43. schôdza

Ďakujem za odpoveď, pán minister, avšak som sa nedozvedela, že aké konkrétne kroky vlastne plánuje naša vláda urobiť v tejto veci. Dovoľte mi teda doplňujúcu otázku.
Ja by som zacitovala na úvod nález, arbitrárny nález Rady pre reklamu, ktorý vydala 24. januára 2019, v ktorom skonštatovala, že bilbord s názvom Imigranti, zadávateľa Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, je v rozpore s ustanovením čl. 13 ods. 1 a ods. 2 Etického kódexu reklamnej praxe. A na tomto príklade ukázala, čo nás čaká vlastne v tejto eurokampani, ak vláda nebude mať pripravený žiaden nástroj na vysvetľovanie rôznych hoaxov a nenávistných prejavov v tejto európskej kampani.
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu má za to, že reklama je spracovaná spôsobom, ktorý zneužíva predsudky, že koncepcia a spracovanie reklamy môžu byť vnímané spotrebiteľmi ako skľučujúce až urážlivé, že komunikačné posolstvo reklamy, ako aj jej celkové spracovanie posilňuje pocit strachu cez prezentáciu posolstva ako imanentného nebezpečenstva, avšak bez toho, aby na takéto reklamné použitie existoval ospravedlniteľný dôvod. A najmä, že reklama samotná je koncipovaná tak, aby vyvolala výlučne negatívnu konotáciu, napríklad k imigrácii, a stavia spotrebiteľa do polohy zodpovednosti za stratu Európy, čo nemožno považovať za etické.
Tu nám naozaj hrozí v súčasnosti, že eurovolebná kampaň, teda kampaň do eurovolieb bude zneužívaná rôznymi extrémistickými skupinami.
Pýtam sa na konkrétne opatrenia vlády, akým spôsobom chce vysvetľovať takéto konanie bežnej verejnosti, aby nesadla na lep extrémistom a fašistom.

Ďakujem, pani poslankyňa, za doplňujúcu otázku.
Skončil som. Ďakujem.

Otázka č. 2 od poslanca Martina Klusa, ktorý sa pýta ministra obrany Slovenskej republiky Petra Gajdoša: "Vážený pán minister, nakoľko teda tvrdíte, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nevedie rokovania o Dohode o obrannej spolupráci, zúčastnilo sa Ministerstvo obrany Slovenskej republiky rokovaní s americkou stranou o Dohode o obrannej spolupráci v Bratislave a vo Washingtone? Prednieslo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky pripomienky k oblastiam, v ktorých máte vy alebo Slovenská národná strana výhrady?"

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, ďakujem veľmi pekne za otázku, vážený pán poslanec Klus. Predstavitelia rezortu ministerstva obrany sa oboch rokovaní, či už v Bratislave v apríli roku 2018, alebo vo Washingtone vo februári 2019, zúčastnili a ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí ako gestorovi dojednávania návrhu dohody poskytli plnú súčinnosť vrátane uplatňovania pripomienok rezortu ministerstva obrany, ktoré však neboli v rámci procesu dojednávania v návrhu dohody zohľadnené. A preto ministerstvo obrany pre túto skutočnosť prijalo rozhodnutie ukončiť aktívnu participáciu na dojednávaní predmetného návrhu po rokovaní.
Ďakujem.

Pán poslanec, doplňujúca otázka? Nie.
Otázka č. 3, opäť poslanec Martin Klus sa pýta ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka: "Vážený pán minister, rumunská premiérka Viorica Dăncilă v nedeľu 24. 3. 2019 oznámila zámer presunúť rumunské veľvyslanectvo v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema. Do akej miery podľa vás ohrozuje takýto krok jednotnú pozíciu členských štátov Európskej únie voči teritóriu mesta Jeruzalem? Možno očakávať, že kroky Rumunska budú nasledovať aj iné členské krajiny Európskej únie? Aká je pozícia Slovenskej republiky v tejto veci?"
Odpovedať opäť bude pán minister financií Kažimír.

Ďakujem veľmi pekne za otázku a možnosť na ňu odpovedať.
Systém sociálnych a iných benefitov príslušníkov ozbrojených zborov má naozaj osobitné postavenie. Zohľadňuje špecifické požiadavky a podmienky vzhľadom na charakter úloh, ktorých plnenie je týmto ozbrojeným zborom zo strany štátu zverené. Tento systém možno vo všeobecnosti označiť za nadštandardný.
Ak teda hovoríme o tzv. OČR, ide o ošetrovanie člena rodiny, tak napríklad táto OČR u colníka, ktorý je v mojom rezorte ministerstva financií, má slúžiť na zabezpečenie starostlivosti o manžela, manželku a deti. Počas obdobia, počas obdobia...
To nie sme pri pánovi Grendelovi ešte? Prepáčte, to je tým, že tu zaskakujem. A už sme si to mohli s pánom Grendelom vybaviť. (Povedané so smiechom.)
Dobre. Prepáčte mi ešte raz.
Definovanie štatútu Jeruzalema, takže sme správne, je súčasťou komplexného balíka tém a musí byť výsledkom priamych rokovaní izraelskej a palestínskej strany a nie jednostranným politickým rozhodnutím. Východiskom týchto rokovaní je štatút Jeruzalema ako budúceho hlavného mesta dvoch štátov: Izraela a Palestíny.
Slovenská republika zaujíma dlhodobo konzistentné stanovisko v otázke blízkovýchodného mierového procesu vrátane štatútu Jeruzalema, ktoré je v súlade s medzinárodným právom, v súlade s relevantnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, resp. rozhodnutiami OSN, a v súlade so spoločnou pozíciou Európskej únie.
Slovenská republika totiž rešpektuje medzinárodný konsenzus o Jeruzaleme zakotvený v Rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 478 ešte z roku 1980.
Som názoru, hovorí minister zahraničných vecí, že akékoľvek jednostranné kroky neprispievajú k mierovému urovnaniu, ale destabilizujú situáciu. Slovensko neuvažuje o presune svojho veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema, hovorí minister zahraničných vecí.
K vyhláseniam predsedníčky vlády Rumunska je potrebné pripomenúť aj vyhlásenia prezidenta Rumunska, ktorý takýto krok vylúčil.
Ďalej nebudeme komentovať individuálne vyhlásenia predstaviteľov Rumunska či iných krajín bez smerovania ku konkrétnemu rozhodnutiu. Samozrejme, otvorenie zastupiteľského úradu by bolo porušením jednotnej pozície Európskej únie v otázke Jeruzalema. A rezort zahraničných vecí zatiaľ nemá žiadne vedomosti o oficiálnych plánoch alebo prípravách niektorej členskej krajiny Európskej únie presunúť svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema.
Ďakujem. Skončil som.

Otázka č. 4, poslanec Gábor Grendel sa pýta podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra: "Súhlasíte s rozhodnutím koaličnej väčšiny odmietnuť novelu zákona, ktorá by zrovnoprávnila podmienky poberania tzv. OČR pre príslušníkov Policajného zboru, SIS, Hasičského a záchranného zboru, Zväzu väzenskej a justičnej stráže, Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Finančnej správy Slovenskej republiky s civilnými zamestnancami?"

Ďakujem ešte raz za otázku a nadviažem tam, kde som pred chvíľou skončil.
Ale chcem vám ešte raz pripomenúť, že vnímam to tak, že systém sociálnych a iných benefitov pre ozbrojencov, či sú to príslušníci polície, armády alebo napríklad finančnej správy, je namieste, ale zároveň ho vnímam, alebo na ministerstve financií ho vnímame ako nadštandardný.
Ak teda hovoríme o OČR-kách, tak napríklad u colníka, ktorý je v mojom rezorte ministerstva financií, má slúžiť na zabezpečenie starostlivosti o manželku, manžela a deti. Počas obdobia tejto starostlivosti colníkovi patrí služobné voľno s nárokom, a to zdôrazňujem, na služobný plat v plnej výške až po dobu 7 dní. V osobitných prípadoch dokonca až 14 dní.
Zároveň chcem podotknúť, že na rozdiel od colníkov civilným zamestnancom v takýchto prípadoch nepatrí plat, ale dávka sociálneho zabezpečenia, ktorá zďaleka nedosahuje výšku ich platu.
Teda nemiešajme hrušky s jablkami a neporovnávajme dva odlišné systémy, z ktorých je jeden nadštandardný. Veď OČR alebo ošetrovanie člena rodiny je len jedna z radu sociálnych výhod, ktoré sú so služobným pomerom ozbrojenca spojené.
Ďakujem. Skončil som.

Doplňujúca otázka, nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem. Ja by som sa predsa len opýtal, či by ste nezvážili, už odchádzate ako minister financií, takže skôr otázka pre vášho nástupcu, ale aj pre ostatných členov vlády, aj pána ministra obrany sa to týka, proste komplexné porovnanie alebo zrovnoprávnenie týchto zákonov, pretože čo sme sa snažili tou novelou zákona zmeniť ohľadne OČR, bolo to, že kým bežný zamestnanec podľa zákona o sociálnom poistení môže čerpať tzv. OČR-ku, ktorá, áno, nie je vo výške plného platu. Môže čerpať OČR-ku aj v prípade chorého rodiča alebo rodiča manžela, manželky, tak pre všetkých týchto príslušníkov spomínaných zborov v prípade chorých rodičov a rodičov manžela, manželky to možné nie je.
A pre mňa za mňa nech je to len 50 % platu alebo iný príplatok, ale proste v prípade, že im ochorejú rodičia, tak sa o nich proste nemôžu postarať v domácom prostredí.