43. schôdza

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dodatkami k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1399 z 20. februára 2019 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor uznesením z 19. marca 2019 č. 577 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 21. marca 2019 č. 134 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dodatkami k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a rozhodnúť, že predmetné dodatky sú medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dodatkami k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a rozhodnúť, že dodatky sú medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená uznesením zahraničného výboru Národnej rady č. 139 z 21. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky.

Návrh vlády má parlamentnú tlač 1348 a spoločná správa výborov má tlač 1348a.
Nech sa páči, pani ministerka, prosím, aby ste návrh vlády odôvodnili.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Slovensko sa dlhodobo profiluje ako podporovateľ politiky otvorených dverí NATO a rozširovanie Európskej únie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prosím vás, pani kolegyňa, prosím administrátorov, aby telefonovali v sále tichšie. Pani kolegyňa, haló, pani kolegyňa! Môžem vás poprosiť o kľud v sále?
Nech sa páči.

Laššáková, Ľubica, ministerka kultúry SR
Je pre nás dôležité, aby sme ukotvili štáty v našom susedstve a na západnom Balkáne v európskych a euroatlantických štruktúrach. Rozširujeme tak priestor stability a bezpečnosti v Európe.
Západný Balkán je prvým regiónom úspešne projektovanej stability od operácie na ukončenie násilia v roku 1999 cez stabilizačnú misiu po úspešné rozšírenie NATO o Slovinsko, Chorvátsko, Albánsko, Čiernu Horu a teraz Severné Macedónsko. Región predstavuje zároveň dôkaz a potenciál úspešnej spolupráce Európskej únie a NATO. Je to v zmysle napĺňania slovenských zahraničných priorít, ale takisto v zmysle dlhodobých záväzkov spojencov NATO usilujúcich sa o stabilitu a prosperitu partnerských krajín v regióne západného Balkánu.
V kontexte tejto politiky už dávno odovzdávame svoje skúsenosti z nášho prístupového procesu štátom, ktoré sa usilujú o členstvo v euroatlantických štruktúrach. Zasadzujeme sa za to, aby sa každá európska krajina po splnení všetkých kritérií mohla stať plnoprávnym členom Aliancie. Takou krajinou je aj Severomacedónska republika. Nadobúda štandardy a princípy NATO v rámci Akčného plánu pre členstvo od roku 1999. Severné Macedónsko sa aj vďaka dlhodobej účasti v predvstupových procesoch stabilizovalo, urýchlilo demokratickú transformáciu a prekonalo vnútropolitické krízy. Je príkladom motivačnej sily, ktorú má perspektíva euroatlantickej integrácie. Potvrdzuje správnosť podpory politiky rozširovania, ktorá zároveň zvyšuje vplyv a rešpekt demokratickej komunity. Konkrétne v prípade Skopje vidíme príklad úspešnej spoločnej komunikácie predstaviteľov NATO a Európskej únie, ktorá prispela v roku 2016 a 2017 k pozitívnej zmene politickej situácie a zvýšenému úsiliu na ceste reformy a integrácie.
Pozvanie pre Macedónsko na prístupové rozhovory vedúce k členstvu v NATO bolo pozitívnym momentom politiky otvorených dverí NATO počas roka 2018. Zároveň predstavoval ocenenie historickej dohody medzi Macedónskom a Gréckom zo strany medzinárodného spoločenstva NATO. Spojenci boli od momentu dosiahnutia historickej dohody o názve krajiny vzácne jednotní v podpore čo najrýchlejšieho ukončenia prístupového procesu a plného členstva Skopje.
Okrem strategickej komunikácie a potvrdenia suverenity rozhodovania Aliancie má zavŕšenie integrácie Severného Macedónska stabilizačný efekt v regióne rozšírením o ďalšieho člena NATO na západnom Balkáne. V úspešnom zavŕšení prístupového procesu Severného Macedónska vidíme aj povzbudenie pre ďalších ašpirantov a potvrdenie zmysluplnosti pokračovania dynamického procesu v politickej a bezpečnostnej doméne.
Severomacedónska republika prešla neobyčajne dlhú, náročnú, ale zmysluplnú cestu budovania strategického dialógu a spolupráce so štátmi NATO. Vyvinula maximálne úsilie na to, aby zaviedla nevyhnutné reformy - (kýchnutie v sále) na zdravie - a dnes ešte pred ukončením integračného procesu sa už správa ako plnohodnotný člen.
Pozvanie Macedónska stať sa členskou krajinou organizácie Severoatlantickej zmluvy s jedinou podmienkou vyriešenia bilaterálneho sporu o názov krajiny bolo dávnejším rozhodnutím vrcholnej schôdzky NATO v roku 2008 v Bukurešti. Dohoda Atény - Skopje z júna 2018 umožnila na júlovom summite Aliancie rozhodnutie začať bezprecedentný prístupový proces, ktorý v priebehu niekoľkých mesiacov zavŕšilo prístupové rokovania NATO s Macedónskom. V januári tohto roku úsilie Severomacedónskej republiky po dosiahnutí dohody s Gréckom o názve republiky spojenci ocenili, keď dostala formálne pozvanie do NATO. Po úspešnom zavŕšení prístupových rokovaní 6. februára 2019 stáli predstavitelia členských krajín v Severoatlantickej rade podpísali Protokol k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky. Po jeho ratifikácii vo všetkých členských štátoch a ratifikácii Severoatlantickej zmluvy Severomacedónskou republikou sa Severomacedónska republika stane plnohodnotným 30. členom Aliancie.
Návrh protokolu, ako ho teraz schvaľujeme, je historickým momentom nielen pre Severomacedónsku republiku, ale aj pre západný Balkán a pre samotnú Alianciu. Integráciou Severomacedónskej republiky do NATO sa posilní aj naša vlastná bezpečnosť. Chceme na západnom Balkáne krajiny, v ktorých funguje právny štát a ktoré majú stabilnú ekonomiku.
Prijatím Severomacedónskej republiky do NATO vysielame dôležitý signál aj ďalším štátom, ktoré sa usilujú o členstvo. Vedia, že ak splnia podmienky a kritériá, majú rovnakú možnosť ako Severomacedónska republika.
Pozvanie Severomacedónskej republiky bolo dlho očakávaným a som presvedčená, že aj správnym rozhodnutím. Takisto je dôkazom, že spojenci dokážu v záujme bezpečnosti a spoločného zdieľania hodnôt prekonať národné obmedzenia a dosiahnuť konsenzus aj v citlivých otázkach národného významu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ratifikáciou prístupového protokolu Severomacedónskej republiky do NATO potvrdí Slovensko svoj úprimný záujem o novodobú, bezpečnú a demokratickú podobu západného Balkánu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem.
Prosím určeného spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Martina Fedora, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1472 z 12. marca 2019 na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 14. marca 2019 č. 182 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 21. marca 2019 č. 137 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto protokolom a spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu (tlač 1348a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 141 z 21. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som jednu prihlášku písomne, aj keď... Takže pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy? Pán poslanec Dostál písomne a pán poslanec Klus.
Nech sa páči.

Vážená pani ministerka, zastupujúca pána ministra zahraničných vecí, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne podporil tento návrh, považujem ho za dôležitý, považujem za dôležité, aby v zásadných otázkach zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky existoval konsenzus medzi koalíciou a opozíciou, alebo teda prinajmenšom medzi demokratickou časťou vládnej koalície a opozície.
A je tak trochu symbolické, že o pristúpení Severomacedónskej republiky do Severoatlantickej aliancie rozhodujeme na Slovensku práve dnes, v deň, keď si pripomíname 70. výročie vzniku Severoatlantickej aliancie. Je to, je to dôležitý medzník aj v našich dejinách, hoci v čase, keď Severoatlantická aliancia vznikala, stáli sme ako súčasť Československa na opačnej strane železnej opony, napriek tomu Severoatlantická aliancia zohrala dôležitú úlohu v dejinách Európy a prostredníctvom transatlantického partnerstva medzi teda najmä Spojenými štátmi americkými a krajinami západnej Európy pomohla uchovať slobodu, demokraciu, systém založený na ľudských právach a právnom štáte v západnej Európe a prostredníctvom víťazstva Západu v studenej vojne pomohla aj krajinám, ktoré v čase vzniku Severoatlantickej aliancie boli pod čižmou Moskvy, boli súčasťou, súčasťou "ríše zla", ako to nazval Ronald Reagan, boli ovládané Sovietskym zväzom a neskôr boli členskými krajinami Varšavskej zmluvy, tak aj týmto krajinám pomohlo víťazstvo Západu v studenej vojne nájsť si svoju vlastnú identitu v demokratickom politickom systéme.
Čiže aj z hľadiska dnešnej demokratickej Slovenskej republiky je 70. výročie vzniku Severoatlantickej aliancie dôležitý moment. Je to dôležitý moment, ktorý nám po štyroch desaťročiach komunistickej totality umožnil stať sa legitímnou súčasťou západného sveta, kam Slovensko vždy patrilo a patrí a členstvo v Severoatlantickej aliancii, rovnako ako členstvo v Európskej únii patria k našim životným záujmom, ku ktorým by sme sa mali hlásiť, ktoré by sme mali obhajovať a zodpovedne voči ktorým by sme sa mali správať. To znamená, že by sme mali plniť povinnosti, ktoré sa od nás očakávajú, vrátane výdavkov na obranu v prípade Severoatlantickej aliancie, vrátane plnenia si spojeneckých záväzkov a plnenia si záväzkov ale aj voči, voči Európskej únii. Nemali by sme spochybňovať naše spojenectvo, mali by sme sa správať lojálne voči našim spojencom. A, bohužiaľ, aj na vnútropolitickej scéne už dnes nevládne taký konsenzus, aký tu bol povedzme ešte pred desiatimi rokmi, a nie je to, žiaľ, len prítomnosťou fašistov v parlamente, ale aj zo strany prinajmenšom jednej strany vládnej koalície dochádza k spochybňovaniu nášho jednoznačne prozápadného smerovania.
Preto je dôležité, že Slovenská republika, zahraničná politika Slovenskej republiky podporuje politiku otvorených dverí voči iným európskym krajinám, ktoré sa chcú stať členmi Severoatlantickej aliancie a spĺňajú podmienky z hľadiska ich hodnotového nastavenia, z hľadiska toho, že ide o krajiny, ktoré sú demokratické, krajiny, ktoré rešpektujú ľudské práva, a krajiny, v ktorých funguje právny štát, a zároveň sú to krajiny, ktoré sú pripravené podieľať sa na spoločnej obrane. Severomacedónska republika takouto krajinou nepochybne je, preto je správne prijať ju medzi krajiny Severoatlantickej aliancie, dokonca by som povedal, že ten spor o názov, ktorý zdržal integráciu, bol voči Macedónsku, ktoré sa dnes volá Severné Macedónsko alebo Severomacedónska republika, a jeho občanom nespravodlivý k integrácii do Severoatlantickej aliancie, aj do Európskej únie malo prísť už skôr, ale teda radšej neskoro ako nikdy.
Tak verím, že výrazná väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bude dnes hlasovať za to, aby sa aj Severné Macedónsko stalo členom spolku, ktorého sme aj my členom a ktorý, ktoré, ktoré členstvo nám prináša, prináša alebo je zárukou našej slobody, demokracie, bezpečnosti a prosperity. A rovnako verím, že to bude aj vo vzťahu k Severnému Macedónsku.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Macedónsko je krajina, ktorá prešla, tak ako mnohí jej susedia na západom Balkáne, neľahkým vývojom. Zhodou okolností ma tam viackrát zavial osud ako člena delegácie, resp. vedúceho delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení OBSE. Pozoroval som tam voľby, ktoré boli v čase, keď som tam bol prvýkrát, dramatickou a, dá sa povedať, takmer miestami aj krvavou udalosťou. A potom som pozoroval postupné vyvíjanie sa tejto krajiny až k zlomovému bodu, ktorý nastal dohodou s Gréckom. A ku cti slúži obom vládam, že odolali tlaku svojich niektorých občanov a tú dohodu podpísali.
Pri ostatnej návšteve Macedónska si spomínam na emotívny apel prezidenta, aby sme ich vzali medzi seba. A musím povedať, že som rád, že dnes je táto dohoda na stole a že Macedónsku umožníme to, čo umožnili krajiny, členské krajiny NATO Slovensku, keď stálo na prahu svojej budúcnosti.
Pretože pravdou je, že pre krajiny západného Balkánu, pre krajiny postkomunistické je členstvo v NATO z môjho pohľadu conditio sine qua non, bez ktorej nie je možný vstup do Európskej únie. A ak si prajeme postupne upokojiť a dať nazad do Európy západný Balkán, je každý nový člen, ktorý prejde touto bránou vstupom do NATO, vítaný a Európa bude lepšia, ak západný Balkán prestane byť ohniskom rizík etnických vojen a podobnej hrôzy, aká sa tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Budaj.