46. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, nebudem sa vyjadrovať ku všetkému, lebo ja si osobne myslím, že v tejto chvíli to nie je politikárčenie vládnej koalície, ale vaše politikárčenie a snažíte sa získať politické body tam, kde sa získať nedajú. Musím povedať za nás predkladateľov, že my sme sa v tomto pripomienkovaní návrhu zákona a snahe vyjsť v ústrety jednotlivým záujmovým skupinám možno zišli s viacerými zástupcami rôznych združení, prevádzkovateľov, zriaďovateľov, ako ste ich možno vy v živote videli. Takže idem k veci.
Lucia Nicholsonová stiahla návrh zákona preto, lebo sme chceli predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý je v rozpore s vaším politickým programom, teda politickým programom strany Sloboda a Solidarita. Pani kolegyňa, my tu nie sme na to, aby sme napĺňali politický program strany Sloboda a Solidarita, ale aby sme sa snažili obhájiť a ochrániť obyvateľov Slovenskej republiky a predovšetkým malé deti, ktoré sú v nejakom ohrození. Môžme sa baviť o tom, kto mal predložiť a akým spôsobom mal predložiť tento návrh zákona, a môžeme sa baviť o jednotlivých ohrozeniach. Podľa môjho názoru rovnako ako sexuálnymi trestnými činmi sú rovnako deti ohrozené aj drogovými trestnými činmi. Dokonca si myslím, že spôsob postihnutých detí a vzhľadom na to, že z rôznych štatistík vyplýva veľký počet detí, ktoré dochádzajú do styku s drogami, je to ešte väčšie ohrozenie ako sexuálne delikty.
Ak budeme hovoriť o tom, že odpisy mohli zachrániť všetko, vážená pani kolegyňa, nemohli a ani tento pozmeňujúci návrh nezachráni všetkých, lebo tu budú vedomosti iba o tých, ktorí za takýto trestný čin boli odsúdení, ale nie, ktorí ho reálne vykonávajú a neboli ešte odhalení. Takže skúste sa pozrieť objek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vyhlasujem obedovú prestávku. Budeme pokračovať o štrnástej hodinou otázok.

(Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje teraz

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hodiny 21 otázok na predsedu vlády a 27 otázok na členov vlády. Samozrejme, vždy, ako je to zvykom, overovatelia vyžrebovali ich poradie. Samozrejme, znovu upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím teraz pána predsedu vlády, pána Petra Pellegriniho, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný na rokovaní je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorého bude zastupovať pán minister financií Ladislav Kamenický. Ministra obrany Petra Gajdoša zastúpi na hodine otázok pán Ján Richter, ktorý zároveň bude odpovedať aj na otázky, ktoré sú položené pani ministerke zdravotníctva Andrei Kalavskej. Ministerku kultúry Ľubicu Laššákovú na hodine otázok zastúpi pani ministerka vnútra Denisa Saková. Minister spravodlivosti Gábor Gál, ktorý tu nie je pre neodkladné pracovné povinnosti, odpovie prostredníctvom zastupujúceho ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka. A nie je prítomný ani podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, ani minister hospodárstva Peter Žiga, na ktorých neboli položené otázky.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda vlády, prvú otázku vám položila pani poslankyňa Janíková. Je nasledujúceho znenia: "Pán predseda vlády, môžete nám zanalyzovať stav verejných vodovodov a verejných kanalizácií v Slovenskej republike? Aké opatrenia prijme vláda Slovenskej republiky?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu otázku.
Ako iste viete, vláda pravidelne rokuje nielen v Bratislave, ale aj v jednotlivých regiónoch Slovenska a vždy pred rokovaním vlády je dobrou tradíciou, že sa predseda vlády a jednotliví ministri stretnú so starostami a primátormi z daného okresu. Kde vždy, samozrejme, riešime široký okruh rôznych otázok, ale všade, všade, v každom okrese sa vyskytuje jeden vypuklý problém, a to je nedobudované vodovody a kanalizácie v jednotlivých okresoch a zároveň akoby nesystémový prístup k budovaniu týchto stavieb, pretože na Slovensku je obrovské množstvo nedokončených vodovodov, ktoré môžme nazvať suchovody, alebo kanalizácie, ktoré sa robia postupne už desať, pätnásť rokov dokonca na základe toho, ako prichádzajú finančné zdroje. A je obava, že kým sa vôbec dokončí toto dielo, tak už nakoniec bude treba začať vymieňať tie pôvodné rúry a infraštruktúru spred pätnástich rokov, pretože dodnes to nie je skončené. A preto sme si dali ako prioritu pristúpiť k tomuto systematicky. Tak analogicky, ako sme sa rozhodli, že musíme prijať nad, by som povedal, nadpolitické rozhodnutie, resp. apolitické rozhodnutie, ktoré by mali rešpektovať aj nasledujúce vlády, pri sceľovaní pozemkov, rovnako uvažujeme, že musíme predstaviť národný plán dobudovania kanalizácií a vodovodov v našej krajine.
Ak by ste chceli vedieť možno niektoré čísla, nebudem už hovoriť o tom, že sme v 21. storočí a vyspelá krajina, ako je Slovenská republika, by mala zabezpečiť všetkým občanom aj vzhľadom na klimatické zmeny, suchá a problémy s vodou, všetkým prístup k pitnej vode, tak vám chcem povedať, že v oblasti zásobovania pitných, alebo vodou z verejných vodovodov v roku 2017 je tá situácia nie zlá, lebo až 4 milióny 836-tisíc obyvateľov má prístup k vode z verejného vodovodu, čo je 88,94 % z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. V roku 2017 bolo v Slovenskej republike 2 413 samostatných obcí, ktoré boli zásobované pitnou vodou z verejných zdrojov. Ich podiel z celkového počtu obcí je teda 83,5 %, ale stále máme na Slovensku 477 obcí, to je 16,5 %, ktoré sú bez verejného vodovodu. Na dobudovanie všetkých týchto vodovodov, odhadujeme, budeme potrebovať v najbližších rokoch celkom zhruba 830 miliónov eur.
Ak sa budeme pýtať na kanalizáciu, treba povedať, že vybudovanú verejnú kanalizáciu malo len 1 108 obcí na Slovensku, čo je 38,34 % z celkového počtu obcí v Slovenskej republike, a počet obyvateľov, ktorí bývajú v domoch napojených na verejnú kanalizáciu, v roku 2017 dosiahol počet 3 milióny 682-tisíc ľudí, čo je 67 % celkového obyvateľstva našej krajiny. Vo väčšine prípadov je nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami v týchto aglomeráciách, resp. obciach riešené prostredníctvom individuálnych primeraných systémov, ktoré, samozrejme, sú len dočasným riešením, pokiaľ nebude dobudovaná riadna kanalizácia. Tu očakávame náklady takisto v objeme niekde vo výške 580 miliónov, ktoré máme k dispozícii z prostriedkov Európskej únie, ale, samozrejme, tie náklady budú väčšie. Preto sme požiadali podpredsedu vlády a ministra životného prostredia, aby predložil vláde ucelený materiál.
Tento materiál vláda mala na rokovaní už pred dvoma týždňami, resp. 19. júna, a schválila ho a uložila ministrovi životného prostredia predložiť do 30. septembra koncepčný materiál Národný program dobudovania verejných vodovodov a verejných kanalizácií a v rovnakom termíne bola ministrovi životného prostredia a ministrovi financií uložená aj povinnosť preskúmať všetky možnosti zdrojov financovania národného programu budovania verejných vodovodov. Chceme využiť zdroje štátneho rozpočtu, nové štrukturálne fondy, ktoré budú k dispozícii pre Slovensko od roku ´21 až do roku ´27 a zároveň aj nové možnosti financovania v kombinácii alebo v spolupráci s Európskou investičnou bankou s tým, že by každý rok bola garantovaná suma pre envirofond, z ktorého bude môcť byť financovaná táto výstavba tak, aby bolo to predvídateľné, aby sme začali s obcami, kde je najväčšie percento dostavanosti, resp. začali sme v oblastiach, kde sú ohrozené zásoby pitnej vody a kde treba, samozrejme, čo najskôr prijať takéto opatrenia.
Takže na jeseň vláda predstaví ucelený harmonogram na najbližších desať rokov, tak aby sme raz a navždy dokončili všetky tieto vybudované diela, zabezpečili, aby v 21. storočí každý občan Slovenskej republiky mal prístup k vode z verejného vodovodu a aby sme čo najviac domácností pomohli napojiť na verejnú kanalizáciu.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa, nechcete doplňujúcu otázku? Ďakujem.
Druhú otázku podal pán poslanec Dostál a pýta sa: "Aké opatrenia prijme vaša vláda na to, aby rozpočet na tento rok ostal vyrovnaný nielen na papieri? Aké opatrenia prijmete na to, aby sa Slovensko v dnešných super dobrých časoch pripravilo na očakávané ochladenie ekonomiky?"
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, tých otázok je tam akoby viacej. Takže neviem, či si mám vybrať, ktorú z nich by som odpovedal, pretože tá otázka by mala byť asi jedna a za päť minút nemôžem obsiahnuť skupinu otázok. Ale dovolím si vás v krátkosti informovať, a je tu aj minister financií, ktorý vám potom môže aj v individuálnom rozhovore tieto veci potvrdiť, že vďaka finančnej politike vlád a dodatočným príjmom z úspešného boja proti daňovým únikom sme mohli v predchádzajúcich rokoch zlepšovať kondíciu verejných financií a zároveň sa darilo napĺňať aj priority vlády tak, aby hospodárenie bolo pod kontrolou.
Chcem vás informovať, že verejný dlh klesol od roku 2013 o viac než 6 % hrubého domáceho produktu. Je pod úrovňou 49 % HDP v roku 2018, čo už je dokonca pod úrovňou všetkých sankčných pásiem ústavnej dlhovej brzdy. Štrukturálny deficit ako dosť vážny ukazovateľ v rokoch ´17 a ´18 dosiahol úroveň okolo 1 % hrubého domáceho produktu, čo je historicky najnižšia úroveň a zároveň je to aj výrazne nižšia úroveň ako výška štrukturálneho deficitu pred krízou v roku 2009.
Musím pripomenúť, že už v rozpočte na roky ´19 až ´21 sa ráta so spomaľovaním rastu našej ekonomiky. Makroekonomická prognóza pôvodne zo septembra 2018 počítala, že ekonomika podporená novou produkciou v automobilovom sektore a silným trhom práce dosiahne rast 4,5 % v roku 2019, ale v tomto roku predsa len spomalí na úroveň 3,3 % v roku ´21.
Aktuálna, takže, pardon, že 4,5 % bude v roku 2019 a spomalí na 3,3 v roku ´21; to bola pôvodná. Aktuálna makroekonomická prognóza IFP ráta s 3,5-percentným rastom ekonomiky v roku ´19 a postupným spomaľovaním možno až k úrovni 2,7 % v roku ´22. Napriek tomu a napriek miernejšiemu rastu naďalej pribudne v ekonomike tento rok takmer 30-tisíc nových pracovných miest, čo zvýši zamestnanosť o ďalších 1,2 %. Som veľmi rád, že nominálne mzdy by mali rásť v tomto roku o 6,7 %, najviac si polepšia zamestnanci vo verejnom sektore, kde sa vďaka valorizácii platov dynamika miest vyšplhá až na 9 % a reálne mzdy, čo je dôležitý ukazovateľ, na Slovensku vzrastú o 4 percentá.
Treba povedať, že za miernym spomalením dynamiky rastu stojí najmä vývoj v eurozóne, ale aj vo svetovej ekonomike, najmä obchodné napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou, ako aj riziká plynúce z brexitu.
Ale slovenská vláda nie je jediná, kto vo svete pozorne sleduje a monitoruje vývoj ekonomiky, aj vlády iných štátov a medzinárodné inštitúcie vnímajú zhoršovanie ekonomického výhľadu a signalizujú, že na zhoršený výhľad bude potrebné reagovať. Určite ale dopredu nevieme povedať, ako budú jednotlivé krajiny reagovať, ak by sa ekonomika neočakávane prepadla. Preto si myslím, že aj teraz je rovnako zbytočné špekulovať, akým konkrétnym spôsobom vláda bude reagovať na prípadné zhoršenie ekonomickej situácie, pretože zmeny ekonomického prostredia aj odhadu daňových a odvodových príjmov majú vplyv na deficit rozpočtu verejnej správy, ale nielen samotné hospodárenie štátu, ale aj hospodárenie podriadených organizácií, obcí, miest, vyšších územných celkov.
Treba povedať, že aj v minulosti sa objavovali riziká, ale to hospodárenie nakoniec vždy dopadlo tak, ako malo, ba dokonca vždy s lepším výsledkom, ako bola pôvodná prognóza. Takže nie vždy sa všetky tie riziká alebo nejaké očakávania negatívne naplnili. A preto ministerstvo financií pozorne monitoruje aktuálny ekonomický vývoj a má nástroje, ktorými môže reagovať, ako sú rozpočtové opatrenie, krátenie výdavkov, presun prostriedkov z jedného rezortu do druhého, tam, kde budú potrebné zvýšené výdavky a, naopak, škrtiť výdavky v iných kapitolách, kde také výdavky potrebné nie sú.
Takže my to vyhodnocujeme na pravidelnej báze a ministerstvo financií a vláda má možnosti a bude reagovať na potrebu realokovať prostriedky v prípade, že k tomu bude musieť sa pristúpiť. A do úvahy pripadajú aj, samozrejme, plošné škrty, ktoré sa aj v minulosti realizovali. To znamená, v prípade výnimočnej situácie vláda a minister financií vyviaže konkrétne percento naprieč celým štátnym rozpočtom, aby tak znížil výdavky a eliminoval nejakú hrozbu väčšieho deficitu.
Toľko asi, ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Dostál, môžte položiť otázku doplňujúcu.