľského prostredia, rast efektívnosti a produktivity. Ale cieľom, teda vraciam sa k tomu, musí byť zlepšenie bežného života každého občana Slovenskej republiky. Preto na konci minulého roka bola predstavená Stratégia digitálnej transformácie Slovenska. Nadväzuje na programové vyhlásenie vlády na roky 2016 až ’20 a Agendu 2030 o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá slúži ako prostriedok pre určenie dlhodobých priorít a rozvoj krajiny a je kľúčovým východiskovým dokumentom pre túto stratégiu. V súčasnosti prebiehajú konzultácie s odbornou verejnosťou vrátane zástupcov súkromného, akademického a občianskeho sektora a následne plánujeme materiál postúpiť do medzirezortného pripomienkového konania a našou ambíciou je schváliť uvedenú stratégiu najneskôr v druhom kvartáli roku 2019.
Stratégia digitálnej transformácie Slovenska bude rámcovou vládnou stratégiou, ktorá zadefinuje politiku a konkrétne priority našej krajiny v kontexte už prebiehajúcej digitálnej transformácie ekonomiky a spoločnosti. Daná stratégia bude vychádzať z priorít jednotného digitálneho trhu Európskej únie. Na národnej úrovni si uloží za cieľ akcelerovať naštartované procesy v rámci budovania digitálneho trhu a realizovať viaceré prepojené opatrenie, ktoré vychádzajú, opatrenia, ktoré vychádzajú z najaktuálnejších prierezových politík Európskej únie. Stratégia bude nadväzovať na tvorbu nového viacročného finančného rámca Európskej únie na roky 2021 - 2027 vrátane Kohéznej politiky, ako aj priamo riadených programov. A práve tu dostáva digitálna ekonomika prioritnú pozornosť. Stratégia bude okrem už uvedeného priamo reflektovať aj na koncepčné materiály a odporúčania medzinárodných organizácií, ako sú - okrem Európskej únie - ako OECD, OSN či výstupy skupín G7, alebo G20, ktoré považujú proces práve digitálnej transformácie za kľúčový pre dosiahnutie udržateľného aj inkluzívneho rastu. V stratégii, ktorú pripravuje náš úrad, teda Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, kladieme prvoradý dôkaz na aktuálne digitálne technológie, ako sú umelá inteligencia, block change, super počítače, 5G, big data či analytické spracovanie dát, alebo internet vecí, ktoré sa stanú novým motorom ekonomického rastu a posilňovania konkurencieschopnosti.
Slovensko nie je prvá krajina, ktorá predmetnú stratégiu zavádza. Vzorom boli obdobné materiály z krajín, ako je Francúzsko, Fínsko, Veľká Británia či Singapur. Súčasťou vládneho materiálu bude aj akčný plán opatrení a ten je rozdelený na krátkodobý horizont a dlhodobý horizont. Krátkodobý horizont bude trvať do polky roku 2022 a dlhodobý od polky roku 2022 do roku 2030. Akčný plán má zadefinovať konkrétne opatrenia v troch prioritných oblastiach. Prvou je zlepšenie vzdelávania a zabezpečenie digitálnych zručností a zamestnanosti pre modernú dobu, tou druhou oblasťou je vytvorenie základov pre moderné digitálne hospodárstvo a treťou oblasťou je zlepšenie schopnosti verejnej správy inovovať a využívať dáta. A práve predstavená... A potom predstavená vízia digitálnej transformácie bude ale komplexnejšia so záberom na hospodárstvo, spoločnosť, verejnú správu, rozvoj územia či vedu a výskum.
Ak chceme v implementácií jednotlivého digitálneho trhu výrazne pokročiť, musíte sa so mnou, pán poslanec, porozprávať aj po uplynutí tohto limitu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, že myslíte, pán podpredseda vlády, aj na kolegov z vlády, ktorí teraz budú odpovedať poslancom Národnej rady, ktorým položili otázky.
Ako prvý sa pýta pán poslanec Eugen Jurzyca podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra:
„Vážený pán minister, koľko osôb dostalo v roku 2018 zákonom zvýhodnené trináste a štrnáste platy a koľko ich očakávate v roku 2019 a v akej výške boli vyplatené?“

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Na základe údajov od zdravotných poisťovní odhadujeme, že trinásty plat si uplatnilo cca 13-tisíc zamestnancov, z ktorých necelých 7-tisíc si uplatnilo aj štrnásty plat. Čiže trinásty plat v minulom roku 11-tisíc, z toho necelých 7, presne 6 700 si uplatnilo aj plat štrnásty. Z dostupných dát vieme len výšku uplatnenej úľavy, ktorá je legislatívne nastavená na maximálne na výšku 500 eur. V roku 2019 očakávame, že počet vyplatených trinástych platov zásadným spôsobom stúpne. Odhad je na 200-tisíc. Čiže ešte raz, minulý rok realita 11-tisíc, v tomto roku kalkulujeme, a tak je to nastavené aj v štátnom rozpočte, aj v nasledovných daňovo-odvodových prognózach, odhadujeme, že vstupne počet zamestnancov, ktorý využije túto výhodu, na 200-tisíc, a to už je aj vrátane vplyvu novej legislatívnej úpravy, ktorú schválil parlament len teraz pred pár týždňami v januári.
Ďakujem, skončil som.

Máte záujem o doplňujúcu otázku? Nie. Otázka číslo 2. pani poslankyňa Janíková je v rokovacej sále? Je. Sa pýta podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre invest..., podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho:
„Pán vicepremiér, v rámci podujatia Work in Slovakia ste ponúkali prácu na Slovensku Slovákom žijúcim v Londýne. Ako dopadlo toto stretnutie?“