43. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave, keďže je dnes hodina otázok, poobede.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, prvá prihlásená bude pani poslankyňa Petrík.
Prajem dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
==

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hod. 28 otázok na predsedu vlády a 49 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Petra Pellegriniho, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán premiér, vítam vás.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Richard Raši, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová takisto z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty sa nezúčastní Hodiny otázok, zastupuje ju pani ministerka kultúry Ľubica Laššáková, pani ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú zastupuje pani ministerka kultúry Ľubica Laššáková, pán minister hospodárstva Peter Žiga síce tu je, ale nie sú naňho položené otázky a takisto nie sú otázky ani na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, ktorý je toho času na zahraničnej pracovnej ceste.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Prosím vás, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované vám ako predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od poslanca Jána Podmanického, je v sále, a znie:
„Vážený pán premiér, aké dopady na Slovensko očakávate v súvislosti s brexitom? Aké opatrenia v tejto súvislosti Slovenská republika pripravuje?“
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, realita aktuálneho vývoja v otázke odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie je taká, že riziko tvrdého brexitu zostáva naďalej veľmi vysoké. Minulotýždňová Európska rada vyjadrila len podmienený súhlas s predĺžením členstva Spojeného kráľovstva v EÚ do 22. mája 2019, a to za podmienky, že britský parlament schváli na tretíkrát návrh dohody o vystúpení.
Ak však dohoda o vystúpení neprejde cez britských zákonodarcov ani na tretíkrát, tak sa deň odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ oddiali len na 12. apríl 2019. Ani tento posun nemusí priniesť uspokojivé riešenie patovej situácie a v krátkom čase môžme opäť čeliť tentokrát už realite tvrdého brexitu. Na britskej strane stále nie je zhoda v ďalšom postupe, schválenie dohody, ďalšie posunutie termínu, prípadne druhé referendum, všetky možnosti, samozrejme, už boli predmetom hlasovania britského parlamentu.
V súvislosti s prípravou na brexit vláda na svojom rokovaní 30. januára prerokovala materiál obsahujúci legislatívne aj nelegislatívne opatrenia, ktorých hlavným cieľom je minimalizácia negatívnych dopadov na občanov Slovenskej republiky a podnikateľské prostredie, ktorí by boli priamo zasiahnutí neriadeným odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ. Podľa odhadov, ktoré sme prostredníctvom vládnych analytikov spracovali, scenár vzájomných vzťahov vo variante brexit bez dohody je pre štáty EÚ, Spojené kráľovstvo aj pre samotné Slovensko citeľný.
Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky tvrdý brexit spomalí slovenskú ekonomiku v dlhodobom horizonte o 0,7 až 1,4 % HDP a rizikový je najmä automobilový priemysel, ktorého výrobky tvoria najväčšiu časť nášho exportu do Spojeného kráľovstva, je to 1,7 mld. eur, čo je takmer 40 % z celkového objemu nášho vývozu, ktorý predstavuje 4,4 mld. eur do Spojeného kráľovstva.
Zavedenie ciel na automobilové výrobky by spôsobilo navýšenie cien jednak o výšku samotného cla a tiež o administratívne náklady tým spojené s colnými procedúrami.
Ďalšou problematickou oblasťou je nákladná doprava, najmä pokiaľ ide o doručovanie zásielok, prepravné a špeditérsku služby. Zavedenie colných kontrol pri vstupe na colné územie Spojeného kráľovstva a EÚ by mohlo spôsobiť omeškanie a tým aj značné hospodárske škody, osobitne v prípade včasných dodávok, ak ide tzv. on time delivery.
V otázke prípravy Slovenskej republiky na tvrdý brexit sú vykonávané resp. plánované najmä kroky s cieľom minimalizovať dopady na občanov a podnikateľov. Ide najmä o opatrenia súvisiace so zriadením informačnej platformy so všetkými relevantnými informáciami na webe ministerstva zahraničných vecí, sprostredkovanie informácií pre podnikateľov týkajúce sa obchodu s tovarmi a službami vrátane colných a daňových informácií s cieľom zmierniť negatívne dopady tvrdého brexitu. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky schválila na svojom rokovaní 13. marca 2019 návrh zákona tzv. lex brexit spolu s návrhom vlády na skrátenie legislatívneho konanie. Skrátené legislatívne konanie bolo zvolené preto, lebo lehoty požadované v štandardnom procese by znemožnili flexibilne reagovať na veľmi ťažko predvídateľný vývoj s následnými možnými hospodárskymi škodami.
Včera ste, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, schválili uvedený návrh zákona, ktorým sa upravuje aj pomo..., ktorým sa upravuje pomocou prechodných ustanovení viacero zákonov pre prípad tvrdého brexitu. Za návrh hlasovalo všetkých 139 prítomných poslancov a ja sa chcem za to úprimne všetkým poslancom Národnej rady poďakovať. Veľmi ma teší, že predstavitelia výkonnej a zákonodarnej moci vedia tiahnuť za jeden povraz, ak ide o dôležité záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.
Chcem podotknúť, že ide o legislatívne zmeny, ktoré nevytvárajú kvalitatívne nové práva, resp. pravidlá len istým spôsobom zrkadlovo zmrazia existujúci status quo pre britských občanov žijúcich v Slovenskej republike. Legislatívne zmeny sa týkajú najmä pobytových práv, nárokov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, uznávania kvalifikačných dokladov o vzdelávaní, uznávanie dokladov v cestnej doprave. Mali by platiť dohody, aby sme obojstranne upokojili ako našich, tak aj britských občanov aj v alternatíve, ak by prišlo k tvrdému brexitu. Uistenie zo strany Veľkej Británie je také, že občania členských krajín EÚ, a teda aj Slováci, ktorí dnes žijú, pracujú a študujú vo Veľkej Británii , nebudú musieť okamžite žiadať o povolenie na pobyt, ale budú mať prechodné obdobie a bude sa na nich nazerať ako na ľudí, ktorí sú vo Veľkej Británii legálne. Teda môžu ďalej pokračovať v práci a aj v pobyte vo Veľkej Británii.

Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.
Druhá otázka súvisí a možno pán premiér bude chcieť pokračovať. Je od pána poslanca Nemkyho, ktorý je v sále a znie:
„Vážený pán predseda, ako hodnotíte prebiehajúci brexit?“
Takže môžte doplniť.

Ak dovolíte, ja by som ešte doplnil odpoveď na prvú otázku, keďže aj druhá sa týka tejto oblasti. To znamená, že Slováci, ktorí dnes sú v Spojenom kráľovstve, môžu naďalej pokračovať bez problémov v práci aj vo svojom pobyte. A Slovenská republika recipročne urobila to isté a ja z pozície predsedu vlády Slovenskej republiky som verejne vyhlásil a uistil Veľkú Britániu, že na britských občanov žijúcich a pracujúcich v Slovenskej republike nebudeme nahliadať ako na občanov z tretích krajín. Zároveň sme k tomu pripravili aj príslušnú legislatívu. Recipročné pozície sú teda zakotvené a ja pevne verím, že Veľká Británia ich takisto recipročne dodrží.
Vláda Slovenskej republiky má, pokiaľ príde k neriadenému brexitu, záujem aj naďalej rozvíjať so Spojeným kráľovstvom nadštandardné bilaterálne vzťahy a pokračovať v obojstranne užitočnej spolupráci v zahraničnopolitických, bezpečnostných a obranných otázkach a tiež v rámci medzinárodných organizácií. Strategické spojenectvo so Spojeným kráľovstvom ako kľúčom, kľúčovým bilaterálnym partnerom, spojencom v rámci NATO, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a jadrovou mocnosťou je pre Slovenskú republiku mimoriadne dôležité a to isté platí aj pre pokračovanie spolupráce v oblasti spoločnej, bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie, kde Slovenská republika predpokladá úzku formu ďalšej spolupráce aj po prípadnom vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec, doplňujúca otázka? Nie.
Tretia otázka je od pána poslanca Kvorku, je v sále, a znie:
„Máte za sebou rok na pozícii predsedu vlády, podarilo sa vám naplniť ciele, ktoré ste si dali?“
Nech sa páči.

Vážený pán poslanec, dámy a páni, pred rokom som nastupoval do funkcie predsedu vlády s mottom, ktoré som aj uviedol a zverejnil, že je mi cťou robiť to pre vás, je mi cťou robiť to pre naše Slovensko.
Novonastupujúca vláda si bola vedomá, že sa ujíma výkonu funkcie v období spoločenských pohybov, keď sa ľudia domáhali zmien v spôsobe uplatňovania verejnej moci. Požadovali najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života. Vláda si zároveň bola vedomá existencie silných tendencií zneužiť spomenuté oprávnené požiadavky ľudí aj na destabilizáciu spoločnosti. Do veľmi vratkého premiérskeho kresla som zasadol s plným vedomím, že ďalšie napĺňanie predstavy o Slovensku ako úspešnom projekte si vyžaduje adekvátnu sebareflexiu zo strany politickej sféry a orgánov verejnej moci. Sebareflexia je zároveň nevyhnutnosťou pre prehĺbenie dôvery v demokratické inštitúcie v našom štáte.
Od začiatku som sa svojimi aktivitami sústredil na obnovenie zahraničnopolitického renomé Slovenska a zároveň sme okamžite naštartovali proces obnovy dôvery verejnosti v štát. Po nástupe novej vlády verejnosť prirodzene považovala za prioritu č. 1 čo najskoršie vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. Ako nám je všetkým známe, vražda vyvolávala prirodzený hnev našich občanov, polarizovala spoločnosť a pošramotila obraz Slovenska v zahraničí. Úlohou vlády bolo preto vytvoriť čo najlepšie podmienky pre prácu orgánov činných v trestnom konaní a nijak do ich činnosti nezasahovať. Dnes verejnosť, ale i zahraničie vidí reálne výsledky. Keď chceme, aby spoločnosť dôverovala politikom a štátnym inštitúciám, musí vidieť, že funguje elementárna spravodlivosť, že veci sa dajú riešiť a že nikomu nepomôžu ani známosti na najvyšších miestach. Ďalšou dôležitou prioritou vlády bolo aj boj s byrokraciou, kde sme formovali princípy tzv. priateľského štátu, a pán podpredseda vlády predložil do parlamentu návrh zákona, ktorý zjednodušuje občanom mnohé administratívne úkony. Rezort hospodárstva pripravil v poradí už tretí balík antibyrokratických zákonov, ktoré malo, majú zjednodušiť život našim firmám a podnikateľom. A v poslednom roku vláda pod mojím vedením zintenzívnila aj prácu v rôznych rezortoch - v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, v poľnohospodárstve, v environmentalistike, rozvoji regiónov a, prirodzene, v európskej aj zahraničnej politike, vo verejnom obstarávaní, v rozvoji digitálnej spoločnosti a tak ďalej. Za úspech považujem, že sa nám podarilo spojiť zodpovednú fiškálnu politiku s výraznými sociálnymi opatreniami. Prvýkrát v histórii Slovenska vláda zostavila a parlament schválil vyrovnaný rozpočet.
Zároveň sme prijali celý rad sociálnych opatrení, ktoré zvyšujú kvalitu života našich občanov. Minimálna mzda vzrástla zo 480 eur na 520 eur a chceli by sme, aby v budúcom roku ďalej rástla veľmi dynamickým tempom. Nezamestnanosť klesla na historické minimá. Podľa údajov z februára tohto roka bola u nás miera evidovanej nezamestnanosti 5,16 % a celkovej nezamestnanosti 6,35 %. Navrhli sme zvýšiť platy štátnych a verejných zamestnancov o 10 % a na budúci rok vzrastú o ďalších 10 %. Od júla sme zvýšili príspevok na opatrovanie o 120 eur a príspevok pre opatrovateľov v dôchodkovom veku až o takmer 100 eur. Presadili sme vyplácanie vianočného príspevku a príplatku k dôchodku.
Veľký potenciál majú aj opatrenia navrhované koaličnými poslancami v návrhoch zákonov odložených na májovú schôdzu parlamentu a tu vás chcem poprosiť o trpezlivosť, nakoľko ide o nemalý zásah do hospodárenia štátu. Preto osobne očakávam dohodu o vyváženej podpore návrhov jednotlivých koaličných strán. Slovensko je krajinou, ktorá aktívne vstupuje aj do medzinárodných procesov a jasne formuluje svoje postoje a priority. Na Slovensku sme mali možnosť privítať silných hráčov európskej scény, francúzskeho prezidenta Macrona, nemeckú kancelárku Merkelovú, predsedáme Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, viedli sme V4, resp. vedieme až do konca tohto júna a na tejto úrovni je počuť náš hlas a sme akceptovaným partnerom aj pre veľkých európskych hráčov. Navyše sa plánujú aj moje návštevy v ďalších významných štátov a stretnutia s najvýznamnejšími politikmi sveta, a preto tu môžem veľmi spokojne skonštatovať, že môžme byť právom hrdí na to, akému rešpektu sa teší Slovenská republika aj v zahraničí. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pre mňa je nesmierne dôležité, aby našu prácu a výsledky pozitívne hodnotili hlavne občania Slovenskej republiky. V politike nikdy neviete nič vylúčiť, ale chcem vás ubezpečiť, že som pripravený dôstojne, zodpovedne vykonávať službu na poste predsedu vlády Slovenskej republiky až do riadneho termínu volieb v roku 2020 a naďalej slúžiť a zlepšovať život všetkých ľudí našej vlasti. Ďakujem veľmi pekne.