43. schôdza

Pán poslanec Poliačik.

Ja len veľmi stručne.
K prvej poznámke Natálie. Národná rada takisto plytvala obrovským množstvom zdrojov a vytvárala veľký objem odpadu predtým, ten sa znížil aj recykláciou, aj tým, že už napríklad nemáme vytlačené všetky pozmeňováky na stoloch tak, ako to bývalo kedysi, a dúfam, že jedného pekného dňa to všetko nahradíme jedným tabletom, na ktorom to všetko budeme môcť mať, a úplne sa zbavíme papiera v tejto budove. Lebo naozaj množstvo z neho sa vytlačí, nikto to nikdy neprečíta a znovu sa zahodí.
A, a k pánovi Štarchoňovi. Áno, úplne súhlasím. A voči obyvateľstvu napríklad by dávalo zmysel investovať skôr do informačných kampaní a v momente, keď vojde do platnosti tá smernica Európskej komisie a bude to záväzné pre všetkých, nielen pre, pre úradníkov a pre verejný sektor, tak to bude musieť byť spojené s nejakou formou informačnej kampane. Teraz ale v podstate zavádzame tú povinnosť pre úradníkov, pre štátnu správu, aby s tým niekto začal, a na to môžu potom nadväzovať ďalšie kroky.
Ďakujem každopádne za podporu.

Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

(Prerušenie rokovania o 12.13 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili dovčera do 12. hodiny 24 otázok na predsedu vlády a 43 otázok na členov vlády, predsedu NKÚ a generálnemu prokurátorovi. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády Petra Pellegriniho, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Príjemné popoludnie vám prajem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Richard Raši, zastúpi ho minister hospodárstva Peter Žiga. Podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa zastúpi minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí je na zahraničnej pracovnej ceste v New Yorku a zastúpi ho podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister financií Peter Kažimír. Ministerku vnútra Denisu Sakovú pre neodkladné pracovné povinnosti zastúpi minister hospodárstva Peter Žiga. Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty zastúpi ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Ministerku školstva, vedy, výskumu a športu Martinu Lubyovú zastúpi minister dopravy a výstavy Árpád Érsek. A hodiny otázok sa nezúčastni ani pani ministerka kultúry, pani Ľubica Laššáková, ale nie sú na jej adresu položené žiadne otázky.
Ďakujem pekne.

Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Martina Nemkyho a znie: "Prosím, pán predseda, o odpoveď na otázku," odpoveď na položenú, aha, teda a znie: "Vážený pán premiér, oceňujem, že ste sa zúčastnili viacerých spomienkových osláv pri príležitosti oslobodenia. Skúste vysvetliť najmä mladšej generácii, prečo je dobré pripomínať si tieto udalosti a nezabúdať."
Pán predseda, máte päť minút na odpoveď na otázku.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, oslobodenie našej vlasti od fašizmu v čase druhej svetovej vojny je významnou historickou udalosťou a my máme nielen právo, ale máme aj povinnosť hodnoty trvalej slobody a demokracie ďalej rozvíjať. Považujem za mimoriadne potrebné a v dnešnej dobe neustále zdôrazňovať varujúci odkaz vojny. Zmysel protifašistického zápasu nesmieme podceniť. V Európe dnes znovu počuť hlasy neonacistov obhajujúcich fašizmus a popierajúcich základné ľudské práva a slobody. Musíme byť preto aj na Slovensku ostražití a uvedomovať si našu spoluzodpovednosť za mier, slobodu, demokraciu a bezpečný život našich občanov.
V uplynulých dvoch dňoch som bol na rôznych krajských mestách, kde si obyvatelia týchto miest na slávnostnom podujatí pripomínali 74. výročie oslobodenia od fašizmu. Potešilo ma, že na týchto podujatiach konečne nechýbali ani mladí ľudia. A spoločne sme si pripomenuli, čo je to fašizmus, akú hrôzu a utrpenie ľuďom priniesla druhá svetová vojna, že v nej bojovali desiatky miliónov vojakov, zahynulo zhruba 50 mil. a viac ľudí, že priniesla koncentračné tábory, v ktorých zomierali denne tisíce ľudí, že sa plánovalo vyvraždenie celých národov.
Chápem, že pre mladých ľudí to môže vyzerať iba ako príliš vzdialená minulosť, navyše v čase lacných bulvárnych informácií či dezinformácií sa aj u nás interpretácie historikov druhej svetovej vojny neraz svojsky vysvetľujú. Nikdy sme nespochybňovali podiel, ktorý na víťazstve nad fašizmom mali západné mocnosti, ale nikto nemôže spochybniť ani skutočnosť, že najväčší podiel na páde fašizmu a na víťazstve v druhej svetovej vojne mala vtedajšia Červená armáda a národy Sovietskeho zväzu.
Mladým ľuďom pri spomienkových oslavách pripomínam fakty, ktoré azda poznajú - dúfam, že poznajú - z učebníc, že bojových operácií sa na Slovensku zúčastnilo takmer 2,5 mil. vojakov Červenej armády, takmer 6-tisíc príslušníkov 1. československého armádneho zboru, skoro 250-tisíc Rumunov. A boje v ťažkých terénnych a poveternostných podmienkach si vyžiadali vyše 60-tisíc sovietskych a 10-tisíc rumunských vojakov. Zahynulo tiež viac ako 1 700 príslušníkov 1. československého armádneho zboru a bola to naozaj obrovská cena za slobodu Slovenska, a pritom len zlomok zo všetkých obetí, ktoré vojnové utrpenie prinieslo celému svetu.
Je však paradoxom doby, že plastickejší a objektívnejší obraz o minulosti je zložitejší a bez hlbšieho záujmu aj ľahšie manipulovateľný. Neznalosť dejín a generačné zabudnutie vojnových trápení mladou generáciou je podhubím pre oživovanie rôznych ideí. A preto sa i dnes stretávame s prípadmi pravicového extrémizmu. Na internete a sociálnych sieťach jeho stúpenci šíria nenávisť a násilie, na riešenie zložitých spoločenských či ekonomických vecí ponúkajú jednoduché spôsoby, usilujú sa vplývať najmä na mládež a majú politické ambície.
Veľmi ma preto znepokojuje, že aj v mojom rodnom meste v Banskej Bystrici, v centre protifašistického odboja počas druhej svetovej vojny, nachádzajú extrémisti stále živnú pôdu. Pri predstave, že vnuci a potomkovia, ktorým nacisti zavraždili starých rodičov alebo príbuzných, sú ochotní hlásiť sa k súčasným extrémizmom, sa mi naozaj zastavuje zdravý rozum aj dych.
Treba sa dôkladne zaoberať tým, prečo sa tak deje a zamerať sa ešte viac na mladú generáciu, aby sa naučila kriticky myslieť, musíme v nich pestovať povedomie o skutočných hodnotách, pochopenie pre iné kultúry a rešpekt pre rozmanitosť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnešná realita nám naozaj kruto nastavuje zrkadlo a potvrdzuje pravdu o tom, že ľudská pamäť je naozaj veľmi krátka. Sme, bohužiaľ, svedkami, že niektorí mladí ľudia neradi počúvajú o padlých vojakoch, povstalcoch, o vypálených obciach a ich obyvateľoch postihnutých fašistickými represáliami. Ukazuje sa totiž, že o historických udalostiach spred vyše sedemdesiatich rokov nemajú takmer žiadne vedomosti. Je to už tretia generácia obyvateľov Slovenska a povedzme si úprimne, riešia naozaj úplne iné problémy ako súvislosti časov minulých.
Preto je dôležité im aj pri terajších spomienkach na oslobodenie našej vlasti opakovať, že nech sa to zdá akokoľvek prirodzené, mier nie je samozrejmosť. Dôležitú úlohu tu, pochopiteľne, zohráva aj škola, rodina a prostredie, v ktorom mladí ľudia vyrastajú. Na základe historických faktov treba s nimi hovoriť o nacistických zločinoch proti ľudstvu, o tom, čo znamenala vojna, totálne nasadenie, čo znamená holokaust.
Mali by ale vedieť aj o neobyčajnom hrdinstve jednoduchých ľudí, ktorí v Slovenskom národnom povstaní v auguste 1944 vzali do rúk zbraň, aby sa postavili proti fašizmu.
V tejto súvislosti často poukazujem ešte na jeden historický fakt, dôležitý nielen pre mladých ľudí, ešte pred vznikom Slovenského národného povstania v predvečer Vianoc 1943 slovenskí protifašisti, jedni z občianskeho bloku, druhí z ľavicového bloku, pochopili, že v čase ohrozenia nie je čas na sváry, lebo pred nimi je spoločný záujem - postaviť sa zoči-voči fašizmu. A opäť sa nám na scénu akoby vrátil ten klasický motív Svätoplukových prútov, zjednotili sa demokrati, agrárnici, sociálna demokracia a i komunisti a je to aj pre nás dnes všetkých výzva a verím, že aj inšpirácia, ako sa k týmto javom v dnešnej spoločnosti postaviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán premiér, ďakujem pekne za odpoveď a ďakujem aj za to, že mladším pripomínate, že mier nie je samozrejmý. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, ak dovolíte, ja ešte doplním, že mladá generácia, na ktorú mierila vaša otázka, čelí z tohto pohľadu aj niekoľkým vážnym rizikám.
Prvým z nich je aj nezáujem o históriu svojho národa a priestoru, v ktorom žili celé generácie našich predkov. Nezabudnime však, že národ, ktorý nepozná svoju minulosť, nemôže úspešne formovať ani svoju budúcnosť.
Druhým vážnym rizikom, aktuálnym, aj pri záujme o históriu je jej prekrúcanie, dezinterpretácia, popieranie dokázaných faktov či rovno priame lži. História vojnovej Slovenskej republiky, Slovenské národné povstanie a oslobodzovanie našej vlasti sú živnou pôdou aj pre takéto konšpirácie.
Znovu preto aj z tohto miesta vyzývam, aby sme odmietli prekrúcanie histórie. Strana SMER - sociálna demokracia vždy vyznávala a bude vyznávať hodnoty Slovenského národného povstania, ktoré odmietli fašizmus i falošný pocit blahobytu vtedajšej republiky, založený na ekonomickej spolupráci s hitlerovským Nemeckom a nekritickom obdive aj k tým najhorším zverstvám, ktoré sa prejavili páchaním zločinov na vlastnom obyvateľstve.
No a napokon tretím, vážnym rizikom v súvislosti s mladou generáciou je, žiaľ, až príliš častá povrchnosť, s ktorou naša mládež vníma informácie o dianí v spoločnosti. Čo už môže byť lepším dôkazom tohto tvrdenia ako výsledok jedného z prieskumov, ktorý ukázal, že jedným z najčastejších zdrojov informácií o slovenskej politike tvorí pre mladú generáciu populárna satirická facebooková stránka produkujúca niekedy vtipné, niekedy viac trápne obrázky.
A vnímam to ako mimoriadne dôležité, aby sme viedli mladých ľudí k čítaniu s pochopením, ku kritickému mysleniu, ktorým dokážu odhaliť a oddeliť zrno od pliev a lož od pravdy. A toto je dlhodobá úloha predovšetkým nášho školstva, ale aj všetkých rodičov a celej spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne.