45. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je v reakcii na vyhodnotenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora vykonať korekcie právnej úpravy tak, aby bol zachovaný jeho účel vymedzený v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a zároveň aby došlo k odbúraniu zbytočnej administratívnej záťaže tam, kde je to účelom.
Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa predkladateľ dĺžkou vyberaných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy po schválení zákona. Predkladaný návrh zákona je výsledkom vyše dvojročnej aplikácie zákona zohľadňujúca v ňom poznatky aplikačnej praxe či už zo strany verejného sektora, partnerov verejného sektora alebo oprávnených osôb.
Z hľadiska obsahu zmien návrh zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín. V prvom rade ide o zmenu, ktorá sa týka pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnerov verejného sektora v rozsahu transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona.
V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora, pričom vo výsledku dochádza k faktickému zúženiu sledovaných transakcií a tým aj k zaťaženiu partnerov verejného sektora a má zmysluplný a spravodlivý rozsah. Na druhej strane sme veľmi dbali na to, aby ten účel stále bol čo najlepšie zachovaný.
Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúcich, registrujúceho orgánu, ktoré sa prejavujú v zmenách registračného konania a súvisiacich konaní.
Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace alebo vyvolané.
Snahou predkladateľa je vhodné vyváženie právnej úpravy z pohľadu verejného záujmu a záujmov partnerov verejného sektora. Čiže tie fámy, ktoré tu na začiatku boli, že, že ide o oklieštenie, to je vlastne tá novela, ktorá sa ešte pripravovala pred mojím príchodom na ministerstvo, žiaden zásah do toho nebol. To vyžiadala prax. Na jednej strane tie transakcie sa troška zúžia na tie veci, ktoré my potrebujeme odsledovať, na druhej strane ideme sprísniť, napríklad aby sme tých partnerov verejného sektora, ktorí sa vymažú z tohto registra, nemuseli na druhý deň bez nejakých sankcií zapisovať, lebo, bohužiaľ, vtedy sa na to nemyslelo.
Veľmi dobre sa osvedčil Okresný súd Žilina, ktorý koná, koná aj v takých prípadoch, ktoré sú možno aj politické, alebo mediálne háklivé, ale, ale koná sa, ten register aj celý ten inštitút veľmi dobre spĺňa tie svoje ciele, odhaľuje nám konečných užívateľov výhod, časti partnerov, doterajších partnerov verejného sektora sme sa v úvodzovkách zbavili, lebo nechceli odkryť svoje zázemie, ale štát a spoločnosť má stále právo vedieť, s kým obchoduje, kto sa zúčastňuje na tom, že reflektuje alebo má nejaké príjmy z verejných zdrojov.
Je to skôr technická norma ako vecná alebo politická, ale je priestor na debatu potom v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Martinovi Nemkymu, aby predniesol spravodajskú informáciu, nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. O. K. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Prihlásila sa pani poslankyňa Žitňanská, ktorej týmto dávam slovo, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, ja možno len veľmi krátko. V princípe pán minister v úvodnom slove uviedol, že ide o novelu, ktorá reflektuje nejaké skúsenosti z praxe tohto úplne nového inštitútu, a ide o novelu, ktorá sa začala pripravovať ešte za môjho pôsobenia na ministerstve, takže neodťahujem sa od nej a, naopak, hlásim sa k nej.
Možno sú tri momenty, kde je namieste ešte v rámci druhého čítania sa porozprávať, či sa dá nájsť možno ešte nejaká vyššia miera precizácie. Dlho sa niesla tá debata v tom, aby sme, aby sme zachytávali naozaj tie situácie, ktoré sú reálne podstatné s tým, že jedna tá výnimka sa vzťahuje na transakcie, ktoré sú robené v rámci toho toľko diskutovaného bežného obchodného styku.
A ja za tú celú dobu som nad tým rozmýšľala a možno sa treba pobaviť, že či sa to nedá ešte viac precizovať, že vztiahnuť to vyslovene len na tie zmluvné vzťahy, kde na druhej strane je spotrebiteľ, lebo v zásade o to ide. Ide o tie, ja neviem, keď vodárne, plynárne a neviem, kto uzatvára tie zmluvy s tými jednotlivými odberateľmi, čiže ja by som túto otázku ešte nechala tak, že rozprávajme sa možno v rámci druhého čítania, čiže či nevieme byť ešte presnejší, alebo... To je, to je len návrh.
Rovnako si sama pre seba kladiem otázku, či nevieme byť ešte presnejšie, a rozumiem to, že sa robia výnimky pre inštitúcie typu Eximbanka a podobne s poznámkou pod čiarou, že sa to týka ich pôsobnosti podľa osobitného zákona. Ja by som bola veľmi rada, aby bolo úplne zrejmé a všetci chápali túto právnu úpravu rovnako, že sa to tiež vzťahuje na transakcie, ktoré v rámci poskytovania ich služieb, a nie v rámci toho, keď povedzme nakupujú niečo v rámci zabezpečovania svojich vlastných potrieb, pretože o to by ísť nemalo. Čiže tuto, to je tiež len taká debata, že či proste všetci chápu rovnako, o čo má ísť, lebo myslím, že rozumieme, o čo ide a čo chceme, akú výnimku pre tieto inštitúcie dať.
A ešte tretiu vec, lebo za ten rok sa veľa vecí stalo aj rôzne zaujímavé prípady boli riešené na Okresnom súde Žilina, a myslím si, že nad rámec z toho, čo bolo jasné alebo zrejmé ako problémové pred tým rokom, sa možno ukazuje jeden moment, a síce možno účelové vymazávanie sa z registra v snahe ako keby došetreniu toho prípadu.
Myslím si, že je to vec, ktorá je v úvodzovkách ošetriteľná, aby v takom prípade aj dobrovoľné vymazanie sa neznamenalo automaticky skončenie preverovania, pretože raz už proste niekto niečo deklaroval registra, do registra, a klamal, tak ten proces by podľa mojej mienky mal byť dokončený. To je taká nová vec, ktorá nejak ešte nebola veľmi aktuálna pred rokom, ale teraz sa ukazuje, že proste jeden ten typ špekulácie, ako sa vyhnúť preverovaniu, je práve tento, tak rada by som sa v rámci druhého čítania porozprávala o tomto riešení, prípadne aj navrhla nejaké riešenie, ktoré by som, ktoré by som, samozrejme, vykonzultovala a dala do diskusie v rámci druhého čítania. To som chcela povedať.
Inak v princípe myslím si, že tá situácia je úplne štandardná. Po zavedení nového inštitútu život ukáže, čo je účelné, čo je nie, a takéto korekcie sú úplne prirodzené a štandardné.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pán minister, v rámci záverečného slova nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, práve tie tri body sú také najdiskutovanejšie stále. My sme hľadali s tými odborníkmi, ktorí, s ktorými ste spolupracovali aj vy, to správne riešenie, nemáme to 100 %. Bohužiaľ, nevieme nájsť stopercentný, stopercentnú formuláciu, ale stále sa vieme o nej pobaviť a presne tie udalosti, ktoré sa, alebo tie konania, ktoré sa rozbehli medzitým, ako sme tento návrh predložili a dostali sa k tomuto bodu, možno práve budú musieť vyvolať nejaké stretnutie aj so sudcami, aj s odborníkmi, možno s časťou predstaviteľov médií, ktorí majú skúsenosti s tým, že čo sa deje v pozadí jednotlivých partnerov. Som pripravený na to stretnutie a veľmi rád to zorganizujeme na pôde ministerstva spravodlivosti.
Ďakujem pekne.

Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1454 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 1524.
Opäť, pán minister spravodlivosti, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, predkladám návrh, ktorý vychádza v prvom rade z dielne ministers..., Generálnej prokuratúry. Ministerstvo spravodlivosti je takým partnerom v tomto pre Generálnu prokuratúru, predovšetkým predkladám ich návrhy, ktorých primárnym cieľom navrhovanej zmeny právnej úpravy je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre riadne fungovanie Európskej prokuratúry a efektívny výkon jej právomocí na území Slovenskej republiky, ako aj legislatívne predpoklady na kvalitné zastúpenie Slovenskej republiky v Európskej prokuratúre prokurátormi dočasne pridelenými na výkon funkcie európskeho prokurátora, európskeho delegovaného prokurátora, prípadne aj hlavného európskeho prokurátora. Iste dobre viete, že sme partnermi, prebiehajú naše voľby do týchto orgánov. Však o chvíľu vám predstavím krátku novelu, čo sa týka možnosti otvorenia voľby týchto prokurátorov na Európsku prokuratúru, že tento zákon, návrh zákona je o tom, že ako bude fungovať Európska prokuratúra v rámci nášho slovenského právneho poriadku, keďže ide o zásah do určitej suverenity štátu, tak musíme na to reflektovať aj zmenou zákona.
Ďalším cieľom navrhovanej legislatívnej zmeny je odstránenie viacerých problémov a nedostatkov právnej úpravy, ktoré boli zistené pri aplikovaní zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v každodennej praxi.
Na základe nariadenia Rady z 2017 č. 1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, kde bude Európska prokuratúra vykonávať výlučnú pôsobnosť pri trestných činoch poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie ustanovené v smernici, čím sa na území Slovenskej republiky zužuje pôsobnosť orgánov činných v trestnom konaní vrátane orgánov prokuratúry Slovenskej republiky v konaniach o týchto trestných činoch. Ako sme už hovorili, ide o zásadný zásah rozhodovania štátu v oblasti trestného práva hmotného, ako aj do pôsobnosti orgánov vymožiteľnosti práva Slovenskej republiky.
Ale ako máme pozitívne skúsenosti s OLAF-om, ktorý nie raz poukázal na veľmi citlivé kauzy a veľmi citlivé záležitosti, bez okolkov ich vedel pomenovať. Niekedy sa vyskytlo, že ani OLAF nemal pravdu, ale aspoň upozornil na problém, ktorý my sme boli potom museli doriešiť. Čiže ja tu nemám obavu ako eurooptimista, že tento orgán, keď bude založený a bude fungovať tak, ako sme si to predsavzali, že bude prínosom aj pre Slovenskú republiku, lebo prokurátori Európskej prokuratúry budú mať v týchto veciach právomoci viesť nezávislé vyšetrovanie, podať obžalobu na príslušný slovenský súd procesným postupom podľa vnútroštátneho práva Slovenskej republiky. Európsky delegovaný prokurátor bude navyše pôsobiť v duálnom režime, t. j. okrem úlohy Európskej prokuratúry bude môcť paralelne plniť aj úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry. Zároveň je potrebné upraviť pravidlá spolupráce, zdieľanie informácií, postúpili do informačných systémov medzi orgány prokuratúry Slovenskej republiky a Európskou prokuratúrou, čo je riešené najmä v návrhu zákona o prokuratúre.
V Európskej prokuratúre budú pôsobiť aj prokurátori, zástupcovia Slovenskej republiky v pozícii európskeho prokurátora, európskych delegovaných prokurátorov, prípadne hlavného európskeho prokurátora. Je potrebné upraviť pravidlá vo vzťahu k statusu slovenských prokurátorov, ktorí budú dočasne pridelení na výkon funkcie Európskej prokuratúre, vrátane otázok náhrady škôd, disciplinárne konanie či účasti týchto prokurátorov na stavovských veciach. Taktiež bolo potrebné upraviť, že európsky delegovaný prokurátor v čase, keď bude plniť úlohu Úradu špeciálnej prokuratúry, bude mať postavenie vnútroštátneho prokurátora. Tieto úpravy sa navrhujú v novele zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Vážené dámy, vážení páni, žiadam vás o podporu tohto návrhu, ktorá je v stave, že áno, kde zásah do toho zažívaného, ako my vnímame posudzovanie trestných činov, konanie hmotné aj procesné, ale Európa ide týmto smerom. Slovenská republika sa k tomu pridala, tak treba nám k tomu zmeniť aj príslušné naše zákony.
Ďakujem veľmi pekne.