40. schôdza

29.1.2019 - 14.2.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

14.2.2019 o 14:13 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:07

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
No, ďakujem veľmi pekne za túto otázku od poslanca nášho národného parlamentu, od poslanca slovenskej Národnej rady.
Viete, pán poslanec, aj my sme boli súčasťou opozície, samozrejme, bolo to už dávnejšie, ale boli sme súčasťou opozície, keď sa Slovensko pripravovalo na vstup do Európskej únie, kedy sa vaši predchodcovia, alebo neviem, či ste vtedy vy boli na strane koalície, samozrejme, chystali na rôzne ekonomické reformy, ktoré by sa dali možno interpretovať aj ako drancovanie celého energetického priemyslu tejto krajiny, a tá téma, o ktorej hovoríte dnes, sa ani len takto málo (rečník prstami názorne naznačil rozsah) nepribližuje k tým ekonomickým a hospodárskym škodám, ktoré boli spôsobené v tých časoch.
Ale chcem vám povedať, že ani vo sne nás nenapadlo, aby sme aj napriek tomu, že sme boli v opozícii a že sa diali takéto veci pod taktovkou vtedajšej koalície, ktorá dnes je tu v opozícii a ku ktorej vy máte veľmi blízko, aby sme chodili do zahraničia okydávať svoj vlastný štát a poškodzovať jeho dobré meno, tak ako to robia mnohí a tak ako to aj svojou otázkou robíte sčasti aj vy. (Potlesk.)
Ja budem vždy rešpektovať a rešpektujem právo Európskej únie kontrolovať, ako sa narába so štrukturálnymi fondami, či sa efektívne čerpajú európske prostriedky, ale na druhej strane, Európsky parlament, Neeurópsky parlament, nebudem tolerovať, ak si niekto z takýchto misií vytĺka politický kapitál a kde sa tu pretŕčajú strany alebo jednotlivci. A ja viem, že vám osobne, pán poslanec, prepáčte, že som osobný, ale poznáme sa už dlhšie a hľadíme takto na seba už niekoľko rokov, ja viem, že vám sú takéto metódy blízke, preto asi, samozrejme, vy takéto konania podporujete, lebo tak poväčšine aj častokrát sa správate a konáte vo vzťahu k našej Slovenskej republike.
Ale dovoľte mi, aby som vám povedal jednu vec. Už samotné zloženie svedčí o tom, aká vyvážená bola celá misia z Európskeho parlamentu. Viedla ju pani Ingeborg Grosslerová z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany. Bola s ňou pani rakúska poslankyňa Claudia Schmidtová a český poslanec Tomáš Zdechovský, obaja taktiež z klubu Európskej ľudovej strany. To znamená, už sú traja. Potom tam bol jeden britský poslanec zo skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov a pán poslanec Klin zo skupiny Aliancie liberálov a demokratov. To znamená, treba povedať, že celé zloženie bolo neproporčné vo vzťahu k tomu, ako vyzerá politické zastúpenie jednotlivých politických frakcií a skupín v Európskom parlamente. To je prvý moment.
Páni europoslanci sa postupne stretli s podpredsedníčkou vlády - ministerkou pôdohospodárstva, s predstaviteľmi platobnej agentúry, špeciálnym prokurátorom, so zástupcami mimovládnych organizácií, investigatívnymi novinármi a na škodu veci, žiaľ, iba s vybranými a niekoľkými tzv. poškodenými farmármi. Absolútne ignorovali stretnutie s relevantnými združeniami komôr poľnohospodárov, potravinárov, malých, stredných a veľkých farmárov alebo poľnohospodárskych družstiev, ktoré na Slovensku fungujú a ktoré predstavujú obhospodarovanie 95 % výmery celej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Títo našich pánov europoslancov v rámci ich misie ne-za-u-jí-ma-li. Veľmi zaujímavé, veľmi zaujímavé.
Naši predstavitelia dôsledne vysvetlili celú administráciu podpôr v Slovenskej republike, všetky kontrolné postupy, sankčné mechanizmy a odpovedali na všetky otázky, ktoré boli na nás kladené, a ja s ľútosťou musím konštatovať, že prišli na misiu často s informáciami, ktoré ale vôbec nezodpovedajú skutkovému stavu Slovenskej republiky.
Hovoril som tu aj dnes, že na Slovensku máme 19-tisíc žiadateľov o podporu a priame platby, chybovosť je na úrovni 0,55 %, čo je druhý najlepší výsledok z celej Európskej komisie a Európskej únie, lepší je už len Estónec alebo Estónci. My sme druhí naj-lep-ší. Všetky ostatné krajiny majú horšie výsledky a robia väčšie chyby. Na Slovensku z 19-tisíc sa najvážnejšie pochybenia identifikovali pri 100 žiadateľoch z 19-tisíc; 100 žiadateľov.
A prepáčte, ja neviem, aké sú pocity a ako sa vyjadrujú panie poslankyne, páni poslanci, ale pokiaľ niekto prichádza na Slovensko na misiu, o výsledku ktorej vie ešte pred tým, ako vôbec krajinu navštívi, tak vám poviem úprimne, že ich pocity a dojmy ma až tak extrémne nevyrušujú a v tomto prípade, ak im nejde o spravodlivosť, ani veľmi nezaujímajú.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

14.2.2019 o 14:07 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:13

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán premiér, ja nerozumiem, prečo tento konfrontačný tón, bola to návšteva alebo delegácia z Európskeho parlamentu, ja naozaj ani som ju neinicioval, ani som sa s nimi nestretol, ani som im neposkytoval žiadne informácie.
Európska ľudová strana je najväčšou frakciou a spolupracuje s frakciou socialistov, v ktorej je zastúpený aj SMER - sociálna demokracia, takže to, k akým záverom dospeli alebo ako interpretovali zistenia, ktoré mali na Slovensku na základe rozhovorov, naozaj som nijako ja neovplyvnil, ovplyvnilo to to, akým spôsobom sa k nim chovali predstavitelia štátu.
A zdá sa mi, že vy to trošku teraz bagatelizujete, lebo, lebo to, že, že v 99 alebo koľkých percentách nie sú, nie sú problémy, to neznamená, že sa agrodotácie nezneužívajú, nezneužívajú sa brutálnym spôsobom, že nedochádza k nátlaku na farmárov aj fyzickému nátlaku. A vy sám, vy sám ste na to upozorňovali, hovorili ste v apríli o tom, že chcete väčší rozsah transparentnosti, tak tá doplňujúca moja otázka bude, že v apríli ste požiadali pani ministerku Matečnú o zoznam udelených agrodotácií, a teda neviem, či ste ho už dostali, alebo nie, ale zaujímalo by ma, či áno a ako ste s ním naložili. Či ste ho zverejnili, alebo, alebo ho budete zverejňovať. Lebo práve úzky rozsah, alebo teda nedostatočný rozsah informácií o poskytovaných agrodotáciách je jedným z faktorov, ktorý sťažuje tú kontrolu, a teda v apríli podľa toho, čo ste hovorili, som videl tam odhodlanie zlepšiť situáciu v tejto oblasti, tak sa chcem spýtať, že čo ste reálne urobili za ten trištvrťrok.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.2.2019 o 14:13 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:13

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, ale ak dovolíte, ja nebagatelizujem, ja som mal tú česť sedieť takto už asi k dvom takýmto vyšetrovacím komisiám z Európskeho parlamentu a na človeku, keď oproti vám sedí, väčšinou viete spozorovať, či ten človek má snahu vás počúvať, zobrať vaše argumenty v úvahu, alebo tam sedí, pozerá sa na vás a na tvári mu vidíte: "Hovor si čo chceš, ja už aj tak dopredu viem, ako ťa zhodnotím." A ja som mal napríklad z nich takýto pocit.
A viete, mne by sa veľmi páčilo, pán poslanec Dostál ako poslanca slovenskej Národnej rady alebo Národnej rady Slovenskej republiky, tohto nášho hrdého národného parlamentu, keby ste mi dali otázku: "Pán premiér, ako hodnotíte fakt, že sa tí, ktorí sa prišli zaujímať o stav poľnohospodárstva, odmietli stretnúť s ľuďmi, ktorí obhospodarujú 95 % pôdy v Slovenskej republike a ktorí sú zodpovední za 80 % produkcie všetkých potravín a poľnohospodárskych produktov?" Taká otázka by sa mi páčila. (Potlesk.)
A to by sme sa my mali pýtať pánov europoslancov, načo sem prišli, keď sa neopýtali tých, ktorí tu reálne s tou pôdou robia? Prečo sa šli pýtať tých, ktorí niektorí sú momentálne vláčení po súdoch, lebo sa pravdepodobne ešte mohli zapliesť aj do toho, že niektorí z rodinných príslušníkov nakupoval výbušný systém a v počítači mal fotky poľnohospodárov, ktorých pravdepodobne mal nejakým spôsobom zastrašiť. Toto sú tí respondenti, ktorí majú odpovedať tým misiám, ktoré sa správajú, že chcú byť transparentnejšie od transparentných?
Ja budem vždy brániť Slovenskú republiky, dobré meno Slovenskej republiky. A keď sú chyby, áno, v tých 0,5 percentách sú, ale nedovolím, aby niekto rozprával o Slovensku, že celé poľnohospodárstvo nefunguje, že komplet v celom poľnohospodárstve sa zneužívajú eurofondy, že komplet v celom poľnohospodárstve sa zneužívajú dotácie. Nedovolím urážať tých 99,5 poctivých poľnohospodárov a ľudí, ktorí dennodenne pracujú na slovenskej pôde! Nedovolím, či sa im to páči, alebo sa im to nepáči! (Potlesk.)
Skryt prepis

14.2.2019 o 14:13 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:18

Gabriela Matečná
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Ja veľmi pekne ďakujem pánovi premiérovi za toto predchádzajúce vystúpenie a zároveň, pán predsedajúci, chcela by som odpovedať na tú otázku, ktorú položil pán Dostál.
Vážený pán poslanec, v prvom rade sa vám chcem poďakovať za to, že sa venujete témam čerpania eurofondov na Slovensku. Rada by som vás ubezpečila, že súčasné vedenie rezortu sa snaží aktívne a transparentne informovať o všetkých operačných programoch vrátane toho dotazu, čo ste mali na pána premiéra, všetci užívatelia a poberatelia dotácií sú uvedení na stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Všetci, bez výnimky. Výnimkou nie je ani Integrovaný regionálny operačný program, ktorý patrí medzi najúspešnejšie operačné programy na Slovensku. Naše vedenie ministerstva zdedilo tento program s nulovým počtom vyhlásených výziev. V súčasnosti je vyhlásených 30 výziev za viac ako 1,5 mld. eur, ktoré sú určené pre mestá, obce a samosprávne kraje. Za týmto úspechom je práca desiatok, ba priam stoviek ľudí. Preto určite pochopíte, že nám záleží na dobrom mene rezortu a našich zamestnancov a tiež na dobrom mene celého operačného programu.
O to viac sme sklamaní z toho, že v niektorých médiách zazneli informácie prezentované Zuzanou Šubovou, ktorá bola v minulosti zamestnankyňou nášho ministerstva. Väčšina jej tvrdení je preukázateľne nepravdivá a ľahko vyvrátiteľná z verejných zdrojov. Ako príklad uvádzam výrok pani Šubovej, že štát za materiály v štýle CTRL C, CTRL V, to znamená Control Copy, Control Vklad, platil štát desiatky miliónov eur. Skutočnosť je taká, že za obdobie 2016 až 2017 ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka objednalo od firmy Deloitte služby za 1,7 mil. eur, čo má ďaleko od tvrdenia o desiatkach miliónov eur. To si môžte pozrieť na Centrálnom registri zmlúv.
Upozorňujem, že odbor technickej pomoci pod vedením Zuzany Šubovej nefungoval, nedodržiaval termíny a vykazoval vysokú chybovosť, o čom svedčia aj certifikačné zistenia z tohto obdobia, na základe čoho bolo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nútené pristúpiť k organizačnej optimalizácii a pani Šubová sa rozhodla z rezortu odísť. Preto vnímam všetky jej mediálne vyjadrenia ako tendenčné a zaujaté.
Články, ktoré k tejto téme vyšli, naznačujú jednostranný pohľad postavený na jednom jedinom tvrdení bývalej zamestnankyne, ktorá svoje tvrdenia nikdy nepodložila konkrétnymi dôkazmi.
K problematike opodstatnenosti a potrebnosti dokumentov od firmy Deloitte by som rada uviedla, že všetky objednané služby boli nevyhnutné pre vyhlásenie výziev na spustenie operačného programu, jeho dezignáciu a vypísanie výziev. Dôkazom relevantnosti dodaných výstupov je dezignovaný a auditovaný operačný program, ktorý vo všetkých regiónoch funguje bez významných zistení. Po naštartovaní operačného programu v roku 2017 ministerstvo prestalo služby od firmy Deloitte objednávať.
Opakované tvrdenie pani Šubovej, že išlo o prácu, ktorú v konečnom dôsledku robili zamestnanci, je nepravdivé a nebolo podložené žiadnym dôkazom. Práve naopak, tým šlo o služby preplácané z fondov Európskej komisie, boli veľmi prísne skontrolované a neboli nájdené žiadne pochybenia. Všetky realizované aktivity sú v súlade s relevantnými metodickými pokynmi centrálneho koordinačného orgánu.
Vážený pán poslanec, vami položená otázka o tunelovaní eurofondov naznačuje, že ste podľahli jednostranným informáciám. Pevne verím, že pred politikárčením nabudúce uprednostníte overenie informácií z relevantných zdrojov. Kolegovia nášho rezortu sú vám vždy plne k dispozícii.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

14.2.2019 o 14:18 hod.

Ing.

Gabriela Matečná

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:21

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Áno. Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Ale teda aby sme si to, aby sme si to ešte ujasnili, lebo jedna vec je informácia, či to boli desiatky miliónov alebo 1,7 mil., to, samozrejme, že je rozdiel. Ale keď to bolo v priebehu dvoch rokov, ako ste spomínali, tak teda 1,7 mil., dôležitejšia otázka, ako či to boli desiatky miliónov alebo jednotky miliónov, je, samozrejme, to, či to bolo poskytnuté za reálnu protihodnotu, alebo to naozaj bolo robené systémom Control C, Control V za veci, ktoré robili zamestnanci, zamestnanci rezortu alebo ktoré potom dorábali zamestnanci rezortu, a teda vo vzťahu k spoločnosti Deloitte to nie je jediné takéto podozrenie, ktoré sa týka, týka vášho rezortu. Oni teda podobné služby poskytovali aj iným verejným inštitúciám, kde boli, kde boli tiež takéto pochybnosti.
Čiže ja si myslím, že je to úplne, úplne legitímna otázka, sa na to pýtať. Čiže tvrdíte, že všetky tie tvrdenia pani, pani Šubovej sú nepravdivé alebo ju spochybňujete iba v tej časti, ktorá sa týka toho, či to boli desiatky, desiatky miliónov eur, alebo 1,7 mil. eur.
A ešte k tej vlastne otázke, na ktorú ste odpovedali, ktorú som sa pýtal pána premiéra, ale nedostal som odpoveď, vy ste mu teda zaslali ten, tie dotácie, zoznam dotácií, ktoré požadoval, a sú v takom, takej štruktúre, ako on požadoval, teraz zverejnené na stránke Poľnohospodárskej platobnej agentúry?

Matečná, Gabriela, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Áno, samozrejme.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
S tými údajmi, hej, všetkými.

Matečná, Gabriela, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
So všetkými údajmi. Je možné sa na nich pozrieť. Nielen priame podpory, ale aj projektové podpory.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

14.2.2019 o 14:21 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:24

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som v mene ministerky vnútra Denisy Sakovej odpovedal na vašu otázku nasledovne.
V súvislosti s neregulovaných odchodom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie, ktoré môže nastať k 29. marcu 2019, pristupuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky priebežne k realizácii jednotlivých opatrení spadajúcich do jeho vecnej pôsobnosti. Ide predovšetkým o opatrenia týkajúce sa riešenia pobytu štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov na území Slovenskej republiky, ktoré sú navrhované na základe prísneho dodržiavania princípu reciprocity k postupom Spojeného kráľovstva voči občanom Slovenskej republiky na území Veľkej Británie.
Prípravu legislatívnych opatrení, ako aj doplňujúcich opatrení nelegislatívneho charakteru Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pripravuje kontinuálne už od roku 2018. Vzhľadom na meniaci sa politický vývoj vo Veľkej Británii, ktorý ovplyvňuje aj charakter procesov odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, najmä pre nás dôležité pobytové práva, by predčasný legislatívny postup nezabezpečil požadovaný účinok.
Z titulu odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky novelu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov s priamou účinnosťou k 29. marcu 2019. Novela zákona obsahuje predovšetkým podmienky a garancie zachovania pobytových práv pre občanov Veľkej Británie a ich rodinných príslušníkov po riadnom vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, ako aj podmienky týkajúce sa pobytových a cestovných dokladov.
Záujmom Slovenskej republiky zostáva zabezpečenie čo najlepšieho postavenia občanov Slovenskej republiky a ich rodinných príslušníkov žijúcich v Spojenom kráľovstve.
V decembri 2018 britská vláda deklarovala záruky zachovania práv občanom Európskej únie vrátane našich občanov na ich území. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky recipročne zabezpečí, aby práva britských občanov a ich rodinných príslušníkov na našom území, ktorých je na Slovensku registrovaných zhruba 2 300, boli naďalej chránené a zachované, vytvorí podmienky na ich plynulú legitimizáciu počas prechodného obdobia.
Keďže politický vývoj na strane Veľkej Británie je naďalej nejasný, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je legislatívne a technicky pripravené na akýkoľvek variant súvisiaci s pobytovým statusom britských občanov a ich rodinných príslušníkov na našom území.
Zároveň deklarujeme prísne dodržanie reciprocity voči vnútroštátnej právnej úprave navrhovanej britskou vládou, ktorá reguluje pobytové práva slovenských občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve a ich rodinných príslušníkov.
Dovoľujem si doplniť informáciu, že 30. januára 2019 vláda Slovenskej republiky schválila "Prípravu vnútroštátnych opatrení Slovenskej republiky na prípadné vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody - aktuálne priority".
A dovoľte, aby som toto stanovisko ministerstva vnútra rozšíril aj o pohľad vlády, na ktorý ste sa pýtali.
Vláda sa začala pripravovať na tvrdý brexit ešte v priebehu minulého roka. Jednotlivé rezorty postupne riešili substantívne otázky vnútroštátnych opatrení pre prípad tvrdého brexitu naprieč sektorálnymi politikami. Potrebné bolo zaoberať sa nielen postavením občanov, ale aj ďalšími oblasťami, ako je napríklad doprava, sociálne zabezpečenie, uznávanie kvalifikácie, policajná a justičná spolupráca, hospodárske a finančné dopady a podobne. Mnohé z krízových opatrení bolo potrebné koordinovať na úrovni Európskej únie, resp. v spolupráci s Európskom komisiou. Taktiež prebehla intenzívna komunikácia s britskými orgánmi, ktoré sprístupnili viaceré pozičné dokumenty najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti až v priebehu januára 2019. Novely príslušných zákonov začali byť pripravované v rovnakom, resp. v porovnateľom čase ako v iných členských štátoch EÚ, napríklad v Holandsku či Francúzsku. V mnohých štátoch prebieha zrýchlené legislatívne konanie. V niektorých štátoch, kde je to ústavnoprávne možné, bola na prijatí ďalšej legislatívy splnomocnená exekutíva, vláda a respektíve príslušní ministri, ktorá ešte len operatívne prijme konkrétne opatrenia v závislosti od ďalšieho vývoja na britskej strane.
Pokiaľ ide o Českú republiku, lex brexit musí byť ešte schválený v senáte, pričom sa predpokladá koniec februára, začiatok marca, čo je porovnateľné s odhadovaným časovým rámcom schvaľovacieho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ako vidno, každý členský štát má do istej miery špecifické podmienky pre vnútroštátne opatrenia. Podstatné však je, aby príslušná legislatíva nadobudla účinnosť ku dňu tvrdého brexitu, to znamená k 30. marcu 2019, čo bude v zmysle platnej právnej úpravy legislatívneho procesu Slovenskej republiky možné bezproblémovo naplniť.
Z uvedeného vyplýva, že postup Slovenskej republiky je štandardný a porovnateľný s inými členskými štátmi EÚ, keďže všetka potrebná legislatíva bude v rozhodujúcom čase platná a účinná tak, aby nevzniklo právne vákuum.
Pre úplnosť uvádzam, že jednotlivé novely príslušných zákonov Slovenskej republiky sú v gescii vecne príslušných ministerstiev s tým, že konečným spracovateľom lex brexit je Úrad vlády Slovenskej republiky. K dnešnému dňu boli zo strany rezortov predložené všetky novelizácie príslušných zákonov a budú predložené do ďalšieho legislatívneho procesu.
Skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

14.2.2019 o 14:24 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:29

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za odpoveď, teda podobnú otázku som mal vlastne aj na vás, čiže sa chcem spýtať, či to vnímate, ale zrejme to teda vnímate ako dostatočné, že, že až teraz sa to rieši. Lebo tá možnosť otvoreného, teda tvrdého brexitu, aj keď nebola tak pravdepodobná ako v posledných týždňom až mesiacoch, ale otvorená bola vždy a vždycky bola v hre. Teda, že či, či sme to trochu nezanedbali, či, či nemali sme počítať s možnosťou tvrdého brexitu už vopred a nemali byť, nemalo byť legislatívne konanie už v nejakom pokročilejšom štádiu, povedzme, že tie zákony už mohli byť schválené vládou a mohli byť v parlamente.
A chcem sa teda spýtať, kedy, kedy je predpoklad, že sa dostanú tie návrhy do parlamentu, lebo riadna schôdza Národnej rady, nasledujúca, je plánovaná so začiatkom 26. marca a samozrejme, že je si možné predstaviť aj také super rýchle konanie, že to, že to v priebehu dvoch dní parlament schváli a 28. to vyjde v Zbierke zákonov podpísané pánom prezidentom. Ale, ale teda počítate s tým, že bude zvolaná mimoriadna schôdza a tam bude prerokovaný buď ten lex brexit, alebo balík zákonov, ktoré sa týkajú brexitu, alebo, alebo to budeme odkladať a podľa vývoja to zaradíme až naozaj na tú poslednú možnú chvíľu?
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

14.2.2019 o 14:29 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:31

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chcem vás naozaj ubezpečiť, pán poslanec, že nemeškáme. Predkladáme tento lex brexit v správnom čase, pretože po prvé naozaj sme potrebovali dať priestor rokovaniam o prechodnom období. Bolo by to vyjadrenie nejakej nedôvery celému procesu, keby my sme začali už sa pripravovať na tvrdý brexit. Po druhé nemali sme východiská, nemali sme parametre, nevedeli sme, aká bude situácia. Ako som povedal, britská vláda až v januári predložila viaceré konkrétne svoje pozície. A napríklad pokiaľ ide zachovania práv občanov, tak v decembri dala vyhlásenie, že garantuje plný status za podmienky reciprocity.
Čiže my máme teraz super rýchly proces, ale už dva roky vlastne funguje medzirezortná koordinačná skupina pod vedením môjho štátneho tajomníka. Rezorty sú informované a informujú sa priebežne, kvantifikujú možné dopady. Čiže my sme s tým celým rátali, ale prešli sme do tej fázy už legislatívneho procesu vo chvíli, keď ten hard brexit vyzerá byť naozaj reálny.
Materiál bude schválený na úrovni vlády v priebehu februára. Súhlasím s vami a hovorili sme o tom na rokovaní vlády, že predložiť na schôdzu vlády, ktorá začína 26. marca, je už neskoro, teda nie neskoro vecne, ale je to príliš blízko, čiže tá alternatíva, ktorú ste vy spomenuli, ako mimoriadna schôdza Národnej rady, sa javí ako rozumná a zmysluplná, ale, samozrejme, to vyžaduje politické dohody.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

14.2.2019 o 14:31 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:33

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, podpis Aachenskej zmluvy medzi Francúzskom a Nemeckom som uvítal, a to z viacerých dôvodov. Na jednej strane nadväzuje na Elyzejskú zmluvu z roku 1963, ktorá sa stala symbolom historického zmierenia medzi Francúzskom a Nemeckom v 20. storočí a otvorila tak dvere pre ďalšie napredovanie projektu zjednotenej Európy ako kontinentu mieru, stability a prosperity. Na strane druhej reflektuje výzvy súčasného sveta a v tomto duchu vytyčuje línie pre ďalšiu spoluprácu medzi oboma krajinami.
Francúzsko a Nemecko sú, ako všetci vieme, hnacím motorom Európskej únie a majú záujem prinášať nové impulzy smerom k silnej a akcieschopnej Európe.
Zmluva svojím charakterom prináša potrebný a dôveryhodný model spolupráce. Zahŕňa nielen témy na vysokej úrovni, ako je politická spolupráca, bezpečnosť, ekonomika, ale zameriava sa aj na konkrétne riešenia pre každodenný život občanov, a to prostredníctvom cezhraničných projektov či interakcií v sociálnej a kultúrnej oblasti. Uvedený model spolupráce nemusíme vysvetľovať iba limitovane v tejto konkrétnej bilaterálnej rovine. Mnohými praktickými návrhmi dokáže ponúknuť inšpiráciu a motiváciu aj pre ďalšie členské štáty, a to nielen v rámci národných hraníc, ale napríklad aj diskusie o kľúčových celoeurópskych témach.
K možným obavám je potrebné zmieniť jednu zásadnú skutočnosť. Aachenskú zmluvu musíme vnímať v širšom kontexte európskej spolupráce. Je ním práve Európska únia. A účel Aachenskej zmluvy je s ňou v plnom súlade a v žiadnom prípade ju nechce nahrádzať alebo duplikovať.
Skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

14.2.2019 o 14:33 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:34

Martin Klus
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď a rád by som doplnil možno moju otázku. Je podľa vás toto istým spôsobom signál ďalšieho prehlbovania tej tzv. viacrýchlostnej Európy? Lebo aj o tom sa pomerne intenzívne diskutovalo a to pomyselné jadro v tomto prípade a ešte navyše podporené takouto zmluvou sa týmto asi ešte viacej vykryštalizovalo. Čo na to hovoríte? Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

14.2.2019 o 14:34 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video