45. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecne známe, že v exekučných konaniach častokrát dochádza k zbytočným prieťahom, vďaka ktorým mnoho povinných prichádza o svoj majetok, alebo týmto majetkom nemôžu disponovať, nemôžu disponovať svojimi financiami na bankovom účte. Povinní sa tak častokrát dostávajú do kolotoča dlhov, z ktorých sa len veľmi ťažko môžu dostať. Treba mať na zreteli, že na Slovensku evidujeme dnes viac ako 3,5 mil. exekúcií, ako vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III/ÚS/309/2015 zo dňa 22. septembra 2015. K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s tým súvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou predstavujúcou podľa okresného súdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci sťažovateľky, poukázal Ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.
V dnešnej spoločnosti je neakceptovateľné, aby sa stal občan, ktorý bol povinný v exekučnom konaní a splatil si všetky svoje záväzky, obeťou zbytočných prieťahov súdu alebo súdneho exekútora a prakticky tak prišiel o možnosť disponovať so svojimi majetkovými právami. Pre kohokoľvek je mimoriadne nepríjemné a častokrát doslova likvidačné, ak sa z hľadiska krátkodobej či dlhodobej zlej finančnej situácie siaha na jeho majetok prostredníctvom exekútora. Nikto vo vyspelej spoločnosti nechce byť dlžníkom a spôsobovať tak druhému zbytočnú majetkovú škodu.
No napriek tomu môže takáto situácia nastať aj bez zavinenia dlžníka. Snaha povinného včas splatiť všetky dlhy exekútorovi a vrátiť sa naspäť do dobrej finančnej kondície, je dnes marená úradníkmi, ktorí nemajú uzákonenú lehotu na faktické zastavenie exekúcie.
Pre ochranu majetkových práv občanov Slovenskej republiky je preto nutné stanoviť zákonné lehoty na rozhodnutie súdu, ako aj súdneho exekútora o zastavení exekúcie, nakoľko exekúcia je závažným zásahom do majetkového práva povinného.
Ďakujem.

Pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi často počúvame, ako sa Slovensku darí a ako sa jeho obyvateľom dobre žije. Vláda rovnako ako mainstreamové médiá sa však často vyhýbajú komentovať ukazovatele, ktoré ukazujú niečo iné. Jedným z veľmi nepriaznivých ukazovateľov sú exekúcie. Iste je veľa exekúcií, ktoré si občan spôsobil sám svojím štýlom života. Avšak je tu aj veľký podiel viny systému, keďže v posledných rokoch riešime na Slovensku takmer milión fyzických osôb v exekúcii. Je to alarmujúce číslo a to číslo zákonite nemôžu tvoriť len osobné chyby jednotlivcov. Veď tu ide o 18 % mieru exekvovaných v Slovenskej republike a to číslo by bolo ešte vyššie, ak by sme ho počítali len z dospelých obyvateľov. To znamená, že jeden zo šiestich ľudí, ktorých denne stretávame má alebo v nedávnej dobe mal niečo dočinenia s exekúciou. V niektorom regióne je ich viac, inde menej, ale aj tak je to celkovo katastrofa.
Vysoko hodnotím všetky snahy riešiť túto problematiku, nech už prebehli na úrovni vlády, alebo tu v parlamente. Stále je ale čo zlepšovať. Problematika exekúcií má rovnako ľudský, ako aj ekonomický rozmer. Ak má Slovensko prosperovať, tak potrebuje mať spokojných občanov, ľudí aktívne a efektívne ekonomicky činných. Občan, ktorý žije v absolútnej chudobe ubitý existenčnými starosťami, ten sa nemôže plne angažovať ako tvorca hodnôt, pretože mnoho z jeho potenciálu pohltí každodenný boj o základné prežitie.
Plne si uvedomujem, že v exekúciách sú dve strany mince. Je tu dlžník a je tu veriteľ. Pritom ten veriteľ nemusí byť len nejaký úžerník, ale rovnako ním môže byť občan - podnikateľ, ktorého nezaplatenie faktúry dostalo do druhotnej platobnej neschopnosti.
Predkladaný návrh rieši malú časť tejto širokej problematiky. Prijatie tohto návrhu nemôže byť na škodu ani jednej strany. Ak sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, tak s tým netreba otáľať, nech sa pred tým exekvovaný občan môže čo najskôr vrátiť k normálnemu životu, a to nielen v záujme svojom, ale aj v záujme spoločnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pán poslanec bol prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa teda, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Dubačovej a Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný šporo..., sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1362, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1436 a 1500.
Dávam slovo poslankyni Dubačovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 1362.)

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Národnej rady Viera Dubačová a Miroslav Beblavý.
Návrh zákona je predložený v rámci plánu na zásadnú rekonštrukciu štátu, a to ako prvý z balíkov opatrení, ktorý má tri základné ciele: ochranu nezávislosti a životaschopnosti médií, ochranu novinárov a ich zamestnávateľov a posilnenie investigatívnej žurnalistiky. Investigatívna žurnalistika nemá na Slovensku výslovného nepriateľa, na druhej strane predkladatelia vnímajú realitu. Za posledné roky je investigatívna žurnalistika na ústupe ako z elektronických médií, tak aj z printových médií. Je potrebné sa zamerať na príčiny tohto stavu. Predkladatelia ich vyhodnotili tak, že príčiny existujú aj v oblasti súdnych žalôb.
Cieľom predloženého zákona je tak znemožnenie neodôvodnenej žaloby na novinárov, ich zamestnávateľov a investigatívne mimovládne organizácie cez tzv. osobitnú podmienku konania, kde súd najprv preskúma pôsobenie ujmy a iba v prípade zistenia závažnej ujmy ďalej koná. Občianskoprávne konanie by po prijatí predloženého návrhu zákona už nemohlo byť voči týmto subjektom zneužité.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Dostálovi, nech sa páči.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. (Reakcie z pléna.) Dobre, len si dovolím ešte spýtať, opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne a v rámci rozpravy požiadala o slovo pani navrhovateľka.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pred niekoľkými týždňami sme opoziční aj koaliční poslanci, či dokonca predseda vlády vyjadrovali svoje rozhorčenie nad tým, že slovenskí novinári boli sledovaní Kočnerovým komandom. A to nehovorím už o podozreniach, že pri zbieraní informácií pomáhali mafii policajné zložky. Súhlasím s tým, že je dôležité vec poctivo vyšetriť a urobiť všetko pre to, aby sa niečo také na Slovensku už nemohlo nikdy zopakovať. Som veľmi rada, že pán policajný prezident už v tomto smere prijíma veľmi konkrétne opatrenia.
My poslanci Národnej rady však vieme urobiť oveľa viac, aby sme posilnili ochranu novinárov, vydavateľov a podporili investigatívnu žurnalistiku, pretože vyjadrovať rozhorčenie to už dnes nestačí. To je veľmi málo. Ak nám záleží na tom, aby mali ľudia na Slovensku prístup ku kvalitným informáciám, aby sme mali dostatok špičkových a odvážnych novinárov, ktorí budú odhaľovať aj nepríjemnú pravdu o tom, čo sa v našej krajine deje, musíme nielen rečniť, ale najmä konať. Preto si dovolím predstaviť náš návrh zákonov, ktoré predkladáme Národnej rade za stranu SPOLU - občianska demokracia, pretože sme presvedčení, že ide o potrebné opatrenia. Môžu prispieť k pozitívnym zmenám v mediálnom prostredí, ale zároveň môžu zmeniť aj kvalitu informácií, ktoré ľudia dnes na Slovensku dostávajú. Je to dôležité práve v dnešnej dobe, v dobe dezinformácií a propagandy, ktorá sa šíri sociálnymi sieťami. Veľmi citlivo a s veľkými výhradami vnímam návrhy zákonov, ktoré zavádzajú reštrukcie pre normálne médiá. V Národnej rade riešime návrh koaličných poslancov na znovuzavedenie práva na odpoveď. Od predstaviteľov vládnej väčšiny počúvame o snahách o ďalšie regulácie. Motiváciou týchto pánov kolegov v parlamente je podľa ich slov nespokojnosť s tým, ako mediálne prostredie a novinári fungujú. Ja som apelovala na kolegov z koalície, že ak chcú zmeniť mediálne prostredie na Slovensku, ktoré sa im tak veľmi nepáči, tak aby začali najskôr sami od seba. Mali by začať odpovedať na konkrétne otázky novinárov úplne a pravdivo. Áno, médiá formujú verejnú mienku, majú moc a pravidlá sú preto veľmi dôležité. Ale rovnako dôležité je, aby mali novinári podmienky na túto kvalitnú prácu. Na rozdiel od kolegov z koalície je podľa nás regulácia médií cez súčasný tlačový zákon dostatočná. Sme presvedčení, že Slovensko má veľké nedostatky pri podpore dobrej a poctivej novinárčiny či mediálnej výchove. Ak chceme posilniť kvalitu médií na Slovensku, ak chcem posilniť tvorbu kvalitnej žurnalistiky vo verejnom záujme, čo by malo byť vlastne naším cieľom, tak musíme hľadať nástroje pozitívnej motivácie. Musíme hľadať nástroje ako podporiť vydavateľov, aby sa zamerali na kvalitné novinárske projekty. Musíme hľadať nástroje, ako podporiť prácu novinárov, ich právnu istotu nehovoriac o ochrane pri organizovanom zločine, pred organizovaným zločinom.
Verejná kontrola výkonu verejnej moci, analytická, expertná, edičná činnosť v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti či zvyšovanie informovanosti verejnosti v oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyšších územných celkov, majetkom obcí alebo majetkom ďalších subjektov, ktoré podliehajú zákonu o slobodnom prístupe k informácií, či si jednoducho zaslúžia našu plnú podporu.
Konkrétne ku návrhom. Navrhujeme ustanovenia povinnosti verejnoprávnych médií zabezpečiť tvorbu investigatívnej žurnalistiky. K tejto povinnosti navrhujeme aj adekvátne finančné krytie. A to najmenej 1 % z rozpočtovaných výdavkov Rozhlasu a televízie Slovenska a 2 % z rozpočtovaných výdavkov Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.
Je vo verejnom záujme, aby sa verejnoprávne médiá venovali investigatívnej žurnalistike čo možno najpodrobnejšie. Zároveň navrhujeme zavedenie systematického grantového systému podporovaného sumou minimálne 1 mil. eur ročne na vytvorenie podmienok a podporu projektov investigatívnej žurnalistiky, v ktorých by sa o podporu mohli uchádzať nadácie alebo neziskové organizácie, ktoré budú založené samotnými médiami.
Novinári sa v modernej slovenskej spoločnosti ukázali ako strážcovia demokracie, pričom postavenie ich samotných je často v našej spoločnosti dehonestované. Nie každý, kto o sebe povie, že je novinár, no každý seriózny novinár si zaslúži adekvátne postavenie a ochranu. V tejto súvislosti navrhujeme hneď niekoľko opatrení.
Prvým týkajúcim sa práce novinárov je posilnenie povinnosti orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov ďalšími prvkami posilňujúcimi ich postavenie, znemožnenie neodôvodnenej žaloby na novinárov, ich zamestnávateľov a investigatívne mimovládne organizácie cez tzv. osobitnú podmienku konania, kde súd najprv preskúma spôsobenie ujmy, a iba v prípade zistenia závažnej ujmy ďalej koná, podľa britského vzoru. Občianskoprávne konanie by po prijatí predloženého návrhu už nemohlo byť voči týmto subjektom zneužité. Posledným je návrh na zaradenie novinárov do kategórie chránených osôb v Trestnom zákone, aby boli útoky na nich posudzované prísnejšie. Samozrejme, vychádzame z prípadov, ktoré postupne poodhalili vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dozvedáme sa postupne nielen o vyhrážkach, ale aj o systematickom sledovaní novinárov. A to je niečo, na čo musíme okamžite reagovať.
Tieto návrhy považujeme určite za prvý krok v rámci celej koncepcie kultúry a mediálnych opatrení, na ktorých sme už pracovali v rámci pracovnej programovej skupiny strany SPOLU - občianska demokracia v oblasti kultúry aj v oblasti médií. Otvárame v tejto súvislosti aj diskusiu s kolegami z Progresívneho Slovenska, aby sme ďalej koordinovali naše navrhované opatrenia, ak sa nám tieto návrhy nepodarí presadiť už teraz, aby sme po prípadnej šanci presadzovať naše návrh v budúcej vláde boli pripravení okamžitými krokmi pozitívne podporiť mediálne prostredie na Slovensku.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická. Keďže nik iný nie je prihlásený, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať ešte stanovisko pani navrhovateľka? Nie. Už nie. Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Dubačovej, Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1363. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1437 a 1500.
Dávam slovo spravodajky Dubačovej, aby návrh zákona uviedla. (Reakcia navrhovateľky.)
Ospravedlňujem sa pani poslanky Dubačovej.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1363.)