51. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada uznesením č. 2021 z 13. septembra pridelila vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1518) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Národná rada zároveň určila ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Všetky výbory odporúčali vládny návrh zákona schváliť.
Z uznesení výborov vyplýva deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 758 z 15. októbra. Týmto uznesením ma výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, aby rokovanie o vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Keďže som to už odôvodnil aj v prvom čítaní, aj na výbore, ja si myslím, že ide, ide o, o návrh zákona, ktorý je predovšetkým o tom, aby sme tieto peňažné sankcie pri výkone rozhodnutia vedeli zabezpečiť. A určuje sa po novom, že to bude Krajský súd v Bratislave a uznaní pri výkone sankcie podľa, sa rozhoduje rozsudkom o uznaní. Je to norma, ktorá je skôr procesnoprávna. Poprosím o podporu tohto návrhu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2006 z 12. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 183/2011 o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1602), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 1602a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 759 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, pani poslankyne, vážení páni poslanci. Hlavným zámerom tejto novely je, že Ústavný súd vyslovil časť zákonnej úpravy za nesúladnú s ústavou. Preto je zosúladenie súčasnej právnej úpravy náhrady škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky potrebné aj touto zmenou.
Súčasná právna úprava spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa výrazne odkláňa od všeobecne uplatňovanej zásady úpravy zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, a tým pádom neumožňuje poškodenému, ktorému vznikla škoda na zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ale aj po jej skončení, domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla. V záujme poskytnutia ochrany základnému právu vlastniť majetok je cieľom návrhu zákona zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody. Navrhovaná právna úprava ale nezakladá ďalší druh nároku voči zamestnávateľovi, ktorý by presahoval rámec náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v pracovno-právnych vzťahoch. Prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania nie je plná kompenzácia vzniknutej ujmy, ale ide o realizáciu povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej takouto sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej ďalší život.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2007 z 12. septembra pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 1603), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o oboch spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 760 z 15. októbra. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám materiál návrh na vyslovenie súhlasu s čiastočným odvolaním a zmenou výhrady a doplnením vyhlásení Slovenskej republiky k Druhému dodatkovému protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach.
Reagujúc na aplikačnú prax a zmeny v legislatíve Slovenskej republiky sa navrhuje čiastočné odvolanie a zmeny výhrady, ktorú uplatnila Slovenská republika uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1067 zo dňa 25. júna 2004. Slovenská republika vtedy v celom rozsahu uplatnila možnosť neuplatňovať články 16, 17, 19 a v zmysle článku 33 odsek 2 a uplatnila výhradu k článku 18. Vzhľadom na čiastočné odvolanie uplatnenej výhrady je potrebné doplniť nové vyhlásenia k článkom 17, 19 a 20, pre ktoré je potrebné určiť orgány, ktoré majú byť žiadosťou o právnu pomoc adresované. Zároveň je potrebné doplniť vyhlásenia k článku 26 protokolu. Súčasne sa navrhuje zmeniť výhradu vo vzťahu k článku 18 a doplniť vyhlásenie k článku 4 Druhého dodatkového protokolu, aby znenie reflektovalo aktuálnu úpravu v Trestnom poriadku Slovenskej republiky.
Materiál je technického charakteru s vplyvom na aplikačnú prax v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a bol vypracovaný v úzkej spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Detailnejšia informácia, dôvod zmien je uvedená v predkladacej správe. Ja poprosím o podporu tohto materiálu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyňa, vidím, dovoľte aby som vás informovala o prerokovaní predmetného materiálu v ústavnoprávnom výbore. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s čiastočným odvolaním a zmenou výhrady a doplnením vyhlásení Slovenskej republiky k Druhému dodatkovému protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (tlač 1672) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1838 z 1. októbra na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetným návrhom.
Správa Ústavnoprávneho výboru (tlač 1672a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 764 z 15. októbra. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som ako spravodajkyňa na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady a predniesla návrh uznesenia Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom dodatkového protokolu je doplniť ustanovenia uvedeného Dohovoru o trestnoprávny postih činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov. Dodatkový protokol je plne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako i medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúce z iných medzinárodných dokumentov. Z toho dôvodu sa predkladá súčasne na podpis aj ratifikácia.
V mysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je dodatkový protokol prezidentskou medzinárodnou zmluvou, na výkon ktorej je potrebný zákon, a zároveň aj medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. A preto v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň dodatkový protokol je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa § 478 Trestného poriadku prednosť pred piatou časťou Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o navrhované odvolanie výhrady uplatnenej k dohovoru za Slovenskú republiku a zmena dvoch vyhlásení, uvedené zmeny sú technického charakteru a ich cieľom je zosúladenie s aktuálneho právnou úpravou upravenou v Trestnom zákone, respektíve oznámením príslušným orgánom Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní predmetného materiálu vo výboroch Národnej rady. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dodatkovým protokolu Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúce sa trestnoprávneho postihu činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov a odvolaním výhrady a zmenou vyhlásení k Dohovoru o počítačovej kriminalite (tlač 1673) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1842 z 3. októbra na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý neprijal k predmetnému návrhu uznesenie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetným návrhom. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 15. októbra. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňa, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady a predniesla návrh uznesenia Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Cieľom protokolu je modernizovať Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov s rozsiahlymi prínosmi a vplyvom na jednotlivcov a podniky, pričom zohľadňuje nové výzvy, ktoré vznikli od prijatia dohovoru v roku 1981. To bol jediný právne záväzný medzinárodný nástroj v oblasti ochrany údajov. Protokol zvyšuje štandard ochrany osobných údajov najmä tým, že pre strany stanovuje minimálne požiadavky na ich ochranu. Zachováva všeobecný a flexibilný charakter dohovoru a posilňuje jeho potencionálnu univerzálneho právneho nástroja na ochranu údajov. Vytvára lepšie podmienky pre spoluprácu s tretími štátmi.
Vzhľadom na implementáciu práva Európskej únie v oblasti ochrany osobných údajov zákonom č. 18/2018 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný právny poriadok Slovenskej republiky zodpovedá požiadavkám stanoveným protokolom.
Protokol je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, preto sa pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je protokol medzinárodnou prezidentskou zmluvou prednostnej povahy, keďže ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Podpis a ratifikáciu protokolu opakovane odporučili zmluvným stranám dohovoru, vrátane členských štátov Európskej únie, tak Rada Európy, ako aj Európska únia. Európska únia môže k protokolu pristúpiť až po ratifikácii protokolu všetkými členskými štátmi Európskej únie.
Ďakujem, z mojej strany to je všetko.