49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež chcel veľmi pekne poďakovať predrečníkom, osobitne pani poslankyni Krištúfkovej a pani poslankyni Gaborčákovej. Rád budem diskutovať aj na paragrafoch, ktoré sú dnes v de lege lata, ale aj na tom, čo sa navrhuje de lege ferenda.
Pani poslankyňa Gaborčáková, máte pravdu s tým potenciálnym platením od povinného. Nie som si istý, či sa to dá vyriešiť, ale môžme si na to sadnúť, veľmi rád, ja si myslím, že duplicit drvivú väčšinu odstránime tým návrhom, ktorý sme urobili. Niektoré problémy, samozrejme, môžu ostať, ale obávam sa, že robiť úplnú revolúciu a znefunkčňovať potom systém tiež by nebolo šťastné.
Vo svojej reakcii na faktickú poznámku sa chcem hlavne venovať teraz pánovi poslancovi Pčolinskému nielen po forme, že by to nebolo vhodné možno používať niektoré takéto slová, ale možno aj v súvislosti s tým, že vaša predstava o tom, ako prebieha vymáhanie, nie je správna, pán poslanec. Vy ste hovorili o nejakom platobnom rozkaze. To sa vôbec nerobí, pán poslanec. Platobný rozkaz ako exekučný titul pri výživnom ne-e-xis-tu-je, pán poslanec. Máte rozsudok o výživnom alebo rozsudkom schválenú dohodu rodičov. Vždy to má formu rozsudku, pán poslanec, a tento rozsudok je exekučný titul, ktorý už je dokladom na to, aby ste priamo začali exekučné konanie. To znamená, žiadne konanie o platobnom rozkaze, žiadne ďalšie úpravy ne-e-xis-tu-je. Len tým chcem povedať, že priamo na základe rozsudku sa začína exekúcia a tie argumenty sú teda úplne nesprávne, ktoré ste použili vo svojej faktickej. (Reakcie z pléna.)

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať... (Reakcia z pléna) Pán poslanec! Chcem sa vás opýtať, či sa chcete ešte, alebo či chcete sa vyjadriť alebo zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pani navrhovateľka? Nie. Spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Ondreja Dostála, Alojza Baránika, Natálie Blahovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a o zmene zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (tlač 1647).
Pán poslanec Dostál ako jeden z navrhovateľov, nech sa páči, môžte odôvodniť návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Alojza Baránika, Natálie Blahovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z. z. a o zmene zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1647.)

Vážené kolegyne, kolegovia, po vyše hodinovej debate o náhradnom výživnom budeme pokračovať o ďalšej téme, budeme hovoriť o ďalšej téme, ktorá súvisí s, aj s výživným, aj s nefungujúcimi vzťahmi medzi rodičmi a medzi rozvádzajúcimi sa rodičmi. Zrejme nebude tá debata taká vzrušená, ale myslím si, že to, čoho sa týka náš návrh zákona, je podobne dôležité.
Dovoľte teda, aby som najprv uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Alojza Baránika, Natálie Blahovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z. z. a o zmene zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorý obsahuje novelu Civilného mimosporového poriadku a novelu zákona o rodine, je spojenie konania o rozvode manželstva s konaním o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu aj na čas pred rozvodom.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona bude mať mierne pozitívny vplyv na finančnú situáciu rozvádzajúcich sa manželov, ktorý ale nie je možné vyčísliť, a zároveň možno očakávať, že mierne pozitívny vplyv bude mať aj na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Bližšie o obsahu návrhu zákona by som rád niečo povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.

Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Maroszovi.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám písomnú prihlášku poslancov. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako prvý v rozprave vystúpi pán navrhovateľ Dostál a vyzerá to tak, že ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda, aby som trochu bližšie predstavil náš návrh novely Civilného mimosporového poriadku a novely zákona o rodine, ktorý sleduje zámer zlúčiť alebo spojiť konania o rozvode manželstva s konaním o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu aj na čas pred rozvodom.
Keďže ide o dve novely v jednom návrhu zákona, tak návrh zákona má tri články, tým tretím sa určuje účinnosť a tie novely sú veľmi podobné. Z oboch zákonov, z ustanovení, ktoré to riešia, chceme vypustiť slovné spojenie "na čas po rozvode". To je podstatou, podstatou toho návrhu.
Aby som, aby som to objasnil, tak v zákone o rodine chceme vypustiť slová "na čas po rozvode" z ustanovenia § 24 ods. 1, ktorý znie: "V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného." Bude, bude teda, budú vypustené slová "na čas po rozvode".
Podobne je to, je to v zákone v Civilnom mimosporovom poriadku, kde to navrhujeme vypustiť v § 100. Ten v súčasnosti znie: "S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode." Čiže ten § 100 v Civilnom mimosporovom poriadku by v prípade schválenia nášho návrhu znel: "S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom." Bodka.
Účelom tohto návrhu je, aby bolo možné spojiť tie dve konania, pretože tie dve konania sú v Civilnom mimosporovom konaní oddelené, resp. konanie o rozvode je spojené s konaním o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, nie, nie aj spätne.
Podľa súčasnej právnej úpravy, ak sa manželia rozvádzajú a majú maloleté dieťa a je tam nejaký problém medzi nimi, sú fakticky nútení podávať na súd dva návrhy, a to jednak návrh na rozvod manželstva a jednak návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Pritom v obidvoch konaniach sa vykonáva takmer identické dokazovanie týkajúce sa práve zverenia maloletých detí do starostlivosti jedného alebo druhého z rodičov, otázka výživného či otázky typu styk rodičov s maloletým dieťaťom. Je tomu tak preto, lebo rodič, ktorý rieši otázku výživného, musí podať aj návrh na úpravu povinností k maloletému dieťaťu, keďže v konaní o rozvod je možné priznať výživné až na čas po rozvode, a nie od podania návrhu, ako je to pri návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Taktiež v konaní o rozvod manželstva nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré by predbežne riešilo nezhody medzi rodičmi. Rodič je tak vystavený tomu, že sa musí dvakrát zúčastňovať pojednávaní, na ktorých sa preberajú tie isté otázky, čo znamená pre neho zvýšené náklady, a to či už časové a tiež i finančné, ak ho zastupuje advokát.
Uvedený návrh by zároveň mohol odbremeniť súdy, keďže nebude potrebné viesť dve osobitné konania a v praxi sa dokonca stáva, že obidva návrhy boli pridelené rôznym sudcom, takže si ten istý problém, tú istú situáciu, ten istý prípad museli naštudovať dvaja rôzni sudcovia, čo takisto neprispievalo k zvýšeniu, k zvýšeniu efektívnosti alebo k efektívnemu výkonu súdnictva.
V zákone o rodine je v § 57; v § 77, pardon, ods. 1 uvedené, že: "Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa." Čiže pokiaľ sa vedie samostatné konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, tak možno priznať od začiatku konania, teda od podania návrhu na súd, alebo dokonca aj spätne tri roky, ak sú na to nejaké vážne dôvody, ale pokiaľ, pokiaľ sa pomery k maloletým deťom upravujú iba v rámci rozvodového konania, tak je to možné až v rozhodnutí o rozvode a až na dobu po rozhodnutí, na čas po rozvode.
Samozrejme, že je množstvo rozvádzajúcich sa párov, kde reálny problém nevzniká. Nevzniká preto, lebo sa partneri, hoci sa, hoci sa rozvádzajú, sú schopní sa dohodnúť na tom, akým spôsobom budú upravené ich vzťahy k deťom, s kým budú deti, komu budú zverené do starostlivosti, aký bude, aký bude ich vzájomný styk, teda styk toho druhého partnera s deťmi a akou sumou bude, bude prispievať na ich, na ich výživu, aj reálne, reálne tou prispieva, tak tam nie je naliehavá potreba, aby niečo riešil súd, lebo, lebo reálne tam problém nevzniká, nikto, nikto so žiadnym návrhom nepríde.
Ale, žiaľ, sú situácie a tiež nie sú nijako výnimočné, keď sa rozvádzajúci partneri nie sú schopní dohodnúť a zhodnúť na spôsobe, akým by mali byť upravené ich vzťahy k ich maloletým deťom. Sú tam spory o tom, s kým majú byť, a keď sa aj na tom dohodnú, a teda nie je problém povedzme, povedzme styk s dieťaťom druhého rodiča, tak je problém výška výživného. Tu sme, tu sme, hovorím, hodinu a štvrť počúvali rozpravu o tom, ako upraviť inštitút náhradného výživného v situácii, o ktorej hovorí náš návrh zákona. Ešte to výživné ani nie je, nie je priznané a pokiaľ sa ten z rodičov, ktorý je oprávnený a ktorý má nárok na to, aby mu bolo vyplatené výživné druhým partnerom, lebo jemu je zverené dieťa do starostlivosti, on má s tým náklady, nedokáže s tým druhým partnerom dohodnúť, tak to musí riešiť súd. Keď to nerieši samostatným konaním, tak sa mu môže stať, že aj na čas do rozvodu buď nedostane žiadne výživné, alebo ho dostane, dostane iba v tej výške, s ktorou súhlasí, súhlasí druhý z partnerov, čiže ak nie je zhoda, tak to neurčí súd. A ak chce dosiahnuť, dosiahnuť, aby mu bolo výživné priznané aj na čas pred rozvodom, musí dať samostatný návrh.
Samostatný návrh znamená, ako som už spomenul, časovú aj finančnú niekedy záťaž, záťaž ako pre rodičov, ktorí musia pripraviť návrh alebo dať si pripraviť návrh, nájsť si právneho zástupcu, absolvovať súdne konanie, čakať na rozhodnutie, a znamená to aj záťaž pre súd, pretože súd, keď rozhoduje o úprave práv a pomerov, teda práv a povinností rodičov k maloletým deťom v samostatnom konaní, aj tak o nich nanovo bude musieť rozhodnúť aj v rozvodovom konaní, aj tak ich upraví smerom do budúcnosti, teda smerom na čas po rozvode, v rozhodnutí o rozvode, čiže je tam duplicita, v lepšom prípade to robí, robí ten istý sudca, ktorý si nemusí nanovo naštudovať prípad, v horšom prípade dvaja rôzni sudcovia riešia v podstate identickú vec. Lebo, lebo rozhodnutie o úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom je pri rozhodnutí o rozvode asi tým najdôležitejším.
Ak by bol schválený návrh zákona, s ktorým prichádzame spolu s kolegami Baránikom, Blahovou a Osuským, tak by táto duplicita alebo potreba dvoch podaní a dvoch konaní a dvoch pojednávaní alebo teda dvoch sérií pojednávaní, ak sa nerozhodne na jednom pojednávaní, odpadla a bolo by možné aj v rámci rozvodového konania rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom aj spätne, lebo nebolo by tam to obmedzenie na čas po rozvode.
Iniciátorom tohto návrhu je Roman Frnčo, advokát z Košíc, ktorý sa vo svojej advokátskej praxi s týmto prípadom alebo s podobnou situáciou viackrát stretol, považuje to za nelogické, obrátil sa na mňa s tým, že by bolo dobré upraviť v civilnom mimosporovom konaní, teda v Civilnom mimosporovom poriadku a v zákone o rodine, keďže ide o niečo, čo komplikuje život rodičom, komplikuje život súdom, advokátom nie, advokáti môžu na tom prípadne zarábať, ale teda nepozrel sa na to očami advokáta, ktorý možno by prišiel o nejaký príjem, ale pozrel sa na to z hľadiska rodičov, ktorých zastupuje, a z hľadiska, z hľadiska súdov. Takže nie je to jeden z tých problémov, ktoré len tak, len tak náhodne poslanci dospejú k tomu, že čítajú si zákon a povedia si, toto by sme upravili inak. Je to naozaj reálny problém, konzultoval to aj s ďalšími, ďalšími svojimi kolegami. A ja som sa teda pýtal na to a naozaj je to problém, s ktorým sa reálne stretávajú rozvádzajúci sa rodičia, a to riešenie, s ktorým prichádzame, by mohlo zjednodušiť život mnohým rodičom.
Nie je to najdôležitejšia vec na svete, nie je určite ani najdôležitejší problém, ktorý majú rozvádzajúci sa rodičia, ktorí sa nevedia nejako vzájomne dohodnúť na veciach, ktoré sa týkajú vzťahov k ich deťom, ale je to taká drobnosť, ktorou by sme mohli ľuďom trošku zjednodušiť život, preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona. V prípade, že sa jej dostane, tak vopred ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň sa pýtam ešte spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Ondreja Dostála, Natálie Blahovej, Zuzany Zimenovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (tlač 1648).
Znovu dávam slovo pánovi poslancovi Dostálovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Natálie Blahovej, Zuzany Zimenovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 1648.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Natálie Blahovej, Zuzany Zimenovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Účelom navrhovanej novely Trestného zákona je vyčleniť skutkovú podstatu trestného činu podľa § 171 Trestného zákona, ktorá sa týka nedovoleného prechovávania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov pre vlastnú potrebu, do samostatného trestného činu z doterajšieho trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ktoré okrem § 171 Trestného zákona zahŕňa aj § 172 a 173.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť. Nemá vplyv ani na tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie a nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
To rozčlenenie súčasného jedného trestného činu obsiahnutého v troch paragrafoch na dva trestné činy nie je samoúčelné a má následky aj vo vzťahu k iným zákonom. Nemení sa tam vymedzenie skutkovej podstaty, nemení sa tam trestná sadzba, do toho nezasahujeme, vo vzťahu k Trestnému zákonu je to vlastne iba premenovanie alebo samostatné pomenovanie jedného, jedného paragrafu, má to však, má to však dôsledky a myslíme si, že je to dôležité, a o tom by som rád povedal niečo v rozprave, do ktorej sa opäť hlásim ako prvý.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Maroszovi. Nech sa páči.