45. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. So všetkým sa dá absolútne súhlasiť.
Alan, ja len taký malý dôvetok, že treba si uvedomiť jedno, že tých počet vyšetrení sa enormne zvýši a treba rátať aj s tým, teraz i s touto finančnou dotáciou, pretože môže sa potom niekomu zdať, že vidíte, a zase to zdravotníctvo spotrebováva viacej, ale treba si uvedomiť, že ten skríning je práve o tom, že prejaví sa to znížené množstvo pokročilých nádorov o 10, o 15 rokov, a vtedy nastane, akoby to, to šetrenie, pretože nebude sa musieť dávať také obrovské cytokúry, a nehovoriac o tom, že, samozrejme, tá kvalita života každého jedného, ktorý sa, ak sa teda ten nádor zistí v počiatočnom štádiu, tak vtedy je možné to ochorenie vyliečiť, čo je teda, samozrejme, fantastické.
Ale treba počítať aj v ruka v ruke s tým, že musí prísť k dofinancovaniu a ku navýšeniu finančných prostriedkov, lebo ten nápor by sme ináč nezvládli.
Ďakujem.

Ďakujem za podnety. K tomu môžem povedať ozaj len toľko, samozrejme, na začiatok ako všecko. Keď začíname, ako som povedal, ale jedno euro, ktoré tu vložíme, sa nám vráti mnoho-, mnohonásobne.
A keďže sme na Slovensku a sme takí trošku konzervatívni, ono to chvíľočku potrvá, tak si ani nemyslím, že hneď v prvom, v druhom, v treťom roku bude veľký nárast. Možno už v treťom hej, ak budú, ak budú tí ľudia počúvať.
Ja konkrétne som bol v Spojených štátoch na návšteve, a ten pán domáci si zobral dovolenku, išiel, v práci si bral dovolenku a platil si kolonoskopické vyšetrenie. Sám z vlastnej iniciatívy, pretože to robí pre svoje zdravie. Oni si to zdravie vážia. My si to zatiaľ nevážime, ale keď sa to dostane do povedomia ľudí, tak ja verím, že začne byť tých, tých, ten záujem o toto väčší. Samozrejme, pokiaľ by ten, ten populačný skríning bol taký, že by prišlo na to 50-tisíc ľudí, tak tie vyšetrenia by išli do stotisícov. Na to zatiaľ ešte možno nie sme pripravení.
Ale ako hovorím, Slovensko je konzervatívne pôjde to pomaly, ale dôležité že sme začali. To je to najdôležitejšie.

Ďakujem.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, možno len pár, takých pár slov by som chcel povedať k meritu zákona záchranky.
Ja na jednej strane si uvedomujem, že tá potreba tu je, že nám naozaj chýbajú tie sekundárne prevozy. Na druhej strane súhlasím s kolegyňou Jankou Cigánikovu, že asi toto nebude najefektívnejšie riešenie.
Na druhej strane si uvedomujem, že bolo by úplne najlepšie pre nás systémovo, a viackrát to tu zaznelo, keby tie sanitky vychádzali z nemocníc. Pretože tak ako to je teraz urobené, že v podstate tie sanitky si rozchytali súkromníci, ja som počul od jedného poslanca, ktorý ešte zažil tú Zajacovu éru, tak už vtedy sa za záchranky kupovali poslanci, aby, aby, aby vláda, ktorá vtedy vládla, skrátka mala väčšinu. A teda ten, to, že záchranky sú už relatívne lukratívny biznis do dnešným dní, a si myslím, že stále platí.
Na druhej strane, keď si zoberieme, že tá záchranka by napríklad, to mi hovorili aj riaditelia nemocníc, že tie záchranky keby naozaj boli etablované v nemocniciach, tak by mnohé výjazdy úplne zbytočné mohli byť tiež eliminované. Tým, že ten lekár by došiel za tým pacientom a zistil by, že tento vôbec nepatrí do nemocnice, vykonal by tam určité procedúry, ktoré by, samozrejme, by boli zohľadnené, a on by si vlastne šetril možno aj tú vlastnú prácu, alebo aj tú vlastnú nemocnicu s tým, že by mu tam na ten urgentný alebo na ten centrálny príjem nevozil v podstate ľudí, ktorí tam nepatria. A to teraz, žiaľ, deje, pretože, samozrejme, platí sa od kilometrov.
Takže z tohto ja, ja rozumiem, že ten, ten, ten zámer asi ministerstva je vrá..., postupne sa ako keby snažiť to vracať do nemocníc, ale, ale tiež si myslím, že tá efektivita v tomto prípade nebude najlepšia. A pokiaľ bude aspoň znížený ten, ten 10-ročný interval, tak ja to tiež uvítam.
Čo sa týka tých pozmeňovacích návrhov, čo sa týka, toto skríningové vyšetrenie, ja sám som to veľmi kvitoval, že sa niečo konečne v tejto veci deje. Aj keď, priznám sa, že potom som sa rozprával aj s lekármi, oni tvrdia, že oni dokážu viac-menej zachytiť 33 % populácie pri skríningových vyšetreniach. A, žiaľ, ten skríning, ktorý bol teraz posielaný a stál nás nemalé prostriedky, alebo tie poisťovne, tak, zdá sa, že nezachytil takého veľké percento poistencov, a teda obyvateľov, čo je, samozrejme, škoda, tam sa bude treba popracovať.
Ale mali sme tu jeden veľmi efektívny model, ktorý funguje u zubárov, skrátka nejdeš na preventívnu prehliadku, budúci rok si platíš to vyšetrenie. Keď budeš mať nejaký kaz, tak to sú, samozrejme, zuby, tam sa to dá spraviť. Určite by sa nedalo spraviť do takejto miery to s poistencami našimi, že rakovinu si budeš platiť, pretože, samozrejme, to nemusí byť zavinené len tým, že nebol hneď na tom skríningu, tam môžu byť aj iné faktory.
Ale v každom prípade si myslím, že jednoduchý bonusový alebo malusový systém by tých ľudí motivoval úžasným spôsobom. Skrátka keby si on v rámci nejakého ročného zúčtovania, ktokoľvek tam našiel buď nejaké peniažky plus, teda keď tvrdíme, že to ušetrí obrovské peniaze, čo je naozaj pravda, alebo nejaké peniažky mínus, že na tom vyšetrení nebol, tak si myslím, že, že to tie vyšetrenia alebo na tie preventívne prehliadky by sa chodilo oveľa, oveľa viac a oveľa masívnejšie.
Sestry. My v podstate teraz sme otvorili tú tému, pretože tu bol záujem aj zo strany lekárov pre deti a dorast, aby mohli praktické sestry slúžiť v iných ambulanciách. Naozaj nemajú tie sestričky, je to fakt problém. A museli to byť sestričky, špecialistky v podstate na detské lekárstvo. Takže toto sa týmto pozmeňovákom viac-menej rieši. S tým sa dá súhlasiť, ale, samozrejme, viackrát tu bolo hovorené, ja to teraz nechcem hrotiť ani na jednu, ani na druhú stranu, sú skrátka určité, určité kritériá, ktoré treba splniť, napr. tých 4 600 hodín odbornej praxe, treba to splniť.
Ale to, čo hovoríte, že sa u nás ten systém vzdelávania viac-menej pokazil, s tým podľa mňa všetci musíme súhlasiť. Je to príliš naozaj dlhé vzdelávanie teraz. Ale ja poviem na druhú stranu, že treba aj z toho možno treba vedieť vyťažiť. Budúcnosť sestier totiž určite nie je tá, že sestra je nejaká pomocná sila pre lekára. Sestra čím ďalej viac, tým viac vlastne bude zastávať samostatné role a pozície a už sa to deje. A jednoznačne to čaká aj nás. To znamená, z tohto naozaj treba, treba naozaj zobrať to najlepšie a zobrať si to pozitívne a treba začať radikálne zvyšovať sestrám ich kompetencie, či sa im to páči, alebo sa im to nepáči. Ktorým sa to páčiť nebude, mali by to podľa mňa cítiť a cítiť na, na peniazoch, na výplatách. Tým, ktorým, tí, ktorí to chcú robiť a budú môcť, tak naozaj tie kompetencie by mali dostávať. A myslím, že s týmto súhlasia všetci, aj dokonca tí pediatri, že oni by oveľa radšej možno mali tri kvalitne vzdelané sestry, ktoré by mohli robiť prevenciu, mohli by robiť chronické ochorenia, akútne infekty riešiť samostatne. Toto sa nakoniec deje aj na Západe. Ale naozaj ten lekár by tam bol na tú odbornú prácu, ktorú, ktorú tá sestra nevie posúdiť, a zrazu by mal aj viac času na toho pacienta.
Takže ja si myslím, že toto je správna cesta, ktorou musíme ísť. A pokiaľ naozaj sa budeme na to stále pozerať, že tá sestra robí prácu tú, ktorú tak či tak vie urobiť ten lekár, podľa mňa to nie je správne uvažovanie, pretože my musíme vedieť naozaj tým sestrám dávať viac a viac práce, tým pádom ony potrebujú viac a viac vzdelania. Teraz, keď sa to potrebuje nejakým spôsobom zachraňovať, no čo sa dá robiť, ako ja nebudem kričať, že nie, nie, nie za žiadnu cenu, ale určite nepoviem, že je to štandardné riešenie. Najmä teda keď hovoríme, že začnú realizovať pozície tých skúsených sestier, o ktorých hovorila kolegyňa, teraz naozaj dievčatá, ktoré nie sú z výberových škôl, priemer v súčasnosti na stredných zdravotných školách je okolo 3 a v podstate nechcú robiť tú prácu. Takže tam je v podstate, tam sú v podstate len tieto otázky, ktoré ja mám, ale zase na druhej strane rozumiem.
No a čo sme tam mali ešte? Som si nezobral poznámky. Ale... (Reakcia ministerky.) Prosím? Klinický audit je fajn dať, to... (Povedané so smiechom a reakcia ministerky.) Jasné. Klinický, klinický audit je aj podľa mňa, podľa mňa fajn vec, že sa to zavádza a že budete kontrolovať kvalitu zdravotnej starostlivosti. S tou nemáme problém ani podporiť.
Ale teda zákon ako celok aj z týchto dôvodov, ktoré som hovoril, my ako podporiť teda nebudeme môcť a ja teda nedám odporučenie nášmu klubu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, riešil, riešil si vo svojom príspevku aj také veci, akože odkiaľ majú štartovať sanitky, ako efektívne využívať čas lekára, aby sa neplytvalo jeho odbornosťou. V zásade ja ako užívateľ zdravotníctva naozaj veľakrát mám chuť akože kričať na riaditeľov nemocníc aj, aj personálu, že spojte sa z nejakými ľuďmi, čo rozumejú optimalizáciám procesov, a riešte veci. Dám konkrétne dva príklady.
Jeden, ktorý sa stal mne, že prídem k detskej lekárke, pediatričke, s bábätkom a položím choré dieťa na 40-ročnú lavicu, ktorá ešte teda aj mojich starších súrodencov zažila, a dieťa sa mi prepadne cez tú lavicu dole. Hej, tak to ma už akože dvihlo, tak som tam potom nejakým spôsobom telefonicky sa snažil to vybavovať. A, samozrejme, že áno, to je čakáreň, to nepatrí tým miestnym lekárom, ale teda nemocnica nakoniec urobila nejaké opatrenie. Už sú tam kultivované sedačky, ale to sa jednoducho nesmie stávať.
Druhý príklad, ktorý ma naozaj trápi, a je tu pani ministerka, potrebujem to povedať. Možnože to neni také náročné na vybavenie, ale to nejakým spôsobom urobte, že tých opitých ľudí z toho mesta zvážajú tí policajti, vyhodia to na tej psychiatrii, položia tam týchto, týchto opitých ľudí – a trápte sa, sestry. A tie sestry, im je do plaču, tí ľudia im tam nadávajú, oni ich musia umývať, oni sa o nich musia starať. Jednoducho sa vyspia, ráno odídu a ony, tieto ženy za ten mizerný plat, ktorý tam zarábajú, sa s tými ľuďmi naťahujú. Aj lekári na tých psychiatriách a podobne, hej.
Je to zas len nejakým spôsobom nedostatok nejakých systémových opatrení, ktorými by ste týmto, týmto ľuďom pomohli. Ale ministerka, ja vás prosím aj z tohto miesta, aj kolegu Krajčího, ste medici, zdravotníci, máte strašne veľa problémov, ale toto mi nepríde také, že by to bolo neriešiteľné. Prosím vás, robte s tým niečo, lebo to nie sú otrokyne, to nie sú chudery a ony potrebujú naozaj tiež chodiť z práce s normálnym pocitom... (Prerušenie vystúpenia časomerom a reakcia z pléna.)

Marek, ja by som len chcel povedať, že onkologické ochorenie, s malusmi by to asi nešlo. Tam sa dá ísť len s bonusmi. Pretože tie onkologické ochorenia, tá liečba je tak drahá, že to sa nedá. Ak, tak uzavrieť len s bonusmi.
Hovoril si o RZP, že, alebo teda o tej rýchlej zdravotnej pomoci, že by mohli niektorého toho pacienta posúdiť a nechať doma. No pokiaľ je tá sanitka bez lekára, tak oni si ani nemôžu dovoliť... (Reakcie z pléna.) No je to veľký problém, pretože, pretože keď ako aj napríklad to bolo s tým opitým niekde, keď, keď ho niekde nájdu. On nemá také vzdelanie, aby vedel posúdiť, či je len opitý, alebo bol tam ešte aj nejaký úraz. Obyčajne tam býva ešte aj nejaký oškretý nos a tak ďalej. Takže tam je veľký problém posúdiť, čo, čo môžem doniesť do nemocnice, resp. čo môžem nechať a čo musím doviesť do nemocnice, hlavne pokiaľ tam teda neni lekár.
A k tomu ešte, čo si ešte čo si povedal, že viac vzdelania tým sestrám. Ona tá sestra po tej, po tej vysokej škole, či už má bakalára alebo magistra, nevie všetko a nevie všetky špecializácie. A keď robí, tak sa ešte nakoniec ďalej musí vzdelávať, či už to je tým kreditným systémom, ale hlavne si musí robiť tú špecializáciu. A až potom sa stáva ozaj kvalitnou sestrou v tom svojom odbore a potom môže, samozrejme, pomáhať lekárovi, resp. kompetencie lekára môžu mnohé prejsť potom aj na túto sestru. Ale nielen tým, že má bakalára alebo magistra.

Ďakujem pekne za slovo. Súhlasím, Marek, že záchranky by asi mali byť súčasťou nemocníc. Tu nejde o to, že či zarábajú peniaze alebo nezarábajú, ale naozaj v tom vidí ako ratio, pretože dneska, predtým, keď som slúžil na záchranke, a slúžil som 10 rokov, tak ešte ráno ma zaujímalo, v akom stave je pacient a či som, či správne určil diagnózu, alebo nie. Dneska to viac-menej ide spôsobom ako DHL-ka. Dovezú pacienta, tu podpíšte, že ste ho prevzali, a dovidenia.
Takže naozaj pokiaľ by to bolo súčasťou nemocnice, tak by to bolo trocha o inom. Najmä v tom, že aj lekár by sa stále vzdelával a bol by stále v tej, v tej medicíne. Takto skončí výjazd a prakticky, dobre, môže študovať odbornú literatúru, ale to nikdy nenahradí tú, ten praktický styk s tým pacientom. A ja môžem povedať sám za seba, za 10 rokov možno som intuboval na záchranke štyrikrát. Nenahradí to proste ani žiadna tá, tá Anča, ani nič proste. Pokiaľ sme voľno a boli sme zapojení do rýchlej zdravotnej pomoci, tak sme chodili na sál, a keď pacient mal byť operovaný, tak sme ho intubovali, a teda sme sa stále udržiavali v nejakej, v nejakej kondícii.
Čo sa týka lekár a zdravotná sestra. Samozrejme, že to je jeden tím. A je škoda, že sa tu do toho vnáša taká, taká, tak poviem, zášť, ako keby lekári boli proti sestrám alebo sestry proti lekárom. V prvom rade na prvom mieste musí byť pacient. A v mene toho pacienta my tu nemôžeme hovoriť o tom, že viete, ale toto neni je moja kompetencia. No pokiaľ je pacient chorý, tak kto je voľný, tak ide k tomu pacientovi. A toto by sme sa mali vrátiť. Ja som teda, hovorím, zažil som zlatý vek v zdravotníctve, kedy sa nerozdeľovalo to, že či je sestra alebo či je lekár. Proste bol chorý pacient. A kto bol poruke, tak k tomu pacientovi utekal. Či to bolo treba pacienta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Začnem od Štefana.
Štefan, ako súhlasím, úplne presne tak. Pokiaľ tí záchranári sú etablovaní v nemocnici, tak sa vyrieši obrovské množstvo vecí, ktoré sa takto riešiť dajú veľmi ťažko, a zároveň podľa mňa tam dôjde k oveľa vyššej efektivite, ako doteraz máme, pretože zrazu tí záchranári sú úplne ináč zainteresovaní aj na tom transporte a prevoze a tak ďalej.
Alan, malus, bonus, no neviem, jak si pochopil ten malus, ja som povedal, že to nemôže byť tak ako u zubárov, že by si platili za liečbu ochorenia. Ale malus som myslel v zmysle, čo ja viem, zaplatíš o 10-20 euro ročne viac. Príde ti to v rámci ročného zúčtovania. Ja si myslím, že... Ale nehovorím, že to je najlepší systém. Ten bonus je asi ďaleko možno motivujúcejší. Ten človek, keby si tam našiel 10 euro viac, lebo absolvoval preventívne prehliadky, on je vlastne pre tú poisťovňu lacnejší. Tá poisťovňa fakt ušetrí množstvo financií pre ďalších pacientov svojich. To znamená, tam, si myslím, že by sa to kľudne dalo takto nastaviť. A mrzí ma to, že to poisťovne neurobili už dávno. Akože toto sú podľa mňa jednoduché veci, ktoré by sa dali spraviť. Vôbec by sme tuná nemuseli nad tým sedieť a meditovať, keby, keby poisťovne sa naozaj takýmto spôsobom boli ochotné zainteresovať o svojich pacientov.
A ešte som vlastne chcel jednu vec poprosiť, čo som zabudol v rozprave povedať. Štefan, rozumiem, že si bol nahnevaný, ale ja by som bol rád, pokiaľ tie pozmeňovacie návrhy, ktoré budete dávať do tých zákonov (povedané so smiechom), a nebudú sa naozaj týkať meritu toho zákona, ktorý sme mali predtým predebatovaný, teraz mi nejde o nejaké zmeny, nuansy a tak ďalej, doplnenia, jasné, na to máte právo, ale pokiaľ vy tam dáte úplne nové veci, keďže ja sa strašne zle cítim, keď som sa nechal oblbnúť už predtým aj exministrom Druckerom, hlasoval som za niektoré veci, ktoré nám krásne s tými svojimi očami vysvetlil, aké sú dobré, a potom vzápätí som videl, že to bolo teda veľmi, veľmi zlé, viď napríklad rezidenčný program, ktorý sme takto rozbili.
Takže ja naozaj za tieto zákony nebudem vedieť hlasovať hneď. Ako keď si to vy ako vládna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Tak si to zhrňme. Keď som tu predtým vystupovala, tak som hovorila skoro polhodinu o tom, aké má tento zákon nedostatky, najmä som teda namietala, že je to zbytočne vyhodených 130 mil., nakoľko túto službu, ktorú majú robiť záchranky S, by dokázali robiť dopravné zdravotné služby, ktoré toto deklarovali, že je to 130 mil. preto, lebo budeme im musieť platiť necelých 13 mil. ročne 10 rokov. Licencie v tomto zákone na tieto záchranky sa dávajú na desať rokov.
Vyčítala som tomuto zákonu, že je predpoklad, že štát, ktorý teda bude predpokladať, že vyhrá v súťaži, nakúpi 150 záchraniek vo veľmi otáznom obstarávaní kreatívnom, ako tomu bolo v minulosti. Vyčítala som teda tú licenciu, tú dobu 10 rokov, pretože v súčasnosti je to šesť rokov, načo to predlžovať. Vyčítala som tomuto zákonu, že nič nerieši, a menovala som konkrétne riešenie. Mám tu dve strany konkrétnych riešení, ktoré som tu teda všetky menovala, čo by sme riešení, riešiť mali, ako by sme systém zefektívnili inak, ako do nefunkčného a naozaj zle nastaveného systému naliať 130 mil. Konštatovala som teda, že tento návrh nerieši problémy a že naozaj nevidím dôvod ho podporiť. Práve naopak, mám veľké obavy.
Potom som hovorila o pozmeňovacích návrhoch, bolo ich 42. Vytkla som konkrétne, konkrétne nedostatky konkrétnym návrhom. Tomuto, tejto, v rozprave k tomuto môjmu vystúpeniu predchádzali dva zdravotnícke výbory, kde na jednom som, sme rokovali štyri a pol hodiny, a väčšinu času som hovorila odborné argumenty. A včera už som, na poslednom zdravotníckom výbore minulý týždeň prebehli, prebehlo ďalšie rokovanie, tam teda cca hodinu. Ja som všetky tieto argumenty zozbierala od odborníkov, čítala som ich na výbore s tým, že tam si to vydiskutujeme. Bohužiaľ, akonáhle som zabŕdla do témy praktických sestier, naozaj, bohužiaľ, pán predseda sa v tomto smere - a mrzí ma to - nevie ovládať a musela som sa prekričať, aby som vôbec niečo mohla dokončiť. Z toho dôvodu som to teda tuto zhrnula takýmto spôsobom.
Áno, menovala som aj to, že pán predseda výboru je v konflikte záujmov. Chcem tu ale povedať, hovorila som to preto, lebo, lebo teda má polikliniky, ktoré mu zarábajú nejaký obnos peňazí a ktoré fungujú na základe toho, že tam má teda lekára a sestru, ak nebude mať sestru, nebude vedieť fungovať. Tento, tento táto služba občanom, naschvál nechcem povedať biznis, lebo naozaj je to služba občanom, mu ale prináša mesačne 25 500 eur len v dvoch poliklinikách, čo je teda dosť veľký, dosť veľká motivácia podávať návrhy zákonov tak, aby jednoducho mohol tento, táto služba občanom zarábať naďalej rovnako. Nie je to..., a preto to hovorím, lebo keď si niekto robí dobre robotu a najmä v zdravotníctve, vôbec nič nie je na tom zlé, že občania sú ochotní tam chodiť, a zarobiť si týmto spôsobom pre mňa vôbec nepredstavuje problém. Problém pre mňa predstavuje, ak človek, ktorý je konf..., v takto ťažkom konflikte záujmov, príde a cez poslanecký návrh ide proti právu Európskej únie. A vyčítala som tomu, že teda Európska únia nám poslala list, kde hovorí o tom, že teda ako konkrétne porušujeme zákon. Myslím, že ten, ten list má 28 strán, kde konkrétne menujú, že čo sme mali urobiť.
Čiže to nie je, že Cigániková si vymyslela, nie je to, že komora sestier si vymysleli, ale teda už ide proti právu Európskej únie, na čo sme upozorňovali. Pán poslanec Zelník si tvrdohlavo stojí za svojím a ešte tento problém prehlbuje. Upozorňujem len na to, že môže to mať vážne finančné dopady pre Slovenskú republiku, že to nepovažujem za správne riešenie, to premenovanie.
Už všetky tie ostatné veci, čo sme sa tu bavili, vzdelávanie, tá kvalita sestier, ja s tým všetkým súhlasím, len vravím, že sme najprv mali zmeniť to vzdelávanie a potom nazvať sestru, až, až vtedy, keď budú teda vzdelaní ako sestry, a nie asistenta, ktorý má polovičné vzdelanie.
Hovorila som teda aj o ďalších pozmeňovákoch, skríningoch, rezidentoch a tak ďalej a dôvodoch, prečo nebudem s nimi súhlasiť, a požiadala som tieto body vybrať na samostatné hlasovanie. Čo som sa doz..., čo som, ako som dostala spätnú väzbu, tak teda sme sa dozvedeli, že mám zlú výchovu, teda zrejme musím odkázať mamine, že urobila chybu, lebo som teda predložila tieto argumenty. Dozvedela som sa, že som hlúpa, neodborná a neviem čo všetko. Samozrejme, chcem zabíjať ľudí a pacientov, to je moje, tam sa ráno ja..., s týmto podľa pána Zelníka budím po týchto argumentoch, že ja som teda zákerná a chcem škodiť. A jednoducho väčšinou bolo naozaj osobných, osobných urážok. Ja si myslím, nie som zvyknutá u pána predsedu na takýto spôsob jednania. Ľahko sa mu prispôsobím, ale myslím si, že je to nekorektné, ale nech sa páči.
Hovorili ste o pánovi Zajacovi ako o mojom poradcovi. O. K., ja si myslím, že potom viete asi viac ako ja. Ale myslím si, že aj vy, pán predseda, by ste mohol mať trošku pokory, lebo všetci vieme, že pán MUDr. Zajac bol jediný, ktorý urobil naozaj akú-takú reformu. Ja som si dovolila mu napísať, teda že čo si o tom myslí, a jediné, čo mi napísal, je, že by sa rád spýtal, čo ste vy urobili pre fungovanie systému a či vy náhodou ako súkromný podnikateľ v zdravotníctve nie ste súčasťou toho trhu, ktorý vám tak vadí, ale teda váš, váš mesačný príjem hovorí aj o tom, že vám vyhovuje ten trh, keď sa to hodí. Že?
Toto už... To ja som si tu písala tie vaše poznámky, ale myslím si, že je detinské sa k tomu vôbec vyjadrovať. Ja už asi len k tej mojej odbornosti. Aj pani Nehézová, aj vy ste niečo konštatovali o tom, že teda nemôžem sa vám rovnať vzdelaním. Ja, samozrejme, pán predseda, nikdy sa nevyrovnám múdrosti vašich šedín, to myslím úprimne. Ste lekár, máte svoj vek, v poriadku. Na druhej strane si myslím, čo sa týka mojej aktivity v parlamente, tú školu, z ktorej si tak uťahujete, to je moja druhá vysoká škola, zaoberá sa práve riadením zdravotníctva. Okrem toho mám za sebou 11 parlamentných otázok, mám za sebou 28 návrhov zákonov, cez 100 odborných blogov a komentárov, televíznych diskusií, vystúpení v rozprave. Mám za sebou napísanú - na rozdiel od SNS - konkrétnu reformu zdravotníctva prejdenú s odbornými spoločnosťami a s odborníkmi. Mám za sebou prax v nemocnici štátnej a súkromnej. Práve vy viete, že ten, tú, to selfíčko, čo si robíte srandu, tak to selfíčko som si urobila, áno, na sále so súhlasom vedenia, operačného tímu a samotného pacienta, konkrétne k môjmu menu a po mesiaci, kedy som bola v nemocnici od rána do večera na každom jednom útvare, na každom jednom oddelení od skladu po riadenie, a desať hodín denne som sa tam rozprávala s ľuďmi, kde majú problém, čo majú problém, ako by sme im mali pomôcť. Toto je to, z čoho sa vy, pán predseda, smejete.
Viem, ste lekár a je to úžasné. Nie každý môžme byť lekárom. Niektoré sme napríklad slobodné matky s dvoma deťmi, a preto sme si otvorili škôlku, aby sme sa naozaj postarali dobre o svoje živobytie, to je ten trh. Na druhej strane, po tomto, čo som aj vám prečítala, vy to veľmi dobre viete, pán predseda, myslím si, že je nekorektné argumentovať na tak jasné argumenty urážaním oponenta. Od vás je to naozaj rovnako nekorektné napriek tomu, napriek tomu, že ste lekár.
No, a k tomu by som ešte povedala, vy ste, pán predseda, boli naozaj vo vláde ako SNS, ste predsedom parlamentného výboru, na župe ste od roku 2001 kontinuálne. Ja si myslím, že napríklad, čo sa týka sestier, ja som presvedčená, že..., naozaj som presvedčená, že nezmeníme príčinu toho, prečo sestry nemáme, tým, že budeme dehonestovať komoru, že ich budeme premen..., alebo asistentov budeme premenovávať na sestry napriek tomu, že majú polovičné vzdelanie. Ja si myslím, že práve toto vyrieši trh. Trh v zmysle, že im dáme viac peňazí, pretože na tom trhu reálne majú väčšiu hodnotu.
Ako je možné, že keď ide sestra robiť pokladníčku do, do obchodného reťazca, tak má vyšší plat napriek tomu, že tu nie sú žiadne zásahy? To je presne preto, lebo ten obchodník bez, bez tej pokladníčky nevie pracovať. Ako je možné, že v nemocniciach práca sestier je tak nízko ohodnotená? To sú práve, to nie je trh, čo tomuto škodí, to sú práve nízke platby, z ktorých, za, za výkony, z ktorých sú platy zamestnancov platené, a tieto nízky platby by neboli reálne v trhovom prostredí, kedy by nemocnica nepodpísala takto nevýhodnú zmluvu s poisťovňou.
Sú to práve zásahy štátnych a hlavne politických nominantov, teda ktorí, ktorí tento systém ovplyvňujú. Ja si myslím, že keď chceme vyriešiť sestry, pán predseda Zelník, možno by ste im mohli dať niečo z tých 25 500 mesačne, rozdeliť im a budete mať viac sestier. Ale určite by ste nemali, by ste... (Reakcia z pléna.) Môžte ma nechať trošku? Kľud. (Zaznievanie gongu.) Že určite by ste nemali jednoducho ísť proti európskej legislatíve len preto, lebo vy si myslíte, že je toto správne. Ja nehovorím, že nemôžte, že úplne vo všetko sa mýlite. Ale pán predseda, trochu úcty a pokory aj voči iným, aj voči tým sestrám, aj voči Európskej únie a možno aj voči vašim predchodcom, ktorí na rozdiel od vás niečo dokázali.
Ďakujem pekne.

Ja sa prihlásim do rozpravy.