Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť o politike, samozrejme, že dalo by sa uvažovať nad tým, prečo práve teraz, prečo práve Slovenská národná strana. Skúsim, skúsim sa držať vecnej roviny, debaty o tom, čo Istanbulský dohovor prináša a čo neprináša, čo sa mu pripisuje a čo v ňom naozaj je, pretože jedným z problémov diskusie o Istanbulskom dohovore je, že niektorí ľudia v ňom čítajú veci, ktoré v ňom nie sú napísané, a na základe toho, že si ich tak prečítajú, potom odvodzujú, čo by sa prípadne niekedy v budúcnosti mohlo stať. Nie to, čo je tam napísané. Nebudem posielať nikoho do stredoveku, uznávam, že ľudia môžu mať rôzny názor na to, čo spraviť s Istanbulským dohovorom, a uznávam dokonca aj to, že to nemusí byť motivované nejakými politickými záujmami, že si to naozaj môžu úprimne myslieť.
Ja za seba hovorím, že si myslím, že Istanbulský dohovor je dobrá vec a Slovenská republika by ho mala ratifikovať.
Pán poslanec Bernaťák vo faktickej poznámke, keď reagoval na pani poslankyňu Verešovú, ktorá tu vystúpila s podrobnejšou analýzou, ktorou de facto podporila vaše, vaše vyhlásenie, pán poslanec Bernaťák povedal, že aj Slovenská národná strana sa tejto téme venovala dlhodobejšie, vystupovala k tomu na tlačových besedách, pán predseda Danko sa k tomu vyjadroval a tiež máte k tomu analýzy. No ale potom ma trošku prekvapuje to zdôvodnenie, ktoré ste dali k návrhu uznesenia, pretože to zdôvodnenie má 18 riadkov, z toho 10 sú v podstate citácie z Istanbulského dohovoru, respektíve, resp. uvádzajúce vety, a teda váš názor je zhrnutý na 8 riadkoch. Osem riadkov, ktoré má vysvetliť, v čom je problém s Istanbulským dohovorom a prečo by Slovenská republika mala zastaviť ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
Tak keďže nemáme podrobnejšie, podrobnejšiu argumentáciu, tak musíme vychádzať z tej, ktorá bola odprezentovaná, ktorá sa nachádza v dôvodovej správe. Pretože z dôvodovej správy alebo v zdôvodnení by mali byť uvedené podstatné argumenty. Takže citujem:
„K dohovoru Rady Európy pristúpila v roku 2011 vláda Slovenskej republiky. Existujú však pochybnosti pri výklade viacerých ustanovení tohto dohovoru, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Predkladaný dohovor totiž nerieši iba zámer predchádzania násiliu na ženách a domácemu násiliu, ale prináša rozpor s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy.“
Ja by som poprosil predkladateľov o nejaké vysvetlenie, kde a čo v Istanbulskom dohovore je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Kde a čo v Istanbulskom dohovore je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy? Čo v Istanbulskom dohovore konkrétne, konkrétne ktoré ustanovenie spochybňuje manželstvo ako zväzok muža a ženy? Môžme tu diskutovať o registrovaných partnerstvách, môžme tu diskutovať o manželstvách pre osoby rovnakého pohlavia, ale čo to má spoločné s Istanbulským dohovorom? Nič z toho nie je riešené v Istanbulskom dohovore. Pán poslanec Bernaťák hovorí, že veľa, tak verím tomu, že vystúpi v rozprave a zacituje mi konkrétne ustanovenie Istanbulského dohovoru, ktoré je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ktoré je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy.
Čítam ďalej: „Jedným z hlavných nedostatkov textu je definícia pojmu gender v preklade rod.“ Čl. 3 písm. c) Istanbulského dohovoru: „Na účel tohto dohovoru pojmom rod sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov a správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.“
Pojem rod. Je pojem rod identický s pojmom pohlavie? Boli by sme uspokojení, keby miesto pojmu rod tam bolo pohlavie? Už by to, už by to nebol problém? Ale veď medzi pohlavím a rodom je rozdiel. Pohlavie je nejaká biologická danosť a rod pre účely dohovoru naozaj je súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov, správania a činností, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov, zdôrazňujem to, že pre ženy a mužov, žiadne tretie pohlavie, žiadni transrodoví alebo transsexuálni ľudia, to tam nie je spomínané, toto nerieši. Žiadne zväzky osôb rovnakého pohlavia nie sú riešené v Istanbulskom dohovore. Ale role, vzory správania, činností a atribúty.
Prečo je to dôležité? No, dôležité je to preto, že veľká časť násilia páchaného na ženách, domáceho násilia je rodovo podmienená. To neznamená, že iba ženy sú jeho obeťami a iba muži sú páchateľmi. Samozrejme, že existuje násilie, keď ženy páchajú násilie na mužoch, existuje násilie dokonca aj v pároch rovnakého pohlavia, existuje medzigeneračné násilie, ale keď berieme násilie v partnerských vzťahoch, tak násilie páchané na ženách je výrazne vážnejší problém ako násilie žien páchané na mužoch aj z hľadiska rozsahu, v akom k nemu dochádza, aj z hľadiska jeho intenzity, vážnosti a hlavne vážnosti dôsledkov na osoby, na ktorých je to násilie páchané.
A prečo sa hovorí o rodovo podmienenom násilí? Prečo sa nehovorí o pohlavne podmienenom násilí? No lebo to nie je vec génov, že muži sú od svojej prirodzenosti násilnejší ako ženy, tak preto častejšie muži páchajú násilie na ženách ako ženy na mužoch. Ono to súvisí práve s rodom, teda s tými očakávaniami, ktoré sú vytvorené s tými vzťahmi, s tým nerovnoprávnym postavením, ktoré tu v minulosti bolo a ktoré aj dnes ešte prežíva. Preto sa v súvislosti s bojom proti domácemu násiliu a násiliu páchanému na ženách hovorí aj o boji proti rodovej diskriminácii, o potrebe odstraňovania nerovnoprávneho postavenia mužov a žien.
Problém je, že domáce násilie, násilie páchané na ženách má často charakter udržiavania tej nerovnováhy, udržiavania mocenskej prevahy jednej strany vo vzťahu. V laickej predstave sú domáci násilníci často ľudia, ktorí sa nedokážu kontrolovať, sú pod vplyvom alkoholu alebo sú, sú, sú psychicky narušení, tak preto sa dopúšťajú násilia, ale tá realita je iná. Samozrejme, že sú aj takíto násilníci. Ale veľké množstvo a dovolím si povedať väčšina domácich násilníkov sú v skutočnosti milí, príjemní ľudia, ktorých máte na svojom pracovisku ako kolegov a nikdy v živote by ste do nich nepovedali, že sa dokážu správať násilne, že dokážu byť násilní voči svojej manželke. Pretože to nie sú výbuchy nekontrolovaného hnevu, to je kontrolované a vedomé správanie za účelom udržania mocenskej prevahy v tom vzťahu. Prečo sa násilník, domáci násilník dokáže kontrolovať na pracovisku, dokáže kontrolovať v partii kamarátov, dokáže kontrolovať na ulici, nepácha tam násilie, nikoho neprepadne, nikoho nezbije, ale doma sa správa násilne. No práve preto, že domáce násilie je rodovo podmienené, je podmienené tým, ako, ako sú vnímané role mužov a žien. Existujú výskumy s osobami zažívajúcimi násilie, a teda aj s násilníkmi, ktoré hovoria, že niektorí z tých násilníkov ospravedlňovali svoje násilie a obviňovali ženy, pretože nedokázali splniť ich očakávania, ako sa má správať dobrá žena. Nepovažovali svoje manželky alebo partnerky za dobré ženy, dobré partnerky, dobré matky a to ich v ich vlastných očiach a v ich presvedčení ospravedlňovalo v tom, že páchajú násilie fyzické, psychické, ekonomické, lebo veď oni na to majú právo. Takže áno, je potrebné rozlišovať rod a pohlavie, lebo rod v zmysle, v akom hovoríme o rodovo podmienenom násilí, je čosi iné ako samotné pohlavie.
Ak by sme, ak by sme vychádzali z toho, že páchanie domáceho násilia je dané samotným pohlavím, samotnou existenciou toho, že muži sú násilní, tak potom už s tým asi nič nemôžeme urobiť veľmi, ale keďže domáce násilie, z veľkej časti podmienené rodovo práve tými očakávaniami, tak ak budeme zvyšovať rodovú rovnosť, ak budeme nahliadať na problémy aj z tohto hľadiska, tak máme šancu s domácim násilím niečo výraznejšie urobiť. A ešte raz, hovorí sa tam o súbore spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov. Tak prosím do toho nepleťme registrované partnerstvá, nepleťme do toho žiadny transgender, lebo o tom Istanbulský dohovor nie je.
No ak je, tak naozaj by som poprosil, kde sa to v Istanbulskom dohovore takto uvádza a kde je taká interpretácia rodu, ktorá, ktorá smeruje k tomu, že ja sa teraz rozhodnem, že som žena, tak budem, budem, budem ženou, budem mať ženský rod. Budem veľmi rád, keď ma poučíte, iste to máte naštudované podrobnejšie ako ja.
Pokračujem so stručným zdôvodnením: „Aj odstraňovanie rodových stereotypov je nejasné a dá sa vykladať rôzne, čo by opäť mohlo priniesť významne odlišné interpretácie.“ Čl. 12 ods. 1 Istanbulského dohovoru uvádza, že: „Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podriadenosti žien a na stereotypných roliach žien a mužov.“
Takže prekáža nám, že chceme odstraňovať tradície, predsudky, zvyky založené na myšlienke podriadenosti žien? To snáď nie. To snáď, to snáď si nemyslíte ani vy. A na stereotypných roliach žien a mužov, tu sa stretávame s veľmi silnou, ale absurdnou argumentáciou, že ono to vlastne povedie k tomu, že muži nebudú môcť byť galantní, lebo však aj to je tradícia, tradičná rodová, rodová rola mužov, že sa správajú galantne, galantne k ženám. No naozaj toto, toto určite je myslené odstránením stereotypných rolí žien a mužov! Určite príde niekto z Rady Európy a bude nám vyčítať, že prečo neučíte mužov, aby nedávali ženám prednosť vo dverách. No, no, no, budeme vás sankcionovať, lebo neodstraňujete rodové stereotypy!
Odstraňovanie rodových stereotypov má svoj význam, lebo rodové stereotypy pomáhajú udržiavať ženy v závislom postavení, a tým sťažujú boj proti domácemu násiliu, lebo sťažujú ženám možnosť vysporiadať sa s násilným vzťahom. Takže opäť v odôvodnení nenachádzam nič, čo by hovorilo o tom, že ako rôzne sa to dá vykladať, aké odlišné interpretácie, aké nebezpečenstvo z toho hrozí.
Ale keby aj, keby aj, však dúfam, že teda niekto z predkladateľov vystúpi a vysvetlí, tak máme tu ešte aj Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý spomínala aj pani poslankyňa Verešová vo svojom vystúpení a ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný od roku 1993. A čo sa, čo sa v tomto dohovore uvádza?
Čl. 5 hovorí: „Štáty, zmluvné strany prijmú všetky príslušné opatrenia na zmenu spoločenských a kultúrnych zvyklostí, pokiaľ ide o správanie sa mužov a žien s cieľom dosiahnuť odstránenie predsudkov a zvykov a všetkých iných praktík založených na podriadenosti a nadriadenosti niektorého z pohlaví alebo na stereotypných úlohách mužov a žien.“
Toto hovorí medzinárodný dohovor, ktorý je pre nás záväzný od roku 1993. A vy teraz hovoríte, že keď je skoro identická formulácia v Istanbulskom dohovore, tak je to niečo, čo ohrozuje charakter slovenskej spoločnosti, rozbíja rodinu a je to dôvodom pre to, aby sa tým zaoberal parlament, aby parlament vyzýval vládu, aby zastavila ratifikáciu?!
To je veľmi zvláštne, tak potom, potom by sme mali asi odstúpiť aj od toho Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, pretože ak je to problém, tak je to problém aj v tom dohovore, ktorý v roku 1993 sa stal pre nás záväzným. Ale ak to nespôsobuje problémy tam a je to pre nás rovnako záväzné, tak nie je dôvod, aby to spôsobovalo alebo aby sme vnímali, že to spôsobí akékoľvek problémy po ratifikácii Istanbulského dohovoru.
Súhlasím s pani poslankyňou Verešovou, bavme sa o tom vecne, hovorme o tom vecne, ale hovorme o tom, čo je napísané v texte Istanbulského dohovoru. Nie v tom, ako to my čítame a čo si myslíme, že je za tým, lebo môže byť za tým úprimná snaha pomôcť ženám, ktoré sú postihované násilím, alebo môže byť za tým snaha vytvoriť nejaký dohovor a cezeň dostať niečo do legislatívy, čo by sme inak nedostali. No ktorá z tých možností je asi pravdepodobnejšia?
Ďakujem.
