43. schôdza

Vážený pán predseda, posledné hlasovanie, chcel som hlasovať proti, omylom som hlasoval za.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského, Milana Uhríka a Milana Mazureka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1373, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1447.
Dávam slovo poslancovi Martinovi Beluskému, aby návrh zákona uviedol. (Reakcia z pléna.)
Takže ospravedlňujem sa. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Ľudovíta Gogu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je pod tlačou 1356, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1430.
Dávam slovo poslancovi Borisovi Kollárovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Ľudovíta Gogu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1356.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Inštitút referenda predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo. Napriek tejto jedinečnosti spoločenská realita ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi v porovnaní s inými európskymi štátmi. Od vzniku samostatného štátu sa na Slovensku referendum uskutočnilo celkovo sedemkrát. Z tohto počtu jedno referendum bolo zmarené, päť bolo neúspešných pre nedostatočnú účasť a iba jedno referendum bolo úspešné, t. j. referendum konané 3. apríla 2004, ktorým sa rozhodovalo o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Účasť oprávnených voličov na úspešnom referende však len mierne prekročila 50-percentné kvórum vyžadované čl. 98 Ústavy Slovenskej republiky pre platnosť výsledkov referenda.
Analýza inštitútu referenda súbežne s aplikačnou praxou poukazujú na slabinu ústavnoprávnej úpravy referenda – je ňou dikcia čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžadujúca si účasť najmenej 50 % oprávnených voličov pre platnosť výsledkov referenda, ďalej len „referendové kvórum“. Vzhľadom na historické skúsenosti možno konštatovať, že striktná požiadavka 50 % referendového kvóra de facto oslabuje využitie tohto inštitútu priamej demokracie. Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov alebo do Európskeho parlamentu osciluje v intervale 13 % až 20 %. Z tohto vyplýva, že ani nie 20% obyvateľstva má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby sa znížila podmienka nadpolovičnej účasti oprávnených voličov na platnosť celoštátneho referenda s tým, že bude postačovať účasť najmenej 30 % oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastniť sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že politické strany v Národnej rade opakovane nechránia verejný záujem, ale záujmy finančných skupín.
Prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre NR SR záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a spravodlivejšie. Predložený návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanov zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov a nie finančných či iných záujmových skupín.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že uvedené argumenty vás dostatočne presvedčili o správnosti zníženia podmienky nadpolovičnej účasti oprávnených voličov na platnosť celoštátneho referenda s tým, že bude postačovať účasť najmenej 30 % oprávnených voličov. Z uvedeného dôvodu si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Ďakujem za pozornosť a zároveň vás chcem, pán predsedajúci, požiadať o prihlásenie sa do rozpravy.

Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Lukáčovi. Pán poslanec Lukáč je spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, je tu niekto z ústavnoprávneho výboru ešte? (Reakcie z pléna. Krátka pauza.)
Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

Ospravedlňujeme sa. To spravodajcuje pán kolega Lukáč, takže tiež som do toho vbehol nečakane, ale teda chcem, aby ste mohli pokračovať.
Takže, vážený pán podpredseda, dovoľte, aby sme podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku, vystúpil som ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Návrh zákona spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v pravidlách tvorby zákonov. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane určenia lehôt v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub SaS pán poslanec Martin Klus. Avšak o slovo požiadal navrhovateľ.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi takými vlastnými slovami sa pozrieť na tento návrh zákona, ktorý predkladáme. A rád by som ho obhájil aj tým, že skutočne mal by to byť jeden inštitút, keď už si ľudia nevedia inak pomôcť, keď vidia, že predstavitelia štandardných politických strán, ktorí vládnu, kašľú na nich. Absolútne na nich kašľú a v zásadných otázkach by potrebovali sa domôcť nejakej zmeny, nejakého návrhu zákona alebo nejakého odvolania niečoho, tak môžu využiť inštitút referenda. Ale ako vidíte, z týchto siedmich referend bolo len jedno jediné jedine úspešné, a to bolo o vstupe do Európskej únie. To kvórum je veľmi vysoké. Je to 50 %. Z nášho pohľadu je to nesplniteľná hranica. Keď si uvedomíte, že tunák dnes nemáme absolútny problém za Slovensko vyslať trinástich, štrnástich poslancov, podľa toho brexitu, do Európskeho parlamentu, poslancov a nemáme problém z toho, že účasť je dvanásť, trinásťpercentná. Nemáme s tým problém, že iba 13 % oprávnených voličov sa vysloví za to, že koho posielame, kto nás bude zastupovať v Európskej únii, v tak dôležitej inštitúcii, to nemáme problém. Ale proste budeme tvrdošijne trvať na to, že na ľudí môžeme úplne kašľať, oni musia mať 50-percentné kvórum. To nám zrazu vadí, to musí byť 50 % a viac. Najradšej by to bolo 100 %, aby to vôbec neexistovalo. To je také akože, vážení občania, kašleme na vás, ale tvárime sa, že nie. To je presne výsledok tohto 50-percentného kvóra.
Ja mám pocit, ako keby sa tí politici báli tohto slova, slova ľudí. Keď sa niečo potrebuje zmeniť, no tak máte možnosť, ľudia, si vyzbierať referendum. Áno, najprv sa zbláznite, vyzbierajte 350-tisíc hlasov, 350-tisíc podpisov. A keď to máte, no tak potom to nebude platné, lebo vieme veľmi dobre, vieme, že to zase nenaplníme.
Ešte raz. Keď sme schopní ako krajina rešpektovať a akceptovať dvanásť, trinásťpercentnú účasť na voľbách a zvoliť si zástupcov v Európskom parlamente a nemáme s tým problém, že je to iba 13 %, s tým nemáme absolútny problém, tak budeme tvrdošijne vyžadovať 50 %, keď chceme vypočuť názor občanov.
Keď si zoberiete ďalšie voľby. Keď len teraz prezidentské voľby nedosiahli 50 %, no tak si máme povedať, no tak tieto voľby prezidentské by mali byť neplatné, lebo nebolo viacej ako 50 %? Poďme teraz sa hádzať o zem a poďme si povedať, že to je protiústavné? Preboha živého, prečo?
A keď sme schopní rešpektovať prezidenta, zvolenie prezidenta tejto krajiny štyridsiatimi ôsmimi alebo štyridsiatimi dvomi percentami, ja sa pýtam, prečo hlas ľudu musí byť 50 % oprávnených voličov? A aby tí ľudia mali aspoň nejaký pocit, že na nich nekašleme, že majú tú možnosť, aspoň na konci toho tunela je svetielko nádeje, tak znížme toto kvórum na 30 %. Ja nehovorím, že poďme na desať, lebo potom by sme zistili, že ten parlament neni v Národnej rade, ale vonku na ulici, na námestí, že by nám každý jeden zákon desiatimi percentami robili referendum jedno za druhým. To nie. To odmietame. Ale pri všetkej úcte, 30 % je taká, taká veľkosť čísla, ktoré nám zabezpečí, že to nebude robiť vyslovene námestie, každý jeden návrh zákona, ale že je to také kvórum, ktoré proste, fakt to musí byť vážna spoločenská téma, vážna otázka toho, aby naozaj to bolo naplnené. A týchto 30 %, sme presvedčení, že je a sme schopní naplniť. Tí ľudia musia mať pocit, že to má vôbec zmysel, že to má význam. Pokiaľ im povieme, že je to 50 %, tak ani neprídu, lebo vedia, že sa to aj tak nenaplní. Ale pri vízii tridsiatich percent vám garantujem, že ľudia by to raz za čas mohli využiť. A oni potrebujú mať pocit, že na nich nekašleme a že sa ich hlavne nebojíme.
Tu ide o to, že sa ich nebojíme, preto lebo toto, ja mám pocit, že sa dostalo do ústavy len preto, aby sme si povedali, no tak ako máme referendum, však sme nejakí demokrati. No lenže urobili sme to tak, aby to nikdy nebolo možné použiť tými obyčajnými, bežnými ľuďmi. Nikdy to nenaplnia. Tak silná vec, ako bola, ako bolo referendum, keď robil pán, myslím, to bol pán Chromík, nie? Tak to tiež nedosiahlo, nedosiahlo 30 %.
Takže preto tvrdím, že tá 30-percentná hranica je taká, že ľudia by mohli sa vybičovať, mohli by si povedať, áno, toto už je taká hranica, ktorú sme schopní zvládnuť a prísť tam. A ja vám garantujem, všetkým tým kuvičím hlasom, ktorí budú rozprávať, no jak môže 30 % rozhodnúť o nás sedemdesiatich. Tak vám garantujem, že keď sa na to vykašlete vy sedemdesiati, a zistíte, že vám to budú robiť tridsiatimi percentami, tak nikto vám nebráni dôjsť a pomaly naučiť tú spoločnosť, že môžeme tento inštitút využívať a že môžeme kľudne mať 40 a neskôr aj 50-percentné kvórum. Nevidím v tom absolútny problém. Len tým ľuďom treba dať túto nádej a možnosť, aby toto referendum mohli využívať.
Ešte raz. Vážení poslanci, vážené poslankyne, ak rešpektujeme, ak rešpektujeme voľby do Európskeho parlamentu s dvanástimi, štrnástimi percentami oprávnených voličov, ak rešpektujeme prezidenta republiky so štyridsiatimi dvomi percentami, ak toto rešpektujeme, preboha, prečo musíme nútiť ľudí, ľudí, ktorí chcú vysloviť nejaký názor, že môžeme vás vypočuť len vtedy, keď to bude 50 a viac? Veď to je absolútne nespravodlivé. Tak merajme jedným metrom. Tak si povedzme, tak pokiaľ nebude 50 % účasť na voľbách, no tak nemáme prezidenta, nemáme poslancov, nemáme nikoho. To znamená, že sami seba počúvame, sme so sebou spokojní a ak sa máme pozerať na ľudí, tak na nich kašleme. A toto chceme týmto návrhom zákona zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.

Faktické poznámky.
Pán poslanec Krajniak.

Pán poslanec, máte pravdu v tom, že ide len o to, či chceme ľuďom umožniť, aby mohli hlasovať alebo nie. Pretože keby sme chceli im umožniť, aby sa mohli vyjadriť k tým otázkam, ktoré považujú za dôležité, tak máme niekoľko možností. Toto je najlepšia a najjednoduchšia.
Máme aj druhú možnosť, ktorú tiež môžeme ponúknuť ľuďom, aj našim kolegom poslancom. Môžeme spojiť referendum s parlamentnými voľbami. Pretože ak by ani s parlamentnými voľbami nebola dostatočná účasť, ktorú by považovali ostatní za legitímnu, no tak potom už neviem, že akú zámienku si vymyslíme, len aby sme ľuďom nedali rozhodovať. Ale, samozrejme, férovejšia a čistejšia možnosť je znížiť kvórum a rešpektovať potom výsledok. Keď to mohli urobiť v Maďarsku a každý to považuje za normálne, prečo by sme to nemohli urobiť my?

Pán poslanec Pčolinský.