40. schôdza

Ďakujem. Pani spravodajkyňa chce zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon (tlač 1287). Prosím poslanca Igora Matoviča, aby zaujal miesto určeného pre navrhovateľov, a spravodajcu Martina Poliačika, aby zaujal miesto pre spravodajcov. V piatok 1. februára neukončil svoje vystúpenie v rozprave poslanec Igor Matovič, ktorému odovzdávam slovo. A pripraví sa poslanec Igor Mazurek, pardon, Milan Mazurek.

[Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1287.]

Čiže, kolegovia, kolegyne, dovoľte, ono to je také trošku nepríjemné, že raz vystúpite pred dvomi dňami, potom máte nadviazať na to, čo ste povedali. Tak skorej by som asi zvolil taktiku, že opakovanie je matka múdrosti. A v tomto prípade, keďže ide o škôlky pre deti v osadách, myslím si, že tejto sále pomôže, že si to zopakujeme, lebo je to naozaj veľmi, veľmi dôležité.
Dovoľte mi, aby som to zobral možno tak osobne, minule som sa prihovoril, kto to bol, Milanovi Mazurkovi, teraz by som si dovolil znova z klubu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko osloviť, sú tu dvaja prítomní, takže dáma má prednosť, takže oslovím pani Nehézovú.
A chcel by som sa vás, pani Nehézová, neberte to osobne, naozaj nič zlé tým nesledujem, ale chcel by som sa vás opýtať, že či by ste sa chceli narodiť alebo či by ste chceli vymeniť svoj osud za osud ktoréhokoľvek dieťaťa v rómskej osade. Či by ste sa chceli narodiť v rómskej osade, neviem, odkiaľ ste, povedzme v Jarovniciach. Neviete? Škaredo, že keď hovoríte, že neboli ste v Jarovniciach, popíšem vám, ja som tam bol, tam pred asi 20 rokmi bola povodeň, 50 ľudí bolo mŕtvych po tej povodni, drevené búdy, búda 3x4 metre, štandard 10 ľudí v takej búde býva. Trúfnem si povedať, že nechceli by ste sa narodiť v takej osade. Myslím, že nikto z nás by sa tam nechcel narodiť a nikto z nás by si ten osud svoj nechcel vymeniť asi s takýmto dieťaťom.
Áno, možno idem na city, ale akože chcem, aby sme pri Rómoch, a preto hovorím, prepáčte, že oslovujem aj kolegu, kolegu, jak sa volá, Mazureka, aj teda že vás som oslovil a pôjdem rad radom a, prepáčte, nielen vás, budem oslovovať všetkých poslancov z koalície v tejto sále a rad radom im zopakujem to, že naozaj to je veľmi dôležité, aby sme pozerali na tento problém v osadách cez optiku týchto detí. A najlepšie sa to predstaví naozaj v takej situácii, keď si predstavíme, že by sme sa tam narodili. Či ja, či vy, či niekto ďalší z nás. A asi teda, keď porovnáme svoj život s tými deťmi, tak potom rovno vieme, že asi niekde je problém a chceli by sme to zmeniť, keď nám naozaj ide o riešenie toho problému.
Problém v osadách je taký, alebo teda ten návrh nášho zákona je taký, že nenechávajme deti, aby ich vychovávalo blato v osadách, keď to poviem takto hlúpo, ale urobme všetko pre to, aby tie deti do budúcna boli normálni pracujúci ľudia, ktorí budú prispievateľmi do sociálneho systému, čiže budú odvádzať dane, odvody, a nie poberatelia zo sociálneho systému, ako to je v súčasnosti. Preto považujeme za absolútne zlyhanie štátu a nieže za prvok Ficovho sociálneho štátu to, že dnes nechávame každým rokom 5-tisíc detí sa v týchto osadách narodiť a nezabezpečíme im predškolské vzdelávanie, čiže nezabezpečíme im škôlku. To dieťa štandardne príde v šiestich rokoch na zápis, pani učiteľka, pani psychologička, opýtajú sa ho niečo po slovensky, dieťa, keďže sa so slovenčinou nikdy nestretlo, nerozumie, tety mu dajú odklad o jeden rok, príde ako 7-ročné, po ročnom vzdelávaní v blate v osade príde ako 7-ročné, znova po slovensky sa ho niečo opýtajú, to dieťa znova čumí jak teliatko na nové vráta, či na drevené vráta, či jak sa hovorí, a povedia, že mentálne postihnutie typu B, bác, špeciálna škola.
Čiže my ako štát, my ako dobrí hospodári, keď teraz hovorím, že my, hoci nemáme s tým nič spoločné, je to zodpovednosť hlavne tu pánov poslancov zo SMER-u, ktorí, každý jeden z nich má 1500 eur navyše plat, ale sedia tu dvaja tuším zo šesťdesiatich, tak je to v prvom rade ich zodpovednosť. Lebo sľúbili nám sociálny štát, sľúbili nám hospodárne spravovanie vecí verejných, sľúbili nám, že sa budú správať ako dobrí hospodári, ale v skutočnosti urobia to, že ušetria síce 3 roky na tých deťoch v osade, lebo však teda asi by nám niekto vynadal, kebyže im tam postavíme novú škôlku, ale potom to decko ide, nastúpi ako 7-ročné do tej špeciálnej školy a platíme dvakrát vyšší normatív každý jeden rok za to vzdelávanie, až kým neskončí 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. So šťastím to decko skončí ako na špeciálke, nejakej teda špeciálnej učňovskej škole a vychodí takúto školu, ale veľmi málo sa ich uplatní na pracovnom trhu, ale väčšina tých detí skončí v 6., 7. ročníku na základnej škole, zopakované 3, 4 ročníky a naveky poberateľ sociálnych dávok. Áno, dnes tieto mesiace v priebehu posledného roka sa dosť ľudí aj z rómskych osád zamestnalo a konečne aj nabielo alebo nie načierno, čiže oficiálne. Ale príde znova len trošičku náznak krízy, títo ľudia prví pôjdu von. Prví pôjdu z toho pracovného trhu, pôjdu opäť do tej sociálnej záchrannej siete, ale nie húpať sa tam, ale prosiť o almužnu. O 63 eur na aktivačných prácach, ak sa starosta zmiluje, alebo 60 eur v dávke v hmotnej núdzi.
Ak si pozrieme a porovnáme situáciu v osade, kde je škôlka, so situáciou v osade, kde škôlka nie je, je dramaticky rozličná. Sú aj osady také, kde si to rovno vieme porovnať priamo v tej osade, že je tam škôlka, ale neujde sa všetkým, čiže vieme si porovnávať, ako sa chytia deti, ktoré prejdú si škôlkou, tým predprimárnym, alebo teda... Tým predprimárnym vzdelávaním, tak sa to povie, Martin? Predprimárnym vzdelávaním, čiže predškolskou výchovou, a deti, ktoré cez škôlku neprejdú. Tie, ktoré cez škôlku prejdú, sa úplne normálne chytia na škole. Sú schopné konkurovať v šikovnosti, vedomostiach a podobne, v zručnostiach ostatným deťom, ktoré nepochádzajú z tohto etnika, a to len preto, že sme boli rozumní a dali sme im miesto v tej škôlke.
Z pohľadu štátu sa správame vlastne ako blbci. Lebo miesto toho, aby sme zaplatili 3 roky škôlky a potom 10 rokov povinnej školskej dochádzky, to znamená 3 plus 10, zjednodušujem, ako keby normatív stál rovnako v škôlke a na škole, miesto toho, aby sme zaplatili 13 normatívov, čiže 13 rokov vzdelávania, my zaplatíme 10, ale dupľovaných, lebo jednoducho ten normatív na špeciálnej škole je dvojnásobný. Čiže inak povedané, keď vieme základnú matematiku, zaplatíme 20, hoci sme mohli zaplatiť 13 rokov vzdelávania, alebo normatívov, znamená, že platíme 7 navyše. Sedem voči trinástim je viac jako o 50 %, vlastne zaplatíme viac, ako keď by sme sa správali rozumne a dali by sme to dieťa do škôlky.
Z čoho postaviť tie škôlky? Náš Peťo Pollák, to bol prvý rómsky poslanec, ktorý tu bol v predošlom volebnom období, a som na to hrdý, že sme tento krok ako naše hnutie urobili, že sme ho na kandidátku dali, lebo to bola odvaha. Lebo aj vtedy nám hovorili mnohí: ´No, počkaj, počkaj, na kandidátke v prvej desiatke, vo výkladnej skrini si dáte Cigána? To vás nikto nebude voliť.´ A ja som vtedy tým ľuďom, ktorí nám to hovorili, hovoril, že ale ja o váš hlas nestojím. Ja nestojím o hlas človeka, ktorý posudzuje niekoho, či je hodný alebo nehodný byť poslancom Národnej rady podľa toho, akú má farbu pleti. Preto, prepáčte, poslanci za ĽSNS, vybral som si v prvom rade vás, lebo sa ma dotýka, keď tak trochu, trochu a niekedy viac zneužívate tieto hlavne, hovorím, deti v tých osadách a ukazujete prstom, horvoríte o Rómoch a veľakrát sa nezaoberáte tým, že kto ich správanie de facto spôsobil. Myslím, že pán Mizík... Vy ste boli učiteľ, že? Boli, že? Podľa mňa vy to veľmi dobre viete, že keď raz je z nejakého Róma vagabund, ale predtým by sme ho nechali vychovávať v škôlke alebo v škôlke-v blate, čiže v škôlke žiadnej, a to decko ako sedemročné prišlo na tej základnej školy, kde tie ostatné deti boli plus-mínus takisto vychovávané blatom, takže asi z toho človeka nič moc dobré nevyrastie. Čiže ja čo by som vás poprosil v tomto, ale naozaj v dobrom, omnoho viacej, alebo omnoho menej ukazovať na tých Rómov prstom, ale ukazovať na tých zlodejov, vagabundov, ktorí nám tu jedenásť rokov vládnu a ktorí ten problém mohli riešiť a v minulom volebnom období boli tu sami, čiže mohli rozhodnúť o čomkoľvek, mohli schváliť škôlky zadarmo kedykoľvek, ale jednoducho ten problém neriešili. Jednoducho chcel by som od vás, aby ste nepodceňovali aj vašich voličov, že oni nerozumejú, že vlastne veľakrát, keď vaším jazykom, ten Cigán nemôže možno za to, že ide niečo ukradnúť, keď nemá z čoho žiť. A že ak by sme ho podchytili, tú výchovu toho Cigána, vaším jazykom, od malička, tak možno mal by dnes prácu a nemusel by kradnúť. Nemusel by niekoho ohrozovať alebo čokoľvek robiť zlé na ulici.
Čiže pome spoločne, v tomto vám podávam ruku, pome spoločne ukázať na nich prstom a pritlačiť tú vládnu koalíciu, aby nám možno aj schválili tento návrh zákona a dali sme tam tie škôlky v tých osadách, lebo to je základ, to je alfa, omega.
Prezentovali ste dnes, včera, teraz neviem, kedy presne tá debata bola, tuším včera a dnes, hovorili ste, že záleží vám na nenarodených deťoch. Ja by som chcel, aby vám záležalo aj na tých narodených deťoch, tých narodených deťoch v rómskych osadách. To sú už deti, ktorým bolo dovolené sa narodiť, a chcel by som, aby vaši fanúšikovia na facebooku nevypisovali, že radšej sa nemali narodiť. Chcel by som, aby sme na tieto deti v tých osadách pozerali v situácii, v akej sa Slovensko nachádza, ako na príležitosť. Nie ako na záťaž. Aby sme na nich pozerali, že to sú možno budúci ľudia, ktorí budú v tom pracovnom trhu, ktorí nám budú prispievať do systému a ktorí nám tie peniaze budú prinášať, alebo budú robiť roboty, ktoré nikto druhý už nebude chcieť robiť. Lebo my dramaticky starneme ako Slovensko, dramaticky nám budú pribúdať dôchodci, na úkor malých detí, na úkor pracujúcich a my tú pracovnú silu tu budeme potrebovať. Čiže chcel by som, aby ste tú vašu rétoriku, vašu pozornosť upriamili skôr na riešenie problému a nie na ľudí, ktorí sú de facto obeťou neriešenia problému. Lebo tí Rómovia v tých osadách, tí dospelí sú obeťami toho systému, že tu SMER miesto toho, aby problém riešil, SNS takisto, miesto toho iba rozkrádali peniaze, ktoré boli určené na riešenie rómskej problematiky.
SNS úplne klasicky, riešili problém tak, že keď nám v prvom programovateľnom období z Bruselu dali peniaze na riešenie rómskej problematiky, tak robili tak, že v Kežmarku napríklad, myslím, že to bolo, sa robilo námestie a vykázali, zaškrtli tam, že áno, to je rómsky projekt. Zdôvodnenie, lebo aj Rómovia chodia po tom námestí. Čiže miesto toho, aby tie peniaze zobrali a postavili škôlky, ich minuli tam, kde mohli polovičku vytunelovať. Jednoducho, klasické, zlodejské DNA Slotu alebo SNS, alebo Danka, ktorý dnes v tej strane vládne. Čiže tie peniaze rozkradli. Dnes po troch rokoch spravovania týchto peňazí stranou MOST – HÍD je situácia cez kopirák. Tristoosemdesiat miliónov eur im náš poslanec Peter Pollák vyboxoval v Bruseli. Nechceli nám dať ani len korunu na riešenie rómskeho problému. Pomaly kolenačky sa musel doprosovať, lebo povedali, že máme veľmi zlú skúsenosť so stranou SNS a s tým, ako ste spravovali tieto peniaze. On sa im snažil vysvetliť, že jednoducho tí zlodeji sú mimo parlamentu, už tam viacej nebudú mať k tomu prístup, nebojte sa, ustrážime to. Áno, tá vláda padla a padlo to ako takto, manna z neba ľuďom od Bélu Bugára. Tie prachy rozkradli rovnako jako Slota a spol. Dnes tie peniaze znova nie sú, mňa to mrzí, z tých peňazí mohli byť pozlátené škôlky v každej jednej rómskej osade. Nechcel som, aby sme tam stavali domy. Základnú vec, spravodlivosť voči tým deťom, dať im škôlky. Lebo keď vy hovoríte, že ste kresťania a veľakrát tu nosíte kríže, Boh nehovorí, že to rómske dieťa je menejcenné ako to biele dieťa, alebo vaše dieťa, moje dieťa alebo ktoréhokoľvek z nás.
Čiže keď aj pozeráme možno na tých dospelých ľudí, že sa správajú zle, pozerajme na to, kto to spôsobil. Ale keď pozeráme na tie deti, tak skúsme aspoň tie deti dať na jednu jedinú rovnakú štartovaciu čiaru a rovnako k nim pristupovať. Keď ich naozaj máme radi alebo keď naozaj sme kresťania, nesmieme rozlišovať medzi našimi deťmi a deťmi v tých osadách. Naše deti škôlky majú, a tie deti v tých osadách škôlky nemajú.
Čiže, pani Nehézová, toto bolo k vám. Dobre? Bol by som veľmi rád, aby sme v tejto veci boli na jednej lodi.
A teraz dovoľte, aby som oslovil vášho kolegu, pána Mizíka a budem sa opakovať. Neviem, či to bol Komenský, ale povedal, že opakovanie je matka múdrosti, a keďže túto tému považujem za mimoriadne dôležitú, budem ju tu opakovať dovtedy, dokedy sa neprihovorím každému jednému členovi tohto parlamentu, za opozíciu, za koalíciu, ktorí to majú v rukách. Ale dovoľte, aby som sa prihovoril aj k vám, páni z ĽSNS, lebo už som to vysvetlil v tom predošlom vystúpení. Veľakrát spomínate týchto ľudí.
Čiže, pán Mizík, chcem vás takisto ako člena ĽSNS poprosiť, aby ste pri, vtedy, keď hovoríte o Rómoch, keď ich kritizujete, aby ste omnoho viac kritizovali tých, ktorí tú situáciu spôsobili. Lebo ono sa hovorí, nechcem porovnávať teraz akože ľudí so zvieratami, ale, a vôbec to tak nemyslím, ale povie sa, že keď akékoľvek mierumilovné zviera dotlačíte do kúta, tak vás hryzne. Ak človeka pritlačíte na absolútnu hranicu chudoby, ak ten človek býva v drevenej búde, ktorá je zbitá z pár dosák, ak má spať alebo jeho posteľ je v podstate koberec, ktorý si večer natiahne na hlinenú zem, ak ten človek má žiť zo 60 eur na mesiac, to sú 2 eurá denne, ak ten človek nepozná počas svojej mladosti, čo to je, že aby mu matka čítala rozprávky, ak ten človek nevie, čo to je vzdelávať sa, čo to je pozitívna motivácia, ak nemá vzor niekde, že keď študujem, tak aj budem mať prácu, zarobím si a budem sa mať lepšie, tak ten človek sa veľakrát vyskytne, ale nie tým, že on si to spôsobil, v situácii, že hryzne.
Áno, sa to prejaví niekedy, že ukradne niekomu úrodu. A nechcem si tých ľudí zastávať, jasné, že to je škaredé, že ukradne. Ale na druhej strane, akú sme my dali tým ľuďom možnosť? Postavili sme základnú vec a hovorím, bude vám to pripadať, že som idiot, že sa tu verklíkujem, ale jednoducho mne to tu pripadá ako keby, že hádžeme hrach na stenu, že tu desiatykrát predkladáme návrh zákona o škôlkach, vyrozprávame sa a nič. Takže keď nechcete počúvať, alebo teda keď nechcete nám to schváliť, tak budete aspoň počúvať, páni z koalície. A keď ste si plánovali, že zajtra vám to nejako rýchlo zbehne a pôjdete na sobotu niekam preč, tak ľahko nepôjdete lebo, aspoň predpokladám, že jeden deň vás s rozprávaním na túto tému zdržím. A na druhej strane, keď ste si schválili o 1500 eur vyššie platy, tak že si tu posedíte jeden deň navyše, myslím si, že vôbec vám neublíži.
Takže škôlky sú dôležité. Martin, prepáč, aj ty si budeš musieť posedieť ako spravodajca. Čiže škôlky sú dôležité, je to základ, keď chceme podchytiť výchovu týchto detí. Keď nechceme, aby ich, v tých osadách nám naďalej vyrastala lúza, aby nám tam vyrastali ľudia, ktorí budú poberatelia sociálnych dávok, aby nám tam vyrastali ľudia, ktorých sa druhí ľudia budú musieť báť, urobme to, čo vidíme príklad v osadách, kde tie škôlky sú. Postavme tam škôlku, áno, pod hrozbou sankcií prinúťme rodičov, aby tie deti do tej škôlky dávali. A z tých detí nám vyrastú normálni ľudia, ktorých sa nebudeme báť, ktorých susedia budú brať za svojich, ktorí budú radi vedľa nich bývať, ktorí budú normálni zamestnanci a ktorých budú sa firmy možno predháňať, aby ich zamestnali. Len tým deťom musíme dať šancu, lebo dnešná situácia, kedy v šiestich rokoch to decko príde na zápis a pošlú ho, že má prísť o rok neskôr, jednoducho je neúnosná. To dieťa sa za tých šesť rokov nenaučí nič zo slovenčiny a znova príde sedemročné na zápis a znova bude tam hovoriť, nebude rozumieť otázkam, ktoré mu učiteľka a psychologička kladú. Príde, dajú ho do špeciálnej školy, kde budeme platiť dvakrát viac za vzdelávanie, lebo to vzdelávanie na špeciálnych školách dvakrát viacej stojí, a miesto toho, aby sme zaplatili raz škôlku na tri roky, platíme desať rokov vzdelávanie s dvojnásobným normatívom.
Čiže nesprávame sa ako dobrí hospodári a možno len preto, lebo Fico chce mať v nejakej svojej slabej chvíli možnosť ukázať prstom a pomenovať, že vlastne, ľudia, vy sa máte zle, alebo zavraždili Jána a Martinu, viete čo, ja tým Cigánom, prinútim ich, aby robili v tých osadách. Toto sa nám stalo, neviem, či si to pamätáte, to je tak rok, možno dva roky dozadu, to je, myslím, že dva roky dozadu to bolo. Mal Fico takú hviezdnu chvíľu, bol pod tlakom, zlodejina taká, taká, onaká a zrazu Goebbels SMER-u, Erik Tomáš, vymyslel, že: počúvaj, zahráme na tie najnižšie pudy, začni hovoriť, nieže Rómovia, začni hovoriť Cigáni, povedz, že krátky bič, dlhý dvor, či dlhý bič a krátky, malý dvor, jako nejaký Slota, že ich naučíš, prinútiš ich robiť; a, vieš, potom ľudia nebudú sa zaoberať tvojimi zlodejinami, alebo budú ti čapkať, ako si dobre tých Cigánov nazval. A Fico to začal robiť. Začal pri každej jednej príležitosti, čo mal nejaké vystúpenie, tých Cigánov tam prepašoval a z jednej strany, z druhej strany, hral sa na hrdinu. Hrdina? Desať rokov tu rozkrádal Slovensko a dnes tu šaškuje, že predkladá kópie indexu, že on, že on naozaj učil, lebo sa potrebuje zašiť na Ústavný súd, aby tam mal imunitu, aby neskončil v base za tie zlodejiny. A tento hrdina, veľký, ktorý vraj desať rokov budoval sociálny štát, si tam obtieral svoje ústa, chcel som povedať papuľu, o tých Rómov v osadách, akože oni sú vinní. Ako on s nimi spraví poriadky, ako kebyže desať rokov nám tu nevládol. Ako keby hneď v prvom roku nemohol prísť a postaviť im tam kontajnerové škôlky a tie decká pomohli sa chytiť a dnes po tých desiatich rokoch, už by to boli trinásťročné deti. Čo sú to? Trinásťročné deti, nejakí ôsmaci na základnej škole. Nie, on nespravil pre nich nič, zhola nič. Ale samozrejme, však to sme videli, bola tu aj kauzička, myslím, že pána Chudíka, či koho to bola, že v Lomničke, či kde, zrazu, myslím, že Lomnička nie, ale dedina vedľa, zrazu ho tam volilo, krúžkovalo ho tam 600 ľudí. No jasné, veď samozrejme, zadarmo. Tí ľudia hovorili, že za cigarety. Nechajú sa kúpiť za škatuľku cigariet, lebo my ich držíme v takých podmienkach, že sú schopní svoj hlas predať za škatuľku cigariet.
Sám som zažil, bolo to v Žehre, tam zrušili svojho času drevenú osadu a postavili domy, neviem, pätnásť, dvadsať rokov dozadu. Boli sme tam s Lojzom Hlinom v dvetisíc, myslím, že v desiatom roku, alebo dvanástom, teraz neviem, mali sme také, že Tour de Roma. Zobrali sme karavan, navštívili sme iks osád po Slovensku. A keď sme prišli do tej Žehry, tak starosta tak sa nám chcel pochváliť, že teda jako tam v tých nových domoch, jak tam bývajú, ale že zoberie nás aj do tej starej časti, do tej starej osady, lebo že tam znova, tam, kde ju zrušili, znova si začali teda niektoré rodiny stavať tie svoje chatrče. Chatrče postavené z podvalov železničných. Teda viete si asi predstaviť, jak to vyzeralo. Naozaj strašidelné, keď sa tam zobudíte v noci, že ste sa opili a niekto vás tam vysadil, tak asi sa pokakáte z toho. Akože cez deň to bolo strašné. Teraz tam kopa ľudí sa tam zbehla, možno dvadsať, tridsať okolo nás a každý sa tam, prekrikoval, a toto nám a toto vybavte, pán Matovič, vy ste z vlády, vybavte to tam. Jasné, že som nebol z vlády, pre nich to bolo jedno, či parlament alebo vláda. A tie dávky sú nízke a robotu by sme chceli, hocičo. Zrazu vyšlo z takej najhoršej chatrče, takto do kopca, také doslova že strašidlo, potetovaný týpek (zaznievanie gongu), prepáčte, toto dokončím iba, potetovaný týpek akože od hlavy po päty. Teraz došiel, tak sa pomaly k nám blížil, hentí tam stále vykrikovali na mňa, teda že akože tie dávky, dávky, dávky a on došiel, postavil sa tam nad nich, niečo im povedal po rómsky, aby stíchli a hovorí: ´Keď prestanete predávať váš hlas za 5 evri, tak potom tu niečo hovorte.´ Otočil sa a išiel späť. Vtedy som pochopil, že ten chlapík, potetovaný vagabund, zločinec určite, o ktorom potom mi povedali, že on väčšinu života strávil v base, tak v podstate už iba tá basa ho vzdelala viac jako to blato v tých osadách, kde boli vzdelávaní všetci tí ostatní. Že už iba ten pobyt v tej base jemu zabezpečil ten základný pohľad na demokraciu, že nesmiem predať svoj hlas. A bol schopný povedať tým ostatným a tí ostatní pred ním mali v tejto veci rešpekt. Jasné, že zrejme aj v ďalších voľbách ten svoj hlas predali, ale pokračovať budeme nabudúce.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pripomínam, že rokovanie 40. schôdze Národnej rady bude pokračovať vo štvrtok 7. februára 2019 o 9.00 hodine úvodnými vystúpeniami a rozpravou k bodom 76 až 79, to znamená návrh na voľbu člena Rady pre štátnu službu, návrh na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenskej republiky, návrh na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a návrh na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, s tým, že hlasovanie o nich bude o 17.00 hodine.
Pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)

Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, nakoľko ešte prebieha rokovanie ústavnoprávneho výboru, a aby sme nevyvíjali nátlak na rokovanie ústavnoprávneho výboru, posúvam týmto otvorenie siedmeho rokovacieho dňa 4. schôdze (pozn. red.: správne: „40. schôdze“) Národnej rady na 9.30 hod.
Uvidíme sa o pol hodinky.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, posúvam otvorenie tejto schôdze na 9.55 hod. a budeme potom začínať o 10.00 hod. vystúpením pána prezidenta.
Ďakujem za pochopenie.

Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Pani poslankyňa... (Opakované zaznievania gongu.) Pani poslankyňa Gaborčáková.
Otváram siedmy rokovací deň 40. schôdze. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadali pani poslankyňa Bašistová a pán poslanec Ďurovčík a pani poslankyňa Pčolinská. Nakoľko budeme pokračovať prejavom pána prezidenta, prerušujem rokovanie do 10.00 hod. (Reakcie z pléna.)

(Prestávka.)

(Po prestávke pokračovanie rokovania o 10.00 hodine.)

(Príchod prezidenta SR Andreja Kisku do rokovacej sály v sprievode predsedu NR SR Andreja Danka za zvukov prezidentských fanfár.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Andreja Kisku. Vitajte, pán prezident! (Potlesk.)
Tak ako bolo včera oznámené, pán prezident požiadal podľa čl. 102 ods. 1 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky o vystúpenie pred poslancami na 40. schôdzi Národnej rady k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Dávam slovo prezidentovi Slovenskej republiky pánovi Andrejovi Kiskovi, nech sa páči.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, o deväť dní sa skončí funkčné obdobie deviatim sudcom a sudkyniam Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dve tretiny sudcovských miest sa uvoľnia a ich obsadenie bude definovať charakter súdu na najbližších 12 rokov. To, ako dnešná voľba dopadne, bude pre budúcnosť Slovenska a dôveru ľudí v štát, demokraciu a spravodlivosť nesmierne dôležité. Preto som sa rozhodol využiť svoje právo prezidenta republiky a predstúpiť pred vás poslankyne a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Osobne som od jesene rokoval o Ústavnom súde s predstaviteľmi všetkých inštitúcií, ktoré mohli navrhovať kandidátov, a s predstaviteľmi demokratických politických strán v Prezidentskom paláci. Výsledkom je, že kandidátov máme dostatok. Pred sebou dnes budete mať mená 39 uchádzačov. Právnikov a právničky, ktorých odbornosť a morálny profil sme spolu s verejnosťou v uplynulých týždňoch starostlivo skúmali. Poznáme ich životopisy a motivácie, čítali a počuli sme o ich silných stránkach aj nedostatkoch. Som skutočne rád, že väčšina z nich sa rozhodla otvorene komunikovať svoje názory na významné, významné právne a spoločenské otázky.
Dovolili nám lepšie spoznať tých, ktorí chcú rozhodovať o základných právach a slobodách, vykladať ústavu, rušiť zákony či rozhodovať politické spory medzi ústavnými orgánmi. Potvrdilo sa, že Slovensko má dostatok kvalitných a čestných odborníkov. Niet žiadnych pochýb, že aj spomedzi dnešných 39 uchádzačov je možné zostaviť dôveryhodný Ústavný súd.
To, či k tomu však dôjde, či budeme mať funkčný Ústavný súd schopný brániť ústavný poriadok Slovenskej republiky, je dnes iba vo vašich rukách. Výsledok nadchádzajúceho hlasovania však bude aj dôležitým signálom verejnosti. Jasnou správou o vašom postoji - panie poslankyne a páni poslanci - k povinnosti obnoviť dôveru obyvateľov Slovenska v štát a v jeho politické vedenie.
Ústavný súd Slovenskej republiky, o ktorého budúcnosti rozhodujete, je jednou z najvýznamnejších inštitúcií v našej krajine. Ako občania, ale aj ako zvolení zástupcovia ľudí doň vkladáme dôveru, že bude nestranne a nezávisle vykladať ústavu, rozhodovať o našich slobodách a právach. Že bude garantovať demokratický charakter štátu a chrániť vládu práva na Slovensku. Sila a presvedčivosť inštitúcií je však daná schopnosťami a dôveryhodnosťou tých, ktorí ich tvoria.
Myslite na to, prosím, že výsledok vášho hlasovania nebude mať vplyv len na dôveryhodnosť Ústavného súdu či dôveru v spravodlivosť. Ak nebudeme opatrní, to, čo dnes je krízou dôvery v politiku, sa môže stať zajtra krízou dôvery v demokraciu. Ľudia musia uveriť schopnosti štátu a ochote politikov chrániť ich záujmy. A dnešné hlasovanie bude o ochote a schopnosti parlamentu konať v záujme Slovenska a zabezpečiť normálne fungovanie štátu. Vládna koalícia má všetko, čo k tomu potrebuje, dostatok kvalitných uchádzačov aj parlamentnú väčšinu.
Je na vás, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste ukázali, ako vám záleží na tom, aby Slovensko bolo právnym štátom. Je na vás, aby ste ukázali, že chcete, aby tie najťažšie, skutočne najťažšie spoločenské a právne otázky riešili tí najlepší z najlepších. Po stránke odbornej, ale aj po stránke morálnej.
Našou spoločnou zodpovednosťou je, aby Slovensko dobre fungovalo a všetky inštitúcie si plnili svoje úlohy. V mene splnenia tohto cieľa sme povinní hľadať riešenia aj dohody. Vašou ústavnou povinnosťou je zvoliť 18 kandidátov. Ja ako prezident som pripravený vymenovať z nich 9 sudcov Ústavného súdu bez zbytočného odkladu. Tak, aby k 16. februáru 2019 Ústavný súd riadne fungoval a bola zabezpečená účinná ochrana práv ľudí na Slovensku.
Vážené dámy a páni, Slovensko je mladá krajina, ktorá sa stále formuje. Voľby, ktoré robíme, princípy, ktoré nedovolíme pokriviť, hodnoty, ktoré sme ochotní brániť, sú tým, čo nás ako spoločnosť a štát budú definovať. Keď som tu naposledy stál pred vami, hovoril som aj o tom, že naše dobré historické voľby z nás urobili demokratickú krajinu postavenú na vláde práva. V týchto víťazstvách impulz vždy prichádzal zo spoločnosti, od ľudí.
Počúvajme ich aj dnes. Ľudia na Slovensku žiadajú možno niečo jednoduché, ale pritom tak dôležité, slušnosť a spravodlivosť. Som presvedčený, vážení poslanci a vážené poslankyne, že dnes to znamená zvoliť 18 kandidátov, ktorí môžu byť kvalitnými ochrancami ústavnosti na Slovensku.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)