45. schôdza

Ja sa chcem poďakovať pani kolegyni Milanovej teda za podporu. A áno, náš návrh, tento celý balík zákonov, ktoré sme pripravili na podporu investigatívnej žurnalistiky a všeobecne na podporu pre novinárov, vlastne začalo to v tom období, ktoré nie je tak veľmi dávno, a keď ešte bývalý premiér sa rozhodol, že nebude odpovedať, nebude odpovedať na otázky novinárom. A viem, že aj Tlačová rada vtedy vyjadrila vážne znepokojenie nad tým aj nad postupom úradu vlády, ktorý odmietal vtedy odpovedať, konkrétne Denníku N, denníku Sme, a považoval to, Tlačová rada to považovala za porušenie slobody tlače obmedzením prístupu novinárov k informáciám. A ja si myslím, že to je práve aj tá služba pre verejnosť, že ľudia majú právo a potrebujú informácie práve v tejto dobe a v tomto čase. A s tým súvisí potom aj tá ochrana novinárov, o ktorej kolegyňa rozprávala, že áno, v tejto dobe a v tomto čase tá ochrana novinárov, vidíme tie útoky na novinárov a hlavne zvlášť novinárov, ktorí sa venujú korupciám, korupčným aféram, a v tejto spoločnosti je naozaj veľmi potrebná. Novinár je ohrozený v súčasnosti a my si myslíme, že, že toto je práve ten spôsobom, ako, ako ich chrániť.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, faktická? Lebo neboli ste prihlásený, som nezbadal. Bol? (Reakcia z pléna.) Už bolo po prihlásení, ospravedlňujem sa, ale naozaj ste nebol prihlásený vtedy, keď som to uzatváral.
Takže, pán poslanec Dostál. (Reakcie z pléna.)
To... Ešte raz, že, že naozaj, páni poslanci, ctím tak, ako to má byť, uzatváral som možnosť prihlásenia. Pán Poliačik, nekomentujme to, pán poslanec Číž, ospravedlňujem sa, ak som to nezbadal, ale myslím si, že ste neboli prihlásený v žiadnom čase, dobre. (Reakcie z pléna.) Dobre, ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Ja svojím vystúpením dám priestor môjmu obľúbenú poslancovi za SMER - sociálnej demokracie, aby pokiaľ chcel faktickou zareagovať, keďže sa nestihol prihlásiť do rozpravy, aby mohol, mohol reagovať. Dúfam, že to, k čomu sa vyjadrím, bude nejako súvisieť s tým, k čomu sa chcel vyjadriť aj on.
Vážená pani predkladateľka, ja síce rozumiem dobrému úmyslu predkladateľov tohto návrhu, len si nie som celkom istý, že či ide o úpravu, ktorá je reálne vykonateľná a ktorá je, je primeraná. Samozrejme, že môžme vnímať ako problém, ak sa, ak sa premiér na tlačovej besede odmieta vyjadriť, odpovedať na otázky konkrétneho média. Môžeme ho za to kritizovať, ale teda je otázka, či mu uložiť povinnosť odpovedať na otázky priamo zákonom. Dnes tá povinnosť existuje vo vzťahu k orgánom verejnej moci a k ďalším organizáciám, ktoré majú, majú verejnú povahu. Rovnako takáto povinnosť existuje nielen voči médiám na základe tlačového zákona, ale aj voči, voči občanom na základe, na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ale nie som si istý, že je to možné zadefinovať ako povinnosť pre všetkých verejných funkcionárov. Odvolávajú sa tam predkladatelia na ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý zahŕňa verejných funkcionárov od prezidenta cez poslancov Národnej rady, členov vlády, vedúcich ústredných orgánov, sudcov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, členov Súdnej rady, generálneho prokurátora, verejného ochrancu práv, členov Bankovej rady, starostov obcí, poslancov mestských zastupiteľstiev, poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a Košiciach a poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov. Nie je mi celkom jasné, ako si, ako si predstavujete, že títo verejní funkcionári by mali informačnú povinnosť aj vo vzťahu aj ako fyzické osoby, lebo sú fyzické osoby, to nie sú orgány. Orgánu uložíte, uložíte povinnosť odpovedať, tak mal by v primeranej lehote odpovedať na otázku, ktorá príde od novinára. Rovnako by mal ten orgán odpovedať v primeranej alebo v zákonom stanovenej lehote na, na žiadosť o informácie, ktorá príde od občana. Ale akým spôsobom, akým spôsobom chcete túto povinnosť zakotviť voči, voči verejným funkcionárom, najmä keď tí verejní funkcionári sú tak značne široko zadefinovaní tým ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
No a ďalší aspekt toho, že vy tam navrhujete sankcie podobne ako, ako pri zákone o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa možno dopustiť priestupku na úseku práve k informáciám. Tak môže sa verejný funkcionár, napríklad poslanec mestského zastupiteľstva v Snine dopustiť priestupku tým, že poruší takúto, takúto povinnosť? Tak čo, čo teraz proste, bude, bude nejaké miestne médium sa sťažovať, že neposkytoval im včasné, pravdivé a všestranné informácie? Lebo áno, akože všeobecne môžem povedať, že je to, že je to správny princíp, že, že volení funkcionári a napokon aj dnes majú poslanci obecných zastupiteľstiev zo zákona povinnosť informovať svojich voličov. Ale zadefinovať to takto natvrdo a stanoviť to ako priestupok, tak neviem si celkom dobre prestaviť, akým spôsobom by sa, by sa toto právo malo realizovať a najmä akým spôsobom to potom štátne orgány budú kontrolovať a postihovať tých verejných funkcionárov, ktorí sa toho dopustia.
Sú veci, ktoré sú, že dobré a správne a oprávnené, len nie všetky veci, ktoré sú dobré a správne a oprávnené, je potrebné napísať do zákona ako povinnosť, lebo môže vyplývať, vyplývať z niečoho iného, ako to, že to napíšeme do zákona. A keď to aj napíšeme do zákona, tak nie za všetko musí byť hneď stanovená, stanovená sankcia. Aj keď, samozrejme, že je problém, ak je zadefinovaná nejaká povinnosť a nie, nie sú sankcie. Však poznáme zo zákona o obecnom zriadení, že je tam kopu povinností, ktoré nie sú rešpektované.
Ale obávam sa, že práve toto je ten prípad, keď, keď by sme nešli, nemali ísť do toho, aby sme, aby sme toto očakávanie, ktoré celkom legitímne má verejnosť voči verejným funkcionárom, dávali ako povinnosť stanovenú pod hrozbou sankcie priamo do zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Číž, nech sa páči.

Pán poslanec, teda urobím zadosť vašej výzve a niečo k tomu poviem.
K vlastnému zákonu by som ani nehovoril, lebo patrilo by sa ho prejsť mlčaním, lebo ak by som mal charakterizovať, tak slová ako zúfalé diletantstvo, ako je v tom toto, som videl všeličo za 30 rokov v tomto parlamente, ale už tento typ toho neuveriteľného panáčkovania vo vzťahu k médiám.
Tak predovšetkým, kolegovia, máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám. To je zásadná právna norma, ktorou môže každý občan vrátane novinárov žiadať informácie a dostane ich a sú dokonca sanované trestnoprávnou sankciou. Ale vo vzťahu k funkcionárom, kde sledujeme, samozrejme, tlačovky štátnikov v iných krajinách, kde som si myslel, že ak niekto chce podať návrh do parlamentu, tak pozná aspoň minimálne komparatívne poriadku v tomto smere v rámci Európy. Škoda, že navrhovatelia nedali, odkiaľ čerpajú vzory pre tieto vynikajúce postupovanie. Teraz ako ten funkcionár, predseda vlády ešte má odpovedať pravdivo. To bude posudzovať kto? Komisia, ktorú zostavia navrhovatelia? To je proste niečo neuveriteľné.
Ale čo som chcel hlavne povedať v tejto veci, je to, že tá zúfalá jednostrannosť posudzovania veci. Dneska sú svetové médiá plné kritických ohlasov vo vzťahu k médiám. Napríklad k politickému aktivizmu absolútne jednostrannému. Hovoríme o postfaktickej spoločnosti, kto ju vytvára. Veď predovšetkým, teraz kto je novinárom. Na druhej strane obrovský protismerný tlak aby fejky, že teda už zrazu slobodný prístup novinárov nie. Aj pre navrhovateľov sú jedine tí slniečkarski, tí, ktorých ona reprezentuje. A tým ostatným treba zavrieť huby a hlásať to od rána do večera. Kde to žijeme, pre kristove rany? Kde to žijeme? Tak máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám a v danom prípade, veď aj ako poslanci, dokonca aj my máme právo na ochranu zdroja. Odpoveď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec.
S reakciou, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Číž, no niežeby ma to prekvapilo, ale predsa len váš tón trochu zaskočil. Ja som pokojným tónom tiež kritizoval ten návrh, lebo v ňom vidím nejaké problematické úskalia. Ale kritizovať ho z tej pozície, z akej ste ho kritizovali vy, ma núti sa drobne toho návrhu zastať, pretože v tom návrhu je aspoň dobrý úmysel na rozdiel od návrhu, ktorým ste sa prezentovali vy. Zakotviť do zákona povinnosť verejných funkcionárov odpovedať všetkým médiám úplne, presne, pravdivo je možno naivné, ale určite je to vedené dobrým úmyslom. Zakotviť alebo vrátiť do zákona právo politikov na odpoveď žiadnym dobrým úmyslom vedené nie je. Naopak, je to vedené snahou politikov, ktorí, ktorí nedokážu normálnym spôsobom prezentovať svoje názory a chcú zasahovať do slobody médií.
Povinnosť politikov odpovedať zakotvená do zákona je možno naivná, právo politikov na odpoveď, ako ho navrhujete vy, je nebezpečné.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Pristupujem k prvému čítaniu návrhu poslanca Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1461, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1549.
Dávam slovo poslancovi Žarnayovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, tlač 1461.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitácia funkčného obdobia vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, explicitné zaručenie princípu verejnosti pri výberových konaniach na pozíciu vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, a zamedzenie nežiadúcim až patologickým javom pri vymenúvaní vedúcich pracovníkov bez výberového konania.
Verejný záujem je v samotnej podstate neurčitý právny pojem, ktorého náplň určuje štát alebo obec. Vo všeobecnosti by sa dal verejný záujem definovať ako záujem, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. Výkon práce vo verejnom záujme v sebe zahŕňa pomerne širokú škálu pracovných pozícií. Vzhľadom na skutočnosť, že táto práca je vykonávaná v prospech občanov, je potrebné, aby podmienky jej výkonu boli transparentné a občanmi kontrolovateľné, obzvlášť ak sa jedná o vedúce pozície, ktoré vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, najčastejšie riaditeľa alebo predsedu, ktorí stoja na čele právnických osôb zriadených zákonom alebo štátnym orgánom, obcou, vyšším územným celkom podľa osobitného zákona alebo na čele právnických osôb založených štátnym orgánom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky, obcou, vyšším územným celkom s majetkovým podielom vyšším ako 67 %, alebo na čele iných právnických osôb založených štátnych orgánov, obcou alebo vyšším územným celkom, ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok.
Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o značný počet vedúcich zamestnancov vo verejnej správe. V praxi sa veľmi často stáva, že na vysokých riadiacich funkciách pôsobia spokojne vybrané osoby i viac ako desaťročie. Spriaznený biznis za stabilných podmienok sa však takto nestáva predovšetkým verejne prospešným, ale aj individuálne prospešným, čo nie je reálne v záujme občanov.
Nedostatočne transparentné podmienky výberu uchádzačov na vedúce pozície, ktoré vykonávajú funkciu štatutárneho zástupcu, dávajú rovnako priestor klientelizmu a presadzovaniu osobných či politických ambícií, hoci tu je potrebné podotknúť, že už dnes existujú mestá a obce, pre ktoré je verejné vypočutie kandidátov na miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, úplne samozrejmé. Na druhej strane však dochádza k obchádzaniu zákonných požiadaviek, ak je vedúci zamestnanec opakovane po sebe vymenúvaný do funkcie bez výberového konania, a to vždy na šesť mesiacov.
V snahe zamedziť nežiadúcim javom pri výkone práce vo verejnom záujme, a to najmä na vedúcich pracovných pozíciách navrhujeme limitovať funkčné obdobie vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, na dobu piatich rokov. Rovnako vnesením prvku verejnej kontroly prostredníctvom verejného vypočutia uchádzačov na pozíciu zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu sa zamedzí klientelizmu. Elimináciou možností vymenovať jednu osobu bez výberového konania na miesto vedúceho zamestnanca na jednorazový počin sa zamedzí špekulatívnym a klientelistickým tendenciám. Toľko na úvod a potom sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, ešte pani Gaborčákovej, nech sa páči.