43. schôdza

Vážená pani ministerka, zastupujúca pána ministra zahraničných vecí, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne podporil tento návrh, považujem ho za dôležitý, považujem za dôležité, aby v zásadných otázkach zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky existoval konsenzus medzi koalíciou a opozíciou, alebo teda prinajmenšom medzi demokratickou časťou vládnej koalície a opozície.
A je tak trochu symbolické, že o pristúpení Severomacedónskej republiky do Severoatlantickej aliancie rozhodujeme na Slovensku práve dnes, v deň, keď si pripomíname 70. výročie vzniku Severoatlantickej aliancie. Je to, je to dôležitý medzník aj v našich dejinách, hoci v čase, keď Severoatlantická aliancia vznikala, stáli sme ako súčasť Československa na opačnej strane železnej opony, napriek tomu Severoatlantická aliancia zohrala dôležitú úlohu v dejinách Európy a prostredníctvom transatlantického partnerstva medzi teda najmä Spojenými štátmi americkými a krajinami západnej Európy pomohla uchovať slobodu, demokraciu, systém založený na ľudských právach a právnom štáte v západnej Európe a prostredníctvom víťazstva Západu v studenej vojne pomohla aj krajinám, ktoré v čase vzniku Severoatlantickej aliancie boli pod čižmou Moskvy, boli súčasťou, súčasťou "ríše zla", ako to nazval Ronald Reagan, boli ovládané Sovietskym zväzom a neskôr boli členskými krajinami Varšavskej zmluvy, tak aj týmto krajinám pomohlo víťazstvo Západu v studenej vojne nájsť si svoju vlastnú identitu v demokratickom politickom systéme.
Čiže aj z hľadiska dnešnej demokratickej Slovenskej republiky je 70. výročie vzniku Severoatlantickej aliancie dôležitý moment. Je to dôležitý moment, ktorý nám po štyroch desaťročiach komunistickej totality umožnil stať sa legitímnou súčasťou západného sveta, kam Slovensko vždy patrilo a patrí a členstvo v Severoatlantickej aliancii, rovnako ako členstvo v Európskej únii patria k našim životným záujmom, ku ktorým by sme sa mali hlásiť, ktoré by sme mali obhajovať a zodpovedne voči ktorým by sme sa mali správať. To znamená, že by sme mali plniť povinnosti, ktoré sa od nás očakávajú, vrátane výdavkov na obranu v prípade Severoatlantickej aliancie, vrátane plnenia si spojeneckých záväzkov a plnenia si záväzkov ale aj voči, voči Európskej únii. Nemali by sme spochybňovať naše spojenectvo, mali by sme sa správať lojálne voči našim spojencom. A, bohužiaľ, aj na vnútropolitickej scéne už dnes nevládne taký konsenzus, aký tu bol povedzme ešte pred desiatimi rokmi, a nie je to, žiaľ, len prítomnosťou fašistov v parlamente, ale aj zo strany prinajmenšom jednej strany vládnej koalície dochádza k spochybňovaniu nášho jednoznačne prozápadného smerovania.
Preto je dôležité, že Slovenská republika, zahraničná politika Slovenskej republiky podporuje politiku otvorených dverí voči iným európskym krajinám, ktoré sa chcú stať členmi Severoatlantickej aliancie a spĺňajú podmienky z hľadiska ich hodnotového nastavenia, z hľadiska toho, že ide o krajiny, ktoré sú demokratické, krajiny, ktoré rešpektujú ľudské práva, a krajiny, v ktorých funguje právny štát, a zároveň sú to krajiny, ktoré sú pripravené podieľať sa na spoločnej obrane. Severomacedónska republika takouto krajinou nepochybne je, preto je správne prijať ju medzi krajiny Severoatlantickej aliancie, dokonca by som povedal, že ten spor o názov, ktorý zdržal integráciu, bol voči Macedónsku, ktoré sa dnes volá Severné Macedónsko alebo Severomacedónska republika, a jeho občanom nespravodlivý k integrácii do Severoatlantickej aliancie, aj do Európskej únie malo prísť už skôr, ale teda radšej neskoro ako nikdy.
Tak verím, že výrazná väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bude dnes hlasovať za to, aby sa aj Severné Macedónsko stalo členom spolku, ktorého sme aj my členom a ktorý, ktoré, ktoré členstvo nám prináša, prináša alebo je zárukou našej slobody, demokracie, bezpečnosti a prosperity. A rovnako verím, že to bude aj vo vzťahu k Severnému Macedónsku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Macedónsko je krajina, ktorá prešla, tak ako mnohí jej susedia na západom Balkáne, neľahkým vývojom. Zhodou okolností ma tam viackrát zavial osud ako člena delegácie, resp. vedúceho delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení OBSE. Pozoroval som tam voľby, ktoré boli v čase, keď som tam bol prvýkrát, dramatickou a, dá sa povedať, takmer miestami aj krvavou udalosťou. A potom som pozoroval postupné vyvíjanie sa tejto krajiny až k zlomovému bodu, ktorý nastal dohodou s Gréckom. A ku cti slúži obom vládam, že odolali tlaku svojich niektorých občanov a tú dohodu podpísali.
Pri ostatnej návšteve Macedónska si spomínam na emotívny apel prezidenta, aby sme ich vzali medzi seba. A musím povedať, že som rád, že dnes je táto dohoda na stole a že Macedónsku umožníme to, čo umožnili krajiny, členské krajiny NATO Slovensku, keď stálo na prahu svojej budúcnosti.
Pretože pravdou je, že pre krajiny západného Balkánu, pre krajiny postkomunistické je členstvo v NATO z môjho pohľadu conditio sine qua non, bez ktorej nie je možný vstup do Európskej únie. A ak si prajeme postupne upokojiť a dať nazad do Európy západný Balkán, je každý nový člen, ktorý prejde touto bránou vstupom do NATO, vítaný a Európa bude lepšia, ak západný Balkán prestane byť ohniskom rizík etnických vojen a podobnej hrôzy, aká sa tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Naším záujmom sú bezpečné pomery v okolí, v okolí Slovenska a musíme aj sami sebe gratulovať k tomu, že grécko-severomakedónska dohoda ukončila jeden potenciálny konflikt, pretože dokedy sa tam nevyjasnili ich vzťahy, tak mohlo sa, ako poznáme Balkán, tam udiať všeličo. Klobúk dolu pred, pred politikmi obidvoch národov, ktorí uprednostnili zdravý rozum pred nenávistnou politikou, a naozaj dneska je lopta na našej strane ihriska aj od Slovenska, keďže v NATO je vetovací princíp, aj od Slovenska záleží, či tento zatiaľ success story, či tento úspešný príbeh dospeje aj do úspešného konca.

Ďakujem obom kolegom za reakcie a zároveň považujem za ďalšiu symboliku, tak ako je, ako je symbolika v tom, že rokujeme o vstupe Severomacedónskej republiky do Severoatlantickej aliancie v deň, keď si pripomíname 70. výročie jej vzniku. Aj to, že na moje vystúpenie reagovali práve Peter Osuský a Ján Budaj, teda poslanci, ktorí v 90. rokoch stáli v čelných pozíciách zápasu s mečiarizmom, ktorý odkláňal trajektóriu Slovenska od prozápadného smerovania a ktorý spôsobil zaostávanie Slovenskej republiky v integračnom úsilí ako do Severoatlantickej aliancie, tak do Európskej únie. A práve vtedy sa rodil ten zahraničnopolitický konsenzus, keď bol Vladimír Mečiar a jeho koalícia v roku 1998 porazený vo voľbách a nastúpila a nastúpila prvá Dzurindova vláda, tak obaja páni, ktorí na mňa reagovali, tak sa stali poslancami Národnej rady práve za Slovenskú demokratickú koalíciu a bolo to obdobie práve to, ktoré zvrátilo negatívne trendy a vypadávanie Slovenska z integračných trendov. A teda síce členmi Severoatlantickej aliancie sme sa stali až v tom nasledujúcom volebnom období, ale bolo to práve to obdobie ´98 až 2002, keď sa Slovensko nasmerovalo na západnú trajektóriu, na trajektóriu smerujúcu do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
A verím, že ten zahraničnopolitický konsenzus, ktorý sa vtedy vytvoril, že Slovensko patrí na Západ, bude rásť, a dúfam, že čoskoro opäť realitou.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, dovoľte mi možno pár slov ešte k tomu, keď sme túto dôležitú vec schvaľovali na Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, tak sme zároveň schválili veľmi zaujímavé uznesenie, ktorým sme v podstate len podčiarkli to, čo už tu bolo povedané, a teda, že po 27 rokoch vzájomných sporov medzi Gréckou republikou a republikou Severné Macedónsko dnes sme v štádiu, kedy práve na 70. výročie vzniku Severoatlantickej aliancie môžme v Národnej rade Slovenskej republiky, v tomto pléne, potvrdiť, ako nám veľmi záleží na princípoch kolektívnej obrany a bezpečnosti v tomto regióne, ktorý naša zahraničná politika považuje za absolútne prioritný.
Ak teda dovolíte, ja si dovolím odcitovať z tohto nášho uznesenia, pretože ho považujem za dôležitý aj v zmysle akéhosi signálu našim priateľom a partnerom, a to rovnako v Grécku, ako aj v Severnom Macedónsku: "Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v súlade so spoločnú pozíciou členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie víta všetky uskutočnené aktivity parlamentov Gréckej republiky a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko v súvislosti s ukončením 27 rokov trvajúcich sporov vychádzajúcich najmä z otázky názvu bývalej Juhoslovanskej republiky. Vlády oboch štátov dali napriek viacerým prekážkam jednoznačnými rozhodnutiami najavo, že sú ochotné a pripravené spolupracovať v budúcnosti ako partneri v rámci euroatlantických štruktúr, čo je aj z pohľadu Slovenskej republiky veľmi vítané.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky má záujem pripojiť sa k stanovisku Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, v ktorom oceňuje dosiahnutý pokrok v podobe Dohody medzi Gréckou republikou a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, podpísanej 17. júna 2018. Táto aj podľa Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v sebe nesie pozitívny dopad nielen na bilaterálne grécko-macedónske vzťahy," a to by som rád zdôraznil, "ale je dôležitým prínosom pre celý región juhovýchodnej Európy, ktorý je dlhodobou zahraničnopolitickou politikou Slovenskej republiky," ako som to už zdôrazňoval.
"Aj z tohto dôvodu je Zahraničný výbor Národnej rady pripravený poskytnúť maximálnu podporu a súčinnosť s cieľom naplnenia dohody a následnej perspektívy začiatku integrácie republiky Severné Macedónsko do euroatlantických štruktúr."
A som rád, že ten prvý bod tohto záväzku, na ktorom sa zahraničný výbor zhodol, tu dnes v pléne Národnej rady máme.
Tým ďalším dôležitým bodom bude prístupové, budú prístupové rokovania Severného Macedónska do Európskej únie a podľa možností naša bilaterálna pomoc v tejto záležitosti. Podľa mojich informácií viacerí kolegovia zo Severného Macedónska už prejavili záujem zdieľať naše skúsenosti nielen s prístupovým procesom, ale aj s tým, čo všetko tento proces obnášal bezprostredne po vstupe. A takisto sa poučiť z niektorých chýb, ktoré, pochopiteľne, aj Slovenská republika pri integrácii do Európskej únie urobila.
V tomto smere chcem poprosiť všetkých kolegov a kolegyne, poslankyne a poslancov, aby sme podľa možností boli súčinní a nápomocní, pretože práve integrácia západobalkánskych krajín do Európskej únie je jedným z nástrojov, ako dosiahnuť trvalý mier a podľa možnosti demokraciu, bezpečnosť a prosperitu v tejto časti Európy.
Ďakujem pekne.

Naozaj len krátko zopár krátkych poznámok, pretože v súvislosti s touto témou sa ma viacerí pýtali aj v minulosti, aký už len prínos môže mať vstup takejto malej krajiny, približne dvojmiliónovej krajiny, s otáznym výkonom svojho hospodárstva. Aký prínos to môže byť pre systém kolektívnej obrany jednej teda z najsilnejších, alebo resp. najsilnejšieho zoskupenia demokratických krajín, aký to môže byť prínos.
No tak hovorím, niekoľko, niekoľko poznámok k tomu by som chcel povedať, že mali by sme sa trošku zbaviť takého pocitu nadradenosti, pretože to podobne rozprávali aj o nás. Pretože 5-miliónová krajina v porovnaní s inými obrovskými štátmi s výkonnými ekonomikami, silnými bezpečnostnými štruktúrami a armádami ťažko môže byť nejakým extra prínosom pri kolektívnom zabezpečovaní obrany teritória týchto štátov.
V každom prípade ten prvý princíp je, že by sme nemali upierať žiadnemu štátu, ani tomu najmenšiemu, rozhodovať o tom, akým spôsobom chce vyriešiť tú najzákladnejšiu otázku, životnú otázku každého štátu, o to, o to viac nového, novovzniknutého štátu, akým spôsobom garantovať svoje, svoju bezpečnosť. Nám sa to podarilo. Myslím si, že je naším veľkým záujmom, aby aj takáto krajina, ako je Macedónsko, mohla, mohlo byť súčasťou kolektívnej obrany, pretože tie bezpečnostné garancie týmto pádom a dnešným hlasovaním budeme preberať vlastne aj my. A je veľmi dôležité pre nás a je to, je to zahraničnopolitický záujem Slovenska, aby sme prispeli aj touto mierou k stabilnému Balkánu. Pretože to je región, naozaj, ktorý dokáže prekvapiť, ako vieme z histórie veľmi veľa.
Takže aj malá krajina má nárok na svoje vlastné rozhodovanie. Som veľmi rád, že práve aj perspektíva členstva v NATO znamenala dohodu s Gréckom. A vidíme, že práve NATO funguje stabilizačne, perspektíva členstva v NATO funguje stabilizačne.
A už ako poslednú perličku by som chcel len povedať, že okrem série dohôd, ktoré sa podarilo uzatvoriť medzi Gréckom a Severným Macedónskom v poslednej dobe po odstránení tej konfliktnej situácie, tak jeden z takých najdôležitejších alebo najvážnejších signálov je aj to, že Gréci sa podujali na ochranu vzdušného priestoru tejto republiky. Čo je teda niečo, čo, čo by sme mohli začať rozprávať o svojej suverenite alebo podobne. Je to, je to obrovský krok, je to priateľský krok, je to spojenecký krok, a preto, Severné Macedónsko, vitajte medzi nami.

Ďakujem pekne. Skutočne tie také zľahčujúce úvahy posudzujúce krajiny podľa ich veľkosti práve v NATO neplatia. Ako zaznelo v predchádzajúcom vystúpení, existuje, samozrejme, i pri vstupe do NATO právo veta. A to právo veta je silná zbraň, keby ho niekto chcel zneužiť. A to právo veta nie je vôbec viazané na veľkosť krajiny. Ako hovorí pekné latinské úslovie "e pluribus unum" (z mnohých jedno), takto je NATO zložené a, samozrejme, kádrovať krajinu podľa veľkosti, špeciálne, ak by to malo zaznieť na Slovensku, je skutočne smiešne, pretože, samozrejme, sú krajiny ako Slovensko alebo Estónsko, ktoré sú menšie ako my, potom sú ďalšie malé krajiny, ako sme my, a potom sú väčšie krajiny. Československo napríklad bola 15-miliónová krajina, čo bola už istá váha a veľkosť. Ale práve NATO je dokladom toho, že nikto nie je taký malý, aby nemohol mať v tomto zmysle hlas.
A preto je i našou takou povinnosťou voči Macedónsku, Severnému, teda už teraz, aby sme sa k nim správali tak, ako to zaznelo v prechádzajúcom vystúpení, ako sa správali tí veľkí k nám. A my nie sme veľkí, ale máme možnosť ukázať nielen veľkosť, ale aj férovosť. Lebo každá krajina sa môže rozhodnúť a je našou aj ľudskou povinnosťou umožniť im naplniť vôľu, ak splnia podmienky.

Ak má záujem ovšem.
Ale ja sa chcem poďakovať spravodajcovi za toto vystúpenie aj preto, čo už spomínal môj predrečník Peter Osuský, a teda že uvedomme si, aké dôležité je to dnešné naše rozhodnutie aj pre nás samotných, keďže v Severoatlantickej aliancii funguje práve spomínaný konsenzuálny model. A teda aj budúci člen Severomacedónska republika ako 30. člen Severoatlantickej aliancie môže v postate zablokovať akékoľvek rozhodnutie Severoatlantickej aliancie.
A toto je aj pozdrav pre všetkých tých trolov, ktorí hovoria o tom, že naše členstvo v Severoatlantickej aliancii nám uberá zo suverenity. Nie je to tak. My môžme zablokovať, rovnako tak ako Severní Macedónci alebo ktokoľvek iný, akékoľvek rozhodnutie Severoatlantickej aliancie, a preto je dôležité si uvedomiť, že takáto ratifikácia členstva je mimoriadne kľúčová aj vzhľadom na našu bezpečnosť, akcieschopnosť Severoatlantickej aliancie a, samozrejme, tým pádom aj budúcnosť tohto zoskupenia ako takého.
A z tohto uhla pohľadu bolo a je dôležité, že Slovenská republika, rovnako ako zdôraznili moji predrečníci, nerozlišuje na veľkosti, ale dbá na to, aby takáto integrácia priniesla pozitívne efekty.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve predstavuje moderný a komplexný inštitucionálny rámec spolupráce medzi Európskou úniou a Arménskom s cieľom rozvíjať spoluprácu v hospodárskych, obchodných a politických oblastiach, ako aj vo vybraných sektorových politikách medzi zmluvnými stranami.
Vzájomná spolupráca medzi Európskou úniou a Arménskom je zakotvená spolu v ôsmich hlavách dohody, pričom odráža naše spoločné základné hodnoty a vytvára predpoklady pre užšiu spoluprácu v oblasti ľudský práv, demokracie, právneho štátu, medzinárodného mieru a bezpečnosti, ďalej v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, spravodlivosti, hospodárstva či obchodu.
Za Slovenskú republiku bola dohoda podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii Petrom Javorčíkom na okraji zasadnutia stálych predstaviteľov COREPER II dňa 22. novembra 2017. Slávnostný podpis dohody medzi Európskou úniou a Arménskom sa uskutočnil v rámci summitu Východného partnerstva dňa 24. novembra 2017 v Bruseli, pričom v mene Európskej únie ju podpísala podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini. Za Arménsko dohodu podpísal minister zahraničných vecí Eduard Nalbandyan. Vnútroštátna schvaľovania procedúra bola k dnešnému dňu ukončená v desiatich členských krajinách.
Predkladaná dohoda je tzv. zmiešanou úniovou zmluvou, teda zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a tretia krajina, v tomto prípade Arménsko, na strane druhej.
Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) ústavy vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovaní proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať vás vysloviť súhlas s Dohodou o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej. A taktiež, aby, Národnej rade Slovenskej republiky v mene pána ministra zahraničných vecí odporúčam rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1471 z 12. marca 2019 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Ústavnoprávny výbor uznesením z 19. marca 2019 č. 578 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 21. marca 2019 č.136 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že predmetná dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu (tlač 1326a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 140 z 21. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.