51. schôdza

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.
Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, tlač 1709.
Pán poslanec Žarnay, ako navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1709.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom predkladanej novely zákona je zvýšiť dôveryhodnosť a kvalitu hodnotenia práce riaditeľa školy alebo školského zariadenia prostredníctvom spätnej väzby zamestnancov realizovanej radou školy a právo zriaďovateľa priamo riešiť na základe písomného podnetu a nečinnosti alebo nezáujmu riaditeľa školy alebo školského zariadenia sociálno-patologické prejavy v správaní sa na pracovisku.
Riadiaci pracovník, ktorý chce naozaj dobre vykonávať svoju prácu, potrebuje pre jej správny výkon a zlepšenie spätnú väzbu. Všetci zamestnanci vrátane vedúcich zamestnancov sú hodnotení zamestnávateľom raz ročne. Kým prácu pedagogického a odborného zamestnanca hodnotí riaditeľ školy, jeho prácu hodnotí zriaďovateľ. Zriaďovateľ však nemá dostatok relevantných a verifikovaných informácií, ktoré by viedli k dostatočne objektívnemu hodnoteniu práce riaditeľa školy, ak absentuje spätná väzba od jeho zamestnancov. Z praxe je zrejmé, že školy, kde riaditeľ školy sám a iniciatívne požiada o anonymnú spätnú väzbu zamestnancov, dokáže kvalitnejšie a lepšie viesť pracovný kolektív a zároveň predchádza šíreniu sociálno-patologických prejavov správaní na pracovisku ich včasným odhalením. Realizácia spätnej väzby prostredníctvom rady školy dotazníkom kvality a spokojnosti, ktorú navrhujeme, umožní nielen dôveryhodné a kvalitné hodnotenie práce riaditeľa školy zriaďovateľom, ale zároveň bude významným prínosom pre skvalitnenie riadiacej práce a pri správnom nastavení aj prevenčnými účinkami v oblasti sociálno-patologických prejavov v správaní riaditeľa školy.
Pracovné prostredie a pracovná atmosféra sú dôležitým faktorom nielen úspešnosti podávaných pracovných výkonov, ale z dlhodobého hľadiska pôsobia aj na zdravotný stav zúčastnených. Každý pedagogický a odborný zamestnanec má právo na ochranu pred sociálno-patologickými prejavmi v správaní vedúcich pedagogických zamestnancov, vedúcich odborných zamestnancov, ďalších zamestnancov, zriaďovateľa, zákonných zástupcov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Prax jednoznačne ukazuje, že spoločenský, pracovný, sociálny i individuálny tlak pôsobiaci na členov pedagogického kolektívu spôsobuje rapídne zhoršovanie vzťahov na školských pracoviskách, a to aj v spojitosti s reálne nedostatočným povinným mechanizmom odhaľovania, odstraňovania a prevencie nežiaducich patologických javov v týchto kolektívoch.
Preto navrhujeme, že ak sú práva zamestnanca porušované a opakované sociálne patologické javy v správaní na pracovisku zo strany kolegov či vedúcich pracovníkov pretrvávajú bez nápravy, má zamestnanec právo obrátiť sa na zriaďovateľa v písomnej sťažnosti či podnete. Ten ak zistí, že riaditeľ školy účinne nekoná alebo nespolupracuje, má právo sám zistiť aktuálny stav a zjednať nápravu. Voči takémuto riaditeľovi školy je povinný vykonať zákonné sankčné opatrenie – odvolať ho.
Toľko na úvod a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.

Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Poliačikovi, nech sa páči.

Köszönöm.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Szívesen.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Tento spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a školský výbor, teda výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý tiež navrhujem za gestorský, a lehoty klasické, 30 dní pre výbory, 32 pre gestorský.
Ďakujem pekne. Môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa hlási okrem pána navrhovateľa niekto iný ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem túto možnosť za skončenú.
Pán navrhovateľ, máte slovo.

Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hodnotenie zamestnancov aspoň raz ročne je prirodzenou súčasťou pracovných vzťahov. Deje sa tak vo verejnej sfére, ako aj v súkromnom sektore. Pokiaľ je vykonávané s maximálnou objektivitou, tak je prínosom pre obe strany – zamestnanca i zamestnávateľa. Pre zamestnanca je spätnou väzbou vo vzťahu k výkonu jeho pracovnej činnosti, možnosti zlepšiť svoj pracovný výkon, zvýšiť osobný kredit, posúvať sa vpred, a to osobnostne, pozične, ale i finančne.
Pre zamestnávateľa je to rovnako spätná väzba, že finančné prostriedky vynakladané na toho-ktorého zamestnanca sú rentabilne vynaložené, či dokáže daný zamestnanec zúročiť a rozšíriť vlastný pracovný i osobnostný potenciál a či za danú mzdu vynakladá recipročne dostatočne kvalitnú prácu podľa pracovného zaradenia.
Kritériá hodnotenia sú zvyčajne viaczložkové a rôznia sa podľa pracovného zaradenia, pozície i segmentu, v rámci ktorého zamestnanec pôsobí. Širšie nastavenie hodnotiacich kritérií je pri manažmente, kedy okrem štýlov a efektivity riadenia sa berie do úvahy aj spokojnosť ľudí, ktorých daný pracovník riadi. Zároveň prostredníctvom hodnotiacich aktivít je možné odhaľovať i negatívne javy na pracovisku, vrátane negatívnych sociálno-patologických prejavov, ktoré sú závažnou brzdou v pracovnom tíme a bránia progresu a vyššej prosperite a efektivite.
Úspešné firmy a spoločnosti už dávno pochopili, že dobrý pracovný tím je zložený zo spokojných zamestnancov. No kým v súkromnom sektore sú kritériá a spôsob hodnotenia oklieštené len minimálne, vo verejnej správe je možné konať len na základe zákona, čo konkrétny zákon dovoľuje.
Rovnako tomu, rovnako je tomu i v školstve. Na základe novoprijatého zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch je § 70 venovaný hodnoteniu pedagogických a odborných zamestnancov. Predmetom tohto hodnotenia sú výsledky, náročnosť a kvalita výkonu pracovnej činnosti, osvojenie si a využívanie profesijných kompetencií, kde, citujem zo zákona: "Výsledkami výkonu pracovnej činnosti sú dôkazy o úrovni dosahovania cieľov, výchovy a vzdelávania, alebo dôkazy o úrovni pracovnej činnosti, ktorá sa sleduje na úrovni triedy alebo skupiny. Kvalitou výkonu pracovnej činnosti je miera správnosti, účelnosti a efektívnosti pracovnej činnosti a ktorá sa sleduje na úrovni dieťaťa alebo žiaka a osvojenie a využívanie profesijných kompetencií sa hodnotí v súlade s profesijným štandardom a potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci."
Pedagogického a odborného zamestnanca hodnotí priamy nadriadený jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka. Začínajúceho pedagogického zamestnanca hodnotí uvádzajúci pedagogický zamestnanec a začínajúceho odborného zamestnanca hodnotí uvádzajúci odborný zamestnanec priebežne a na konci adaptačného obdobia. Riaditeľa školy hodnotí zriaďovateľ jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka. Hodnotenie slúži ako podklad na odporúčanie uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo odporúčanie uvádzajúceho odborného zamestnanca na ukončenie adaptačného vzdelávania, vypracovanie plánu profesijného rozvoja a ročného plánu vzdelávania, ako aj odmeňovanie.
Keďže o hodnotení zamestnanca sa vždy vyhotoví písomný záznam, ak ten s ním nesúhlasí, môže sa obrátiť na vyššiu inštanciu, začínajúci pedagogický alebo odborný zamestnanec na priameho nadriadeného, pedagogický alebo odborný zamestnanec na zriaďovateľa a riaditeľ školy požiada o hodnotenie organizáciu zriadenú ministerstvom školstva. Povinnosťou zamestnávateľa je rozpracovať zásady hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov v pracovnom poriadku.
Súčasťou zásad hodnotenia sú kritériá na hodnotenie výsledkov a kvality výkonu pracovnej činnosti, vyplývajúce zo školského vzdelávacieho programu, výchovného programu a individuálnych charakteristík školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci. Toľko v skratke hovorí platný zákon.
Ak ste postrehli, osobitosti hodnotenia riaditeľa školy sú zákonne ukotvené len v minimálnej miere. Ten pri výkone svojej práce je hodnotený ako pedagogický pracovník, keďže splnenie týchto kritérií okrem iných sú podmienkou výkonu funkcie riaditeľa počas celej doby trvania. Zároveň však riaditeľ školy je riadiaci pracovník s manažérskymi kompetenciami, ktorý riadi chod školy technicky, organizačne, finančne a personálne. Zriaďovateľ hodnotí riaditeľa školy na základe účelného vynakladania finančných prostriedkov, výsledkov školy, obsadenosti školy žiakmi a tak ďalej. No chýba tu ďalší základný element hodnotenia, a tým je spokojnosť zamestnancov.
Sú školy, kde riaditeľ každoročne dostáva väzbu od zamestnancov prostredníctvom anonymných dotazníkov, kde majú možnosť vyjadriť svoje názory a postrehy. Na ich základe dokáže nielen uplatniť správny štýl riadenia, zlepšiť kvalitu vlastnej riadiacej práce a aj prístupu k zamestnancom, ale aj inovatívne podnety a podchytí rodiace sa náznaky negatívnych sociálno-patologických javov a dokáže ich včas eliminovať. Zároveň sú tieto dotazníky relevantným podkladom, ktorý je súčasťou hodnotenia riaditeľa. No keďže takýchto škôl je ako šafranu a práve opačný alebo laxný postoj riaditeľov k danej problematike je častejší, je potrebné doplniť zákon tak, aby bolo povinnosťou každého zriaďovateľa zahrnúť do hodnotenia riaditeľa školy aj výsledky dotazníka hodnotenia spokojnosti na pracovisku a kvality práce riaditeľa školy.
Toto hodnotenie zriaďovateľ zrealizuje prostredníctvom rady školy ako nezávislého samosprávneho orgánu, kde má aj on sám zastúpenie na základe štandardizovaných dotazníkov. Takéto hodnotenie môžeme považovať už za komplexné a objektívne a nie zrealizované od stola, alebo na základe pozitívnych či negatívnych vzťahov so zriaďovateľom. Práve anonymita dotazníkov spokojnosti je kľúčová pri odhaľovaní negatívnych sociálno-patologických javov na pracovisku, akými sú napríklad mobbing a bossing. Šikanované osoby nie sú často schopné otvorene riešiť túto situáciu otvorene zo strachu pred stratou zamestnania alebo statusu na miestnej komunitnej úrovni a tak len ticho znášajú tento stav alebo z pracoviska odídu, povedzme to priamo, sú vyštvaní.
Zvyčajne sa znižuje ich pracovný výkon a zároveň zhorší zdravotný stav, čo v konečnom dôsledku opäť vedie k dlhodobo podlomenému zdraviu a aj odchodu z pracoviska. Za posledný rok je počet sťažností a podnetov, ktoré sme dostali na šikanózne správanie, sedemkrát vyšší ako v predošlom roku a má tendenciu zvyšovať sa.
Samozrejme, že existujú zákonné prostriedky, ako sa brániť pred šikanóznym správaním. Podať sťažnosť zamestnávateľovi podľa Zákonníka práce alebo na inšpektorát práce, podať žalobu na základe antidiskriminačného zákona alebo Občianskeho zákonníka, mediácia, obrátiť sa na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva alebo aj podať trestné oznámenie alebo oznámenie o priestupku, ak bola naplnená skutková podstata trestného činu alebo priestupku, ale ich účinnosť je malá a predovšetkým veľmi zdĺhavá a niektoré si vyžadujú i finančné investície od podávateľa.
Všeobecne známou skutočnosťou je, že prevencia je vždy najúčinnejšia a najmenej nákladná, no málokedy sa touto skutočnosťou reálne riadime. Povinnosťou riaditeľa školy je dbať o kvalitu pozitívnych medziľudských a pracovných vzťahov a dodržiavať práva zamestnancov i pedagogického kolektívu uvedených v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. b).
Čo však v prípade, ak sú tieto práva porušované, a to dokonca samotným riaditeľom? Aké má možnosti zriaďovateľ prešetriť danú situáciu a zjednať nápravu? Nuž minimálne. Ako iná právnická osoba nemá kompetencie, aby priamo vstúpila do objektu a procesov riadenia školy alebo školského zariadenia, teda inej samostatnej právnickej osoby a snažila sa zjednať nápravu, aj keď ako zriaďovateľ nesie zodpovednosť za zriadený školský subjekt, keďže jej to zákon neumožňuje.
Preto navrhujeme, aby zamestnanci mali právo písomne sa obrátiť na zriaďovateľa, ak ich práva boli porušené alebo je porušovateľom sám riaditeľ. Zriaďovateľ na základe písomného podnetu je povinný konať a vyzve riaditeľa, aby do 15 dní predložil hodnotiacu správu o opatreniach na odstránenie porušovania práv zamestnancov a patologických javov v pedagogickom kolektíve a ich prevenciu. Ak riaditeľ túto povinnosť opomenie alebo nesplní riadne a včas, zriaďovateľ do 30 dní prostredníctvom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zistí aktuálny stav dodržiavania týchto práv v pedagogickom kolektíve a prijme opatrenia na nápravu a prevenciu. Zriaďovateľ zároveň prijme opatrenia voči riaditeľovi školy a odvolá ho.
Samozrejme, ak zamestnanec nie je spokojný s výsledkom konania zriaďovateľa, môže situáciu riešiť už prv uvedenými spôsobmi, to je jeho voľba, no prvotné riešenie daného problému zostáva na samotnom zdroji, čo je najrýchlejšie, najefektívnejšie a najrentabilnejšie.
Áno, už počujem niektoré námietky, že postup zriaďovateľa je zneužiteľný. Všetko je v podstate zneužiteľné a ako máme možnosť sledovať, tak sme ako národ veľmi kreatívni, pokiaľ ide o obchádzanie zákonných noriem. No buď sa budeme iba nečinne prizerať a neustále sa len sťažovať, alebo vystúpime z určitej zabehnutej komfortnej zóny a začneme veci konečne meniť a pokiaľ možno, tak eliminujeme negatíva v ich zárodku.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý rozumný človek, ktorý pôsobil v pracovnom kolektíve, vie posúdiť, ako naň vplývali vzťahy v ňom i s nadriadenými. Neverím, že sa nájde niekto, kto si za svoj život nenesie aspoň jednu negatívnu skúsenosť. Tá ho obohatila a prinútila konať, alebo sa vzdal a odišiel. Je dôležité, aby nám záležalo na ľuďoch. Tí tvoria hodnoty. Obzvlášť je to dôležité v prostredí, ktoré intenzívne ovplyvňuje nastupujúce generácie, na ktorých budeme raz závislí i my samotní. Nie je nič horšie pre dieťa, ak trávi celé dni, týždne a mesiace s vyhoreným, negatívne ovplyvneným človekom, ktorý mu má sprostredkovať a formovať pohľad na svet, na život i seba samého, ktorý mu má pomôcť nájsť cestu, ako efektívne sa učiť, získavať vedomosti, znalosti a zručnosti, sociálne a životné kompetencie.
Špecifikum školského prostredia nás núti k tomu, aby sme kládli dôraz na vytvorenie vysoko efektívnych prevenčných mechanizmov a aktívne riešili negatívne sociálno-patologické javy už pri ich vzniku. Zmeňme náš prístup, a tým pomôžeme nielen tým, ktorých sa to priamo týka, pracovníkom škôl, ale najmä nastupujúcim generáciám.
Ďakujem za pozornosť.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chcem sa opýtať, pán navrhovateľ, predpokladám, že nechcete sa vyjadriť.
Pán spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, tlač 1710.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1710.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, cieľom tejto novely zákona je rozšírenie možnosti ministerstva rozhodnúť o odvolaní riaditeľa školy, ak zriaďovateľ nekoná, prehĺbenie kompetencií rady školy, zabezpečenie včasnej a riadnej informovanosti verejnosti o termíne a obsahu zasadnutí rady školy, plná aplikácia zásady verejnosti na zasadnutiach rady školy bez svojvoľného obmedzenia samotnou radou školy, náležité zaistenie vybavovania sťažností na činnosť rady školy a volebných sťažností, eliminácia konfliktu záujmov volených členov rady školy, zvýšená ochrana osobnosti člena rady školy počas výkonu mandátu i po jeho skončení a rozšírenie možnosti odvolania člena rady školy.
Rada školy ako iniciatívny a poradný samosprávny orgán má podľa zákona presadzovať verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Rada plní funkciu verejnej kontroly, vyjadruje sa aj k činnosti školy či školského zariadenia, rovnako ako k činnosti orgánov miestnej štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky. Rozšírená rada školy je výberovou komisiou na funkciu riaditeľa školy. Nezameniteľné miesto a vysoká opodstatnenosť tohto samosprávneho orgánu sú neodškriepiteľné, no za predpokladu, že je plne funkčná. A práve plná funkčná realizácia rady školy je v mnohých školách a školských zariadeniach ohrozená. Nie však iba čiastkovými zásahmi zvonku, ale aj samotnými členmi rady školy, ktorí po zvolení do funkcie neplnia svoj mandát tak, aby reálne chránili verejný záujem alebo záujmy žiakov, rodičov a zamestnancov. Rada školy nemá priamu kompetenciu sledovať do dôsledkov napr. verejné obstarávanie, či preveriť iné finančné toky, pretože riaditelia im neumožňujú zväčša ani nahliadnuť do dokumentácie. Prax ukazuje, že práve presadzovanie individuálnych záujmov, či už osobných alebo zriaďovateľa prostredníctvom volených členov rady školy, spôsobuje jej zníženú funkčnosť alebo aj deformáciu celého jej poslania a tá sa stáva len formálnou ustanovizňou. Toľko na úvod a hlásim sa do rozpravy.

Ďakujem. Znovu dávam slovo pánovi poslancovi Poliačikovi ako spravodajcovi z gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol aj pri tomto návrhu určený gestorským výborom za spravodajcu. Predkladám preto informáciu k predloženému návrhu zákona. Tento spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel, súčasťou je stanovisko ministerstva financií a z predkladaného návrhu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh zákona posunie do druhého čítania. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali samozrejme ústavnoprávny výbor a školský výbor, ktorý zároveň navrhujem ako gestorský, teda výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Tiež odporúčam, aby bol návrh prerokovaný vo výboroch, v gestorskom do 32 dní a v ostatných do 30 dní od prerokovania v prvom čítaní.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.